Ladislav Ťažký patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti povojnovej generácie slovenských spisovateľov. Bol epikom životnej skúsenosti, ktorý vo svojej tvorbe staval pravdivosť spracovania tematického materiálu nad intelektuálne rozprávačské konštrukcie. Ladislav Ťažký sa narodil 19. septembra 1924 v čiernohronskej obci Čierny Balog do rodiny lesného robotníka a umrel 20. januára 2011 v Bratislave vo veku 87 rokov.
Životné osudy a literárne začiatky
Prvé vzdelanie získal ako vojak mapár vo Vojenskom zemepisnom ústave (1940 - 1945), odkiaľ bol roku 1943 prevelený na východný front. Spolu s jednotkou ho v roku 1944 internovali v Rumunsku, zo zajatia sa mu podarilo utiecť, ale opäť ho uväznili v Maďarsku, odkiaľ putoval do zajateckého tábora v Rakúsku. Po vojne študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe. Stal sa vedeckým ašpirantom Inštitútu spoločenských vied (CSc.) a v rokoch 1963 - 1964 bol pracovníkom ÚV KSS.
Na konci šesťdesiatych rokov pracoval v denníku Smena a bol spätý s obrodným procesom - so socializmom s ľudskou tvárou. Alexander Dubček bol jeho celoživotným dôverným priateľom. V šesťdesiatom ôsmom Ťažký odsúdil okupáciu Československa a bol vylúčený z KSS aj zo Zväzu slovenských spisovateľov. Po zákaze publikovať sa do literatúry vrátil dvojdielnym románom Evanjelium čatára Matúša (1979), ktorý je voľným pokračovaním jeho najznámejšieho románu Amenmária. Samí dobrí vojaci (1964).
Literárne dielo ako protest proti vojne
Na osobnej skúsenosti z druhej svetovej vojny v literárnom diele vypovedá o neľudskej podobe vojny, správaní a konaní človeka na frontoch a v zajateckom tábore, ale aj v povojnovom období a v mierovom živote. Jeho dielo je protestom proti vojnovým útrapám, brutalite strachu, deformáciám citových dimenzií a pokrivenému morálno-hodnotového svetu ľudí. Súčasne je hľadaním zmyslu osobných postojov vo vypätých a hraničných situáciách.
Prehľad vybraných diel
| Dielo | Tematické zameranie |
|---|---|
| Amenmária. Samí dobrí vojaci | Osudy slovenských vojakov na východnom fronte |
| Kto zabil Adama | Psychologická sonda k udalostiam februára 1948 |
| Pivnica plná vlkov | Násilné praktiky združstevňovania |
| Pred potopou | Vzťahy na stavbe vodného diela Gabčíkovo |
Film a tvorivé napätie
Okrem prózy sa Ťažký venoval aj divadelnej, rozhlasovej, televíznej a filmovej tvorbe. Divácky najzaujímavejším a najoriginálnejším stretnutím Ladislava Ťažkého s filmom sa stali aj dnes vysoko oceňovaní Zbehovia a pútnici (1968) v réžii Juraja Jakubiska. Autorom námetu aj pôvodného literárneho scenára bol spisovateľ Ťažký. Odlišnosť názorov oboch autorov zaiskrila v diskusii na internej bratislavskej premiére, kde spisovateľovi prekážala na tú dobu nezvyčajná miera obscénnosti a násilia.
Zbehovia a půtnici 1968 Sk
Rytmus epického času u neho plynie pomaly - autor postupne vrství detailne rozvedené životné epizódy, čím pretvára originálny miestopis príbehov na dôverne známy. Pri úvahách o filmových adaptáciách sa často vyvoláva „duch“ literárnej predlohy, ktorý však v tomto prípade zablúdil medzi dvoma autorskými, názorovými a generačnými svetmi.
Spomienka v Klížskom Hradišti
Z Veľkého Klíža pochádza spisovateľova manželka Anna, túto dedinu Ťažký často navštevoval a na sklonku života sa tam aj usadil. Po smrti si želal, aby ho na miestnom cintoríne pochovali. V Klížskom Hradišti otvorili vernú repliku drevenice, rodného domu spisovateľa z Čierneho Balogu. Iniciátorom projektu bol miestny podnikateľ a osobný priateľ spisovateľa Gabriel Rehák. Aj vnútrajšok je veľmi podobný dobovému zariadeniu, čo potvrdili aj jeho rodinní príslušníci.
„Je to skutočne zázrak, ktorý sa uskutočnil v rámci literárnej kultúry, dnes, keď v podstate status spisovateľa je ponížený až na dno,“ konštatoval čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov Jaroslav Rezník. Napriek tomu, že doba mení spoločenské podmienky, odkaz Ladislava Ťažkého zostáva ukotvený v hodnotách, ako sú česť, dôstojnosť, kamarátstvo a neustála túžba po spravodlivosti.
tags: #sladkosti #ladislav #tazky