Pri liečivých rastlinách je takmer nemožné nespomenúť slez, ktorý sa pestoval odpradávna pre jeho liečivé schopnosti. Na Slovensku poznáme hlavne slez lesný (Malva sylvestris) a slez nebadaný (Malva neglecta). Rozdiely medzi ich účinkami sú nebadané a ich názvy vyplynuli hlavne z prostredia, kde rastú. Čo sa týka obsahových látok a liečivých účinkov, sú si veľmi podobné.
Slez nebadaný (Malva neglecta) je nenápadná, no mimoriadne cenená bylina, ktorá si napriek svojmu názvu zaslúži pozornosť pre svoje blahodarné účinky na ľudský organizmus. Táto drobná slezovitá rastlina s rozkonárenou a chĺpkami porastenou byľou je všeobecne rozšírenou burinovou bylinou, ktorá však skrýva v sebe obrovský potenciál. Aj keď má rastlinka v názve prívlastok nebadaný, jej priaznivé účinky na ľudský organizmus sú viac ako výrazné. Už len vňať slezu má všestranné využitie a je vyhľadávanou surovinou v tradičnej medicíne.
Botanický názov malva vychádza z gréckeho malaché aj z latinského slova mollire. V obidvoch prípadoch sa dá toto slovo preložiť ako „schopný zmäkčiť“. Medzi liečebne účinné látky slezov patria najmä sliz, triesloviny a antokyanidíny. Pôsobia protizápalovo a rozpúštajú hlieny.
Charakteristika a výskyt slezu
Slez rastie väčšinou pozdĺž ciest, suchých lúkach a pastvinách. Na Slovensku poznáme hlavne slez lesný a slez nebadaný. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, v akom prostredí ich nájdete. V našom zemepisnom pásme sa vyskytuje slez nebadaný, slez maurský aj slez lesný. Odlišujú sa farebnosťou kvetov a miestom výskytu. Ich účinky sú takmer totožné. Táto bylina dorastá do výšky kríka, niekedy má aj viac ako 1 m. Je nenáročná na pôdu, nájsť ju môžeme na okrajoch ciest, pri plotoch a priekopách.
Slezy sú tiež známe pre svoje ľudové názvy ako: božie koláčiky, pánbožkove syrečky, chlebík a iné. Listy sú okrúhle s plytkými lalokmi. Kvety majú päť korunných lupienkov a môžu byť bielej, ružovej alebo levanduľovej farby. Na kvetoch je možné vidieť pozdĺžne pruhy. Plody slezu sú okrúhle, ploché a diskovité. Plody vzhľadom pripomínajú gombíky alebo bochníky syra.
Pestovanie a zber
Slez sa ľahko pestuje aj priamo pri dome, dokonca v črepníkoch a dobre rastie v teplých, chránených a dobre vetraných priestoroch. Bez problémov sa ale dá pestovať aj v kopcovitých horských oblastiach. Rozmnožuje sa semenami, takže ak už máte slez v záhrade, nemusíte sa o jeho rozmnožovanie nijako zvlášť starať. Musíte vykopať jamu, ktorá je dvakrát dlhšia ako korene, musíte do jamy umiestniť rastlinu a potom ju zasypať zeminou, pôdu bohato utlačiť a zaliať.
Slez lesný sa presádza medzi aprílom a májom, pričom sa vytvárajú riadky vzdialené 70 cm a vzdialenosť medzi riadkami 30 cm, výsledkom čoho sú 4 rastliny na m2. Po presadení potrebuje plodina dobré zavlažovanie pre vegetatívny rast. Slez nemá žiadne špeciálne nároky na pestovanie s inými rastlinami, ale je dobré, aby nenadväzoval na iný slez ako je ibištek. Kvitne od jari a celé leto a dokonca až do jesene, ak ho zbavíte zvädnutých kvetov.
Mladé plody rastlinky sa dajú jesť a sú dokonca pochúťkou s obsahom jemného slizu. Zbierame v júni pred rozkvetom celej rastliny mladé listy, neskoršie kvety (s kalichom i bez kalicha). Kvety otrhávame denne, čím viac ich trháme, tým viacej rastlina kvitne. Pri zbere dávame pozor, aby sme nezbierali listy s hrdzou slezovou.
Liečivé účinky a použitie
Kvety a listy slezu sú bohaté na sliz, ktorý dodáva rastline zmäkčujúce a protizápalové vlastnosti pre všetky mäkké tkanivá tela. Ide o aktívne zložky, ktoré pôsobia tak, že potiahnu sliznice viskóznou vrstvou, ktorá ich chráni pred dráždivými látkami. Sliz mierni aj dráždenie sliznice tráviaceho ústrojenstva spôsobené škodlivými látkami alebo liekmi. Slez obsahuje glukózu, šťavelan vápenatý, vitamíny, pektín, sliz (10-20%).
Slez nebadaný je obľúbený najmä pri zápaloch dýchacích ciest, kašli, pri vredoch v žalúdku, dvanástniku, tenkom i hrubom čreve, pri hnačkách, pri angínach a zápaloch v ústnej dutine - na popíjanie i na kloktanie. Slezový čaj je osvedčeným pomocníkom pri angíne, zápale priedušiek a kašli. Úspešne si poradí aj so všetkými druhmi zápalových ochorení.
Na vonkajšie použitie sa slez používa na rany, vredy, opuchy nôh alebo rúk, pri zlomeninách alebo zápale ciev. V týchto prípadoch je potrebné si pripraviť kúpeľ. Pri ekzémoch sa osvedčil kúpeľ zo slezu nebadaného, tiež často využívaný u chlapcov pri zápaloch predkožky, alebo podobných problémoch. Pomáha na urýchlenie hojenia rán. Pri boľavom hrdle môžeme aplikovať aj mokrý obklad na noc. Obklady môžeme pripraviť či už ako kúsok látky namočený v zápare, alebo zapariť listy a po miernom vychladnutí prikladať na postihnuté miesto.
Slez je pomocníkom pri fimóze. U malých chlapcov vtedy nemožno pretiahnuť predkožku cez žaluď, čo sa končí v mnohých prípadoch operáciou. Odporúčam predtým siahnuť po tejto nenáročnej prírodnej liečbe.
Príprava čaju a ďalších prípravkov
Množstvo liečivých prípravkov zo slezu nájdeme v lekárni. Ak si nasušíme jeho kvety, môžeme si doma pripravovať čaj na pľúcne problémy. Pretože sa pri sušení strácajú slizovité látky, treba používať slez podľa možností čerstvý.
Návody na prípravu:
- Čaj na pľúcne problémy: Do ¾ litra vody pridáme 2-3 lyžičky sušených kvetov a varíme 5 minút. Odvar zlejeme alebo necháme vylúhovať ďalších 5 - 15 minút. Záleží, aký silný čaj chceme mať. Slabší používame na stimuláciu funkcií organizmu a silnejší na detoxikáciu.
- Macerát za studena: Oberieme kvety slezu (asi 2 hrste), dáme ich do džbána a zalejeme asi 1 l studenej vody. Takto ich necháme macerovať cez noc. Ráno kvety scedíme, macerát prihrejeme a popíjame ho po dúškoch počas dňa.
- Čaj na fimózu: 2 sušené hrste kvetov zalejeme 5 l studenej vody a necháme lúhovať 24 hodín.
- Zápar na obklady: Pol litrom vriacej vody zalejeme 2 lyžice zmesi a necháme 20 minút vylúhovať. Precedíme a osladíme medom.
- Liečivá masť: Čerstvé listy slezu vložíme do roztopenej masti a nad parou zahrievame 15 minút.
| Účinok | Použitie |
|---|---|
| Protizápalový | Angína, zápal priedušiek, kašeľ, zápaly ústnej dutiny, zápaly predkožky, rany, vredy |
| Zmäkčujúci | Dýchacie cesty, rozpúšťanie hlienov, suchosť a podráždenie v krku |
| Ochranný | Ochrana slizníc tráviaceho ústrojenstva pred dráždivými látkami |
| Hojivý | Urýchlenie hojenia rán, vredy, opuchy, zlomeniny |
Slez v kuchyni
Listy, plody, stonky a kvety sa môžu jesť surové, dusené, varené, restované alebo pečené. Kvety sú jedlé aj v surovom stave, majú neutrálnu chuť, a tak sa často používajú na dekorovanie v sladkej aj slanej kuchyni. Slez je príbuzný ibišteku, takže je aj podobne rôsolovitý. To robí zo slezu výborné spojivo na recepty, ktoré si vyžadujú určitú konzistenciu. Napríklad v smoothies sa môže ihneď po rozmixovaní tekutina oddeliť od pevných látok. Pridaním listov slezu do smoothies zabránite oddeľovaniu sa pevných a tekutých častíc. Dodáte im aj liečivý sliz, ktorý priaznivo pôsobí na sliznicu.
Na masle osmahneme jemne za dve hrste slezových plodov, môžete pridať aj koreňovú zeleninu podľa chuti, koreň púpalky, vňať medvedieho cesnaku, pár lístkov slnečnice, kozlíku, dužinaté lôžko púpavy bezlodyžnej a pridáte vodu, varíte do mäkka.
Gašparík – Znojemské mäso – recept
Slez v histórii a ľudovej tradícii
Malva sylvestris sa pre svoje vlastnosti využívala už od čias Grékov a Rimanov. Pre pytagorejcov bol slez dokonca posvätnou rastlinou. V stredoveku sa používal v nápojoch lásky ako sedatívum proti afrodiziakám. Od roku 1500 sa táto rastlina nazývala "omnimorbia", to znamená, že bola považovaná za liek na všetky choroby a stále je jednou z najbežnejších liečivých rastlín predávaných bylinkármi.
Podľa starých legiend je slez bylinou používanou na kúzla o láske. Pri slávnostiach Beltine sa kvety slezu splietali do vencov alebo sa používali k výzdobe stolov či oltára. Ženy si ich pridávali do voňavých kúpeľov za účelom privolania plodnosti.