Špenát siaty (Spinacia oleracea), známy aj pod latinskými názvami ako Spinacia glabra, Spinacia inermis, Spinacia spinosa alebo Obione stocksii, je cenná jednoročná rastlina, ktorá je obľúbená nielen medzi záhradkármi, ale aj medzi mnohými kuchármi a labužníkmi. Táto rýchlo rastúca jednoročná rastlina vám môže poskytnúť úrodu na jeseň aj na jar. Jeho pôvod možno vystopovať na Západe a Blízkom východe, ale dnes sa pestuje prakticky po celom svete.
Špenát siaty patrí k zelenine s minimálnym obsahom kalórií, zato s veľkým obsahom živín. Hoci táto rastlina nepatrí k druhom zeleniny, ktoré má každý rád, jej význam v našom stravovaní je nezastupiteľný.
Botanická charakteristika
Špenát je jednoročná, zriedka dvojročná rastlina, ktorá pravdepodobne vznikla z divého druhu rastúceho od Kaukazu až po Afganistan. V Európe je bežnou zeleninou od 16. storočia. Najskôr vytvára ružicu sýtozelených listov, ktoré môžu byť oválne, elipsovité či trojuholníkovité. Neskôr z nej vyrastie asi pol metra vysoká kvetná stonka s nenápadnými žltozelenými kvetmi. Korene sú rozkonárené a umiestnené plytko pod povrchom pôdy, čo je dôležité zohľadniť pri kyprení.
Špenát je charakteristický svojou sýtozelenou farbou, ktorá poukazuje na vysoký obsah chlorofylu. Vytvára ružice tmavozelených, hladkých alebo mierne zvlnených listov, ktoré sú vhodné na priamu konzumáciu, varenie aj mrazenie.
Výživová hodnota a zdravotné benefity
Špenát je populárny najmä pre vysoký obsah účinných látok. Táto nenápadná zelená rastlinka obsahuje vitamíny A, C, E, K a vitamíny skupiny B, najmä B9 (folát), a minerály ako železo, vápnik, jód, mangán, horčík a draslík. Je bohatý na flavonoidy, antioxidanty ako luteín či zeaxantín a tiež vlákninu. Medzi fytochemikálie patria chemicky veľmi rôzne skupiny látok. Sú to biologicky aktívne látky, obsiahnuté v rastlinách, ktoré sú schopné rôznymi mechanizmami priaznivo ovplyvňovať zdravie organizmu človeka. Zo svojho obsahu fytochemikálií je špenát bohatým zdrojom karotenoidov, ako napríklad luteín a zeaxantín, ktoré sú dôležité pre podporu zdravia očí. Okrem vysokej výživovej hodnoty pomáha zlepšovať pôdu svojím koreňovým systémom.
Zdravotné účinky špenátu:
- Podpora imunity - vďaka vysokému obsahu vitamínu C pomáha posilniť imunitný systém a chráni telo pred infekciami.
- Podpora zdravia srdca - vďaka flavonoidom zlepšuje funkciu ciev a prispieva k znižovaniu krvného tlaku.
- Zlepšenie trávenia - je bohatý na vlákninu, čím podporuje zdravé trávenie a zmierňuje riziko zápchy.
- Protizápalové účinky - skvelé najmä pri chronických ochoreniach.
- Podpora zdravia vlasov a pokožky - podporuje nielen vnútorné zdravie, ale zlepšuje aj stav vlasov a pokožky.
Výber odrody špenátu
Obľúbená listová zelenina s vysokým obsahom kyseliny listovej sa pestuje v podobe rozmanitých druhov vyšľachtených odrôd. Odlišujú sa svojou chuťou, obdobím výsevu a zberu, schopnosťou prezimovať, rezistenciou proti plesniam a tiež odolnosťou voči vybiehaniu do kvetu.
Prehľad obľúbených odrôd:
- Špenát siaty Matador - je tradičná a veľmi obľúbená odroda vhodná na celoročné pestovanie. Vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami a vyniká vysokou odolnosťou.
- Špenát zimný - vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar. Dobre odoláva nízkym teplotám.
- Špenát Asta - odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
- MONORES - je skorá odroda vhodná pre jarný aj jesenný zber. Rastlina je stredná až mohutná s polo vzpriamenými až vzpriamenými listami. Tie sú oválne so zaguľatenou špičkou, svetlo zelené, slabo bublinaté. Má dobrú odolnosť proti mrznutiu.
- Fagot - neskorá hybridná odroda s výbornou odolnosťou voči plesni špenátovej a vybiehaniu do kvetu.
- Emilia F1 - rezistentná odroda proti plesni špenátovej.
- Misano F1 - rezistentná odroda proti plesni špenátovej.
- Novozélandský špenát - pomerne často pestovaná vytrvalá plazivá rastlina, veľmi podobná klasickému špenátu. Toleruje aj tropické teploty, je však citlivá na mráz. Pomalšie klíči, odporúča sa preto pred sadbou namočiť semená do vlažnej vody, aby napučali. Vyžaduje teplejšie počasie, rastie do výšky 1 metra a znesie suchšie podmienky. Na rozdiel od novozélandského špenátu klasický špenát siaty lepšie znáša chlad a jarné výkyvy teplôt, vďaka čomu je ideálny pre skorý výsev.
Podmienky pre úspešné pestovanie
Pôda a stanovisko
Špenát preferuje slnečné až polotienisté stanovisko s dobre priepustnou a humóznou pôdou. Najlepšie sa mu darí v mierne kyslej až neutrálnej pôde. Rastlinám vyhovuje neutrálna až zásaditá pôda (pH 6 - 7,5), ktorá je piesočnato-hlinitá a dobre zásobená živinami. Špenát nesnáša suché a kyslé pôdy a veterné polohy. Špenát dobre znáša aj zatienenie, preto ho môžete pestovať pod stromami či viničom. Stanovisko by malo byť dostatočne slnečné, ale priame slnko by mohlo rastlinky nútiť vybiehať do kvetu, takže treba byť opatrný. Všeobecne špenát najlepšie rastie na jar a na jeseň, keď nie je tak prudké slnko.
Teplota a vlhkosť
Špenát nie je náročný na teplo a krátkodobo znáša i teploty pod bodom mrazu. Semená klíčia už pri teplote 3 až 4 °C. Najlepšie rastie pri teplotách medzi 10 °C a 20 °C. V horúcom počasí má tendenciu rýchlo kvitnúť a vytvárať semenníky. Nemá rád teploty nad 25 °C. Pri suchu a vysokých teplotách listy tvrdnú a rastlina vybieha do kvetu.
Pôdu je dobré udržiavať mierne vlhkú, ale nie premočenú. Vzhľadom na plytký koreňový systém je náročný na pravidelnú zálievku, najmä v letných mesiacoch. Špenát siaty vyžaduje dostatok vlahy, pretože v suchu listy rýchlo tvrdnú a rastlina môže vybiehať do kvetu.
Spinach Growing Masterclass: Grow Super-Fast Leaves
Kedy a ako siať špenát
Najvhodnejší čas na výsev špenátu je jar alebo jeseň. Semienka špenátu môžete vysievať niekoľkokrát počas roka v závislosti od odrody. Pre nepretržitý zber vysievame špenát postupne, vždy len čo vzídu sadenice z predchádzajúceho výsevu.
Tabuľka nižšie sumarizuje odporúčané termíny výsevu a zberu:
| Obdobie | Termín výsevu | Termín zberu |
|---|---|---|
| Jarný špenát | Február - Apríl (Marca - polovica apríla) | Máj - Jún (5 - 6 týždňov po výseve) |
| Jesenný špenát | August - September (Polovica augusta) | September - Október |
| Zimný špenát | September - Október (Koncom septembra až v októbri) | Skorá jar |
Špenát je vhodná predplodina. Pôdu na záhonoch pred sejbou najskôr urovnajte, prípadne prihnojte priemyselnými hnojivami, ktoré rozsypte a zapracujte hrabľami. Semená vyklíčia do šiestich dní a vzídu do dvoch týždňov od sejby. Osivo sejte do riadkov vzdialených 15 - 30 cm, v riadku na vzdialenosť 1,5 - 3 cm, do hĺbky 3 - 4 cm. Semená špenátu sa vysievajú priamo na vonkajšie stanovisko a to hlavne na jar. Semienka príliš neprekrývame, stačí zeminu ľahko uhrabať. Po vzídení sa rastliny jednotia na spon 10 × 20 cm.
Starostlivosť o špenát počas sezóny
Hnojenie
Špenát vyžaduje pôdu v starej sile, preto hnojenie maštaľným hnojom môže byť škodlivé. Hoci dobre reaguje na hnojenie dusíkom, treba postupovať opatrne, lebo jeho nadmerný prísun spôsobuje zvýšenie obsahu dusičnanov v konzumných častiach. Hnojivá používajte len v nevyhnutných množstvách, najlepšie podľa predchádzajúceho rozboru pôdy. Špenát uprednostňuje pomaly rozpustné druhy. Pozor: Špenát nikdy neprihnojujte čerstvým maštaľným hnojom, pretože akumuluje dusičnany v listoch. Najlepšie sa mu darí ako následnej plodine po hnojenom stanovisku.
Zálievka
Zdravý špenát potrebuje dostatok vody, avšak pôda nesmie byť premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Ideálne je pravidelné, mierne polievanie, najlepšie ráno, aby sa minimalizovala tvorba plesní. V období sucha je potrebné pravidelné zavlažovanie, najlepšie ráno alebo večer.
Pletie a kyprenie
Pravidelné pletie a kyprenie pôdy podporuje rast. Pôda by mala byť hlboká, humózna a mierne vlhká. Je vhodné ju pravidelne kypriť a odstraňovať buriny.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Najzávažnejším ochorením je pleseň špenátová. Prejavuje sa žltými škvrnami na vrchnej strane listov a sivofialovým povlakom na spodnej strane. Prevenciou je výber kvalitného osiva, dodržiavanie osevného postupu a pestovanie rezistentných odrôd (napr. ‘Emilia F1’ alebo ‘Misano F1’). Na jeseň sa odporúča porast prekryť netkanou textíliou, čím sa predĺži zber až do zimy.
Zber špenátu
Špenát siaty patrí medzi najrýchlejšie rastúce zeleniny - prvé listy sa dajú zbierať už po 5-6 týždňoch od výsevu. Zber špenátu sa vykonáva, keď sú listy dostatočne veľké a zdravé. Zbierajú sa mladé, jemné listy na priamu konzumáciu alebo spracovanie. Pri postupnom zbere sa trhajú vonkajšie listy, aby mohol rast pokračovať. Ak sa špenát pestuje na jednorazový zber, rastlina sa odreže tesne nad zemou. Odporúča sa vytrhnúť celú ružicu alebo odstrihnúť listy ešte pred kvitnutím, kedy môžu horknúť. Pri jesennom pestovaní možno špenát zbierať aj v zime, pokiaľ pôda nezamrzne.
Pestovanie špenátu v kvetináči
Špenát je ideálny aj pre pestovanie na balkóne. Bez ohľadu na to, či ide o novozélandský špenát, baby špenát alebo listový špenát, pestovanie je možné aj na balkóne v kvetináči. Použite nádoby s hĺbkou 15 - 20 cm (alebo priemer aspoň 15 - 30 centimetrov) a záhradný substrát s hlinitou textúrou. Nezabudnite do pôdy doplniť kompost. Pri pestovaní v kvetináči je kľúčová pravidelná zálievka od koreňov, aby ste predišli plesňovým ochoreniam spôsobeným vlhkosťou na listoch.
Skladovanie a spracovanie špenátu
Listy špenátu nevydržia čerstvé dlhú dobu. Odporúčame ich umývať až tesne predtým, ako ich skonzumujete, pretože veľa vlhkosti môže listy znehodnotiť. Zabaľte ho do papierovej utierky a suchý špenát skladujte v chladničke. Čerstvý špenát skladujte v chladničke zabalený v papieri 3 až 5 dní.
Špenát sa tiež často suší a zmrazuje na dlhodobé skladovanie, aby sa jeho blahodarné účinky mohli využívať aj v čase, keď nie je jeho sezóna. Špenát zmrazíme uvarený, pretože bude mať menší objem a dlhšie vydrží. Natrhaný listový špenát pokrájame, vhodíme do vriacej vody, necháme prejsť varom, precedíme a necháme odkvapkať a vychladnúť. Aby sme si ušetrili prácu s neskorším rozdeľovaním zmrznutého špenátu, rozdelíme si ho do malých mištičiek (napr. od paštét a pod.), alebo do malých mraziacich vrecúšok. Dáme zamraziť - vydrží určite 1 rok. Zbierané listy je najlepšie spariť a zamraziť. Takto spracovaný špenát Vám vydrží dlho.
Využitie v kuchyni
Keďže špenát je veľmi variabilná rastlina, v kuchyni nachádza široké využitie. Hoci najčastejším spôsobom prípravy je tradičný špenátový prívarok, existuje i mnoho iných spôsobov ako chutne pripraviť špenát. Možné je ho kúpiť mrazený alebo čerstvý a konzumovať ho či už varený, dusený alebo surový.
- Čerstvé špenátové listy nájdete v rôznych druhoch šalátov, kde sa spájajú so širokou škálou ďalších ingrediencií, od paradajok cez kuracie mäso až po rôzne druhy syra.
- Vo varenej forme je špenát základom rôznych omáčok, polievok, náplní do lasagní alebo cestovín alebo ako príloha ku grilovaným pokrmom.
- Vynikajúci je samotný ako súčasť čerstvých šalátov, ale je vhodnou prílohou k vareným mäsovým ako aj zeleninovým jedlám.
- V neposlednom rade sa špenát používa aj do smoothies, kde obohacuje nápoje o vitamín B a ďalšie minerálne látky.
Zeleným štvrtkom sa nazýva štvrtok pred Veľkou nocou, počas ktorého ľudia tradične zvyknú konzumovať zelené jedlá.
tags: #spenat #siaty #po #latinsky