Kravské mlieko je tzv. alveolárne mlieko. Jeho tvorba a spúšťanie je komplexný nervovo-hormonálny proces, ktorý je kľúčový pre úspešné dojenie a celkovú produkciu mlieka. Pochopenie tohto procesu a faktorov, ktoré ho ovplyvňujú, je nevyhnutné pre chovateľov dojníc.
Nervovo-hormonálna regulácia tvorby a spúšťania mlieka
Proces spúšťania mlieka sa spúšťa príjemným podráždením vemena, napríklad hladkaním alebo masážou, ktorá predchádza hygienickému ošetreniu. Tieto dostredivé dráhy prenášajú informácie do riadiaceho centra v mozgu, ktoré následne dáva podnet na vylučovanie oxytocínu. Oxytocín sa tvorí v zadnom laloku hypofýzy, nazývanom aj mozgový podvesok. Po vylúčení do krvi, ktorá slúži ako transportné médium, sa krvou dostane do vemena. Pod jeho vplyvom dochádza k uvoľneniu alveolárneho mlieka. Bunky v okolí alveol sú myoepitelové a pri kontakte s oxytocínom sa zmrašťujú, čím sa mlieko z nich uvoľňuje do cisterien, odkiaľ ho získavame mechanickým stláčaním.
Ako dojiť kravu od začiatku do konca a spracovávať surové mlieko
Reziduálne mlieko a dôležitosť rýchleho dojenia
Množstvo mlieka, ktoré ostáva vo vemene po dojení, sa nazýva reziduálne. Toto množstvo závisí od rýchlosti dojenia a intenzity vylučovania oxytocínu. Po 5-7 minútach sa už ďalšie mlieko nezíska. Preto je mimoriadne dôležité, aby všetky práce spojené s dojením boli vykonávané rýchlo, v rovnakom čase a v rovnakom poradí. Týmto spôsobom sa vytvára dynamický stereotyp, ktorý zabraňuje zadržiavaniu mlieka a upevňuje sa. Krava sa potom teší na dojenie, pretože sa uvoľňuje tlak a váha. Na pravidelnú tvorbu mlieka a pre dobrý zdravotný stav vemena je nevyhnutné, aby bolo vemeno pravidelne vydájané. Prázdne vemeno váži 8-20 kg, zatiaľ čo naplnené môže mať aj 25 litrov mlieka.
Frekvencia a intervaly dojenia
Dojenie by sa malo vykonávať minimálne dvakrát denne. Pri maximálnej úžitkovosti je vhodné dojiť aj trikrát denne, keďže prechod z dvoch dojení na tri zvyšuje úžitkovosť. Pri dojacích automatoch sa dojenie riadi podľa vlastnej potreby zvieraťa. Dojáreň zvyčajne funguje 23 hodín, pričom jedna hodina je vyhradená na údržbu, čo závisí od úžitkovosti zvierat. Pri akomkoľvek dojení je dôležité, aby bol 24-hodinový interval rozdelený na rovnaké doby, napríklad 16+8 hodín, čo prispieva k udržaniu denného režimu zvierat.
Faktory ovplyvňujúce množstvo a zloženie mlieka
Produkcia mlieka u kráv je ovplyvnená mnohými faktormi, ktoré možno rozdeliť na vonkajšie a vnútorné.
Vonkajšie faktory
- Úroveň výživy: Výživa má najväčší vplyv na množstvo mlieka a obsah tuku.
- Ľudský faktor: Správna manipulácia a dodržiavanie dojacích postupov.
- Technológie ustajnenia a dojenia: Vplyv na pohodu zvierat a efektívnosť dojenia.
- Sezónnosť: Teplota a vlhkosť prostredia ovplyvňujú produkciu mlieka.
Vnútorné faktory
- Genotyp a dedičnosť: Plemenné predispozície k produkcii mlieka.
- Fyziológia mliečnej žľazy: Celkový zdravotný stav vemena.
- Vek: Produkcia mlieka sa mení s vekom kravy.
- Zdravotný stav a imunita: Choroby môžu výrazne znížiť produkciu.
- Živá hmotnosť: Vplyv na metabolickú kapacitu zvieraťa.
Vplyv výživy na kvalitu mlieka
Výživou vieme najviac ovplyvniť množstvo mlieka a tuku, menej bielkovín a takmer vôbec laktózy. Mliečny tuk sa tvorí z glycerolu a mastných kyselín. Glycerol sa vytvára z glukózy krvi, časť mastných kyselín je tiež prevzatá z krvi (tvoria sa v bachore najmä z vlákniny). Limitujúce sú kyselina octová, kyselina maslová a hydroxymaslová. Obsah tuku klesá pri nedostatku vlákniny, vysokej spotrebe zmesí a pri prechode na pastvu. Veľký vplyv zohráva aj bilancia NL (dusíkatých látok), pri ich nedostatku hladina tuku v mlieku klesá. Mimoriadne dôležitá je štruktúra ZKD (základnej kŕmnej dávky), ktorú zisťujeme na separačných sitách; dobré je analyzovať aj senáže a siláže. Podľa výsledku sa potom upravuje čas miešania TMR v kŕmnom voze. V mnohých podnikoch to prinieslo nárast úžitkovosti, zlepšenie zdravotného stavu a zložiek mlieka. Keď sa kŕmi KD s kratšími časticami, zvýši sa príjem krmiva, zníži sa však jeho stráviteľnosť a pevné časti sú kratší čas v bachore. Prežúvaním sa dĺžka častíc ešte skráti a trávenina opustí bachor ešte skôr, než sa mikroflóre podarí ukončiť fermentáciu. Prvý krok k dobrej štruktúre treba urobiť pri výrobe krmív správnou dĺžkou rezanky. Pri najemno narezaných silážach je lepšie použiť blokový vyberač. Mliaždené jadrové krmivá sú vhodnejšie ako šrotované, podiel zmesi v sušine ZKD nesmie nikdy spadnúť nad 50 %! Na zníženie obsahu tuku negatívne vplýva aj skrmovanie vyšších dávok rastlinných olejov (pozor na množstvo plnotučnej sóje, repkových výliskov a koncentrovaných rastlinných tukov). Zlepšenie stavu môžu priniesť sójové šupky či bavlníkové semeno.
Zvýšenie obsahu tuku sa často pozoruje pri negatívnej energetickej bilancii na začiatku laktácie (dojnica využíva tukové rezervy). Do 50 dní po otelení je obsah tuku vyšší asi o 1 %. Vtedy stúpa aj obsah ketolátok v mlieku, ich hladina sa zisťuje testom na stanovenie ketolátok (BHB test) v 5. a 15. deň po otelení, resp. kedykoľvek pri podozrení na výskyt ketózy.
Obsah bielkovín v mlieku sa pohybuje od 2,9 do 3,6 %. Keďže tento je energeticky veľmi náročný, energia krmiva úzko súvisí s obsahom bielkovín v mlieku. To je limitujúce najmä od začiatku do vrcholu laktácie. Veľmi dobrým krmivom pre tvorbu bielkovín je kukurica s obsahom sušiny okolo 65 %: jej skrmovaním sa zlepšuje využitie mikrobiálneho N, zvyšuje sa obsah bielkovín v mlieku. Pri prekrmovaní energiou degradovateľnou v bachore sa tento prekyslí a vzniká acidóza, tá je tvorená aj pri veľkom množstve kyselín v objemových krmivách. Prebytok NL v ZKD síce zvyšuje obsah bielkovín v mlieku až o 10 %. Ide však o srvátkové bielkoviny a bielkovinové NL, ktoré nepriaznivo vplývajú na zdravotný stav dojníc. Obsah tuku a bielkovín v mlieku indikuje zmeny a problémy v kŕmení a poukazuje aj na zdravotný stav dojníc. Ideálny pomer tuku a bielkovín je 1,1-1,5:1. Iný pomer poukazuje na nesprávnu funkciu bachora (napr. bachorovú acidózu).
Obsah laktózy sa pohybuje od 4,6 do 5,2 %. Jej prekurzorom je kyselina propiónová, v pečeni sa z nej vytvára glukóza a tá je využívaná dojnicou na tvorbu mliečneho cukru - laktózy.
Vitamíny a minerálne látky
Pri výrobe kvalitného mlieka sú dôležité vitamíny a minerálne látky, ktoré pozitívne vplývajú na imunitu, reprodukciu a samotné zdravie zvieraťa. Napríklad podávanie organického Se (selénu) chráni bunky pred poškodením a podporuje vitamín E pri jeho antioxidačnej činnosti. Jeho nedostatok môže viesť k poruchám plodnosti, zápalom vemena a k svalovej dystrofii teliat. Okrem toho zvyšuje hladinu samotného Se v mlieku. Organický Zn (zinok) zase chráni epitel mliečnej žľazy a preukázateľne znižuje počet somatických buniek (SB) v mlieku. Obidva mikroprvky spolu s ďalšími sú vybilancované v prípravku Reducell, ktorý rieši aj prevenciu poškodených paznechtov. Na produkciu mlieka a syntézu mliečnych bielkovín majú vplyv aj aminokyseliny lyzín a metionín (limitujúce pri tvorbe mikrobiálnych bielkovín). Je vhodné, ak sú v kŕmnej dávke správne vybilancované.
Nesmieme zabudnúť na kvalitnú vodu (5 l/1 l mlieka), dojnice k nej musia mať neustály prístup. Sú podniky, kde je obsah zložiek rozdielny podľa sezónnosti: vyšší je počas chladných dní. Preto v horúcich mesiacoch treba znížiť tepelný šok vhodným ustajnením a ventilátormi, kropením zvierat a poskytnutím dostatku pitnej vody. Pre dojnice je optimálna teplota 10 - 20 °C, vlhkosť vzduchu 60 - 80 %, dolná hranica teploty je -5 °C, potom klesá produkcia. Na mliekovú úžitkovosť vplýva svetlo, často sú u chovateľov tmavé maštale, čo zhoršuje aj reprodukciu.
Prežúvanie a tráviaci systém kravy
Jednou z najtypickejších vlastností dobytka je prežúvanie. Táto vlastnosť je tak významná, že celá skupina živočíchov, ktorej sa to týka, dostala pomenovanie prežúvavce. Dostatočné množstvo živín získava dobytok iba vtedy, ak spasie veľké množstvo trávy. Všetky turovité zvieratá sa preto pasú čo najrýchlejšie a steblá tráv hltajú bez požutia. Spasenú trávu netrávia kravy hneď, iba ju najprv skladujú v žalúdku. Krava, ale aj všetky prežúvavce, majú k tomuto účelu prispôsobený žalúdok. Žalúdok sa skladá zo 4 častí: bachor, kniha, čepiec a slez. Najväčší z nich je bachor. Dospelé zvieratá majú obsah bachora až 80-120 litrov. V bachore je obrovské množstvo mikroorganizmov, ktoré začínajú potravu rozkladať. Získavajú z nej živiny pre seba, ale súčasne tým pomáhajú krave tráviť nestráviteľnú celulózu. Až potom, keď je krava v pokoji, putuje čiastočne rozložená potrava do druhého žalúdka, ktorý sa volá čepiec. Z čepca sa potrava vracia po malých sústach naspäť do papule zvieraťa, ktoré môže potravu poriadne prežuť. Krava trávi žraním 5-7 hodín denne a prežúva asi 10-13 hodín denne. Keď dobre požutú potravu zviera prehltne, tá ide do tretieho žalúdka do knihy. V knihe sa nachádza veľké množstvo záhybov, ktoré sa nazývajú listy knihy.
Dojnosť a laktácia
Dojnosť je schopnosť samice produkovať mlieko v množstve väčšom, než sú nároky mláďat či mláďaťa. Vemeno je mliečna žľaza samice. Zaprahnutie je obdobie, nasledujúce po laktácii, kedy sa zámerne pomocou rôznych zásahov (výživy, obmedzenia dojenia) u samice spôsobí pokles úžitkovosti na úroveň, kedy ju už nie je nutné dojiť. Cieľom je regenerácia mliečnej žľazy pred pôrodom a jej príprava na nasledujúcu laktáciu. U kravy to trvá približne 1,5 - 2 mesiace.
Mlieko zrelé je mlieko, ktoré sa tvorí počas laktácie. Mlieko nezrelé je mlieko, ktoré je tvorené tesne po pôrode. U kravy sa tvorí iba krátko po pôrode (cca 5 dní). Toto mlieko sa od zrelého líši najmä vyšším obsahom bielkovín, tuku a minerálnych látok. Bielkoviny sú tvorené špecifickými imunoglobulínmi, ktoré majú za úlohu imunizovať narodené mláďa a vytvoriť mu imunitu proti rôznym infekciám. Kazeínové mlieko je mlieko produkované prežúvavcami (krava, ovca a koza), kedy obsah kazeínu v mlieku je vyšší ako 75 % z celkového množstva bielkovín.
Poruchy spúšťania mlieka
Vplyvom vonkajších podmienok chovu a manipulácie so zvieratami dochádza k vzniku porúch spúšťania mlieka, ktoré sa prejavujú predlžovaním času dojenia, znížením nádoja, ba dokonca čiastočným alebo úplným zadržaním mlieka v priebehu dojenia. Nedostatočne vydojené mlieko spätne tlmí ďalšiu syntézu mlieka, zhoršuje sa jeho kvalita a tým sa celkovo znižuje úžitkovosť dojnice. Zadržané mlieko vo vemene slúži ako zdroj výživy pre baktérie, v dôsledku čoho sa zvyšuje riziko ochorenia mliečnej žľazy na mastitídu.
Typy porúch spúšťania mlieka
Vyvolanie reflexu ejekcie mlieka môže byť narušené dvoma rozdielnymi fyziologickými spôsobmi:
- Centrálne poruchy: Predstavujú čiastočnú alebo úplnú inhibíciu sekrécie oxytocínu do krvi na úrovni centrálnej nervovej sústavy. Centrálne poruchy získavania mlieka sa najčastejšie zisťujú u prvôstok v prvých dňoch po otelení, u kráv pri cicaní cudzím teľaťom, pri dojení kráv v prítomnosti teľaťa, po odstave teliat, po presune a následnom dojení v neznámych resp. nových podmienkach. Centrálna inhibícia uvoľňovania mlieka počas dojenia sa dá odstrániť hlavne injekčným podaním fyziologických dávok oxytocínu, kedy sa získa 70 - 75 % nádoja, ale efektívna je aj vaginálna masáž, ktorou možno získať od 15 - 77 % nádoja.
- Periférne poruchy: Predstavujú stav, kedy aj napriek dostatočnému množstvu oxytocínu v krvi nedochádza k presunu alveolárneho mlieka do cisterny. Príčinou je adrenalínom vyvolaná kontrakcia hladkých svalov stien vývodných kanálikov. Tieto poruchy sa injekčným podaním oxytocínu nedajú odstrániť. Pri periférnej poruche je mlieko prístupné pre dojenie až vtedy, keď sa ukončí stresová reakcia, t.j. až zanikne pôsobenie negatívneho vonkajšieho vplyvu a dojnica sa ukľudní.
| Typ poruchy | Príčina | Riešenie |
|---|---|---|
| Centrálne poruchy | Inhibícia sekrécie oxytocínu (stres, neznáme prostredie, teľa) | Injekčné podanie oxytocínu, vaginálna masáž |
| Periférne poruchy | Kontrakcia hladkých svalov vývodných kanálikov (adrenalín) | Ukončenie stresovej reakcie, upokojenie zvieraťa |
Vplyv odstavu teliat
Odstav teliat od matky môže spôsobiť zmeny vnútorného prostredia u matiek i ich teliat. Oxytocín zohráva významnú úlohu aj v materskom správaní. Odstav teliat predstavuje zložitý komplex psychických reakcií, kedy dochádza k aktivácii opioidového systému. Príčiny nižšej hladiny, alebo dokonca totálnej inhibície sekrécie oxytocínu počas dojenia po odstave teliat je možné hľadať v mechanizme regulácie sekrécie oxytocínu opioidovým systémom. Pre chovateľskú prax z uvedených poznatkov vyplýva, že odstav teliat od matiek môže vyvolať v procese dojenia poruchy ejekcie mlieka v prípade, ak sa realizuje príliš neskoro. Avšak ani pri skoršom odstave nie je možné tieto problémy úplne vylúčiť. V obidvoch prípadoch je inhibícia dočasná a odstav takto nezanecháva dlhodobejší negatívny vplyv na sekréciu oxytocínu počas dojenia, a tým na ejekciu mlieka. Negatívny vplyv neskorého odstavu na produkciu mlieka však nie je možné vylúčiť. Je známe, že mlieko v nedostatočne vyprázdnených alveolách tlmí svoju ďalšiu tvorbu. Preto v určitom období nedostatočného vyprázdňovania alveol môže dôjsť k útlmu tvorby mlieka pre nasledujúci priebeh laktácie.
V období po odstave je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť hlavne tým dojniciam, ktoré počas dojenia zadržujú mlieko, sú nepokojnejšie, zhadzujú dojaciu súpravu, kopú okolo seba, často prešľapujú a pod. Akýkoľvek ďalší negatívny vplyv môže stres vyvolaný separáciou teľaťa len posilniť a obdobie adaptácie dojníc predĺžiť. Centrálne poruchy sekrécie oxytocínu dochádza vplyvom zmien podmienok dojenia. Zvýšenie hladiny kortizolu a endogénneho opioidu β-endorfínu počas dojenia kráv po presune do neznámych podmienok poukazujú na značný emocionálny stres ako výsledok nového prostredia. Je teda zrejmé, že akákoľvek zmena podmienok dojenia vyvoláva centrálne poruchy sekrécie oxytocínu. Výrazne negatívne na ejekciu mlieka pôsobí len prvý presun. Ďalším presúvaním do tých istých podmienok sa organizmus adaptoval a už pri treťom presune sa pozoroval normálny tok mlieka aj napriek tomu, že hladina oxytocínu počas dojenia bola ešte pomerne nízka. Aj presuny kráv v rámci podniku sa môžu negatívne podieľať na úžitkovosti, i keď nedochádza k viditeľným poruchám ejekcie.
tags: #spustanie #mlieka #krav