Francúzsko bolo, je a asi aj navždy bude krajinou, v ktorej sa rodia dobré filmové komédie. Nečudo, krajina galského kohúta má vo svojom strede hercov, ktorí aj dnes dokážu vyčariť úsmevy na tvárach miliónov divákov. Francúzske komédie si dlhodobo držia silnú pozíciu v európskej kinematografii. Francúzske komédie spájajú inteligentný humor, situačné trapasy aj ostrú satiru namierenú proti spoločenským stereotypom. Francúzsky humor je veľmi jemný, ľahký a koketný. Je to zvláštna nálada, ktorú americké alebo britské filmy nespôsobujú.
Vybrať tie najlepšie komédie z krajiny galského kohúta sa zdá byť náročným orieškom nielen kvôli veľkému množstvu skutočne dobrých filmov, ale aj kvôli existencii filmového vkusu. Rozhodli sme sa preto vybrať to najlepšie, najzaujímavejšie alebo najvhodnejšie, čo sa urodilo v konkrétnom desaťročí, teda akési filmové vrcholy, aby si tým na svoje prišli milovníci ako starších, tak i tých novších komédií.
Zlatá éra 50. rokov: Elegancia a jemný humor
Prvé filmové obdobie končí rokom 1959 a predznamenáva neskorší veľký nástup legendárneho Louisa de Funèsa. Francúzska komédia však ani dovtedy nespala a jeho najväčšou osobnosťou bol asi Jacques Tati. Ten vytvoril vo viacerých filmoch komický charakter Pána Hulota, dobrosrdečného, no zároveň trochu nešikovného chlapíka.
- Prázdniny pána Hulota (1953): V tomto filme sa hlavný hrdina, pán Hulot, vyberie na dovolenku. Ako môžete očakávať, od obyčajnej dovolenky to bude mať ďaleko. Pán Hulot spôsobí zopár nehôd, vďaka ktorým v prímorskom mestečku zanechá svoju nezmazateľnú stopu. Nepríjemný dobrodruh Hulot (Jacques Tati) si oddýchne v letovisku pri mori.
- Fanfán Tulipán (1952): Pokiaľ by ste hľadali niečo „akčnejšie“, tak rokmi preverenou voľbou je Fanfán Tulipán, v ktorom sa po boku legendárneho Gérarda Philipeho, ktorý len o sedem rokov na to zomrel, objavila nestarnúca Gina Lollobrigida.
60. roky: Dominancia Louisa de Funèsa a nezabudnuteľné duo
Nasledujúce desaťročie bolo viac či menej v réžii Louisa De Funèsa, no zabúdať nemôžeme ani na komické postavy, ktoré stvárnili Bourvil, Jean Gabin, Jean Marais a mnohí ďalší. To najlepšie, čo v tomto desaťročí vzniklo, je takmer úplne späté s pôsobením týchto legendárnych hercov.
- Fantômas (1964): Fantômas (Jean Mare) je nepolapiteľný zločinec, ktorý sa skrýva za maskou. Skutočná klasika francúzskej kinematografie je paródiou na celý žáner špionážnych príbehov.
- Žandár zo Saint Tropez (1964): Roztržitý policajný dôstojník Cruchot zachraňuje Saint Tropez pred mimozemšťanmi s ľudskou podobou. Jediný spôsob, ako ich rozoznať od ľudí, je, že pijú olej a pohonné látky, a keď si na nich človek poklope, znie to ako z prázdnej plechovice. Cruchotova policajná stanica sa sťahuje do novej budovy, ktorá je vybavená nielen modernou technikou a vybavením, ale najdôležitejšou úlohou dôstojníkov je zaučiť nové krásne policajtky.
- Veľký flám (1966): Jedným z najzaujímavejších počinov v tomto desaťročí (pokiaľ si odmyslíme série o Žandárovi zo Saint Tropez a Fantomasovi) je vojnová komédia s názvom Veľký flám, v ktorej sa britskí letci snažia utiecť z nacistami okupovaného Paríža. Skupine záchrancov velí, kto iný než bravúrny Louis de Funès, ktorý vo filme tentoraz stvárňuje dirigenta orchestra. Spoločne s kolegom a blízkym priateľom Bourvilom veľa scén improvizovali a vytvorili tak jedinečný film.
- Oscar (1967): Bertranda Barniera (Louis de Funes) prebudí návšteva jedného z jeho zamestnancov Christiana Martina (Claude Risch), ktorý prišiel požiadať o zvýšenie platu. Presvedčí Bertranda, aby mu zvýšil plat, aby požiadal o ruku svoju milovanú - dcéru lakomého boháča.
- Gombíková vojna (1962): Pokiaľ máte už Funèsove filmy, ako sa hovorí, v malíčku, možno nepohrdnete Gombíkovou vojnou.
Scéna s Louisom de Funèsom
70. roky: Pierre Richard a Jean-Paul Belmondo preberajú štafetu
Aj v ďalšom desaťročí určoval ráz francúzskej komédie nestarnúci Funès, no o svoje miesto na slnku sa hlásila i generácia mladších hercov - vznikla tak kultová séria o Bažantoch i množstvo filmov s Pierrom Richardom alebo Jeanom-Paulom Belmondom. Práve posledne menovaný herec dokazoval v nasledujúcich rokoch svoju všestrannosť - či už bol drsným policajtom, ktorý trestal pasákov a iných gangsterov, alebo komickou figúrkou, vždy bol presvedčivý.
- Zviera (1977): Z Belmondových komédií vyčnieva klasika menom Zviera, v ktorej bravúrne zvládol zahrať dve postavy a popritom si ešte aj získať srdce (divákmi toľko milovanej) Raquel Welch.
- Všade sa dá nahrávať / Le Jouet (1976): Kultová komédia rozpráva príbeh o nešťastnom prosťáčkovi Francoisovi Perrinovi (Pierre Richard), ktorý sa neustále dostáva do problémov.
- Horčica mi stúpa do nosa (1974): Bláznivá komédia s Pierrom Richardom.... ako vyvolať paniku aj tam, kde by ste ju vôbec nečakali.
- Útek (1978): Pierre je vrchným pokladníkom v hoteli vo Vichy. Je taký bojko, plachý a nesmelý, že nedokáže nikomu povedať nie. Keď sa však jedného dňa zrazí s Agnes, Pierre sa do nej vášnivo zaľúbi. A nič mu nestojí v ceste, aby ju nasledoval do Nice.
80. roky: Duo Richard-Depardieu a nové tváre
Lídrom francúzskej komédie sa po smrti Funèsa stal Pierre Richard, no v porovnaní s minulými rokmi nedokázala krajina galského kohúta vyprodukovať toľko kvalitných filmov.
- Utečenci (1986): Jednou z najlepších komédií z tohto desaťročia boli Utečenci, v ktorej sa po boku Richarda objavil Gérard Depardieu. Krimi-komédia o jednej nepodarenej bankovej lúpeži a jednom poriadnom smoliarovi má všetky predpoklady zaujať aj bezmála tridsať rokov po svojom prvom uvedení.
- Kopyto (1981): Francúzska komédia Kopyto vsadila na osvedčený model dvojice Pierre Richard ako nenapraviteľný smoliar a Gérard Depardieu, ktorý nad ním musí držať ochrannú ruku... pretože mu nič iné nezostáva. Toto je prvé z troch spoločných komiksových diel Gerarda Depardieua a Pierra Richarda. Marie, dcéra prezidenta veľkej spoločnosti, je zajatá mexickými banditmi.
- Nenapraviteľní (1980): Trochu „krimi“ scén si však užijete aj v Zidiho Nenapraviteľných, v ktorej sa na školskom bojisku proti sebe postavia študenti (medzi ktorými je aj Daniel Auteuil) a profesorský zbor, ktorý sa rozhodol prinútiť svojich žiakov k lepším študijným výsledkom tvrdou rukou.
90. roky: Nová vlna a prekvapivé pointy
Po smrti Funèsa a zostarnutí Richarda rázom nebol na Francúzsku nikto, kto by túto dvojicu dokázal adekvátne nahradiť. Komédie vznikali, ale ich poetika sa aj vďaka Novej vlne výrazne líšila od toho, čo sa objavovalo posledných dvadsať alebo tridsať rokov.
- Blbec na večeru / Le Dîner de cons (1998): Vidieť to na príklade skvelej komédie s názvom Jeden blbec na večeru, v ktorej síce na onu večeru prichádza zdanlivý blbec menom Francois Pignon, no na jej konci nie je jasné, či tým blbcom nie je práveže ten „normálny“ Thierry Lhermitte. Blbec na večeru predstavuje čistú situačnú komédiu, ktorá stavia na jednoduchom, no účinnom nápade. Skupina bohatých mužov si organizuje večere, na ktoré každý privedie „najväčšieho blbca“, aby sa mu mohli vysmievať. Keď si hlavný hrdina vyberie dobrosrdečného účtovníka Françoisa Pignona, situácia sa mu vymkne spod kontroly. Film pracuje s rýchlymi dialógmi, nedorozumeniami a postupným chaosom. Francúzske komédie často ukazujú, že ten, kto sa vysmieva iným, nakoniec doplatí na vlastnú pýchu. Raz týždenne má kopa aristokratických snobov spoločnú večeru. Každý by si mal priniesť svojho „idiota“ a ktorého hosť bude presvedčivejší - získal cenu.
- Návštevníci (1993): Kým tento film ešte niekedy prechádza ku dráme, tak pri kultových Návštevníkoch sa budete už len baviť. Jean Reno a Christian Clavier vytvorili v tomto filme ideálnu dvojicu „cestovateľov“ v čase, ktorý sa z obdobia rytierskeho Francúzska dostanú do 20. storočia. Groteskná komédia Jeana-Marie Poireta vo Francúzsku je rovnako kultová ako tá naša - „Irónia osudu“.
2000 - súčasnosť: Mix žánrov a sociálna satira
Posledné desaťročia priniesli do francúzskej komédie nové témy a prístupy, často s prvkami drámy alebo sociálnej satiry.
- Drž hubu! (2003): Aké je to ukecať niekoho k smrti? Tak to vám ukáže Gérard Depardieu v jednej z najlepších francúzskych komédií po roku 2000 s názvom Drž hubu!. V nej zhovorčivý Depardieu spojí sily s Jeanom Renom, aby sa spoločne pokúsili nájsť korisť z lúpeže, ktorú Reno alias Ruby ukryl. Francois Veber, režisér už dávnejšie spomínaného Jedného blbca na večeru, vytvoril čistokrvnú komédiu, v ktorej predovšetkým Dépardieu exceluje.
- Asterix a Obelix: Misia Kleopatra (2002): Táto komédia čerpá z populárneho komiksu a prináša energickú paródiu na historické príbehy. Galovia sa vydávajú do Egypta, kde pomáhajú postaviť palác pre kráľovnú Kleopatru. Film kombinuje absurdný humor, slovné hračky aj fyzické gagy. Herci pracujú s prehnanou mimikou a rýchlym tempom, čo vytvára výraznú dynamiku. Francúzske komédie tohto typu často využívajú známe historické kulisy ako základ pre moderné vtipy.
- Vitajte u Ch’tisov (2008): Vitajte u Ch’tisov rozpráva príbeh poštového úradníka, ktorý sa presťahuje zo slnečného juhu Francúzska na sever krajiny. Očakáva chlad, nepríjemných ľudí a nepríjemné podmienky, no postupne zisťuje, že realita vyzerá inak. Poštmajster Philip Abrams (Kad Merad) sníva o pridelení na Francúzsku riviéru. Ale prehnal to natoľko, že ho poslali na sever do mesta Berg pri Dunkerque. Film pracuje so stereotypmi o regiónoch a postupne ich rozbíja cez humor a osobné skúsenosti. Divák sleduje premenu predsudkov na priateľstvo a pochopenie. Francúzske komédie často stavajú práve na konfrontácii rozdielnych mentalít.
- Mikulášove šibalstvá (2009): Pokiaľ hľadáte komédiu z iného súdka, tak dobrou voľbou sa javia byť Mikulášove šibalstvá, v ktorej sa malý chlapec menom Mikuláš rozhodne ukázať, že je nenahraditeľným dieťaťom, aby ho náhodou jeho budúci súrodenec v obľúbenosti nepredstihol. Malý Nicolas (Maxim Godard) je so svojim životom šťastný - má milujúcich rodičov, skvelých priateľov a zábavné dobrodružstvá. Jedného dňa však jeho priateľ hovorí, že potom, čo sa objavil jeho mladší brat, sa život pokazil.
- Nedotknuteľní (2011): Jedným z divácky najobľúbenejších francúzskych filmových titulov posledného desaťročia sú Nedotknuteľní. Citlivý mix komédie a drámy potvrdzuje trend a to nielen vo francúzskej kinematografii, kedy sa sa bláznivých komédií alá Funès začínajú stávať tzv. „dram-comy“, žánrové mixy, v ktorých humorné scény sprevádza neraz krutá životná realita. Nedotknuteľní patria medzi najúspešnejšie francúzske komédie posledných rokov. Film sleduje priateľstvo medzi ochrnutým aristokratom Philippom a mladíkom z predmestia Drissom, ktorý sa stane jeho opatrovateľom. Humor vychádza z kontrastu dvoch svetov - bohatstva a chudoby, formálnosti a bezprostrednosti. Driss narúša zaužívané pravidlá a prináša do života svojho zamestnávateľa energiu aj spontánnosť. Aristokrat Philippe (François Cluse) sa stal zdravotne postihnutým po nehode počas letu na paraglidingu. Hľadá asistenta a jeho pozornosť upúta Driss (Omar Si) s pochybným záznamom v registri trestov a chýbajúcimi spôsobmi. Film ponúka smiech, no zároveň kladie otázky o predsudkoch a dôstojnosti. Nedotkuteľní dobre balansujú na hranici vkusnej komédie a sociálnej drámy a práve to, že sa im to podarilo, z nich robí tak úspešný film.
- Čo sme komu urobili? (2014): Táto komédia sa sústreďuje na rodinu, ktorej dcéry si postupne berú mužov z rôznych kultúr a náboženstiev. Rodičia sa snažia vyrovnať s vlastnými predsudkami, no situácie im opakovane prerastajú cez hlavu. Film využíva rýchle dialógy a ostré slovné výmeny, ktoré odhaľujú napätie medzi tradíciou a modernou spoločnosťou. Humor často balansuje na hrane, no zároveň ponúka priestor na sebareflexiu.
- Podvod Dr. Nock (2017): Podvodník a hazardný hráč Nock (Omar Sy) si hľadá doktorát z medicíny a chce zmeniť svoj život.
Poznámka na záver: Snažili sme sa vyberať domáce francúzske filmy, ktoré nevznikli koprodukčne.
tags: #stare #francuzske #komedie