Paprika (Capsicum annuum) patrí medzi najobľúbenejšie druhy zeleniny v našich kuchyniach. Je typická svojou chrumkavosťou, sviežou chuťou a tým, že sa dá jesť surová aj tepelne upravená. Ľudia ju vyhľadávajú najmä kvôli vysokému obsahu vitamínu C, nízkej kalorickej hodnote, všestrannému použitiu a príjemnej chuti, vďaka ktorej sa ľahko zaraďuje do jedálnička aj u detí. Paprika sa líši aj farbou - zelená paprika býva menej zrelá a chuťovo sviežejšia, červená a žltá paprika bývajú sladšie a jemnejšie. V závislosti od farby papriky sa jej nutričné hodnoty líšia.
Pôvodom paprika pochádza z tropických a subtropických oblastí Južnej a Severnej Ameriky. Už v 15. storočí ju Španieli doviezli do Európy. Keďže je pre ňu najvhodnejšia teplá a vlhká klíma, dnes ju možno pestovať aj v severnej Afrike, Ázii a taktiež aj v Stredomorí. U nás sa paprike darí na južnom Slovensku. Ako paprika sa označuje najmä plod čerstvý alebo sušený, ktorý sa používa ako korenina a zelenina.
Nutričné zloženie papriky
Štipľavá (čili) paprika obsahuje najmä kapsaicín, zatiaľ čo kultivary sladkej papriky produkujú neštipľavé kapsaicinoidy. Paprika ďalej obsahuje množstvo karoténov (vitamín A), vitamíny B, C a mix rôznych minerálnych látok, ako je kremík, železo, meď, mangán, draslík, horčík, zinok, jód a vápnik.
- Červená paprika: Obsahuje veľké množstvo betakaroténu, rutínu a zinku. Lykopén má silné antioxidačné účinky. V červenej paprike je obsiahnutá extra porcia betakaroténu približne 150 g, čo nám zabezpečí potrebnú dennú dávku.
- Zelená paprika: Bohatá na kyselinu listovú a vitamín E. Zelená paprika je tiež zdrojom kyseliny listovej. V zelených plodoch je viac vitamínu E, silného antioxidantu, ktorý sa často nazýva vitamín mladosti. Konzumácia aspoň troch paprík denne, nám vie zabezpečiť celodenný prísun vitamínu C.
- Žltá paprika: Obsahuje antioxidanty ako zeaxantín a luteín, ktoré chránia oči. Žlté plody papriky obsahujú veľké množstvo vitamínu E a dve dôležité karotenoidy (luteín a zeaxantín), ktoré ochraňujú zrak, a tým znižujú riziko sivého zákalu a stareckej slepoty.
Vitamín C, ktorý je obsiahnutý v paprike pri tepelnej úprave nestratí svoju hodnotu, ako pri iných plodoch. Surová paprika je bohatým zdrojom vitamínov a minerálov. Má vysoký obsah vitamínu C. Jeho množstvo sa líši podľa odrody. Paprika však neobsahuje enzým askorbináza, takže sa vitamín C nerozkladá tak ľahko, ako v ostatných druhoch zeleniny alebo ovocia. Z ďalších látok je to beta-karotén, ktorý v ľudskom tele funguje ako antioxidant a chráni organizmus pred voľnými radikálmi. Nezaostáva ani obsah vitamínu B1, B2 a kyseliny listovej. Z minerálnych látok sú to hlavne draslík, fosfor a horčík. Tieto látky sa uplatňujú v metabolizme človeka a podporujú odolnosť ciev. V prípade jódu je známy pozitívny vplyv na tvorbu hormónov v štítnej žľaze.
Zdravotné benefity papriky
Paprika sa najčastejšie spája s podporou imunity, zdravím očí, pokožky a srdca. Paprika svojím vysokým obsahom vitamínu C posilňuje prirodzenú obranyschopnosť organizmu a spolu s vitamínom A chránia bunky a tým aj celý organizmus pred rozmanitými infekciami. Konzumácia aspoň troch paprík denne, nám vie zabezpečiť celodenný prísun tohto vitamínu C. Je nevyhnutný nielen počas tehotenstva, pre zdravý vývoj dieťaťa, ale má blahodárne účinky aj na krvotvorbu, chráni srdce, upokojuje a zlepšuje náladu.
- Podpora imunity: Vďaka vysokému obsahu vitamínu C sa paprika často zaraďuje do jedálnička v období, keď ľudia riešia imunitu. Vitamín C v čili papričkách nielen posilňuje imunitný systém, ale vytvára a udržuje tiež kolagén, ktorý je kľúčovým proteínom nachádzajúcim sa v zdravých vlasoch a pokožke.
- Zdravie očí: Paprika obsahuje karotenoidy, najmä luteín a zeaxantín, ktoré sa často spomínajú v súvislosti so zdravím očí. Luteín a zeaxantín, karotenoidy nachádzajúce sa v pomerne vysokých množstvách v paprikách, môžu výrazne zlepšiť zdravie očí pri konzumácii v primeraných množstvách.
- Zdravie pokožky: Vitamín C je dôležitý pre tvorbu kolagénu, preto sa paprika často zaraďuje aj do jedálnička zameraného na pokožku. Vitamín A spolu s vitamínom C, ktoré pôsobia na náš organizmus omladzujúco, spôsobujú, že naša pleť vyzerá sviežo a spomaľuje sa tvorba vrások.
- Zdravie srdca: Paprika obsahuje vlákninu, draslík a antioxidanty, preto sa dobre hodí do pestrej stravy zameranej na zdravie srdca. Odborníci na výživu hovoria o správnom krvnom obehu s pomocou papriky, pretože je bohatá na fosfor. Zložka je známa tým, že uvoľňuje žily posilňujúce krvné cievy.
- Trávenie a chudnutie: Paprika je nízkokalorická, má len okolo 65 kJ na 100 g zeleniny. Preto je odporúčaná ako vhodná potravina pri redukčných diétach i pri dodržiavaní zdravého stravovania. Vláknina v paprike podporuje trávenie a pomáha zvyšovať objem jedla bez veľkého kalorického príjmu. Čili papričky môžu urýchliť váš metabolizmus. Zrýchlením metabolizmu obmedzujete chuť do jedla a zvyšujete rýchlosť spaľovania tukov.
Kapsaicín a jeho účinky
Ak je paprika pálivá, spôsobuje to kapsaicín, ktorý sa nachádza najmä v semienkach. Pálivú chuť paprík a chilli papričiek má na svedomí kapsaicín. Väčšina zdravotných benefitov červenej mletej papriky sa pripisuje látke kapsaicín. Kapsaicín zohráva dôležitú úlohu pri liečbe obezity a výskumy dokazujú, že má silný antioxidačný účinok.
- Zlepšenie krvného obehu a trávenia: Kapsaicín zlepšuje krvný obeh, podporuje trávenie, znižuje hladinu cholesterolu, tukov a cukru v krvi. Štipľavá paprika má na trávenie vlastne dva rôzne účinky. Prvým účinkom je podpora tvorby slín a žalúdočných štiav.
- Antioxidačné a protizápalové účinky: V praxi to môže napríklad znamenať aj to, že pomáha pri regenerácii nealkoholových ochorení pečene, vysokého krvného tlaku a cukrovky. Červené papriky obsahujú niekoľko fytochemikálií a karotenoidov, najmä betakaroténu, ktoré vás bohatým spôsobom poskytujú antioxidačné a protizápalové účinky.
- Úľava od bolesti: Kapsaicín z čili papričky preukázal potenciál aj pri liečbe bolesti hlavy a migrény. Okrem toho, že čili papričky sú prírodným zdrojom úľavy od bolesti hlavy a migrény, môžu sa použiť aj na zmiernenie bolesti kĺbov.
- Antibakteriálne účinky: Štipľavá paprika inhibuje rast Helicobacter pyroli, ale rovnako tak pôsobí aj na mnoho ďalších baktérií.
Aj pri paprike platí, že všetko je dobré konzumovať s mierou. Obsahuje totiž látky znižujúce zrážanlivosť krvi. Príliš veľa papriky môže vyvolať krvácanie z nosa alebo spomaliť hojenie rán. Väčšie množstvo pálivých paprík môže podráždiť žalúdok, spôsobiť zvýšené potenie, slzenie očí a sčervenanie hlavy a krku. Ľudia s problémami s tráviacim traktom a so žalúdkom by mali byť opatrní, kapsaicín môže totiž podráždiť sliznicu žalúdka, čo môže viesť k bolestiam brucha, pocitu pálenia v žalúdku alebo dokonca k nevoľnosti.
Zdravotné prínosy pálivých papričiek – Dr. Berg
Estrogén a jeho význam pre zdravie
Estrogén je ženský hormón, ktorého prítomnosť v tele je pre väčšinu žien samozrejmosťou. To platí až do chvíle, kedy začne jeho hladina kolísať a postupne klesať. Akonáhle prestávajú fungovať vaječníky, prestávajú sa tiež tvoriť ženské pohlavné hormóny estrogény. K tomu dochádza počas menopauzy. Hladiny estrogénov začínajú klesať šesť až dvanásť mesiacov pred menopauzou (počas perimenopauzy) a hormonálny pokles pokračuje v priebehu menopauzy.
Estrogén je kľúčový ženský hormón. Riadi menštruačný cyklus, ovplyvňuje vývoj prsníkov a podieľa sa na mnohých telesných procesoch. V období menopauzy jeho hladina klesá, čo sa často prejavuje nepríjemnými symptómami - od návalov tepla až po nočné potenie. Má vplyv na rôzne telesné systémy, vrátane reprodukčného traktu, močových ciest a srdca, kde podporuje ich správne fungovanie.
U mužov sa estrogén produkuje v menšom množstve a podieľa sa na niekoľkých dôležitých procesoch. Udržiava pevnosť kostí a stabilizuje nervový systém. Pre optimálne zdravie a fungovanie tela je pre obe pohlavia dôležité udržiavať vyváženú hladinu tohto hormónu.
Fytoestrogény - rastlinná podpora hormonálnej rovnováhy
Fytoestrogény sú prírodné zlúčeniny prítomné v rôznych druhoch rastlín. Vďaka svojej podobnej štruktúre sa v tele správajú podobne ako estrogén, a preto môžu pomôcť vyrovnávať jeho nedostatok. Japonské ženy sa s termínom menopauza veľakrát ani nestretli a prechodové ťažkosti sú im takmer cudzie. Žijú totiž zdravo a konzumujú potraviny bohaté na fytoestrogény, čo sú prírodné hormóny hojne obsiahnuté napríklad v sóji a výrobkoch z nej.
Potraviny bohaté na fytoestrogény:
- Sójové bôby a produkty: Sú bohatým zdrojom bielkovín a fytoestrogénov, ktoré napodobňujú pôsobenie ženského hormónu estrogénu. Významnú skupinu tvoria sójové izoflavóny, z ktorých genisteín predstavuje 50 % a daidzeín 40 % izoflavónov v sóji. Tofu, tempeh či sójové mlieko - všetky tieto potraviny pochádzajú zo sójových bôbov.
- Ľanové semienka: Lignany sú ďalšou skupinou fytoestrogénov, ktoré sa nachádzajú v rastlinách, pričom najviac sú zastúpené v ľanových semienkach. Okrem nich obsahujú aj antioxidanty, vlákninu, bielkoviny a omega-3 mastné kyseliny, ktoré patria k zdravým tukom.
- Cesnak: Vedci naznačujú, že cesnak môže mať vplyv na hladiny estrogénu a celkovú hormonálnu rovnováhu u žien. Látky ako alicín a ajoén v cesnaku môžu pomôcť regulovať menštruačný cyklus a podporiť zdravie reprodukčného systému.
- Hlúbová zelenina: Zelenina ako brokolica a ružičkový kel obsahuje fytoestrogény, ktoré môžu podporiť hormonálnu rovnováhu. Ružičkový kel je zasa bohatý na fytonutrient - kumestrol, ktorý podľa vedcov vykazuje estrogénnu aktivitu.
- Orechy: Orechy ako kešu, mandle, arašidy a pistácie sú vynikajúcim zdrojom fytoestrogénov a obsahujú aj zdravé omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, ktoré sú dôležité pre kardiovaskulárne zdravie.
- Sezamové semienka: Podobne ako ľanové, aj sezamové semienka môžu pomôcť zvýšiť hladinu estrogénu, najmä vďaka vysokému obsahu lignanov. Tiež sú bohaté aj na vlákninu, bielkoviny, vitamíny a minerály, ktoré podporujú celkové zdravie organizmu.
- Broskyne a ďalšie ovocie: Broskyne sú chutné ovocie a prirodzený zdroj fytoestrogénov, najmä lignanov, ktoré môžu podporovať hormonálnu rovnováhu. Skvelou alternatívou je aj sušené ovocie, ako marhule, brusnice, datle a figy, ktoré obsahujú rôzne fenolické zlúčeniny a fytoestrogény. Červené hrozno obsahuje fytoestrogén resveratrol.
Bylinky a prírodné preparáty pre hormonálnu rovnováhu
Bylinky pomôžu najmä v počiatkoch menopauzy, kedy sa príznaky ešte úplne "nerozbehli". Nie sú všemocné, ale prechodové ťažkosti vedia zmierniť a niekedy aj potlačiť. Sú dostupné v najrôznejších formách vrátane výživových doplnkov, ktoré vďaka svojmu zloženiu pôsobia na naše telo komplexne.
- Žerucha peruánska (Maca): Maca je veľmi prastará peruánska liečivá bylina, ktorá sa vyznačuje svojimi silnými schopnosťami. Koreň Macy posilňuje organizmus, zvyšuje odolnosť proti chladu či náhlym zmenám počasia. Zvyšuje fyzickú i duševnú kondíciu, ale je výnimočná hlavne tým, že vie dostať do rovnováhy steroidné hormóny ako je testosterón, progesterón a estrogén.
- Indický ženšen (Vitánie snodárná): Indický ženšen je cenený pre vysoký obsah účinných látok, ktoré sú veľmi podobné nášmu ženšenu. Pomáha s depresiami, spánkovými problémami, znižuje cholesterol i obsah cukru v krvi a slúži ako afrodiziakum.
- Kotvičník zemný: Aziatky namiesto nich používajú ďaleko účinnejšie Kotvičník zemný, ktorý je účinný hlavne v oblasti sexu a pri liečbe reprodukčných orgánov. Pomáha bojovať s prejavmi menopauzy, odstraňuje nepríjemné návaly tepla, potenie, poruchy spánku a búšenie srdca.
- Angelika čínska (Dong quai): Ďalšia čínska bylina, ktorá má blahodarné účinky. Pôsobí ako analgetikum, ktoré zmierňuje menštruačné bolesti. Zároveň stimuluje krvný obeh a pôsobí relaxačne na svaly. Pomáha proti návalom tepla a celkovo podporuje hormonálny systém.
Ako ďalej podporiť hladinu estrogénu a celkové zdravie
Okrem vyváženej stravy môžete podporiť produkciu estrogénu aj zdravým životným štýlom. Pravidelný pohyb udržuje hormonálnu rovnováhu a stimuluje tvorbu estrogénu, zatiaľ čo kvalitný spánok zabezpečuje správne fungovanie endokrinného systému. Tiež je dôležité vyhýbať sa chronickému stresu, pretože nadmerná hladina stresového hormónu - kortizolu, môže negatívne ovplyvniť hladinu hormónov.
Zamerajte sa tiež na to, aby ste telu dodávali dostatok vlákniny, ktorá je dôležitá pre udržanie zdravej hmotnosti. Zo sladkostí je lepšie uprednostniť kvalitnú vysokopercentnú čokoládu alebo celozrnné sušienky. Z ovocia si zase radšej vyberte hrozno, broskyne alebo hrušky. Skúste sa zbaviť cukru a na sladenie radšej využite med. O škodlivosti fajčenia a alkoholu (vo väčšom množstve) už snáď ani nemusí byť reč. Práve v období menopauzy je dôležité príliš nezaťažovať pečeň, ktorým uľavíte treba pitím mätového, púpavového alebo žihľavového čaju.
Kaloricky náročné pokrmy vedú k priberaniu na hmotnosti. Prebytočný tuk v organizme môže neblaho ovplyvňovať hormóny. Ide o estrogén, prolaktín a testosterón. Dobré je tiež sledovať hladinu cholesterolu v krvi. Jeho vyššie hodnoty totiž môžu návaly tepla a potenie zhoršovať. Cholesterol znižuje avokádo, cesnak, orechy alebo napríklad zelený čaj.
Zdravotné prínosy pálivých papričiek – Dr. Berg
tags: #stiplava #paprika #vplyv #na #estrogen