Šťuka severná (Esox lucius) je obľúbená dravá ryba, ktorá obýva vody takmer celej Európy a vyskytuje sa aj v severných častiach Ázie a Severnej Ameriky. Je to ryba, ktorá fascinovala rybárov už od nepamäti svojou veľkosťou, agresívnym správaním a schopnosťou prežiť v rôznych podmienkach. Na Slovensku je cenená pre svoje chutné mäso a športový rybolov. Je to jediný druh zastupujúci čeľaď Esocidae v Európe.
Charakteristika šťuky
Vzhľad a sfarbenie
Šťuka má typické pretiahnuté telo, ktoré je prispôsobené rýchlym výpadom na korisť. Má valcovité, silne pretiahnuté telo, dlhú hlavu a hlboko rozštiepené ústa. Tvar tela šťuky je prispôsobený na rýchle a obratné útoky na korisť.
Na spodnej čeľusti má silné, nerovnako veľké zuby. Opotrebované zuby sa postupne vymieňajú. Zuby má aj na iných kostiach, sú však menšie a zahnuté hrotmi dozadu. Na ústnych kostiach má zuby zahnuté dovnútra, ktoré spolu s jazykom zabránia úniku koristi. V ústach má asi sedemsto dovnútra naklonených zubov. Na hlave je plochý, "kačací" rypák so širokými ústami a vysunutou spodnou čeľusťou.
Šupiny sú malé, pozdĺžne, oválne a pevne zarastené do kože. Chrbtová plutva je posunutá dozadu nad análnu plutvu. Chrbtová, chvostová a análna plutva majú nepravidelné tmavé škvrny.
Sfarbenie šťuky je veľmi rôzne a závisí od prostredia, v ktorom žije. Chrbát je väčšinou zeleno-hnedastý a postupne k až bielemu bruchu sa farba zosvetľuje. Telo býva pokryté nažltlými škvrnami, na bokoch sú niekedy tmavšie zvislé pruhy. Jednoročné ryby na pobrežiach s bohatým porastom rastlín sú zväčša svetlozelené. Toto sfarbenie jej pomáha maskovať sa vo vodnom poraste a prekvapiť svoju korisť. Na bokoch tela sa nachádzajú charakteristické príčne pruhy alebo škvrny, ktoré sú u každého jedinca unikátne.
Na malej hlave má nad hornou čeľusťou, na leme a pod spodnou čeľusťou niekoľko otvorov, ktoré sú prostredníctvom kostných kanálikov spojených s bočnou čiarou a ktoré prijímajú vibrácie, pričom zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní rovnováhy.
Veľkosť a rast
Šťuka dorastá priemerne do asi jedného metra, pričom sa môže vyskytnúť aj dĺžka do 1,30 metra. Šťuka pritom váži od 15 do maximálne 19 kilogramov. V našich podmienkach výnimočne dorastajú do dĺžky okolo 130 centimetrov a do hmotnosti 25 kilogramov.
Šťuka rastie veľmi rýchlo a môže dosiahnuť dĺžku vyše 1,5 metra a hmotnosť 35 kg. Priemerne za rok naberie na hmotnosti od 900 g do 1400 g. V priemere dorastá do hmotnosti 7 až 8 kilogramov, samice však môžu dorásť do 25 až 30 kilogramov.
V prvých rokoch svojho života je šťuka našou najrýchlejšie rastúcou rybou. Vo vhodných podmienkach dokáže už v prvom roku dosiahnuť dĺžku 50 centimetrov a hmotnosť jeden kilogram. Trojročné ryby dosahujú aj 80 centimetrov dĺžky a hmotnosť do päť kilogramov. Takéto prírastky sú pozorované v rybničných sústavách s dostatkom potravných rýb.
Životné prostredie a výskyt
Šťuka je rod dravých rýb a žije v Európe, Severnej Amerike a severnej Ázii. Vyskytuje sa iba na severnej pologuli. Je doma na severe USA a v Kanade, ale žije tiež v západnej a východnej Európe. Jej životným prostredím sú predovšetkým pobrežné oblasti jazier, rybníkov a riek.
Na Slovensku ju nájdeme vo všetkých typoch vôd okrem tokov pstruhového pásma. V minulosti sa vyskytovala predovšetkým v dolných úsekoch našich väčších riek a v ich ramenných sústavách, jej rozšírenie však zasahovalo až do podhorskej zóny rieky. Po vybudovaní vodných nádrží sa šťuka ich umelým zarybňovaním rozšírila takmer do všetkých oblastí Slovenska. Zrejme najvyššie položenou lokalitou jej výskytu bolo Štrbské pleso, kde ju tiež vysadili.
Šťuka obýva rôzne typy vôd, od riek až po jazerá. Uprednostňuje vody s bohatou vegetáciou, pobrežným porastom a množstvom prekážok, ktoré jej slúžia ako úkryt. V riekach sa vyskytuje od dolnej časti lipňového pásma až po ústie, najčastejšie v mrenovom a pleskáčovom pásme. V jazerách jej výskyt nepodlieha žiadnym pravidlám, pokiaľ má dostatok potravy a úkrytov. Na menších stojatých vodách ju možno nájsť v hlbších oblastiach s prekážkami a v blízkosti brehu. Na väčších jazerách sa zdržiava v okolí brehu, potopených stromov a hustého vodného porastu.
Spôsob života a správanie
Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinu dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu, odkiaľ následne loví. Je to ryba viazaná na stanovište, ktorá uprednostňuje číre pokojné vody so štrkovým podkladom a brehy s bohatým porastom rastlín. Na takýchto miestach stojí takmer bez pohybu a striehne na korisť.
Chrbtové, chvostové a análne plutvy tvoria funkčnú jednotku a pôsobia ako kormidlo. Vďaka tomu môže šťuka bleskovo vyraziť zo svojho úkrytu. Je aktívna iba cez deň, kedy číha na korisť. Ak jej korisť unikne, nezvykne ju prenasledovať. Väčšinou loví zo zálohy rýchlym výpadom. Na hlave dominuje veľké oko, takže šťuka sa pri vyhľadávaní potravy orientuje prevažne zrakom. Pri horších svetelných podmienkach - v noci alebo v kalnej vode, však dokáže efektívne využívať aj bočnú čiaru.
Šťuky sú známe svojou agresivitou a teritoriálnym správaním. Staršie jedince si vytvárajú vlastné lovné územia, ktoré chránia pred ostatnými dravcami. Tieto územia sú strategicky vybrané, často v blízkosti plytkých zón, kde sa zhromažďuje množstvo menších rýb. Na menších tokoch alebo jazerách je verná rovnakému stanovišťu s výnimkou obdobia neresu. Vo veľkých vodných nádržiach však často migruje spolu s húfmi potravných rýb.
Lov Šťuky na živú rybku v Zime 🐟 🎣 niečo som skúsil a záber bol do 5 minúť poznáš to ?
Potrava
Potravu šťuky tvoria najmä ryby, ale aj vodné organizmy, obojživelníky a menšie suchozemské živočíchy (hady, červy, chrobáky, veľký hmyz, prípadne mláďatá vodnej hydiny). Na svoju korisť útočí razantne a bez váhania ju silne zovrie medzi zubami. Na rybky útočí v oblasti hlavy a ulovenú rybičku v papuli obráti tak, že hlavu úlovku nasmeruje k svojmu pažeráku. Je pravidlom, že šťuka hltá ryby hlavou dopredu.
Šťuka dokáže skonzumovať aj pomerne veľké kusy, častý je u nej tiež kanibalizmus. V prípade nedostatku potravy sa správa ako kanibal a požiera vlastné potomstvo. Mladé šťuky sa živia zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začínajú konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce.
Pokiaľ sa v jej biotope vyskytuje plotica a ostriež, tieto druhy tvoria až 80 percent jej jedálnička. Najviac potravy prijíma na jeseň, keď sa generačným rybám tvoria gonády na jarný neres. Čerstvo vypustený pstruh z umelého chovu nepozná predátora a pre šťuku je to energeticky hodnotná potrava.
Rozmnožovanie
Šťuka pohlavne dospieva v 2. - 3. roku života. Pohlavná zrelosť nastáva v 3.-4. roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6-9 °C. Obdobie neresu je od februára do mája, podľa charakteru vôd. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Samičky kladú asi 3 mm veľké, priliepavé ikry (40 000-45 000 na 1 kg telesnej hmotnosti) v pobrežných plytčinách na vodné rastliny alebo do trávy zaplavovaných lúk. Mladé šťuky sa vyliahnu o 10-30 dní. Larvy majú na hlave priliepavé žľazy, ktorými sú 10-20 dní pripevnené k rastlinám.
Šťuka ako konzumná ryba
Šťuka je obľúbenou konzumnou rybou, avšak má ostré kosti, takzvané kosti Y. Vďaka pravidelnému dvojradovému usporiadaniu na chrbte však odstránenie kostí nepredstavuje žiaden väčší problém a možno ho urobiť bez veľkej námahy. Mäso tejto dravej ryby je relatívne suché. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku, bielu farbu a pevnú štruktúru.
Sezóna a spracovanie
Šťuka je ako obľúbená konzumná ryba v predaji počas celého roka. Jej hlavnou lovnou sezónou je však jún až september. Mäso tejto dravej ryby sa prednostne spracováva na rybie guľky, takzvané šťučie knedličky. Aby táto chutná konzumná ryba nebola taká suchá, možno ju nakrájať na filety a naložiť do kyslého nálevu. Pre šťuku existuje nespočetné množstvo delikátnych receptov.
Skladovanie a nutričné hodnoty
Ak je šťuka ešte čerstvá a surová, mala by sa ihneď pripraviť. Na krátke skladovanie (maximálne jeden deň) možno dať rybu do chladničky. Tam je nutné uložiť ju priamo nad priehradku na zeleninu, pretože tu je najchladnejšie miesto. Takisto ju možno prirodzene aj zamraziť.
Šťuka je nízkotučná a ako každá ryba je vynikajúcim zdrojom bielkovín. Okrem toho je bohatá na vitamín D.
Chov a zarybňovanie
Chov šťuky je náročný, pretože šťuka je veľmi agresívna dravá ryba, ktorá považuje za svoju korisť a napáda aj členov vlastného druhu. Šťuka sa loví v jej prirodzenom životnom prostredí.
Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1-5 %. Stavy šťúk sú vo väčšine rybárskych revírov závislé od umelého zarybňovania. Na Slovensku šťukou zarybňujeme väčšinou v kategóriách Š0 (plôdik) alebo Šr (šťuka rýchlená) v jarnom období či násadou Š₁ (šťuka ročná) v jesennom období.
Do revírov sa dostávajú aj ryby staršie, presahujúce najmenšiu lovnú mieru, spravidla po výlovoch rybníkov nasadených na dvojročný odchovný cyklus. Z ekonomického hľadiska je výhodné zarybňovať revíry v jarnom období násadou Š0 a Šr, za priaznivú cenu dostaneme do vody množstvo rýb. Aj pri menšom prežití môže byť výsledok zarybnenia veľmi dobrý. Treba však dodržať základné zásady rybárskeho hospodárenia - násady dať do revíru až po overení, že sa tu nachádza dostatok prirodzenej potravy - a to buď veľkostne vhodný planktón alebo plôdik potravných druhov rýb. Násadu treba poctivo rozniesť pozdĺž celej brehovej čiary, nikdy ju nevypúšťame na jedno miesto. To isté platí pri starších rybách počas jesenného zarybňovania. Šťuky z odchovných rybníkov na jeseň v priemere dosahujú 25 - 50 centimetrov. Na nové prostredie sa vedia adaptovať veľmi rýchlo a potravu prijímajú už do pár hodín od vysadenia.
Význam pre rybárstvo a lov šťuky
Šťuka je obľúbená ryba pre športových rybárov. Lov šťuky prívlačou je vzrušujúci a vyžaduje si správne náčinie a techniku. Na Slovensku máme stále aj tradíciu jej lovu na živú rybku. Takisto je šťuka jediným pôvodným veľkým predátorom regulujúcim stav drobnejších druhov rýb v mnohých revíroch.
Náčinie na lov šťuky
Ak chceme loviť šťuku prívlačou, musíme si uvedomiť, že náčinie musí plne zodpovedať športovým kvalitám tejto ryby. Treba preto voliť prút určený na strednú prívlač, o dĺžke do 3 m a vrhacej záťaži do 80 g. Udica by mala byť, pokiaľ je to možné, skladacia, vyrobená z karbónu a mala by mať kvalitné očká (SiC), ktoré zabraňujú odieraniu vlasca pri nepretržitej námahe. Prút musí spoľahlivo doplniť kvalitný navijak. Pre šťukové vláčenie je najlepšia veľkosť 40, prípadne 35. Pri navijaku treba mať na pamäti, aby disponoval viacerými ložiskami, bol pevnej konštrukcie a aby mal kvalitnú brzdu.
Vlasec musí priamo reagovať na zostavu prútu a navijaku. Správny silon by nemal byť ani príliš tvrdý (neprieťažný), ani príliš mäkký a mal by mať čo najmenšiu pamäť. Veľmi žiadúce je použitie nadväzca z materiálu odolného šťučím zubom (lanko), ktoré sú neoceniteľnými pomocníkmi a poistkami pri love takej "prefíkanej" a bojovnej ryby, akou šťuka je. Šťuka nedokáže prehryznúť vlasec, no pri priamom kontakte počas zdolávania je silne napnutý a v prípade, že sa dostane medzi ostré šťučie zuby a ryba sa prudko otočí, v danom mieste stretu so zubami dôjde k pretrhnutiu.
Nástrahy na lov šťuky
Čo sa týka umelých nástrah, zodpovedne možno prehlásiť, že šťuku možno loviť prakticky na každý druh (voblery, blyskáče, rôzne tandemy, twistre, rippery ale aj streamre a početné variácie už spomenutých nástrah). Voblery napodobňujú zranené resp. choré ryby, ktoré šťuka požiera prednostne. Táto nástraha však treba správne "oživiť", aby cieľovú rybu zaujala. Veľkosti na lov šťúk sa pohybujú najčastejšie medzi 6 - 14 cm.
Rotačné blyskáče lákajú šťuku k záberu farbou, zaujímavým efektom vo vode a tiež aj vibráciami, ktoré vysiela do okolia v dôsledku otáčania listu okolo osi. Úspešne možno použiť aj rôzne plandavé blyskáče. Pri rotačkách možno aplikovať veľkosti od 1 do 5 (3 - 12 g) pričom výber závisí od lokality. Gumené nástrahy a streamre sú najúčinnejšie vtedy, keď ich pohyb a farba čo najvernejšie pripomínajú korisť šťuky, čo platí aj pre ostatné umelé nástrahy.
Lovné techniky
- Prívlač: Je dynamický spôsob lovu, pri ktorom sa používajú umelé nástrahy ako woblery, gumy alebo blyskáče. Najlepšie sa osvedčili realisticky vyzerajúce nástrahy, ktoré napodobňujú pohyb zranenej ryby.
- Muškárenie: Pre skúsených rybárov je muškárenie na šťuky výzvou. Používajú sa veľké mušky imitujúce menšie ryby alebo obojživelníky. Šťuka často reaguje agresívne na rýchlo pohybujúce sa nástrahy.
- Lov na živú alebo mŕtvu rybku: Tento tradičný spôsob je často používaný v stojatých vodách. Živá rybka umiestnená na háčiku dokáže šťuku prilákať aj z väčšej vzdialenosti. Na mŕtvu rybku sa šťuky lovia hlavne v chladnejších mesiacoch.
- Vertikálny lov: Používa sa hlavne na jazerách a v hlbších vodách. Nástraha sa spustí priamo pod loď a jemne pohybuje, čo imituje pohyb zranenej alebo pomaly sa pohybujúcej rybky. Táto technika je obzvlášť účinná na jeseň.
Regulácia lovu
Najmenšia lovná miera šťuky severnej je 60 centimetrov. Doba hájenia je od 1. januára do 15. júna. Početnosť šťúk vo voľných vodách v súčasnosti ovplyvňuje predovšetkým nadmerný rybársky tlak a predačný tlak rybožravých predátorov. Pri rybárskom tlaku sa dajú uplatniť určité obmedzenia (obmedzenie počtu vydaných povolení, zavedenie horných lovných mier).
Zaujímavosti o šťuke severnej
- Je žijúcou fosíliou, lebo jej priamy predok Esox lepidotus žil na našej planéte už pred dvadsiatimi miliónmi rokov a mal dĺžku až päť metrov.
- Najlepšie sa loví za mierneho nepravidelného západného až juhozápadného vetra alebo za bezvetria.
- Najhoršie sa loví počas búrlivého východného alebo severného vetra, pri výraznom ochladení v lete, pri zakalenej vode v rieke v dôsledku vysokého stavu hladiny, pri prudkom lejaku a počas búrky.
- Má spomedzi všetkých našich rýb najrýchlejšie hmotnostné prírastky.
- Bežne sa dožíva 5 - 10 rokov, ale niektorí jedinci sú schopný žiť i viac než 15 rokov a za ten čas dorásť do prekvapivých rozmerov.
Tabuľka vybraných druhov sladkovodných rýb
| Druh ryby | Popis | Výskyt |
|---|---|---|
| Plotica lesklá (Rutilus pigus) | Obýva hlboké vody veľkých jazier a riek. | Veľké subalpínske jazerá a rieky |
| Lieň sliznatý (Tinca tinca) | Typická sladkovodná ryba z čeľade kaprovité. | Európa a západná Ázia |
| Karas obyčajný (Carassius carassius) | Ryba husto zarastených stojatých a mierne tečúcich vôd. | Stojaté a mierne tečúce vody |
| Karas pruský (Carassius gibelio) | Sladkovodná ryba z čeľade kaprovité, pôvodom z východnej Ázie. | Takmer celá Európa a stredná Ázia |
| Úhor európsky (Anguilla anguilla) | Katadromná ryba, ktorá sa vyliahne v oceáne, ale migruje do riek. | Rieky Európy |
| Pleskáč vysoký (Abramis brama) | Rozšírený v Európe a Ázii. | Jazerá, kanály a veľké rieky |
| Šťuka severná (Esox lucius) | Cirkumpolárne rozšírená šťuka severná žije v sladkej vode na celej severnej pologuli. | Sladká voda na celej severnej pologuli |
| Amur biely (Ctenopharyngodon idella) | Veľká sladkovodná ryba, ktorá pochádza z nížinných riek Číny. | Nížinné rieky Číny a rieka Amur |
| Jalec hlavatý (Squalius cephalus) | Rozšírená sladkovodná ryba z čeľade kaprovité, pôvodne zo širokej oblasti Európy. | Európa |
| Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca) | Významný zástupca čeľade ostriežovité. | S príchodom chladných dní nastáva vhodný čas lovu dravých druhov rýb. |