Vitamín D je jednou z najdôležitejších živín, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v mnohých procesoch v tele - od imunity až po stav kostí. Jeho nedostatok môže viesť k vážnym zdravotným problémom, preto sa často odporúča jeho dopĺňanie, a to aj formou pridávania do mlieka. Deti sú zvlášť citlivé na nedostatok vitamínu D, pretože ich kosti sa len vyvíjajú a rastú. Dlhodobý nedostatok môže viesť k poruchám vývoja kostného systému.
Prečo je vitamín D taký dôležitý?
Vitamín D hrá kľúčovú úlohu v metabolizme vápnika a fosforu. Jeho podávaním u detí predchádzame rozvoju rachitídy (krivice) a osteomalácie. Rachitída bola v 19. storočí v dôsledku prudkého rozvoja priemyslu doslova epidemicky rozšírená v priemyselných oblastiach Anglicka, kde boli ľudia v obmedzenom množstve vystavení slnečnému žiareniu. V týchto oblastiach ňou trpelo až 90% detí vo veku do 4 rokov. Následne vďaka podávaniu vitamínu D bola táto choroba úspešne zredukovaná. V posledných desaťročiach však opäť zaznamenávame nedostatočné hladiny vitamínu D v populácii.
Pri nedostatku vitamínu D v rastúcom organizme vzniká krivica. V prvých mesiacoch života sa prejavuje mäkkosťou záhlavia (craniotabes), veľká fontanela má väčšie rozmery, ostáva otvorená aj po 2. roku života, lebka dieťaťa má hranatý tvar, v strede je často rozdelená ryhou. Charakteristické je aj zdurenie rebier v mieste prechodu kostnej a chrupkovitej časti, čo nazývame rachitický ruženec, pozorujeme zmeny tvaru hrudníka. Pri veľkom a dlhšie trvajúcom deficite vitamínu D vznikajú deformity chrbtice, panvy a končatín. U postihnutých detí pozorujeme motorickú retardáciu (oneskorenie), ochabnuté svalstvo, objavuje sa nechutenstvo. Rachitída vzniká najčastejšie počas prvých dvoch rokov života a to po pomerne dlhodobom nedostatku vitamínu D.
Ďalšie benefity vitamínu D:
- Prevencia infekčných ochorení: Štúdie preukázali úlohu vitamínu D v prevencii infekčných ochorení. Je zrejmé, že D-čko hrá rolu vo funkcii imunitného systému. U detí s nedostatkom vitamínu D boli infekčné ochorenia zaznamenané častejšie.
- Regulácia cukrovky a obezity: Istá štúdia taktiež preukázala súvislosť nedostatočného množstva D-vitamínu a vyššej pravdepodobnosti rozvoja cukrovky. V ďalšom výskume sa preukázal účinok vitamínu v boji proti obezite u detí - jeho podávanie viedlo k zníženiu nadbytočnej hmotnosti v skúmanej vzorke detí.
- Ochrana pokožky: Štúdia z roku 2017 taktiež tvrdí, že podávanie tohto vitamínu zlepšuje následky spálenia sa na slnku.
- Prevencia rakoviny: V dospelej populácii sa preukázalo, že dostatočné hladiny vitamínu D sa spájajú s nižším rizikom rakoviny hrubého čreva.
- Vývoj a funkcia mozgu: V ďalšej štúdii bol vitamín D označený za dôležitý pre vývoj a funkciu mozgu.
25. diel - Vitamín D - o význame (nielen) pri respiračných ochoreniach
Ako získať vitamín D prirodzene a jeho dopĺňanie na Slovensku
Ak chceme čo najviac vitamínu D získať v prirodzenej forme, nezaobídeme sa bez pôsobenia slnečného žiarenia. Vitamín D si naše telo dokáže vytvoriť, keď vystavíme pokožku slniečku (UVB lúčom). Tento proces je závislý od geografickej polohy, ročného obdobia, množstva času stráveného na slnku, plochy odhalenej kože a opaľovacieho krému. Odporúča sa stráviť vonku aspoň 15 až 30 minút denne bez ochranného krému, najmä v lete, keď je slnko najsilnejšie.
V prechodných obdobiach a v zime slniečka veľa nemáme, a tak nám neostáva iné, len prijímať D-vitamín v potrave a potravinových doplnkoch. Z potravín sa vitamín D nachádza napríklad v rybách, plnotučnom mlieku či vajíčkach. Medzi bohatšie zdroje patria vajcia, plnotučné mlieko, maslo a tučné ryby - losos, makrela a sardinky. Ak matka konzumuje dostatok tejto potravy, dokáže zabezpečiť dostatočné dávky vit. D v materskom mlieku.
Dopĺňanie vitamínu D u detí na Slovensku: V súčasnosti sa deťom podáva syntetický vitamín D vo forme kvapiek (Vigantol kvapky). Keďže novorodenci a dojčatá obyčajne nemajú v strave dostatočný príjem vitamínu D, je odporúčané dopĺňať ho vo forme kvapiek už od ukončeného druhého týždňa života dieťaťa. V materskom mlieku je vitamínu D veľmi málo, do umelého mlieka je vitamín D pridávaný.
U detí, ktoré nie sú dojčené, ale kŕmené umelým mliekom, sa dávka upravuje podľa množstva vypitého mlieka. Za optimum sa považuje pokračovať v podávaní D-vitamínu až do troch rokov života, u starších detí počas zimných mesiacov až do puberty. Dôležité je poznamenať, že dopĺňanie D-vitamínu by malo začať už pred narodením. U tehotných žien je odporúčan dopĺňať vitamín D, pretože tento prechádza placentou aj k nenarodenému bábätku.
Pre dojčencov a batoľatá sa dojčenské mlieka a kaše obohacujú o vitamín D povinne. Naopak, do ovocných výživ, zeleninových a mäsovo-zeleninových príkrmov sa vitamín D pridávať nesmie. Pri dopĺňaní D-vitamínu sa u nás najčastejšie používajú kvapky Vigantol, ktoré sú hradené poisťovňou. Treba ich podávať spolu s mliekom, nie samotné. Občas sa stáva, že mamičky u detí zaznamenajú dojčenské koliky, ktoré dávajú do súvislosti práve s Vigantolom.
Ak sa bolesť bruška po podávaní Vigantolu vyskytne a po jeho vysadení ustúpi, je vhodné vyskúšať alternatívne prípravky D-vitamínu, ktoré sú určené pre dojčatá a dostať ich kúpiť v lekárni. Vitamín D v kvapkách je v olejovom základe, napríklad olivovom alebo kokosovom oleji. V jednej kvapke je spravidla 400 IU. Môžu ho užívať ako dospelí, tak aj deti. Denná dávka odpovedá jednej kvapke, ktorú môžete pridať dieťatku do mlieka, nakvapkať na cumlík alebo bradavku, batoľatám dokonca zamiešať do jedla.
Legislatívny rámec pridávania vitamínu D
Minimálne a maximálne množstvo vitamínov a minerálnych látok tak pre počiatočnú, ako aj pre pokračovaciu výživu stanovuje nariadenie (EÚ) 2016/127. Nariadenie (EÚ) 609/2013 tiež jasne stanovuje, aké formy týchto látok môžu byť pri výrobe dojčenských mliek použité. Na základe požiadavky legislatívy všetky počiatočné i pokračovacie mlieka obsahujú vitamíny C, D. V prípade počiatočnej dojčenskej výživy je povinne pridávaný aj inositol a cholín. Pri pokračovacej dojčenskej výžive tieto látky nie sú povinné, ale je možné ich pridávať dobrovoľne.
Odporúčané denné dávky vitamínu D
Je dôležité dodržiavať odporúčané dávkovanie a v prípade akýchkoľvek nejasností sa poradiť s lekárom alebo lekárnikom.
| Skupina | Odporúčaná denná dávka |
|---|---|
| Dospelí | 5 mikrogramov (200 IU) |
| Kojenci, deti, tehotné a dojčiace ženy | 10 mikrogramov (400 IU) |
| Pre posilnenie imunity | 2000 IU |
Z najnovších štúdií vyplýva, že predávkovanie vitamínom D3 z doplnkov stravy by si vyžadovalo dlhodobé dávkovanie 100 000 IU a viac. Čo ale neznamená, že by sme si mali sami upravovať dávkovanie bez odbornej konzultácie s lekárom či iným skúseným zdravotníkom. Predávkovanie vitamínom D môže byť nebezpečné a spôsobiť zvýšenú hladinu vápnika v krvi - hyperkalcémiu. To sa môže prejaviť únavou, nepokojom, nechutenstvom alebo tráviacimi ťažkosťami. Kvôli tomu odborníci odporúčajú, aby najmä vyššie dávky vitamínu D boli vždy konzultované s lekárom či pediatrom.
Pri nadmernom pobyte na slnku sa D-vitamínom predávkovať nedá (organizmus ho mení na neaktívne metabolity), kvapkami sa však predávkovať dá. Nadmerné dávky tohto vitamínu spôsobujú nevoľnosť, vracanie, nechutenstvo, nadmerný smäd, časté močenie, zápchu, bolesti brucha, svalovú slabosť, bolesti svalov, kĺbov, únavu, zmätenosť a dokonca môžu vážne poškodiť obličky. Pri chronickom podávaní nadmerných dávok dochádza k demineralizácii kostí.
Dopĺňanie vitamínu D počas dojčenia
Dopĺňanie vitamínu D pri dojčení je podľa odborníkov dôležité. Má niekoľko účinkov na zdravie a prispieva k udržaniu zdravých kostí či k správnemu fungovaniu imunitného systému. Preto je nevyhnutný pre matku aj dieťa. Vitamín D sa síce nachádza aj v materskom mlieku, no bežná denná dávka (10 až 50 mikrogramov, teda 400 až 2 000 IU), ktorú ženy zvyčajne užívajú, nestačí na pokrytie potrieb dojčeného dieťaťa. Počas dojčenia zároveň stúpa aj potreba vitamínu D u matky a preto majú dojčiace ženy podľa vedcov vyššie riziko nedostatku vitamínu D.
Experti odporúčajú zvýšiť denný príjem vitamínu D u dojčiacej ženy, ideálne po dohode s lekárom. Zároveň by malo aj dieťa denne užívať vitamín D vo forme kvapiek - najčastejšie v dávke 400 IU. Dostatočný príjem déčka je totiž kľúčový pre zdravie matky aj dieťaťa - preto je dôležité zabezpečiť ho u oboch. Hoci štúdie ukazujú, že zvýšený príjem vitamínu D u matky môže zabezpečiť jeho dostatočné množstvo aj pre dieťa prostredníctvom materského mlieka, vysoké dávky by ste nemali užívať bez konzultácie s lekárom alebo pediatrom.
Nedostatok vitamínu D u dojčiacich žien sa môže prejaviť ako svalová slabosť, bolesti kostí, opakované zlomeniny, zvýšená únava, oslabená imunita, pravdepodobnosť popôrodnej depresie a zvýšené riziko krivice u bábätiek. Doterajšie vedecké štúdie nepreukázali dostatočné dôkazy, že by vitamín D výrazne ovplyvňoval kvalitu alebo množstvo materského mlieka.
Mnoho dojčených detí nemá dostatok vitamínu D, pretože ich matky nepovažujú za potrebné dopĺňať im ho v kvapkách. Americká pediatrická akadémia odporúča dojčiacim matkám denne podávať deťom 400 IU (medzinárodných jednotiek) vitamínu D. Výskumný tím vyšetril 184 dojčiacich matiek a zistil, že iba 55 percent žien uviedlo, že deťom podávali vitamín D v kvapkách a len 42 percent ho dopĺňalo v odporúčanom množstve. „Mnoho mamičiek si neuvedomovalo potrebu dopĺňania vitamínu D alebo im ho ich lekár neodporučil,“ uviedol vedúci štúdie, výskumný pracovník z kliniky Mayo Dr. Tom Thacher. Takmer deväť z desiatich žien uviedlo, že radšej užívajú doplnky samy, než by mali kvapky podávať deťom. „Z týchto zistení vyplýva potreba vzdelávania rodičov v otázkach užívania vitamínu D a ubezpečenia matiek o význame jeho dopĺňania, ak dojčia, alebo podávania doplnku tohto vitamínu priamo deťom,“ dodala Dr. Niektoré prípravky umelej dojčenskej výživy môžu obsahovať určité množstvo vitamínu D, no biologická dostupnosť a využiteľnosť v organizme je výrazne nižšia ako u olejových suspenzií.
Zloženie dojčenských formúl a legislatíva
Zloženie dojčenských formulí je veľmi prísne strážené a požiadavky na ich výrobu, uvádzanie informácií na obaloch produktu a pod. Dojčenské mlieka sa najčastejšie vyrábajú z bielkovín kravského mlieka. Hoci sa môže zdať, že sú všetky dojčenské a batoľacie mlieka rovnaké, nie je tomu tak. Podobne ako v prípade výberu vhodných potravín je potrebné čítať informácie na obaloch výrobku. Na trhu sú rôzne druhy dojčenskej mliečnej výživy reflektujúce odlišné potreby detí, napríklad antirefluxové mlieka alebo mlieka určené pre alergikov.
Tuk má vo výžive dojčaťa zásadnú úlohu. Zaisťuje 40-50% energetických potrieb dieťaťa a má aj množstvo ďalších funkcií. Základnou stavebnou zložkou tukov sú mastné kyseliny. Tuky v materskom mlieku u európskych žien obsahujú 45-50% MUFA, 35-40% tvoria SAFA a zvyšných 15% PUFA. Výsadné postavenie medzi nasýtenými mastnými kyselinami má kyselina palmitová, ktorá predstavuje až 25 % všetkých nasýtených mastných kyselín. Hoci sa v jedálničku dospelých odporúča obmedzovať nasýtené tuky, pre úspešný vývoj dieťaťa je určitý podiel nasýtených tukov nevyhnutný. Hlavným zdrojom kyseliny palmitovej je palmový a mliečny tuk.
MFGM (Milk Fat Globule Membrane) alebo membrána mliečnych tukových guličiek. Tuky sa v mlieku cicavcov nachádzajú v podobe tukových guličiek uzavretých trojvrstvovou membránou. Membrána má 3 vrstvy a obsahuje množstvo bioaktívnych látok, ktoré majú pre zdravie dieťaťa veľký význam, ako napríklad cholesterol, sfingomyeliny, fosfatidylcholíny, gangliosidy, laktoferín, mucín a ďalšie. Ich účinok je komplexný a významne ovplyvňuje vývoj tráviaceho, nervového a imunitného systému. Dojčenské formule na báze plnotučného kravského mlieka MFGM obsahujú prirodzene. Obohacovanie dojčenských formulí plnotučným mliekom je relatívnou novinkou a vykonávané štúdie naznačujú možný pozitívny vplyv na zdravie a vývoj dieťaťa.
Medzi omega-3 mastné kyseliny sa radí kyselina alfa-linolénová (ALA), kyselina eikosapentaénová (EPA) a kyselina dokosahexaenová (DHA). PUFA sú súčasťou bunkových membrán a sú preto nevyhnutné pre rast a vývoj CNS a sietnice. Zvlášť vysoký je obsah DHA v nervovom tkanive. Tuk a PUFA sú nepostrádateľné predovšetkým v prvých dvoch rokoch života dieťaťa, kedy je rast a diferenciácia centrálneho nervového systému najrýchlejšia. Zdrojom DHA v mliečnych formulách býva rybí tuk.
Hlavným sacharidom je podľa vzoru materského mlieka laktóza, prípustné sú v malom množstve aj ostatné sacharidy (maltodextríny, bezlepkové škroby). Obsah maltodextrínov je limitovaný, pretože tie môžu byť príčinou nadúvania a dojčenských kolík. Prebiotiká sú nestráviteľné zložky potravy, ktoré nepodliehajú štiepeniu v hornej časti tráviaceho traktu a sú využívané až baktériami hrubého čreva. V podstate slúžia ako potrava pre bifidobaktérie a laktobacily (tzv. „dobré baktérie“) v čreve. V náhradnej dojčenskej mliečnej výžive je používaných niekoľko druhov prebiotických zmesí, pričom najlepšie sa osvedčuje kombinácia galaktooligosacharidov (GOS) a fruktooligosacharidov (FOS) v pomere 9:1. Medzi prebioticky pôsobiace oligosacharidy pridávané do mliečnych formulí sa radí aj tzv. HMO (Human Milk Oligosaccharides; oligosacharidy materského mlieka), konkrétne 2'-Fukosyllaktóza (skratka 2-FL).
tags: #su #na #slovensku #vyrobcovia #povinni #davat