K najzdarilejším výrobkom bánovských mliekarov patril smotanový syr "Lunex”. Tento výrobok, obľúbený spotrebiteľmi, dostal Diplom a striebornú medailu na 1. celoslovenskej výstave ovocia, zeleniny a potravinárskych výrobkov v Bratislave, čím sa zaradil medzi najlepšie potravinárske produkty svojej doby. Bánovčania na legendárny Lunex, ktorý si získal celé generácie, spomínajú dodnes.
Zlatá éra tavených syrov v Bánovciach nad Bebravou
Mliekarenský závod v Bánovciach nad Bebravou spustili do prevádzky 1. mája 1954. Denne v ňom spracovali 35 tisíc litrov mlieka. Už od začiatku produkoval rôzne druhy tavených syrov, napríklad Baník či Školáčik. Významný míľnik prišiel v roku 1966, keď sa začal vyrábať práve Lunex.
V závode ho vyrábali takmer dva roky mesačne po vyše 20 ton. V čase svojej najväčšej slávy si syr získal veľkú obľubu medzi spotrebiteľmi a stal sa jedným z najvyhľadávanejších produktov na trhu. Výrobná linka pritom zvládala zabaliť až 130 kilogramov syra za hodinu, čo dokumentuje jeho masovú produkciu.
Úspech Lunexu podnietil ďalší rozvoj výroby. Od roku 1970 sa v bánovskej mliekarni začali vyrábať aj ďalšie tavené syry, ako napríklad Bambino, Miki, Riki, Čaro či Prima.
Autor a suroviny Lunexu
Autorom Lunexu bol vedúci prevádzky Ján Poljak. Surovinou pre Lunex bol tavený syr ementál a moravský bochník. Väčšiu časť týchto surovín dostávali zo závodov v Čechách, keďže podľa dobových zdrojov mala vyššiu kvalitu. Menšia časť pochádzala zo Slovenska, no tá bola hodnotená ako slabšia.
Jaroslav sa podelil aj o zaujímavú historku zo zákulisia vzniku syra. Vysvetlil, že pôvodcom tohto syra pod názvom Lunik bol dedo jedného z diskutujúcich - Studený, ktorý bol prakticky zakladateľom Bánovskej mliekarne. Dodal, že jeho rodina prišla do Bánoviec z Nitry práve za prácou v mliekarni.
Spomienky na legendárny Lunex a výzvy na obnovenie výroby
Obyvatelia Bánoviec nad Bebravou si v diskusii pripomenuli kedysi populárny syr Lunex. Spomínajú na jeho chuť aj úspechy a vyzývajú na obnovenie výroby v miestnej mliekarni. Spomienky na chute detstva vedia byť prekvapivo silné. „Bol výborný syr a je veľká škoda, že sa už nevyrába," napísala v diskusii Ľudmila. Pripomenula tiež, že mal úspech aj za hranicami. Eva sa k spomienkam pridala s tým, že tento syr mali doma veľmi radi a rovnako ju mrzí, že už nie je dostupný. „Mňam, bol výborný, lahodná chuť, ľahko roztierateľný, v detstve mi chutil len tento,“ opísala Tatiana osobnejšie.
Do diskusie sa zapojil aj Jaroslav, ktorý navrhol konkrétny krok. Podľa neho by stačilo napísať do závodu, pretože recept možno stále existuje. Milan si na Lunex spomenul po svojom a trefne ho nazval „syrový nanuk“, čím vystihol jeho špecifickú konzistenciu aj spôsob, akým si ho mnohí pamätajú. Zároveň vyjadril presvedčenie, že recept musí niekde existovať. „Čo tak nakopnúť vedenie, obnovte výrobu, veď recept máte, bol to výborný syr,“ vyjadrila želanie viacerých v závere diskusie Elena.
Celé dejiny starovekej Indie | Dokumentárny film
Dôležitosť označovania prídavných látok v tavených syroch
Nepriznané prídavné látky potvrdili v roztierateľnom syre české kontroly. Naša inšpekcia prikázala výrobcovi zmeniť obal. Fosfáty sa bežne používajú v tavených syroch ako taviace soli, označené sú práve písmenom E a príslušným číslom. Pridávajú sa nielen do tavených syrov, ale aj do ďalších potravín či nápojov.
Podľa Jana Rosmusa, vedúceho oddelenia chémie SVÚ, laboratórne testy v syre Veselá kráva Lahodná odhalili vyše 6 gramov fosfátov na kilogram výrobku. Výrobca na etikete uvádza, že jeho syr obsahuje minerálny koncentrát. Podľa riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozefa Bíreša aj kontrolórom tvrdil, že do výrobku dáva bielkovinový minerálny koncentrát, získaný z mlieka.
„Na etiketách potravinárskych výrobkov v Európe sa štandardne uvádzajú informácie o tuku vrátane nasýtených tukov, sacharidoch, cukroch, bielkovinách, soli, energii (kJ, kcal) a vyžiadaných zložkách potravín (napríklad vápnika). Údaje o fosfore preto nie sú uvádzané, podobne ako nie sú v mliečnych výrobkoch uvádzané informácie o draslíku alebo horčíku. Peter Šimko z Vysokej školy chemicko-technologickej v Bratislave tvrdí, že aj samotné mlieko obsahuje fosforečnany, ale rozhodne nie v takom množstve, aké pri výrobe roztierateľného syra treba. „V praxi som sa nestretol s tým, že by vznikol tavený syr bez pridania fosfátov,“ dodal.
Syráreň Bel, ktorá fosfáty na obale syra Veselá kráva Lahodná neuviedla, na ich neoznačenie narazila už opakovane. Podľa Petra Majera z tlačového oddelenia SVS informáciu o klamlivom označení výrobku české inšpekčné orgány oznámili Slovensku prostredníctvom európskeho informačného systému AACS 1. februára 2019. V odpovedi z konca februára, ktorú zo Slovenska dostali, sa podľa Majera píše, že pri kontrole výrobcu inšpekcia zistila, že nepoužíva žiadne prídavné látky. Česká inšpekcia udelila za klamlivé označenie syra pokutu, ktorá ešte nie je právoplatná, preto jej výšku nechcel Majer upresniť. Dostala ju však firma, v ktorej českom sklade výrobky objavila, nie slovenský výrobca.
Šéf ŠVPS potvrdil, že na základe zistení z Česka robili kontrolu v michalovskej mliekarni. No Bíreš tvrdí, že ak syr obsahuje čo i len stopy fosfátov a citrátov, musí ho výrobca na obale výrobku ako prídavné látky uviesť. Mediálny zástupca firmy Bel Sýry Česko Michal Donath pre Denník N reagoval, že ich receptúra obsahuje len suroviny mliečneho pôvodu, ako sú mlieko, tvaroh, syry a mliečne minerály, čo je jasne uvedené na obale. Donath tvrdí, že firmu Bel nikto so žiadosťou o zmenu informácií na etikete spomínaného syra predávaného na Slovensku nekontaktoval. Tavené syry Veselá kráva v pôvodnom balení na pultoch slovenských obchodov stále sú. To by podľa riaditeľa veterinárnej správy nemusel byť problém, pretože inšpekcia dáva výrobcovi v prípade chybného označenia a pokynu na jeho zmenu spravidla prechodné obdobie, dokedy musia k zmene pristúpiť.