Slovenské príslovia a porekadlá sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry a jazyka. Sú to krátke, úderné výroky, ktoré v sebe nesú múdrosť, skúsenosti a postrehy našich predkov. Podobne ako rozprávky, aj ony sú zrkadlom bohatosti slovenského jazyka. Vyjadrujú a odrážajú ľudové múdrosti, životné skúsenosti a pozorovacie schopnosti našich predkov. Väčšinou nimi vtipne alebo satiricky vystihujeme a hodnotíme rôzne situácie, pričom v prísloviach sa často nachádza aj morálne, výchovné poučenie. Príslovia a porekadlá sú ako staré dobré rady, ktoré sa neraz potvrdia. Hoci niektoré z nich sa už dnes používajú menej, stále majú svoju hodnotu a význam.
Čo je frazeologizmus?
Frazeologizmy sú ustálené slovné spojenia, zložené z dvoch a viacerých slov, ktoré sa nepriamo vyjadrujú k určitým situáciám. Môžu mať obrazný význam a byť expresívne. Patria sem príslovia, porekadlá, prirovnania či pranostiky a ďalšie úslovia. Presne vymedziť rozdiely medzi nimi je pomerne náročné, ale pokiaľ ich človek v reči použije, určite jej dodá istú razanciu a dôraz. Podľa niektorých je porekadlo akoby stavebným materiálom pre príslovia. Niekedy je totiž ťažké ich od seba odlíšiť.
Mnohé frazémy vznikajú frazeologizáciou spojenia. Hovorí sa o jazykovej frazeologizácii, napr. spojenia typu hrobové ticho. Frazeologizácia je proces, ktorým sa bežné slovné spojenia stávajú ustálenými a získavajú nový, prenesený význam. Niektoré frazémy vznikajú z iného jazyka, kalkovaním syntaktickej konštrukcie. Napríklad, ako na ihlách z franc. dosl. byť na ihlách, z celého srdca z franc. tout mon coeur, dosl. z celého srdca (Šanskij, l985).
Význam príslovia „Ako hus nad vodou krídla ovesili“
Príslovie „Ako hus nad vodou krídla ovesili“ je silným obrazom, ktorý sa viaže k pocitom ťažkosti, únavy, smútku alebo beznádeje. Hoci sa výraz „ťažký ako hus“ v doslovnom zmysle v slovenskej frazeológii nevyskytuje v takom ustálenom tvare ako iné prirovnania, metafora husi nad vodou, ktorá „ovesila krídla“, dokonale ilustruje pocit bremena a nemohúcnosti. Hlava môže byť strapatá ako bôr, hora, hrachová kopa, rešeto, riečica, strecha i šopa. Kučeravý ako baran. Tučné brucho sa väčšinou prirovnáva k sudu a ceste. Tučný chlap je ako sviňa či ako medveď. Má bruško ako kotný vrabec. Má krk ako kat. Ruky ako lopaty. Toho budú na dva razy pochovávať. Kto je chudý, býva prirovnávaný k suchému drevu, trieske a kosti. "Brucho mu k chrbtovej kosti prirastá."
Toto príslovie sa často používa v kontexte manželského života, kde sa vyjadruje ľútosť nad zmenou slobodného života na bremeno manželských povinností a starostí. Poníženie, sklamanie a ťažoba, ktorá prichádza s nevydareným manželstvom, sú tu vykreslené prostredníctvom obrazu zosmutnenej husi. „Už som sa vydala, bože Hospodine; mám že sa nachodiť s hrncom po dedine! Nieto nado mňa uhračanejšej ženy! Čože tí zvýšili, čo sa poženili? Ako hus nad vodou krídla ovesili. Vydala sa zo šafľa do šechtára.“
Ďalšie podobné výrazy
- „Iba čo som sa zakosílila!“ - Iba čo som si slobodu zaviazala. - Iba čo som si svet zaviazala!
- „Veru som si s tebou hrdlo podrezal.“
- „Jarmo si na krk zavesil.“
- „Kde ste sa podeli, moje mladé časy!“
- „Ten môj ťažký kríž!“
Má manželstvo v 21. storočí význam?
Telesné vlastnosti v prísloviach a porekadlách
Slovenské príslovia sa nevyhýbajú ani opisu telesných vlastností a často ich spájajú s povahovými rysmi alebo životnými situáciami.
Zdravie a jeho cena
„Kde zdravie chýba, všetko chýba.“ Vyzdvihuje zdravie nad všetko ostatné, lebo keď je človek chorý, nepomôže mu ani bohatstvo. „Nič si z toho nerob, keď si zdravý!“
Sila
Sila sa v prísloviach spája najmä s prírodou, prirovnáva sa k mohutným stromom (dub, buk, jedľa), tvrdým kameňom (kremeň) a k mocným zvieratám (lev, medveď). „Sila váži.“ Chlap, chlapík je podľa prísloví len ten, kto:
- Má ľahké nohy.
- Má tuhé telo ako kremeň.
- Je mocný ako buk.
- Keď raz nohou dupne, prach do povaly vyletí.
„Chudý má chytré údy.“
Tvár, oči
„Čierne oči panské, ale sú cigánske, a moje sú sivé, ale spravodlivé.“ Biela farba v tvári znamená nevinnosť, červená zlosť, čierna veští čosi zlé (čert) a špinavé. „Maľované líčko - červené srdiečko.“
Vlasy, fúzy, brada
„Čo vôl bez rohov, to chlap bez fúzov.“ Ale naopak: Kde fúzy, tam rozum.
Vzťahy medzi ľuďmi a spoločenské cnosti/neresti
Táto časť článku sa zameriava na príslovia a porekadlá, ktoré sa týkajú medziľudských vzťahov, spoločenských cností a nerestí. Tieto krátke, no výstižné výroky odrážajú múdrosť a skúsenosti našich predkov v oblasti medziľudskej komunikácie a správania.
Egoizmus, sebaobrana a samoľúbosť
Príslovia a porekadlá v tejto kategórii poukazujú na prirodzenú snahu človeka chrániť seba a svoje záujmy.
- Aká otázka, taká odpoveď.
- Aká pôžička, taká návratka.
- Aká príveta, taká odveta.
- Ako do hory voláš, tak sa ti ohlási.
- Aký "pamodaj", taký "bodajzdrav".
- Aký pomáhaj pánboh, taký pánboh daj.
- Aký si ty mne, taký ja budem tebe.
- Čo nechceš, aby iný tebe činil, nečiň ani ty jemu.
- Dačo za dačo, za nič nič.
- Ani kura darmo nehrebie.
- Ani pánubohu darmo neslúžime.
- Ani pes darmo nešteká.
- Dar za dar, zadarmo nič.
- Ruka ruku umýva, aby obe boli čisté.
- Zato dávajú krave sena, aby dala mlieka.
Priateľstvo
Príslovia a porekadlá o priateľstve zdôrazňujú jeho dôležitosť v živote človeka. Dobrý priateľ je cenný poklad, ktorý nám pomáha v ťažkých chvíľach a zdieľa s nami radosti.
- Akí sme, takí sme - naši sme!
- Dobrá studňa v suchu vodu dáva: dobrý priateľ v núdzi sa poznáva.
- Dobre tomu, kto má priateľov, beda tomu, kto ich potrebuje.
- Dobrého priateľa si váž ako drahý poklad.
- Dobrý priateľ nad zlato.
Hnev a trpezlivosť
Tieto príslovia a porekadlá poukazujú na negatívne dôsledky hnevu a dôležitosť trpezlivosti. Hnev je zlý radca a môže nám spôsobiť ľútosť, zatiaľ čo trpezlivosť je cnosť, ktorá nám pomáha prekonávať prekážky.
- Ak chceš byť horším, nebudeš lepším.
- Dva tvrdé kamene nemelú dobre.
- Kto so všetkými chce byť dobrý, nebude s nikým.
- Ďaleko od hneva, ďaleko od hroma.
- Hnev priateľstvo ruší.
- Hnev, zlý poradník.
- Za hnevom ľútosť chodí.
- Trpezlivosť, pekná cnosť.
Opatrnosť so zlými a nerozumnými
Tieto príslovia a porekadlá nás nabádajú k opatrnosti pri styku so zlými a nerozumnými ľuďmi. Je dôležité chrániť sa pred ich negatívnym vplyvom a vyhnúť sa zbytočným konfliktom.
- Bujaka za rohy nechytaj.
- Boha nehnevaj, čerta nepopudzuj, lebo nevieš, komu sa do ruky dostaneš.
- S čertom najlepšie mať pokoj.
- Kto sa mieša do otrúb, toho svine zožerú.
- Nedráždi lajno, nech nesmrdí.
- Od lajna sa len zababreš.
- Myš, nehraj sa s mačkou!
- Nedrážď sršňa!
- Nehraj sa s ohňom, dlapku si opáliš.
- Chráň sa pred nepriateľom, i pred najmenším.
- Besnému psu sa vyhni.
- Never psovi, pohryzie ťa.
- Kto sa ovcou robí, vlci ho zjedia.
- Nepriateľ zmierený, vlk skrotený - všetko jedno.
Návštevy a pohostinstvo
Tieto príslovia a porekadlá sa týkajú etikety a zvyklostí spojených s návštevami a pohostinstvom. Zdôrazňujú dôležitosť uctiť si hosťa a ponúknuť mu to najlepšie.
- Čo máme, to dáme!
- Čo strovíš s milými, to Boh vynahradí s inými.
- Kde ťa radi majú, nechoď často, a kde neradi, nikdy.
- Chleba a noža nespúšťaj zo stola.
- Častý hosť nebýva vzácny.
- Hosť a ryba na tretí deň smrdí.
- Hosťovi prvé miesto.
- Kde ťa neprosia, nech ťa čerti nenosia.
- Nezvaných hostí pod stôl sádžu.
Slovník pojmov
Pre lepšie pochopenie slovenských frazeologizmov a ich súvislostí je užitočné poznať význam základných slov. V kontexte prísloví a porekadiel o husi a jej "ťažkosti" je relevantný aj samotný pojem "hus" a s ním súvisiace výrazy.
- huš cit. 1. vyj. odháňanie, heš: h., deti, z izby! 2. naznač. prudké vzdialenie sa: a papiere h. von oblokom.
- húsa -aťa mn. -atá/-ence -sat/-seniec s. mláďa husi.
- húska -y -sok ž. zdrob.
- husle -sieľ/-slí ž. pomn. 1. sláčikový hud. nástroj so štyrmi strunami ladenými v kvintách: koncertné h., hrať, hra na h-iach; hrať prvé, druhé h. i fraz. mať vedúcu, podradnú úlohu v niečom 2. hovor. husľová hra: chodiť na h.
- huspenina -y -nín ž. stuhnuté rôsolovité jedlo z vyvarených bravčových nožičiek, koží a mäsa, studeno. ● triasť sa ako h. a) báť sa b) triasť sa od zimy.