Slovenská kuchyňa je pestrá, sýta a plná chutí, ktoré sa vyvíjali celé stáročia. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé storočia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty. V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Práve tu môžeme výrazne pozorovať veľmi obľúbený pojem „multi-kulti“. Jednotlivé kuchyne sa ovplyvňujú a vzájomne prelínajú. To sa samozrejme dialo aj v minulosti, ale v menšom, regionálnom rozmere.
Základné suroviny a ich význam
Tradičné jesenné jedlá sa často zakladali na miestnych ingredienciách, ako sú koreňová zelenina, strukoviny, obilniny, a samozrejme mäso. Spôsob stravovania v jesennom období samozrejme do značnej miery súvisel so zberom úrody z polí. Medzi univerzálne plodiny, ktorým sa darilo vo väčšine regiónov, patrili zemiaky, strukoviny či obilniny.
Obilniny a chlieb - základ prežitia
Predovšetkým základ stravy tvorili tzv. chlebové obilniny - pšenica a raž. Chlieb sa väčšinou piekol z ražnej múky, ku ktorej sa pridávali ďalšie druhy múky, prípadne iné suroviny, napríklad od 19. storočia - veľmi obľúbené zemiaky. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha. Obľúbené v jesennom období boli ako samostatné jedlo jačmenné krúpky, napríklad s hubami alebo ako prídavok do mliečnych polievok. Z pohánky (tatarky) sa varili kaše, haluška či tzv. tatarčené pirohy - varené cestoviny plnené bryndzou alebo varenými zemiakmi. V súčasnosti obľúbená kukurica sa na Slovensku spracovávala a konzumovala od polovice 19. storočia, znova vo forme kaše z kukuričnej múky a mlieka.
Zemiaky - všestranný základ
Významnú rolu v strave mali samozrejme zemiaky. Ich pestovanie sa rozšírilo najmä v priebehu 19. storočia. Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné. Na západnom Slovensku aj v iných regiónoch z nich vzniklo množstvo zemiakových pokrmov, vrátane halušiek.
Strukoviny a kyslá kapusta
Bielkoviny si naši predkovia dopĺňali konzumáciou širokej škály strukovín - fazule, bôbu, šošovice, hrachu, cíceru. Zo zeleninových jedál obohacovala veľmi výrazne stravu kyslá kapusta - v polievkach (obohatených napr. údeným mäsom, klobáskami či sušenými hubami), v hustých prívarkoch s cestovinami a krúpami alebo surová k vareným zemiakom. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace.
Mlieko a mliečne výrobky
Vo všetkých regiónoch nachádzame aj mliečne jedlá. Využívalo sa mlieko kravské, kozie a v horských oblastiach obľúbené ovčie. Výrobky z mlieka boli častým doplnkom stravy. Jednou zo základných potravín je dodnes mlieko. V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Kravské mlieko sa začalo využívať až neskôr, a aby vydržalo čo najdlhšie, začali ho spracovávať do podoby mäkkých či tvrdých syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka. Tým najlepším ochucovadlom v prípade bryndze nie je soľ či nejaké korenie, ale zdravá paša plná aromatických byliniek.
Základné zložky slovenskej kuchyne, ktoré sú rovnako dôležité aj pre západné Slovensko, prehľadne sumarizuje nasledujúca tabuľka:
| Surovina | Typické využitie |
|---|---|
| Zemiaky | Halušky, placky, pirohy, kaše, prílohy |
| Múka (ražná, pšeničná, kukuričná) | Chlieb, cestoviny, koláče, zahusťovanie polievok |
| Strukoviny (fazuľa, šošovica, hrach) | Polievky, prívarky, kaše |
| Kyslá kapusta | Polievky (kapustnica), prívarky, prílohy, plnky |
| Mlieko a mliečne výrobky (bryndza, syry, tvaroh) | Polievky, prílohy, plnky, kaše, samostatné pokrmy |
Mäsové špeciality a zabíjačkové hody
Jesenné a zimné obdobie bolo a je typické na celom území Slovenska zabíjačkami. Boli dôležitou pracovno-spoločenskou udalosťou rodiny. Kedysi sa chovalo a spracovávalo viac oviec, v 20. storočí sa však v dedinských domácnostiach robí predovšetkým zabíjačka ošípaných, z ktorej sa pripravuje aj väčšina mäsových pokrmov. Jednou z tradícii slovenského vidieka bola zabíjačka (alebo inak zakáľačka). Zvyčajne sa naplánovala na koniec novembra, kedy denné teploty už neprekročili 10 °C. Zabíjačkou si rodina zabezpečila väčšie zásoby mäsa na dlhú zimu. Gazdinky a gazdovia dokázali zužitkovať každú časť z brava, a tak vznikli bohaté zásoby jaterníc, klobás, slaniny a tlačenky. Okamžite sa pripravovala zabíjačková kaša, z koží a paprčiek sa zase varila huspenina. Dnes je už domáca zabíjačka skôr raritnou udalosťou.
Tradičné výrobky zo zabíjačky
Medzi najrozšírenejšie výrobky patria jaternice (hurky, jelitá). Ako náplň do jaterníc sa používali vnútornosti a mäkšie a tučnejšie časti mäsa. Do krvavničiek sa pridávala krv, prípadne sa robila kaša s pridaním krúp alebo ryže. K obľúbeným patrili oškvarky, tlačenka a klobásky, ktoré sa údili a tým sa predlžovala ich trvácnosť. Pri zabíjačkách sa pripravujú hurky, krvavnica, katerina, ujec či dedo a klbásky.
Hydina a ryby
Z hydiny sa konzumovali hlavne kačice, husi, sliepky, morky a holuby. Mäso a mäsové výrobky patrili k obohateniu jedálnička, mäso sa konzumovalo zvyčajne len raz do týždňa. K jeseni na Slovensku patria husacie hody, ktoré majú svoju dlhú tradíciu najmä v malokarpatskej oblasti, ktorá spadá do západného Slovenska. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso. V období pôstu a počas niektorých kresťanských sviatkov sa stali náhradou za mäso a takmer neodmysliteľne patria k štedrovečernému stolu. Konzumovali sa ryby z lokálnych vodných zdrojov - kapor, pstruh, šťuka.
Ikony západného Slovenska: Najznámejšie jedlá
Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. To, čo zahraniční turisti považujú pri návšteve našej krajiny za špeciality, sprevádza Slovákov už stovky rokov. Mnohé jedlá sú typické aj pre západné Slovensko.
Bryndzové halušky - národné jedlo
Najtypickejším slovenským národným jedlom sú bryndzové halušky so slaninou. Sú to halušky zo zemiakového cesta pomiešané so špeciálnym druhom ovčieho syra - bryndzou. Bryndzové halušky sú považované za slovenské národné jedlo, ktoré nesmie chýbať v menu žiadnej reštaurácie orientovanej na lokálne jedlá. Polovicou úspechu je poznať správne pomery pri príprave zemiakového cesta na halušky.
Recept na bryndzové halušky:
- Ošúpte zemiaky, nastrúhajte ich na jemno do väčšej misy.
- Pridajte múku, soľ a trochu vody. Vypracujte cesto.
- Do veľkého hrnca dajte variť vodu a osoľte ju. Keď voda začne vrieť, cez haluškovač pretlačte cesto priamo do vriacej vody.
- Slaninu nakrájajte na malé kocky a opečte ju na panvici dozlatista.
- Pridajte na vrch halušiek.
Varianty bryndzových halušiek: S bryndzou, slaninou a pažítkou, s párkami a opečenou cibuľou, so šťavnatými zemiakmi, z celozrnnej múky.
Lokše - od kačaciny po sladké plnky
Hoci sa nám dnes lokše spájajú najmä s jesennými kačacími hodmi, v minulosti mali v slovenskej kuchyni výnimočné postavenie. Placky zo zemiakovo-múčneho cesta sa pripravovali na sladko či na slano, jednoducho aj s bohatou plnkou. Veľmi obľúbené boli lokše plnené makom, slivkovým lekvárom či tvarohom - zavinuté ako palacinky a tiež chuťovo neutrálne lokše potreté maslom k polievkam. Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách.
Postup prípravy lokší:
Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred. Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše. Následne sa pečú do zlatova.
Zemiakové placky (haruľa) - sýta pochúťka
Haruľa, zemiakové baby či zemiakové placky - v princípe ide o veľmi podobné slovenské jedlá zo strúhaných zemiakov, múky, vajec, s charakteristickou arómou cesnaku a majoránky. Môžu byť smažené na oleji či masti, alebo pečené v rúre. V minulosti mali za úlohu svojou sýtosťou nahradiť mäso, ktoré sa na tanieri objavovalo iba sporadicky. Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií. Súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné.
Recept na zemiakové placky:
- Zemiaky nastrúhajte na jemnej časti strúhadla, osoľte ich a počkajte, kým pustia vodu. Vodu čo najlepšie odstráňte.
- Pridajte vajcia, múku a rôzne koreniny. Vytvorte husté cesto.
- Na panvici rozohrejte masť, pridajte lyžicu cesta a vytvorte tenkú placku. Opečte z oboch strán do zlatista.
Zemiakové placky sú sýta a tradičná pochúťka, ktorá vonia po cesnaku a majoráne. Môžete ich podávať samotné, alebo ich plniť napríklad červenou repou orestovanou na masle.
Zemiakové pirohy a ďalšie špeciality
So zemiakovým cestom a jeho všestrannosťou ešte zďaleka nekončíme. Zemiakové pirohy s bryndzou, kapustou, s hubami, s tvarohom či so slivkovým lekvárom - to je jednoducho pochúťka, ktorej odpustíme aj náročnejšiu prípravu. K slaným pirohom sa zvykli podávať kyslé mliečne výrobky ako cmar a kyslá smotana. Medzi ďalšie zemiakové špeciality patria napríklad gombovce (slivkové guľky zo zemiakového cesta), vyprážané zemiakové pirohy, zemiaky na kyslo, jablkový koláč zo zemiakového cesta, drobance s mliekom, pečené zemiaky s bryndzovou nátierkou, úhrabky (zemiaky s kyslou kapustou), krúpna baba (jedlo z jačmenných krúp a zemiakov) a fučka (zemiaková kaša s múkou, ktorá chutí s opraženou cibuľou).
Makové šúľance - obľúbená sladkosť
Mnohým z nás sa prázdniny u starej mamy spájajú so spomienkami na makové šúľance. A hoci ste možno so zatajeným dychom sledovali babkine rýchle pohyby pri šúľaní, s trochou cviku to zvládnete ešte dnes na obed. Nezabudnite hotové vyvarené šúľance preliať rozpusteným maslom, posypať pomletým makom alebo mletými orechmi. Zemiakové šúľance sú tiež pochúťkou, ktorú si môžete vychutnať s orechmi, makom alebo strúhankou.
Recept na makové šúľance:
- Z hrubej múky a vody si vypracujeme hutnejšie cesto, ktoré vyformujeme do valca.
- Nožom z neho odkrajujeme malé kúsky a dlaňou ich formujeme do malých šúľancov.
- Tieto dáme variť do osolenej vody spolu s vylúpaným prosom (pšenom). Pri tomto spôsobe varenia sa musí odhadnúť množstvo vody na uvarenie oboch súčastí a čas varenia, aby neboli cestoviny ani proso rozvarené.
- Po uvarení sa jedlo dobre premieša, vysype na pekáč, pomastí opraženou cibuľkou alebo škvarkami a nechá sa v pekáči zapiecť do zlatista.
- Praktickejším postupom je uvariť si cestoviny a proso osobitne a potom zmiešať.
Regionálne špeciality západného Slovenska
Vyberme sa spolu od západu na východ, aby sme si priblížili tradičné slovenské jedlá. Zrejme sa už dnes v rodinách bežne nevaria, skôr si ich nechávame na zvláštne chvíle či výnimočné rodinné stretnutia.
Záhorie: Sladkosti a husté polievky
Z bohatého výberu tradičných záhoráckych jedál treba spomenúť šaščínsku poléfku, čo je hustá strukovinová polievka s domácimi rezancami, džgance - jedlo z varených zemiakov, muácené erteple, čo je hustá zemiaková kaša so slaninkou, či fazuľovú omáčku prezývanú fazula na husto. Omáčka z čerstvých uhoriek, tzv. oharková omáčka, sa jedla na studeno, a omáčka z trniek, akýchsi malých slivák rastúcich na Záhorí, sa zase jedla na sladko.
Skalický trdelník - pýcha regiónu
Azda najslávnejší záhorácky koláč je trdelník, existuje však láté trdlo, čo je trdelník, ktorý sa pečie na plechu, a klasický skalický trdelník, ktorého cesto sa namotáva na trdlo a vzniká tak pečivo s dierou v strednej časti. Trdelník je jedným z najobľúbenejších slovenských kysnutých koláčov. Jedinečný je v spôsobe prípravy, svojím tvarom a rozmanitosťou chutí. Originál skalické trdelníky, ktoré sú preslávené po celom svete, sa pečú na trdle na pahrebe v sálavom teple. Označenie „Skalický trdelník“ je ochranným zemepisným označením a môžu ho mať iba trdelníky vyrobené v okrese Skalica. Dnes však už na trdelníky natrafíte na jarmočnej akcii kdekoľvek na Slovensku.
Recept na Skalický trdelník:
- Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku.
- Pridajte 3 žĺtky. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások.
- Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút.
- Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku.
- Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.
Podunajsko: Vplyv maďarskej kuchyne
Obyvatelia Podunajska sa venovali poľnohospodárstvu, zeleninárstvu a ovocinárstvu. Chovala sa tu kvalitná hydina, najmä husi a kačky. Významným doplnkom v strave bol rybolov. Obyvatelia varili z rôznych druhov zeleniny a mäsa, veľká časť ľudí má maďarskú národnosť a maďarské vplyvy badať aj v gastronómii, takže je bohatá na štipľavé príchute a pije sa k nej víno. K tradičným jedlám patria napríklad langoše, ktoré však nemajú tvar kruhu, ale podobajú sa skôr praclíkom, halászlé, čo je vlastne maďarská rybacia polievka, ktorá sa môže variť z viacerých druhov rýb, ale jej základom je vždy ryba, cibuľa a mletá paprika.
Horná Nitra: Od polievok po prívarky
Medzi tradičné jedlá tohto regiónu patria slepačia polievka, ovocná zemiaková polievka, fazuľová polievka, ale trebárs aj višňová polievka, kukuričná alebo krúpová kaša, makové a orechové slíže. Z cestovín sa robia ešte šiflíky, čo sú vlastne fliačky robené buď s kapustou, alebo napríklad aj s tvarohom. Zo sladkých jedál spomeňme napríklad šmýkance, čo sú nočky s tvarohom, orechami alebo makom, alebo tradičné šišky. Obľúbené sú tiež prívarky, napríklad zo štiavu, zelenej fazuľky, tekvicový prívarok, šošovicový prívarok.
Trnavský región: Historické črty
Dôležitou súčasťou každej kultúry sú tiež charakteristické pokrmy. My vám dnes prinášame súpis jedál z Trnavského regiónu, do ktorého môžeme zaradiť aj Sereď. Ide o Črty trnavského národopisu od Václava Pilousa, ktorý je publikovaný v knihe Trnava 1238 - 1938 z roku 1938. V spomínanej knihe si môžeme prečítať: „Husacina a pohár modranského! Superlatív dobrého života, ako si ho nielen dedinčan, ale aj mestský človek často predstavuje.“ Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo. Jedlo sa to, čo sa dopestovalo na poli a v záhrade. Nesmel chýbať chlieb, ktorý sa piekol doma z takého druhu múky, aký bol akurát dostupný, alebo zo zemiakov. Aj v našom regióne prevažovali podľa spomínanej knihy múčne a zemiakové jedlá.
Len čo polievok poznajú a varia naše gazdinky! Je tu polievka fazuľová, bobová, hrachová, slovincová, cicerová a šošovicová, vietky zemiakové s hubami, rascou, zeleninou a oškvarkami, ktoré nijaké jedlo nepokazia, vietky mliečne s mrvánkou, slížami, drobkami, trhankami, šiflíkami, hrtánkami, rezancami a i., ďalej polievka halaficinová, mičincová, šmitková, livancová, rajčinová, slivková, mrvánka a kapustnica, šóšková, obarová, syrová, vinová a pivová pre nemocných, burgyňová, polievka „slepé ryby“ a demikát, polievky sladké a kyselé, ako komu chutí. Šiflíky (fliačky) s kapustou a klobásou. Hrtánky. Ďalej sa vypekali trúbeľky, súkanice, korenáky, ďumbiernik a tenkelová koža, stískance, pagáčky z múky bielej aj kukuričnej, caletky, gerhene, opekance, šušníky a osúšky. Šúľance. Kaša bola obľúbeným jedlom Slovanov, ktorí ju poznali skôr ako chlieb.
Tekov: Krumpľová fučka a plnená sliepka
K tradičnej kuchyni Tekova môžeme z polievok zaradiť napríklad mliečnu, hrachovú alebo kyslú fazuľovú polievku so sušenými slivkami, z omáčok sa varila napríklad cibuľová alebo kôprová, z tradičných zemiakových jedál spomeňme napríklad krumpľovú fučku, ktorá sa robí z uvarených popučených zemiakov rozmiešaných s múkou a navrchu je posypaná upraženými drobnými kúskami slaninky. Jedlo stvorené pre milovníkov jednoduchosti. Z mäsa sa jedávala plnená sliepka, husacia pečienka, perkelt z domáceho zajaca alebo údené mäso, ktoré sa robilo s varenou kapustou.
Hont: Rascová polievka a párance
Medzi jedlá tradičnej hontianskej kuchyne patria napríklad rascová polievka rosťovka, polievka z nakvasenej múky, resp. chlebového kvásku kyseľ, mliečna polievka s kôprom zvara, ale aj kapustnica či tekvicová polievka. Omáčky sa robili napríklad štiav zo šťavelu, kôprová omáčka či šalátová omáčka k mäsu, zo sladkých jedál spomeňme párance - známe cestovinové jedlo posypané makom, sľúkové gombovce, čo sú ovocné zemiakové guľky, či jedlo z kukuričnej krupice a maku známe pod názvom škorce. Ani v tomto regióne nemôžu chýbať obľúbený makovník, orechovník, tvarožník, ale ani lekvárnik či kapustník.
Recept na Párance (trhané rezance s plnkou):
- Cesto vypracujeme, zabalíme do fólie a necháme odstáť v chladničke, najlepšie do druhého dňa. Potom cesto necháme chvíľku pri izbovej teplote, aby sa nám s ním lepšie pracovalo.
- Medzitým si dáme upiecť asi 6 zemiakov v šupke.
- Začneme pracovať s cestom. Cesto nemúčime a ruky máme suché. Cesto trochu valčekom povaľkáme, nelepí sa ani o pracovnú dosku.
- Nakrájame na pásiky, každý pásik trochu valčekom sploštíme a natiahneme do dĺžky. Takýto pásik cesta trháme na slíže - trháme párance.
- Uvaríme v osolenej vode a vyberáme do misy, kde ich omastíme.
- Upečené zemiaky popučíme aj so šupkou a primiešame k párancom.
- Na masti opečieme nadrobno nakrájanú cibuľku a slaninku a pridáme k párancom.
Slatké a slané pečivo na hostiny
Ak máme chuť na niečo sladké a z kysnutého cesta, ako prvé si zvyčajne spomenieme na buchty. Pocukrované, vysoké, mäkké ako perinka, plnené domácim ovocným džemom alebo lekvárom. Šišky z kysnutého cesta sa na Slovensku spájajú s obdobím Fašiangov. Šiškami, fánkami, smaženými pampúšikmi sa totiž ponúkali fašiangovníci chodiaci z domu do domu. Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.
Aby sme po toľkých sladkých dobrotách potešili aj milovníkov slaného, nesmieme zabudnúť ani na slané chuťovky „do ruky“. Kapustníky, škvarkovníky a zemiakové pagáče sa na hostiny pripravovali rovnako hojne ako sladké múčniky. Škvarkové pagáčiky sú obľúbeným slaným koláčikom k vínu alebo pivu. Nechýbajú na žiadnej oslave, hostine či posedení.
Vianočné tradície a štedrovečerné menu na západnom Slovensku
Vianočné menu sa líši nielen podľa krajín, ale aj podľa regiónov v rámci Slovenska. O tom, aké jedlo budeme podávať na štedrovečernom stole rozhodujú rodinné zvyky, kresťanské tradície. Obzvlášť na tie vianočné. Na štedrovečernom stole nájdete takmer v každom okrese o trochu iné tradície, ktoré vyplývajú zo zvykov našich predkov. Jednu vec má (takmer) celé Slovensko spoločnú. Štedrá večera sa je 24. decembra večer.
Vianočné zvyky a predjedlá
Západ Slovenska dodržiava tradíciu šupiny z kapra pod obrusom - má celej rodine priniesť hojnosť a bohatstvo v nadchádzajúcom roku. Na štedrovečernom stole nesmú chýbať sviečky, plná misa ovocia a jabĺčko, ktoré sa pred večerou prekrajuje. Pekná hviezdička symbolizuje dobré a pevné zdravie členov rodiny. V mnohých častiach západného Slovenska sa začína štedrovečerná večera oblátkami. Mnohokrát si prípravu uľahčujeme a oblátky kupujeme v supermarkete alebo si ich objednávame od niekoho iného. V mnohých rodinách na stole nesmie chýbať oblátka s medom (niekde v kombinácii s cesnakom) a štedrák, koláč s tvarohovou, makovou, lekvárovou a orechovou náplňou.
Vianočné polievky
Predošlé roky sa na Vianoce na západnom Slovensku dodržiavala tradícia pripravovať kapustnicu, či už so smotanou, so sušenými hubami alebo s klobásou, aj keď tá sa čoraz častejšie vynechávala kvôli pôstu, ktorý sa na Vianoce drží. Tradícia v mnohých rodinách pretrváva, ale stále viac jej ako alternatíva konkuruje šošovicová polievka. Hoci v okolí Bratislavy a neskôr aj na Hornom Považí je základom Štedrej večere kapustnica s hubami a smotanou, v strednej časti západného Slovenska prevládajú iné polievky. V okolí Nitry môžete pre veľkú maďarskú komunitu naraziť na halászle (rybacia polievka), na úplnom západe je to zase kapustová polievka s fazuľou, hrachom a šošovicou. Horná Nitra / Dolné Považie si pochutnávajú na dvoch druhoch polievok - hubovej so smotanou na kyslo a sladkej hrachovej.
Hlavné jedlá
Asi nebude pre vás žiadnym prekvapením, že najčastejšie pripravovaným vianočným hlavným jedlom je vyprážaný kapor s klasickým zemiakovým šalátom s majonézou a zeleninou ako kyslé uhorky, cibuľa, sterilizovaná mrkva či hrášok. V niektorých rodinách sa chystá aj šalát bez majonézy ako ľahšia verzia večere alebo len jednoduché varené zemiaky s maslom a petržlenovou vňaťou pre príjemnú arómu. Kapor sa ako ryba na vianočnom stole nachádza u viac ako polovice Slovákov.
Dezerty a nápoje
Inšpirované každoročnými vianočnými trhmi, zvyknú rodiny na západnom Slovensku pripravovať k sviatočnému stolu aj zemiakové lokše. Ak ich preferujete ako dezert, najčastejšie sa plnia makom, ktorý môže byť doplnený aj slivkovým lekvárom. Sviatočný stôl obvykle vypĺňajú počas celého štedrého večera, ale aj počas celých vianočných sviatkov iné dezerty. Na západnom Slovensku sa osvedčili, napríklad vanilkové rožky, makovník alebo medové rezy. Líšia sa v názve - niekde rodiny podávajú opekance, pupáky či pupáčky, inde sú to bobále. A čo s prípitkom? Opäť inšpirované vianočnými trhmi, nachystajte si v teple domova originál punč s vínom a rumom.
tags: #tradicne #jedla #na #zapadnom #slovensku