Slovenská kuchyňa je známa svojou bohatou históriou a tradičnými receptami, ktoré ponúkajú jedinečnú kombináciu chutí a výdatnosti. Tieto pokrmy spájajú typické ingrediencie, ako sú mäso, zemiaky, syry a chlieb, a sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Niektoré z nich majú regionálne variácie, ale každé jedlo nesie v sebe príbeh poľnohospodárskej tradície a pohostinnosti. Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území.
Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia. Základnými zložkami slovenskej kuchyne boli múka, zemiaky, mlieko, mliečne výrobky, strukoviny a kapusta. Mnohé staré recepty sa uchovali dodnes a radi si na nich pochutnávame.
Hodnotenie slovenských špecialít podľa TasteAtlas
Známy gastro portál TasteAtlas nedávno aktualizoval zoznam TOP 42 slovenských potravín a špecialít, ktoré odporúča na Slovensku okoštovať. Prestížny gastro magazín Taste Atlas zostavil rebríček 42 jedál zo Slovenska, ktoré by mal ochutnať každý milovník dobrého jedla. TasteAtlas je online portál zameraný na tradičné jedlá, miestne suroviny a autentické recepty z celého sveta. Zaujímavosťou je, že ide o projekt, ktorý vznikol v Chorvátsku a dosiahol celosvetový úspech. Ponúka používateľom možnosť objavovať tradičné recepty, informácie o rôznych potravinách a rebríčky hodnotenia jedál, ktoré sú na základe recenzií zostavené komunitou používateľov. Pre tento konkrétny zoznam bolo k 17. decembru 2024 zaznamenaných 2 520 hodnotení. Podľa hodnotení sa takto zoradilo najlepších 42 jedál zo slovenskej kuchyne podľa domácich, aj zahraničných hodnotiteľov. „Rebríčky TasteAtlas by nemali byť považované za konečný globálny záver o jedlách, ale slúžia na podporu vynikajúcich lokálnych jedál, zvýšenie hrdosti na tradičné pokrmy a vzbudenie zvedavosti o tých, ktoré ste ešte neskúsili,“ informuje portál. Z tohto zoznamu sme pre vás vybrali 10 najlepšie hodnotených, ktoré reprezentujú podstatu slovenskej kuchyne.
| Poradie | Názov jedla/špeciality | Charakteristika |
|---|---|---|
| 1. | Ovčí salašnícky údený syr | Ručne vyrábaný syr z nepasterizovaného ovčieho mlieka z horských oblastí Slovenska sa prekvapivo umiestnil na prvom mieste. Údený nad tvrdým drevom, tento syr je pevný na povrchu s jemnou, dymovou chuťou a jeho jedinečnosť korunovala syr zlatou priečkou. Od roku 2010 je názov "Ovčí salašnícky údený syr" zapísaný v registri zaručených tradičných špecialít. |
| 2. | Zemiakové placky | Chrumkavé placky zo strúhaných zemiakov, vajec, múky a korenín patria medzi obľúbené tradičné jedlá. Podávajú sa s kyslou smotanou alebo ako „kapsa“ ku gulášom či ako važecká pochúťka. Ľuďom chutia placky tak, že si vyslúžili druhé najlepšie hodnotenie. V minulosti mali za úlohu svojou sýtosťou nahradiť mäso, ktoré sa na tanieri objavovalo iba sporadicky. |
| 3. | Bryndzové halušky | Národné jedlo Slovenska spája zemiakové halušky, ovčiu bryndzu a chrumkavú slaninu. Toto jedlo je symbolom slovenskej kuchyne a obľúbenou pochúťkou domácich aj turistov, neodmysliteľné tradičné jedlo, no v hodnoteniach sa udržalo len na bronzovej priečke. Pôvodne sa pripravovali z múčneho cesta, v receptoch na strapačky sa objavujú už aj zemiaky. |
| 4. | Lokše | Zemiakovú medailu si zaslúžili tenké zemiakové placky, ktoré tradične pripravujeme počas Vianoc a v minulosti počas pôstu. Lokše môžu byť plnené kyslou kapustou, mäsom, alebo podávané na sladko s lekvárom a makom. Najviac ich však spotrebujeme počas kačacích a husacích hodov. |
| 5. | Šišky | Tradičné šišky z kysnutého cesta sa vyprážajú do zlatista. Zvyčajne plnené lekvárom, vanilkovým krémom alebo posypané práškovým cukrom a sú prvým sladkým slovenským jedlom v rebríčku. Nadýchané okrúhle zlatisté koláčiky z kysnutého cesta, vysmážané v oleji, sú tradičnou pochúťkou fašiangového obdobia. |
| 6. | Guláš | Hustý mäsový guláš s bohatou chuťou papriky patrí k obľúbeným jedlám v celej strednej Európe. Slovenská verzia je sýta a aromatická a v top desiatke nesmie chýbať. Typické maďarské jedlo z duseného bravčového alebo hovädzieho mäsa sa udomácnilo v tých najrôznejšách podobách aj na Slovensku. |
| 7. | Halušky | Tieto jemné zemiakové halušky sú základom mnohých slovenských jedál. Môžu sa podávať nielen s bryndzou, alebo kapustou či inými prísadami - oštiepkom, kyslou smotanou a slaninou, makom a orechmi, ale aj s mäsom či hubovou omáčkou. |
| 8. | Kapustnica | Až na ôsmom mieste sa umiestnila jediná polievka na zozname - a samozrejme je kapustová. S údeným mäsom, klobásou a hubami je neodmysliteľnou súčasťou slovenských sviatkov a zimných mesiacov. Klasická slovenská výdatná a zdravá polievka z kyslej kapusty je obľúbeným jedlom najmä v zimných mesiacoch. |
| 9. | Parené buchty | Mäkké buchty z kysnutého cesta plnené slivkovým lekvárom sa podávajú poliate rozpusteným maslom a posypané makom alebo cukrom. Sú druhým jedlom v top 10-ke najlepších slovenských jedál. Vynikajúca sladká pochúťka z jemného kysnutého cesta pravdepodobne pochádza z východnej alebo južnej časti Rakúsk- Uhorska. |
| 10. | Slovenská parenica | Tento mäkký, parený syr vyrobený z ovčieho mlieka a stočený do typického špirálovitého tvaru však svoje miesto má zaslúžene. Tradičný polomäkký nezrejúci parený syr je tiež produktom s chráneným zemepisným označením. Musí mať minimálne 50-percentný podiel ovčieho mlieka a tvar zvitkov s priemerom 6-8 cm, vysoký 5-8 cm. |
Detailnejší pohľad na tradičné pochúťky
1. Ovčí salašnícky údený syr
Ovčí salašnícky údený syr je tradičný slovenský syr vyrábaný z ovčieho mlieka, ktorý patrí k ikonám slovenskej kuchyne. Ide o údený variant ovčieho syra, ktorý má výraznú chuť, jemne slaný nádych a charakteristickú zlatohnedú farbu na povrchu vďaka procesu údenia. Vyrába sa ručne z nepasterizovaného ovčieho mlieka v horských oblastiach a na salašoch v Slovenskej republike. Syr sa najprv vyrobí klasickým spôsobom zo syrového cesta z ovčieho mlieka, následne sa necháva údiť na studenom dyme, ktorý mu dodáva jeho charakteristickú arómu a farbu. Tradičné údenie sa často vykonáva na dreve z bukového alebo ovocného stromu, čo umocňuje jeho špecifickú chuť. Zaúdený ovčí syr má dlhšiu trvanlivosť, výraznejšiu, jemne pikantnú chuť a jemnú dymovú vôňu.
2. Zemiakové placky
Chrumkavé a rustikálne zemiakové placky sú neoddeliteľnou súčasťou tradičnej slovenskej kuchyne. Pripravujú sa z hustého cesta z nastrúhaných zemiakov, vajec, múky a korenín. Smažia sa na panvici do zlatohneda a podávajú sa buď ako sýte hlavné jedlo s mliečnymi výrobkami, alebo ako príloha k výdatným slovenským gulášom. Môžu sa podávať s rozličnými prílohami, ako je smotana, strúhaný syr alebo sladká jablková omáčka. Bez ich vône si len ťažko predstaviť hociktorú slovenskú kuchyňu. Klasické cesto z najemno nastrúhaných surových zemiakov, trochy múky alebo strúhanky, vajíčok, majoránu, cesnaku, soli a korenia, si občas vylepšujeme rôznymi inými ingredienciami. Najlepšie sú opečené na zmesi oleja a masti. Vynikajúco chutia namiesto chleba ku kyslým polievkam, ale sú aj vhodnou prílohou k mäsovým jedlám. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší.
3. Bryndzové halušky
Bryndzové halušky sú považované za národné jedlo Slovenska. Ide o zemiakové halušky podávané s bryndzou a často ozdobené chrumkavou slaninou alebo oškvarkami. Bryndza je aromatický syr z ovčieho mlieka, typický najmä pre oblasť Liptova, ktorý dodáva jedlu jedinečnú chuť. Pridáva sa priamo do halušiek a dôkladne sa premieša, kým sa nerozpustí. Bryndzové halušky sú jednoduchým, no zároveň výdatným pokrmom, ktorý si získal srdcia Slovákov aj návštevníkov krajiny. O bryndzi a bryndzových haluškách sme si dlho mysleli, že ju vymysleli slovenskí bačovia. No musíme sa zmieriť s tým, že názov i pôvod bryndze je v pastierskych kultúrach Balkánskeho polostrova a Stredomoria. Slovo bryndza pochádza z rumunského slova brânză. Valaši z tejto krajiny priniesli v 17. storočí na naše územie aj bryndzové halušky. Najmä v podhorských oblastiach sa postupne udomácnili a považujeme ich za osvojené jedlo. Dnes ide o špecialitu, ktorá je považovaná za tradičné slovenské jedlo.
Bryndzové halušky, recept originál
4. Lokše
Lokše sú tenké a chrumkavé zemiakové placky, ktoré patria medzi obľúbené tradičné jedlá slovenskej kuchyne. Hoci sú často spojené s vianočnými sviatkami a obdobím pôstu, ich jedinečná chuť a všestrannosť ich robia obľúbenými počas celého roka. Pripravujú sa z mäkkého zemiakového cesta, ktoré sa vyvaľká do tenkých okrúhlych tvarov a pečie na suchej panvici, až kým nezískajú zlatistý a chrumkavý povrch. Lokše sa tradične podávajú ako slané občerstvenie plnené kyslou kapustou, kačacou pečienkou či mletým mäsom. V niektorých regiónoch sa však lokše premenia na sladkú pochúťku. Natierajú sa ovocným džemom a dochucujú makom, cukrom a roztopeným maslom. Táto sladká verzia dodáva tradičnému receptu jemný a lahodný rozmer, ktorý si získava najmä deti. Hoci sa nám dnes lokše spájajú najmä s jesennými kačacími hodmi, v minulosti mali v slovenskej kuchyni výnimočné postavenie. Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedno z najjednoduchších jedál, ktoré vie ale naozaj dobre pripraviť len málo gazdiniek!
5. Šišky
Za prvý európsky typ šišky je považovaný krapfen, ktorý inšpiroval vznik podobných dezertov v mnohých krajinách. Toto tradičné pečivo sa vyrába z kysnutého cesta, ktoré sa smaží na oleji alebo masti. Výsledkom je zlatistý a chrumkavý povrch, zatiaľ čo vnútro zostáva jemné, mäkké a nadýchané. Šiška môže byť jednoduchá, bez náplne, no častejšie sa plní lahodnými džemami, vanilkovým či čokoládovým krémom. Na vrchu býva posypaná práškovým cukrom alebo ozdobená čokoládou, čo jej dodáva nielen sladkú chuť, ale aj atraktívny vzhľad. Tento dezert sa stal symbolom sviatkov, osláv a karnevalov v rôznych európskych regiónoch, pričom si stále zachováva svoju jedinečnú chuť a tradičný charakter. Šišky z kysnutého cesta sa na Slovensku spájajú s obdobím Fašiangov. Šiškami, fánkami, smaženými pampúšikmi sa totiž ponúkali fašiangovníci chodiaci z domu do domu.
6. Guláš
Guláš je výdatný pokrm z duseného mäsa, ktorý sa vyznačuje výraznou tmavočervenou omáčkou ochutenou paprikou. Pôvodne maďarské jedlo sa časom zakorenilo aj v slovenskej a českej kuchyni, kde si získalo vlastnú jedinečnú podobu. Na Slovensku sa guláš pripravuje najčastejšie z hovädzieho, bravčového alebo divinového mäsa. To sa spolu s cibuľou pomaly dusí niekoľko hodín, kým sa chute dokonale spoja a omáčka nezhustne do lahodnej konzistencie. Vďaka variabilite receptov sa môžete stretnúť s mnohými obmenami tohto klasického pokrmu - od verzií s hustejším či redším vývarom, cez tie so zemiakmi, rascou, majoránkou, až po verzie obohatené klobásou alebo hubami. Základom je dobrý zahustený základ z cibule, papriky - aj mletej červenej a paradajok.
7. Halušky
Halušky sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne. Ich výroba je jednoduchá, no výsledok je mimoriadne chutný a univerzálny. Cesto na halušky sa pripravuje zo strúhaných surových zemiakov a múky, ktoré sa miešajú do hladkej hmoty. Tradične sa cesto rozotieralo na drevenej doske a malé kúsky sa nožom odkrajovali priamo do vriacej vody. Dnes je tento proces často nahradený moderným prístupom - použitím špeciálneho haluškového sitka. Cesto sa jemne pretláča cez otvory sitka a priamo vhadzuje do vriacej vody, čím vznikajú malé, nepravidelné halušky. Aj keď sa tieto malé "knedle" z vareného zemiakového cesta na Slovensku najčastejšie jedia s bryndzou, halušky sa podávajú s obľubou aj napríklad s dusenou kyslou kapustou, posypané opečenou slaninou a volajú sa strapačky. No halušky majú aj veľa sladkých variácií s makom, tvarohom...
8. Kapustnica
Kapustnica je ikonická slovenská polievka, ktorá v sebe ukrýva bohatstvo chutí a tradícií. Pripravuje sa z kyslej kapusty, ktorá tvorí základ jej výraznej chuti, a dopĺňa sa údenými bravčovými výrobkami, klobásou a sušenými hubami. Tento výdatný pokrm je neodmysliteľnou súčasťou zimného obdobia a sviatočného stola počas Vianoc. Hoci podobné kapustové polievky nájdeme naprieč východnou a strednou Európou, slovenská kapustnica má svoje jedinečné čaro. Niekedy sa podáva v kombinácii s tradičnými bryndzovými haluškami alebo zemiakovými haluškami, ktoré sú zmiešané s krémovým ovčím syrom. Táto netradičná kombinácia ešte viac zvýrazní jej sýtosť a charakteristickú chuť. Varenie tradičnej kapustnice si spájame najmä s obdobím od Vianoc do Troch kráľov. Základom kapustnice sú údeniny, kyslá kapusta, sušené huby - ingrediencie, ktoré čakali v komore medzi zásobami na svoju chvíľu, aby zahviezdili v tej správnej kombinácii. Aj tu platí, že čo región Slovenska, to iný postup prípravy.
9. Parené buchty
Parené buchty sú tradičné slovenské a stredoeurópske jedlo, ktoré sa vyrába z kvasnicového cesta a pripravuje sa varením v pare. Tento typ buchiet je charakteristický svojou mäkkou a nadýchanou textúrou. Cesto sa zvyčajne plní rôznymi náplňami, ako sú slivkový lekvár, maková zmes alebo tvaroh, a po uvarení sa buchty môžu podávať so sladkým sirupom, roztopeným maslom, alebo práškovým cukrom. Parené buchty sú obľúbené najmä v zimných mesiacoch a sú často spájané s rodinnými oslavami, sviatkami a tradíciami v strednej Európe. Pôvodne sa v rôznych oblastiach pripravovali ako hlavné jedlo, ktoré malo byť sýte a výdatné. Buchty sa u nás najčastejšie plnia slivkovým lekvárom a po parení sa polejú výdatne maslom a posypú makom alebo inými posýpkami.
10. Slovenská parenica
Slovenská parenica je tradičný mäkký parený syr, ktorý sa vyrába z nepasterizovaného ovčieho mlieka, najčastejšie z plemien ako valaška, cigaja, východofrízska a vylepšená valaška. Môže sa tiež vyrábať zo zmesi ovčieho a kravského mlieka, pričom podiel ovčieho mlieka musí byť aspoň 50 %. Je charakteristická svojou mäkkou a elastickou textúrou a špecifickou chuťou. Tento syr sa tvaruje do dvoch valčekov, ktoré sa spoja do tvaru písmena S alebo do špirály. Následne sa varí v pare a ľahko vyúdi. Zvitky sa zviažu pomocou syrovej šnúrky alebo reťaze. Parenica má výraznú dymovú arómu, ktorá je obohatená o charakteristickú vôňu ovčieho mlieka. Má jemne slanú chuť, ktorá je vyvážená krémovosťou a charakteristickou arómou ovčieho mlieka. Je obľúbená ako samostatná pochúťka alebo sa podáva k rôznym jedlám a vínam.
Ďalšie tradičné slovenské špeciality
Slovenská kuchyňa je plná aj mnohých iných pokrmov, ktoré si zaslúžia pozornosť a sú súčasťou kulinárskeho dedičstva. Mnohé staré recepty sa uchovali dodnes a radi si na nich pochutnávame. Jedlá starých mám boli sýte, výdatné a na prvý pohľad jednoduché. Využívajú základné, no v našich podmienkach dobre dostupné suroviny.
Slané recepty starých mám
- Bryndzové pirohy: Malé "taštičky" zo zemiakového cesta, plnené bryndzovo-zemiakovou zmesou, alebo len čistou bryndzou, sa po uvarení posypú opraženou prerastenou slaninkou s cibuľou. Podávajú sa aj s kyslou smotanou a v diétnejšej verzii sa môžu posypať len pažítkou.
- Zázrivské vojky: Tieto povrázky, ktoré sa niekedy spletajú do korbáčikov, sa vyrábajú v Zázrivej z kravského i ovčieho hrudkového syra. Ten sa sparí v horúcej vode a ručne sa z neho ešte za horúca ťahajú „vojky“. Niekedy sa aj jemne zaúdia. Sú vynikajúcou pochúťkou pri rôznych príležitostiach k vínu, ale aj do bagiet, na chlebíčky, či na ozdobenie polievok a šalátov.
- Oravské korbáčiky: Vyrábajú sa na Orave od 2. polovice 19. storočia, podobne ako "vojky", z pareného syra, ktorý sa po vyťahaní na povrázky ručne splieta do tvaru korbáčikov. Údené majú dymovú vôňu, tmavo žltú farbu a sú zvyčajne slanšie ako neúdené.
- Slovenská bryndza: Mäkký syr s typickou aromaticko - kyslasto - pikantnou vôňou a chuťou sa vyrába z čistého ovčieho mlieka, alebo zo zmesi ovčieho a kravského. V tom prípade musí byť ovčej zložky minimálne 50 percent. Okrem iných slovenských špecialít, pre ktoré je bryndza typická, je výborná do nátierky - šmirkas, s trochou masla, prípadne kyslej smotany, nakrájanej cibuľky a mletej papriky.
- Slovenský oštiepok: Základnou surovinou tohto polotvrdého polotučného pareného i nepareného, údeného i neúdeného syra v tvare šišky, s prídavkom živej kultúry z kyslomliečnych baktérií, je samostatne ovčie alebo kravské mlieko alebo ich zmes. Na Slovensku sa vyrába od začiatku 18. storočia.
- Tradičné špekáčiky: Mäsová klobásová pochúťka, bez ktorej sa nezaobíde žiadna dobrá opekačka a grilovačka. Špekáčiky získali ochrannú známku od Európskej komisie s označením „Zaručená tradičná špecialita“.
- Podplameník (podpecník): Tradičná slovenská gastronómia by nebola úplná bez podplameníka. Je známy aj ako podpecník alebo poplamúch. Ide o druh slaného koláča, ktorý sa pripravuje z kysnutého chlebového cesta. Náplňou je bryndza, smotana, cibuľa a slaninka.
- Haruľa (zemiaková baba): Haruľa, v niektorých regiónoch známa ako zemiaková baba, je sýte slané zemiakové jedlo z plechu. Chutí ako zemiakové placky, ale namiesto postávania pri panvici s horúcim olejom sa pečie celá várka naraz v rúre.
- Džatky: Džatky, spišská regionálna pochúťka, nie sú ničím iným ako jednoduchými knedličkami, ktoré sa dajú dochutiť naslano, ale aj nasladko.
- Pagáče: Recepty na pagáče patria k rodinným pokladom a dedia sa z generácie na generáciu. Ak neboli oškvarky, perfektne poslúžili aj zemiaky. Škvarkové pagáčiky sú obľúbeným slaným koláčikom k vínu alebo pivu.
- Posúchy: Posúch, tradičný slovenský kysnutý koláč, sa potiera zmesou vody, masti a prelisovaného cesnaku. Ešte lepší je so zapichnutými kúskami slaniny. Jesť sa môže samotný, s údeným mäsom, k zemiakovej alebo strukovinovej polievke.
- Plnené holúbky: Holúbky, čiže kapustné listy plnené mletým mäsom, sú tradičným jedlom východoslovenskej kuchyne. Bolo dobrým zvykom podávať ich na rodinných oslavách.
- Strapačky s kyslou kapustou: Kým halušky sa pôvodne pripravovali z múčneho cesta, v receptoch na strapačky sa objavujú už aj zemiaky. Pre nastrúhané zemiaky mali hotové vyvarené strapačky strapatý „tvar“. Naprieč regiónmi Slovenska však strapačky a halušky označujú takmer ten istý pokrm.
- Plnené pirohy: Pirohy sú nazývané aj perky. Ide o nekysnuté zemiakové cesto, ktoré sa rozvaľká, naplní sladkou alebo slanou náplňou a vyvarí vo vode. K slaným pirohom sa zvykli podávať kyslé mliečne výrobky ako cmar a kyslá smotana.
Sladké recepty starých mám
- Skalický trdelník: Nádherne voňavý dutý valcovitý koláč, ktorého originál pečú len v Skalici. Kysnuté cesto sa v pásoch navíja na "trdlo" - drevený valec a obalené orechmi sa pečie pri otvorenom ohni v peci do zlatista. "Skalický trdelník“ je ochranným zemepisným označením a môžu ho mať iba trdelníky vyrobené v okrese Skalica.
- Vianočka: Sladký tradičný vianočný koláč pletený z viacerých valčekov cesta podobného brioške. Ochucuje sa často rumom, citrónovou alebo pomarančovou kôrou, mandľami, kandizovaným i sušeným ovocím.
- Koláče: Plnia sa tradične slivkovým lekvárom, makom alebo tvarohom. Aj keď svoju tradíciu majú v Čechách a na Morave, obľúbené sú aj na Slovensku, kde ich pečieme a voláme ako moravské alebo svadobné koláče.
- Krupicová kaša: Tradičná pochúťka pre všetky deti na Slovensku, v Čechách, Rakúsku, Nemecku, Maďarsku i Chorvátsku. Dá sa vylepšiť podľa chuti maslom, kakaom, čokoládou, alebo škoricou a vanilkou, ktoré ho rozvoňajú Vianocami.
- Bobáľky (opekance, pupáčky): Malé guľôčky z kysnutého cesta husto naukladané v pekáči sa najčastejšie podávajú s makom, tvarohom alebo orechami ako pôstne jedlo počas Vianoc.
- Slivkové gule: Základom je starostlivo vypracované husté zemiakové cesto. Nesmú chýbať zrelé sladučké slivky.
- Domáci jablčník: Krásne šťavnatý a voňavý zmizne z plechu ešte skôr, ako stihne vychladnúť.
- Makový závin: Medzi tradičné ľudové múčniky patria v našich končinách záviny a štrúdle - plnené makom, orechmi, jablkami alebo višňami. Špecialitkou, ktorou sa mohla blysnúť iba skúsená gazdinka, boli na prípravu náročnejšie ťahané záviny.
- Fánky: Fánky nie sú šišky, nepripravujú sa totiž z kysnutého cesta. Tieto sladké nadýchané kúsky sa spájajú najmä s fašiangovými tradíciami.
- Šúľance: Makové alebo lekvárové? Šúľance sú malý zázrak z kuchyne, ktorý rozžiari oči deťom aj dospelým. Do cesta idú iba základné suroviny - múka, vajcia, nastrúhané uvarené zemiaky a štipka soli.
- Žemľovka: Na žemľovke si pochutnávajú už mnohé generácie. Od minulosti do prítomnosti síce prešla zmenami, no v každom prípade sa treba tešiť na sladké vrstvy pečiva, tvaroh, jabĺčka a možno aj hrozienka.
Tradičné recepty na polievky a prívarky
- Kapustnica: V mnohých regiónoch Slovenska patrí v rôznych variáciách - a mäsom, klobásou, rybou, bez mäsa, so sušenými hubami, krúpami... k tradičným vianočným pokrmom. Kyslá kapusta mala v minulosti veľmi dôležité poslanie a je tiež základom pre tradičnú kapustnicu, ktorá má naprieč Slovenskom rozmanité podoby.
- Polievka mačanka: Mačanka je tradičná polievka, ktorá sa pripravuje zo sušených lesných húb a šťavy z kyslej kapusty. Ide o staré ľudové jedlo zo severovýchodu Slovenska a názov dostalo podľa toho, že sa do nej máča chlieb. Známa je aj ako kyšel - pre typicky kyslú chuť.
- Hubová polievka: Dobré jedlo nemusí byť komplikované. Dôkazom toho je napríklad aj táto hustá zemiaková polievka s hubami. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.
- Fazuľová a šošovicová polievka: Strukoviny patrili na našom území k najstarším kultúrnym plodinám a spoločne so zemiakmi sa im pri varení našlo bohaté uplatnenie. Fazuľová polievka a šošovicová polievka patria k našim tradičným pokrmom a v niektorých regiónoch Slovenska tvoria dokonca neodmysliteľnú súčasť štedrovečerného stola.
- Cesnaková polievka - cesnačka: Okrem toho, že bol cesnak považovaný za ochranný prostriedok pred magickými silami, obľúbený bol pri liečbe ochorení a ako korenina. Cesnaková polievka - cesnačka - je príjemne hrejivá, správne pikantná a dá sa pripraviť v rôznych verziách a náročnosti.
- Demikát - bryndzová polievka: Typickou polievkou slovenských horských oblastí bola v minulosti bryndzová polievka, známa ako demikát.
- Zemiakový prívarok: Ak slovenská tradičná kuchyňa niečím vyniká, tak je to široké využitie zemiakov. Prívarok sa zvykol označovať aj ako čušpajz. Najobľúbenejší bol výdatný zemiakový prívarok, ktorý sa podával s chlebom, vajíčkami alebo vareným mäsom.
- Šošovicový a fazuľový prívarok: V zimnom období sa pripravovali najmä strukovinové prívarky - z fazule a šošovice. Zahusťovali sa smotanou a múkou (zátrepkou) a používal sa do nich aj ocot, vďaka ktorému získali typicky kyslastú chuť.
- Hrachový prívarok: Tentokrát nie je kyslastý, zato sa v ňom príjemne snúbi bohatá chuť žltého lúpaného hrachu a cesnaku.
Historické kontexty slovenskej gastronómie
Z rôznych historických prameňov vyplýva, že v minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej. To však neplatilo o kuchyni. Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty. V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha. Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace. Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok.
Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.
Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.
tags: #tradicne #slovenske #recepty