Rozumiete jednotlivým slovám, ale význam celej frázy vám uniká? A práve vtedy máte pocit, že slovenčine nerozumiete tak dobre, ako by ste chceli. Príslovia a porekadlá sú prirodzenou súčasťou slovenského jazyka. Slováci ich používajú takmer všade: doma, v práci, medzi kamarátmi, ale nájdete ich aj v televízii alebo v novinách.
Čo sú príslovia a porekadlá?
Slovenské príslovia a porekadlá sú súčasťou jazyka a kultúry. Mnohí Slováci medzi týmito dvoma pojmami nerobia rozdiel. Slovenský jazykovedec Adolf Peter Záturecký sa na konci 19. storočia vo svojej knihe ich zaznamenal až 13 000. Príslovie je krátka veta, ktorá vám chce niečo poradiť alebo vás niečo naučiť. Je v ňom ukrytá múdrosť starých generácií. Porekadlo je obrazné vyjadrenie. Je to veta, ktorá opisuje alebo komentuje situáciu, ale vám nedáva žiadnu radu.
Zapamätajte si: Príslovie vás chce poučiť a porekadlo chce situáciu len zaujímavo opísať. Ale nebojte sa, ak si ich pomýlite. Poučka zo školy hovorí, že základný rozdiel medzi nimi je ten, že príslovie obsahuje ponaučenie (Bez práce nie sú koláče), zatiaľ čo porekadlo ho neobsahuje (Mať srdce na dlani). Príslovia a porekadlá sa tradujú, čiže prenášajú z generácie na generáciu a majú svoje korene v ľudovej kultúre a tradíciách. Odzrkadľuje sa v nich ľudová múdrosť a skúsenosti. Okrem kultúrneho dedičstva a národnej príslušnosti nám pri vyjadrovaní sa pomáhajú príslovia a porekadlá preto, že ich význam je ustálený naprieč spoločnosťou - všetci si ich vysvetľujú rovnako. Okrem toho sú často vtipné, kvetnaté, a môžete vďaka nim okoreniť svoj prejav, ukázať svoju sčítanosť a rozhľadenosť.
Prečo sa učiť príslovia a porekadlá?
- Pochopíte rýchlejšie situáciu: Slováci nepoužívajú príslovia a porekadlá len v starých knihách. Môžete ich počuť v kancelárii, v obchode alebo pri káve s kamarátmi.
- Zlepšíte si slovnú zásobu: V prísloviach a porekadlách nájdete zaujímavé slová, ktoré sa v bežných učebniciach slovenčiny nenachádzajú.
- Spoznáte slovenskú mentalitu: Príslovia ukazujú, čo je pre Slovákov dôležité. Napríklad: práca, rodina alebo humor. Mimochodom, slovenské príslovia a porekadlá nájdete aj v knihách zo súčasnej literatúry.
Pôvod prísloví a ich vývoj
Príslovie je ustálený výrok, ktorý obraznou formou vyjadruje ucelenú myšlienku, múdrosť, logický súd s poučujúcim zámerom a zovšeobecňujúcou, akoby večnou platnosťou. Príslovia sa vyskytovali už v starých civilizáciách (asýrsko-babylonskej, indickej, egyptskej, neskôr gréckej a rímskej). Európsky repertoár významne ovplyvnili latinské príslovia. Učenci ich zostavovali do rozsiahlejších príručiek (základnou zbierkou je Corpus Paremiographicum), ďalším doplňovaním vznikla Vulgata, dielo tradované s malými zmenami až do 16. storočia. Pre vývoj európskych i našich prísloví bol dôležitý stredovek, v ktorom sa obohacovali o svetskú tematiku. Oproti humanistickým zbierkam cirkev odporúčala výber prísloví z Biblie, zostavený mníchom Munciom (1575).
Kniha prísloví • Čo učí o tom, ako byť dobrý v živote
Príslovie máva sloveso v 3. osobe prítomného času (ojedinele budúceho času) a je gramaticky uzatvorené. Obvykle je vyjadrené súvetím, umocneným rytmom a rýmom, s bohatou obraznosťou, metaforami, metonýmiami, perzonifikáciami, epitetami, paralelizmami a inými štylistickými figúrami.
Adolf Peter Záturecký a jeho prínos
Učiteľ, etnograf a jazykovedec Adolf Peter Záturecký zozbieral a knižne vydal Slovenské príslovia a porekadlá. Narodil sa 25. novembra 1837 v Liptovskej Sielnici. Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci, vzdelával ho aj otec učiteľ. Gymnázium absolvoval v Kežmarku a Modre. Od roku 1854 pôsobil ako učiteľ v rodnej obci, od roku 1869 žil v Brezne, kde bol organistom a vyučoval najskôr na evanjelickej, potom na štátnej škole. Zaoberal sa zbieraním slovenskej ľudovej slovesnosti. Vydaním zbierky 600 hádaniek a výzvami najmä na adresu učiteľov podnietil záujem o tento slovesný tvar na Slovensku. Vo svojej najvýznamnejšej práci Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia zhromaždil a odborne roztriedil vyše 13 000 prísloví a ich variantov. Táto najväčšia a odborne ucelená zbierka je považovaná za významnú aj v medzinárodných súvislostiach.
Príslovie "Treba si vypočuť obe strany a potom súdiť"
Príslovie „Kto prvý rieši svoj spor, zdá sa spravodlivý, kým nepríde jeho blížny a nepreverí ho“ (Príslovia 18:17) dokonale vystihuje podstatu toho, prečo je dôležité vypočuť si obe strany pred vynesením súdu. Všetci vieme, že spravodlivosť sa nedosahuje ľahko, a aj v tomto prípade má minca dve strany.
Táto múdrosť je relevantná v mnohých životných situáciách. Múdrosť a spravodlivosť mi zakazujú uprednostniť jednu zo strán v spore, v ktorom som nepočul obe strany. Ak sa postavím za Iana, odsúdim pastora toho cirkevného zboru a všetkých tých ľudí, ktorí stoja za ním. Ako povedal Nikodém, „Či náš zákon súdi človeka prv, ako by bol počul od neho a zvedel, čo robí?“ (Ján 7:51). Odpoveď: nie. Dokonca aj ľudské zákony požadujú, aby nebol odsúdený ktokoľvek, kým nebude vypočutá jeho verzia príbehu.
Človek môže byť presvedčený, že hovorí pravdu, celú pravdu a nič než pravdu, no jeho srdce ho môže klamať. Niekedy sa naše pocity môžu zmocniť interpretácie udalostí. Preto je dôležité mať objektívny pohľad a zohľadniť všetky dostupné informácie. Príslovie nás učí trpezlivosti a opatrnosti pri posudzovaní, pretože pravda často nie je jednostranná.
Príklad z praxe: Spor v cirkevnom zbore
Vezmime si príklad, kde Ian opustil cirkevný zbor a cítil sa ukrivdený. Vyrozprával svoj príbeh, v ktorom tvrdil, že pastor zaviedol nové spôsoby, pretlačil svojich obľúbencov a nepočúval rady. Ian tiež hovoril o hrubom prístupe na stretnutiach a o tom, že pastor ich nenavštívil mesiace, aj keď vedel, že sa cítia zle.
V takejto situácii je kľúčové si uvedomiť, že sme počuli len jednu stranu príbehu. Takmer s istotou nikdy nebudem mať možnosť vypočuť si verziu celého príbehu zo strany cirkevného zboru alebo pastora. Nakoniec, cirkevný zbor nemá žiadnu povinnosť tráviť hodiny a hodiny odpovedaním na otázky všetkých Ianových priateľov, ktorí žiadajú vysvetlenie vecí. A samozrejme, aj keby došlo k určitému stretnutiu, na ktorom by mali obe strany možnosť sa vyjadriť, stále by tu nebola záruka, že potom budem poznať pravdu.
Pre Iana bolo kľúčovou udalosťou stretnutie medzi ním a pastorom (nikto iný nebol prítomný), na ktorom pastor údajne stratil sebakontrolu a nakričal na neho. No čo ak to pastor poprie a povie, že sebakontrolu nestratil a že to bol Ian, ktorý kričal? Ako mám rozhodnúť, kto hovorí pravdu?
Je veľmi nepravdepodobné, že budem niekedy vedieť (tu na tomto svete), kto nesie vinu za celú situáciu. A tak je pre mňa najlepšie sa do veci nezapojiť dokonca ani uistením, ktoré Ian odo mňa chce. Nemusím mu hovoriť, že má pravdu.
V tomto kontexte platí príslovie "Treba si vypočuť obe strany a potom súdiť" doslova. Bez vypočutia všetkých strán a overenia faktov je nemožné vyniesť spravodlivý súd. Môžeme byť stále presvedčení, že Ian hovorí pravdu, ako ju on vnímal, no môžeme zistiť, že v niektorých bodoch jeho pocity prebrali kontrolu nad jeho interpretáciou udalostí. „Nadovšetko klamlivé je srdce...“ (Jeremiáš 17:9). Človek môže byť presvedčený, že hovorí pravdu, celú pravdu a nič než pravdu, no jeho srdce ho môže klamať.
Kniha prísloví • Čo učí o tom, ako byť dobrý v živote
Tabuľka: Porovnanie pohľadov v spore (hypotetická situácia)
| Aspekt | Pohľad Iana | Potrebný objektívny pohľad |
|---|---|---|
| Pastor | Zaviedol nové spôsoby, pretlačil svojich obľúbencov, nepočúval rady | Overenie faktov, možnosť vyjadrenia pastora |
| Stretnutia členov | Hrubý prístup, prerušovanie, vyjadrenia, že cirkevný zbor by bol bez nich lepší | Zohľadnenie kontextu, dodržiavanie pravidiel stretnutí |
| Návštevy | Pastor ich nenavštívil mesiace, aj keď vie, že sa cítia zle | Informácie od pastora, možné dôvody neuskutočnenia návštev |
Rasizmus a predsudky v spoločnosti
Podobne ako v individuálnych sporoch, aj v spoločenských otázkach, ako je rasizmus, je nevyhnutné vypočuť si všetky strany a snažiť sa o objektívny pohľad. S rasizmom sa v našej spoločnosti stretávame najmä voči rómskym bratom a sestrám. Znakom protirómskeho rasizmu je znevažovanie ich životného štýlu, ale dochádza aj k násilnostiam.
„Už len keď nahlas vyslovím slová protirómsky rasizmus, reagujú niektorí ľudia podráždene. Také niečo vraj neexistuje a vyhŕkne z nich: ‚A čo my bieli? My nie sme diskriminovaní ich špinou a hlučnosťou?‘ Nechcem týchto ľudí súdiť, ale už takáto generalizujúca reakcia je znak rasizmu,“ hovorí Michal Oláh, prorektor pre sociálnu prácu na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.
Posledné roky sa rasizmom na Slovensku zaoberá aj Európsky súd pre ľudské práva. „Ide o prípady zbitých Rómov v Moldave, nelegálne sterilizácie rómskych žien, segregácia detí do výlučne rómskych škôl a mnohé ďalšie kauzy, pri ktorých bolo súdmi uznané, že sa k Rómom pristupovalo odlišne na základe etnicity.“
Michal Oláh si myslí, že zlepšenie vzťahov a zbavovanie predsudkov má byť celospoločenská snaha. „Je to výzva hlavne pre spoločenské elity, počnúc politikmi, biskupmi cez ľudí, ktorí pracujú v kultúre, zdravotníctve a podobne.“ Poukazovať zvykneme aj na to, že štát stavia Rómom domy, dostávajú podporu a možno sa majú aj lepšie ako ostatní občania. „Keď sa pozrieme na reálne dáta, Rómovia nepožívajú žiadne vyrovnávacie opatrenia alebo nadštandardné prístupy, ktoré by boli priamo cielené na nich. Všetky peniaze z Európskej únie určené na začleňovanie Rómov sa prerozdeľujú so zohľadnením benefitu pre Rómov. Aj tu platí, že na lokálnej úrovni slúžia všetkým. Takže nemôžeme hovoriť o zvýhodňovaní Rómov voči majorite.“
Napätie medzi majoritou a minoritou vzniká podľa nej práve týmto odlišným životným štýlom. „Často tiež vidím lenivosť, sebectvo a klamstvo. Keď sa však pozriem na svoje slabé stránky, na to, čo všetko sa mi napriek môjmu poznaniu nedarí, napätie odchádza. Nechcem ospravedlňovať zlé správanie, ale akosi viac ho chápem a ostávam v pokoji.“ Často si hovorí, že Boh je nad tým všetkým a všetko sú to jeho ľudia.
Rómovia majú pocit ohrozenia rovnako ako ľudia z majority. Zmenu môžeme začať akceptáciou rómskej identity, ktorá má podľa Michala Oláha aj svoj politický a emancipačný rozmer. Jednou z nich bolo rešpektovanie pomenovania Róm namiesto iných pomenovaní, na Slovensku cigán. Úradu vlády SR pre rómske komunity. Pozýva preto do Lomničky stráviť trochu času s mladými Rómami, lepšie ich spoznať, pochopiť a zlepšiť si vzťah k nim. Aj mnohí dobrovoľníci, ktorí v Lomničke pomáhajú, sa postupne zbavili predsudkov. „Dar pozerať sa na seba navzájom ako na bratov a sestry nám do srdca dáva Boh.“
Ako teda s Rómami budovať vzťah? „Tak ako s ostatnými. Rovnako. Mať človeka rád. Mať o neho záujem, vypočuť ho, pochopiť, modliť sa.“ Ani Cirkev rasistické správanie neschvaľuje. „Všetci ľudia sú si rovní, pretože majú ten istý pôvod v Božej stvoriteľskej láske. Ak si kresťan a si rasista, niečo nie je v poriadku. Rasizmus je nezlučiteľný s kresťanskou vierou.
tags: #treba #si #vypocut #obe #strany #a