Novela Tri gaštanové kone od Margity Figuli je ľúbostne ladená románová novela s rozprávkovým charakterom, zaradená medzi diela slovenského naturizmu. Je to príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorí musia prekonať nejednu prekážku, aby našli svoje vysnívané šťastie. Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy, avantgárd a experimentovania, s nádhernými lyrickými opismi prostredia a charakterov.
Idea diela spočíva v presvedčení, že iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj vytúžený cieľ a šťastie. Autorke ide o víťazstvo lásky nad ziskuchtivosťou, mamonárstvom a honbou za majetkom. Autorka v diele vykresľuje reálny obraz života a vzťahov na dedine a spojitosť človeka s prírodou, pričom využíva kontrast dobra a zla. Snaží sa vyjadriť, že zachovávanie mravných hodnôt, dobra a čistej lásky býva odmenené.
Autorka a kontext diela
Margita Figuli sa narodila vo Vyšnom Kubíne, v tom istom dome ako Pavol Országh-Hviezdoslav. Maturitu získala na obchodnej akadémii v Banskej Bystrici a pracovala ako korešpondentka v Tatra banke v Bratislave až do roku 1941, kedy z politicky motivovaných dôvodov musela odísť a venovala sa výlučne literárnej činnosti. Bola spisovateľka, prekladateľka a autorka literatúry pre deti a mládež.
Jej tvorba prenikla do známych literárnych časopisov ako Elán, Slovenské pohľady, Živena. Medzi jej diela patria Uzlík tepla, Pokušenie, Halúzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Mladosť a Víchor v nás.
Literárne zaradenie a štýl
Dielo Tri gaštanové kone je psychologická naturistická novela, označovaná aj ako umelá rozprávka, ktorá má svojho autora. Literárny druh je epika. Miesto a čas deja sú Orava a Turiec, konkrétne dediny ako Leštiny a okolité prírodné prostredie, v rozmedzí približne jeden a pol roka, v čase hospodárskej krízy. Rozprávačom je Peter, hlavná postava, v prvej osobe, čo bližšie približuje vnútro hlavných postáv a silne podfarbuje dej jeho pocitmi. Rozprávanie je obohatené o úvahy, podrobný opis charakteru ľudí i prostredia, pričom reč má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená, a monológ splýva s rozprávaním.
Štýl je jednoduchý, priamy, metaforický, využíva veľa prírodných a biblických prirovnaní a umeleckých opisov prírody. Dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách: lásky ako strhujúcej bytostnej sily, vášne a náruživosť, ktorá vedie až k zločinu, a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania.
Prvky naturizmu a rozprávkové motívy
- V novele sa opisy prírody vyskytujú skoro vždy len na začiatku kapitoly a vytvárajú rámec deja.
- Postavy sú rozdelené na dobré (Peter, Magdaléna, Magdalénin otec) a zlé (Jano a Magdalénina matka), čo je typické pre naturizmus, kde sú postavy buď úplne dobré, alebo úplne zlé.
- Rozprávkové prvky:
- Magické číslo 3: tri hlavné postavy (trojuholník vzťahov), tri gaštanové kone, tri úlohy, ktoré má splniť Peter, tri stretnutia Petra a Magdalény, tri záchrany Magdalény.
- Zvieratá zasahujú do deja: kone sú symbolom sily, čistoty a vášne, ale aj smrť, pomsty a spravodlivosti. Gaštanový kôň v umení symbolizuje bujnú mužskú silu.
- Peter je skutočným novodobým rozprávkovým hrdinom, ktorý bojuje proti zlu a poráža ho.
- Mnohé biblické motívy a odkazy na Sväté písmo, panteizmus.
Novela sa skladá z 32 kapitol, ktoré sú bez názvu a označenia. Väčšina z nich sa začína opisom prírody, prostredia alebo situácie, niektoré začínajú in medias res. Dejová línia je krátka bez odbočení.
Charakteristika postáv
V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, ktoré sú subjektívnym obrazom ľudu. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť. Postavy sú silne polarizované a ich vlastnosti často idealizované.
Hlavné postavy
- Peter: Mladý človek, sirota od detstva, mal rád Magdalénu. Je odvážny, úprimný, láskavý, pracovitý, mal rád prírodu a zvieratá. Je stelesnením dobra a v živote sa snaží konať podľa zásad kresťanskej etiky. Bol v detstve Magdaléniným susedom, skupoval drevo pre žilinskú pílu. Nemal vlastný dom ani peniaze nazvyš. Jeho láska k Magdaléne je čistá, úprimná a bezhraničná, je pre ňu ochotný podstúpiť akúkoľvek obeť. Peter je typickou naturistickou postavou - nie je viazaný na jedno prostredie, na určitú časť zeme, ktorá by mu patrila.
- Magdaléna: Vnútorne čistá, krehká a citová, citlivá, má rada Petra. Je ideálom milujúcej ženy, stelesnenie čistoty, mravnosti, krásy, dobra, pokory a kresťanskej lásky. Má dlhé svetlé vlasy a podmaňujúce oči, je veselá, statočná, nevinná, trpezlivá. Po svadbe so Zápotočným sa zmenila na mlčanlivú a trpiacu ženu.
- Jano Zápotočný: Bohatý gazda z Leštín, manžel Magdalény, Petrov protiklad a sok v láske. Je sebavedomý, pomstychtivý, krutý, egoista, bezcitný, opovrhoval Magdalénou. Je násilnícky, neverný, pijanský a príležitostný pašerák koní. Je najbohatším gazdom v dedine, ale jeho láska je náruživá, vedúca až k zločinu. Správa sa kruto k ľuďom i zvieratám.
Vedľajšie postavy
- Magdalénina matka (Maliarička): Chamtivá, pachtí len za peniazmi, bezcitná a bezcharakterná, namyslená, hašterivá, panovačná. Pokazila šťastie svojej dcére a je bezohľadná k citovému životu.
- Magdalénin otec (Maliarik): Láskavý, prispôsobivý, čestný, dobrák od kosti, ale je pod papučou. Mal Petra rád.
- Jožko Greguš: Magdalénin bratranec a Petrov priateľ.
- Sestra Zápotočného: Milá, pracovitá, bohabojná.
- Ďalšie postavy: farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúzikmi, krčmár a krčmárka.
Obsah diela a vývoj deja
Peter, od detstva sirota, sa po dlhom čase vracia do dediny, kde zanechal milovanú Magdalénu. Vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca - skupúvanie dreva od sedliakov po dedinách - vyžadovala neustále cestovanie. Na ceste stretne pašerákov koní, Jána Zápotočného a Jožka Greguša. Od Jožka sa dozvie, že Magdalénina matka ju núti vydať sa za Jana, bohatého gazdu.
Peter si zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano, lebo vie, že Magdaléna ho nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza. Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Peter ju donesie do domu, odkiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, lebo Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia napriek dcérinmu odporu.
Na svätého Jána idú mladí páliť ohne. Jano Magdalénu zosmiešni tým, že zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, lebo keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji, keď Peter postaví dom a príde si po Magdalénu na troch gaštanových koňoch. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul, a chce zabiť Petra nožom. Peter ho priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Potom sa rozlúčia a Peter odchádza do Turca.
Splnenie sľubu a krutá realita
Peter pracuje do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhajú mu ujček s ujčinou a ľudia z dediny. Zostáva Magdaléne verný, hoci si ho chce získať iné dievča. Pracuje pre kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú.
V dedine, kde spolu s Janom býva, sa dozvie, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Peter je šokovaný. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím ďalej, tým neposlušnejšie. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v 6. mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza utýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano týra koňa, ktorý sa splaší. Magdaléna podeň spadne a Peter ju v poslednej chvíli zachráni. Jano sa ho pokúsi zabiť balvanom, no netrafí. Ľuďom, čo privolala Magdaléna na pomoc, navraví, že splašený kôň Petra zhodil.
Magdalénino utrpenie a Janov koniec
Magdaléna následkom zranení ťažko ochorie, zdá sa, že zomrie. Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral, a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra.
O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel, slovo „Tulák“. Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú.
Šťastný koniec
Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom. Peter si Magdalénu získava nežnosťou a láskou. Magdaléna sa zrieka dedičstva v prospech Janovej sestry, proti matkinej vôli sa vydáva za Petra. Keď skončili všetky povinnosti, rozlúčili sa s ostatnými a vybrali sa konečne do Turca, kde ich čaká šťastie, ktoré onedlho vyklíči. Cestujú v noci na troch gaštanových koňoch do Petrovho domu.
| Charakteristika | Peter | Jano Zápotočný |
|---|---|---|
| Majetkový stav | Chudobný, sirota, bez vlastného majetku | Bohatý gazda, "peňazí má ako pliev" |
| Povaha | Odvážny, úprimný, láskavý, pracovitý, mravný, svedomitý, jemný, statočný | Sebavedomý, pomstychtivý, krutý, egoista, bezcitný, surový, podozrievavý, pijan |
| Vzťah k láske | Čistá, úprimná, bezhraničná, obetavá, riadi sa mravnými zásadami | Náruživá, pudová, vedúca až k zločinu, zameraná na majetok a moc |
| Vzťah k zvieratám | Má rád prírodu a zvieratá | Týra a bije kone, ktoré sú neposlušné |
| Životné hodnoty | Dobro, čestnosť, vytrvalosť, mravné ideály | Mamonárstvo, ziskuchtivosť, násilie, pomsta |
tags: #tri #gastanove #kone #hlavna #myslienka