Predstavenie uhorky nakladačky
Uhorka siata (Cucumis sativus) je jednoročná rastlina pôvodom z Indie, ktorá patrí medzi najrozšírenejšie zeleniny našich záhrad. Rod Cucumis zahŕňa asi 52 druhov jednoročných popínavých bylín s dlanovito zloženými listami a úponkami, ktoré im umožňujú šplhať sa po oporách. Kvety sa tvoria v pazuchách listových stopiek a sú jednopohlavné, žltej farby. Uhorky patria medzi najpestovanejšiu zeleninu v našich záhradách, spolu s paprikami a rajčinami sú uhorky najobľúbenejšou zeleninou, a to najmä vďaka jednoduchej výsadbe, širokému využitiu a ich chuťovým vlastnostiam.
Podľa ich využitia v kuchyni sa uhorky rozdeľujú na nakladačky a šalátové uhorky. Najbežnejšie sa u nás pestujú takzvané nakladačky, ktorých malé plody sa zbierajú na nakladanie do kyslého nálevu. Prerastené nakladačky sú použiteľné aj do šalátov alebo na bežné konzumovanie. Uhorky nakladačky sú ideálne uhorky na zaváranie. V závislosti od odrody je dĺžka plodov v čase zberu 5 až 15 cm. Šalátové uhorky sú väčšie, väčšinou potrebujú aj dlhší čas na zrenie a preto sa častejšie pestujú v skleníkoch. Šalátové uhorky známe aj ako hadovky sú obľúbenou zeleninou do čerstvých šalátov. Mini šalátové uhorky prekvapia svojou sviežou chuťou aj príjemnou arómou a hodia sa do šalátov, deti ich milujú, pretože nebývajú horké. Dĺžka plodov dosahuje veľkosť približne 8 až 10 centimetrov.
Pestovanie uhoriek nakladačiek je v našich klimatických podmienkach veľmi obľúbené, pretože uhorky okrem toho, že produkujú čerstvé plody počas sezóny, sú aj najobľúbenejším druhom zeleniny na zaváranie v sladkokyslom náleve. Na pestovanie uhoriek nakladačiek nepotrebujeme náročné kryté priestory, lebo sa dajú pomerne jednoducho pestovať v záhrade.
Výber odrôd a osiva
Pri výbere osiva uhoriek má každý pestovateľ dve možnosti - odrodové alebo hybridné druhy. Dnes sa u nás najčastejšie pestujú hybridy (na obale označené F1). Hybridy - krížence rôznych odrôd, majú výhodu vysokej produktivity, skoršieho dozrievania, vyššej odolnosti proti chorobám, uniformnosti plodov a prevažovania samičích kvetov. Vzhľadom na moderné univerzálne odrody môžeme pestovať nakladačky aj niektoré poľné šalátovky aj v skleníku, podobne ako skleníkové uhorky.
Zvlášť sa tvoria samčie a samičie kvety, ktoré sa vyskytujú buď v rovnakom pomere, alebo prevládajú samičie. V prípade, že sa vyskytujú len samičie kvety, ide o špeciálne šľachtené, takzvané partenokarpické odrody, ktoré vytvárajú plody bez opelenia, a preto ani netvoria semená. Ich cena je trochu vyššia, no ich výhodou je, že plody rastú aj počas horšieho počasia, keď nelieta hmyz. Vhodné sú i do uzavretého priestoru skleníka či fóliovníka. Partenokarpné uhorky sú hybridné odrody, ktoré nepotrebujú opelenie na to, aby tvorili plody. Väčšinou majú takéto hybridy len samičie kvety a vytvorené plody neobsahujú semienka. Práve kvôli týmto výhodám je väčšina moderných hybridov uhoriek partenokarpná. Avšak, partenokarpné uhorky môžu byť opelené inými uhorkami, ktoré majú aj samčie kvety, a potom produkujú plody s jadierkami a často s horkejšou chuťou. Preto by sa tieto rozdielne typy uhoriek nemali pestovať spolu, aby sa zachovala kvalita plodov. Začiatočníkom odporúčam zvoliť nové partenokarpické odrody, ktoré majú prirodzenú obrannú rezistenciu proti širokému spektru chorôb a plody tvoria bez potreby opelenia.
Pre nakladačky sú z domácich odrôd najspoľahlivejšie hruboostňové odrody ako REGINA F1, ADMIRA F1, JITKA F1, LADA F1, VIOLA F1 a novinka SVATAVA F1. Odrody s jemnou, hustou bradavičnatosťou odporúčame predovšetkým do typicky uhorkárskych oblastí, sú celkovo menej vzrastné a citlivejšie k chladnému počasiu. Príkladom je CHARLOTTE F1 - veľmi skorá, hustoostná nakladačka s prevažne samičím okvetením. Plody sú štíhle, krátke, tvarovo vyrovnané s jemnou a hustou bradavičnatosťou, geneticky nehorké. Vyznačujú sa skorosťou, vysokým výnosovým potenciálom, odolnosťou k deformáciám a vysokou toleranciou k plesni uhorkovej. Rastliny sa vyznačujú stredným vzrastom, doporučujeme pestovanie v hustejšom spone. Hybridné osivo je často morené Captanom. Výsledky pestovania veľmi závisia nie iba od odrody, ale aj od kvality osiva. Úroda z kvalitného osiva je vždy omnoho lepšia než z bežného, priemerného osiva.
Prehľad odrôd uhoriek nakladačiek
| Odroda | Typ kvetov | Charakteristika plodov | Výhody | Odolnosť |
|---|---|---|---|---|
| CHARLOTTE F1 | Prevažne samičie | Štíhle, krátke, tvarovo vyrovnané, jemná a hustá bradavičnatosť, geneticky nehorké | Veľmi skorá, vysoký výnosový potenciál, odolnosť k deformáciám | Vysoká tolerancia k plesni uhorkovej |
| REGINA F1 | Neprespecifikované | Hruboostňové | Spoľahlivá | Vhodná aj do chladnejších oblastí |
| ADMIRA F1 | Neprespecifikované | Hruboostňové | Spoľahlivá | Vhodná aj do chladnejších oblastí |
| JITKA F1 | Neprespecifikované | Hruboostňové | Spoľahlivá | Vhodná aj do chladnejších oblastí |
| LADA F1 | Neprespecifikované | Hruboostňové | Spoľahlivá | Vhodná aj do chladnejších oblastí |
| VIOLA F1 | Neprespecifikované | Hruboostňové | Spoľahlivá | Vhodná aj do chladnejších oblastí |
| SVATAVA F1 | Neprespecifikované | Hruboostňové | Novinka, spoľahlivá | Vhodná aj do chladnejších oblastí |
Ideálne stanovisko a príprava pôdy
Aby sme získali zdravé rastliny a plody, musíme poznať ich vlastnosti, ako aj požiadavky na prostredie a pestovanie. Uhorky patria medzi teplomilnú zeleninu milujúcu veľa vlahy a svetla. Sú citlivé na chlad, poškodiť ich môže už teplota 10 °C. Preto ich vysádzajte na slnečné miesto a do priepustnej pôdy bohatej na živiny. Na pestovanie uhoriek myslíme už na jeseň, záhon hlboko zrýľujeme a zapracujeme doň maštaľný hnoj alebo kompost.
Pre vysoké nároky na svetlo uhorky vysádzame na výslnie, nikdy nie pod stromy či do tieňa vysokého plota. Pozemok by mal byť tiež chránený pred vetrom a nevľúdnymi vplyvmi počasia. Uhorky vyžadujú hlboké, priepustné pôdy bohaté na humus a živiny a slnečné stanovište chránené pred vetrom. Najvhodnejšie sú hlinité, hlinitopiesočnaté a ílovito hlinité pôdy. Vyhnite sa ťažkým, studeným pôdam s prebytkom vody. Uhorky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v neutrálnych pôdach s pH 6 až 7. Keďže uhorky sú pomerne náročné na živiny, pôda by mala byť bohatá na organickú zložku a živiny, ideálne vo forme kompostu alebo vyzretého hnoja. Efektívnym spôsobom výsadby je položenie 5 cm vrstvy kompostu na pôdu bez premiešavania a vysádzanie semienok, prípadne sadeníc priamo do kompostu. Pri jesennom hnojení a jarnej príprave pôdy aplikujte fosforečné a draselné hnojivá.
Uhorky patria medzi zeleninu prvej trate, teda najnáročnejšiu na živiny. Saďte ich teda v prvom roku po hnojení pôdy kompostom, vyzretým maštaľným hnojom alebo zelenom hnojení. Pred uhorkami rozhodne nepestujte žiadnu tekvicovou zeleninu alebo hlúboviny. Naopak, vhodné sú zemiaky, pór, cibuľa či cesnak, repa, hrach a fazuľa. Striedanie plodín je dôležité pre zdravie pôdy. Uhorky nemožno opakovane pestovať v tej istej pôde, dôvodom je vyčerpávanie živín a hromadenie škodcov a chorôb v pôde.
Pôdu pod rastlinami je dobré zamulčovať. Použiť možno napríklad pokosenú trávu alebo slamu, drevnú štiepku, kôru alebo lístie. Obmedzíte tým rast buriny a mulč zároveň v pôde zadrží vlahu, ktorú uhorky toľko potrebujú. Mulčovanie bráni rastu buriny okolo rastlín a udržuje pôdu vlhkú a kyprú.
Výsev a výsadba
Pestovanie uhoriek nakladačiek je viac-menej nenáročné a zvládne to prakticky každý záhradkár. Vegetačná doba od zasiatia do zberu prvej úrody je zhruba 55 dní. Uhorky klíčia rýchlo a na vyklíčenie potrebujú teplotu nad 10 °C. Semená uhorky môžeme vysievať do sadbovačov na predpestovanie sadeníc, ale tiež priamo do záhonov v skleníku či na záhrade. V týchto prípadoch sa termín líši, pretože semienka na vyklíčenie potrebujú dostatok tepla a absenciu prízemných mrazíkov.
Predpestovanie sadeníc
S predpestovaním semien uhorky nakladačky sa odporúča začať v apríli. Robíme tak koncom marca, ak počasie nepraje priamemu výsevu na záhon. Je nutné zvoliť kvalitný, sparený a výživný substrát. Semienka sadíme do hĺbky 1-1,5 cm, do malých kvetináčikov, rašelinových zakoreňovačov alebo špeciálnych sadeničkových paliet. Do každej nádoby zasaďte 1-2 semienka uhorky, asi 1-2 cm hlboko. Po výsadbe semienok dôkladne zalejte pôdu, ale neprelejte ju - pozor na vyplavenie semien, použite vhodný typ kanvičky alebo rozprašovač. Zálievka by mala byť mierna, pretože premokrenie semenám škodí a môže viesť k ich zahnívaniu. Uhorky potrebujú na klíčenie stabilnú teplotu v rozmedzí 20-25 °C. Umiestnite nádoby na teplé a svetlé miesto, ideálne s prístupom k priamemu slnku. Doba klíčenia je 1-2 týždne, vyklíčené rastlinky dávame otužovať von, najprv na celý deň, neskôr aj cez noc. Sadenice uhoriek by mali vyklíčiť do 7-14 dní. Pre sadenie zdravé a vitálne sadenice by mali mať najlepšie 2 až 3 pravé listy.
Pred presadením sadeníc uhoriek von je dôležité ich aklimatizovať na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2-3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc. Takto aklimatizované sadenice uhoriek môžeme presádzať do záhrady. Mladé rastlinky sú citlivé na chlad, preto je vhodné ich po presadení prekryť netkanou textíliou. Toto opatrenie ich ochráni pred prípadným prechladnutím a urýchli ich adaptáciu na nové prostredie. Včasná výsadba je zároveň aj preventívnym opatrením proti napadnutiu rastlín plesňou uhorkovou.
Priamy výsev do záhonu
Na priamy vonkajší výsev je vhodným obdobím máj alebo aj jún, v teplých oblastiach sa dá vysievať aj koncom apríla. Semená uhoriek vysievame od konca apríla do polovice júna na chránené miesto. Ak je pôda dobre prehriata, semená vyklíčia o 7 až 10 dní. Pred výsadbou sa teda uistite, že pôda je dostatočne zahriata (najmenej 15 °C) a že už nehrozia mrazy, čo obvykle býva až v máji alebo júni. Morené osivo uhoriek nakladačiek vysievame v druhej polovici apríla až koncom mája. Naklíčené i nenaklíčené osivo môžeme vysievať koncom apríla do hĺbky cca 3 cm a sponu 100 - 120 x 30 - 60 cm. Osivo začína klíčiť pri 12 až 13 °C.
Spon výsadby
Semená alebo sadenice uhoriek môžete vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 45 cm rozstupoch, pokiaľ majú pripravenú oporu/konštrukciu, po ktorej sa budú popínať. Jednotlivé sadenice sa preto od seba vysádzajú vo vzdialenosti 40 - 80 cm, v závislosti od odrody a jej plnej veľkosti. Do jedného hniezda vysievame dve, maximálne tri semienka. Odporúčaný spon pre výsadbu uhoriek nakladačiek je 30 x 90 cm. Spon výsevu i výsadby priesad sa riadi spôsobom pestovania uhoriek. Jamky v záhonoch by mali byť v rozostupoch 40 až 60 centimetrov. Plazivé odrody mávajú častejšie ešte väčšie rozostupy, pokojne aj 90 centimetrov a viac. Pri vertikálnom pestovaní sa odporúča odstup semienok či sadeníc 50 cm, pričom siete alebo iné konštrukcie majú byť od seba vzdialené cca 150 cm. V tomto prípade postačí výsev jedného semienka do jamky, nevytvárame hniezda s viacerými kusmi.
Metódy pestovania
Uhorky sú teplomilné, popínavé rastliny, ktoré milujú slnko, no na rozdiel od väčšiny druhov zeleniny majú radi aj nepretržite vlhkú pôdu. Uhorky sú plazivé/popínavé rastliny. Pestovanie uhoriek sa mierne líši od ich druhu. Uhorku šalátovú pestujeme skôr v skleníkoch a fóliovníkoch, uhorku nakladačku vonku na záhone či v pareniskách.
Horizontálne pestovanie
Horizontálne pestovanie uhoriek predstavuje pestovanie priamo na pôde. Uhorky sa jednoducho plazia po záhone, ktorý môžeme pokryť netkanou textíliou. Pri tomto spôsobe pestovania nemusíme dať rastlinkám žiadnu oporu. Podstupujeme však vyššie riziko plesňových ochorení, na ktoré sú uhorky citlivé. Náročnejší je aj zber plodov, ktoré navyše nemusia byť rovnomerne sfarbené. Keďže sú rastliny veľmi krehké, treba dávať pozor, aby sme im pri zbere nepoškodili výhonky. Ak nemáme miesto, môžeme pestovať kompaktné nepopínavé odrody, napríklad veľmi praktická je odroda Bush Champion.
Vertikálne pestovanie
Ak sa rozhodneme pre vertikálne pestovanie uhoriek, už krátko po vyklíčení rastlín môžeme umiestniť oporu. Vertikálne pestovanie na sieti patrí medzi veľmi obľúbené spôsoby pestovania. Používa sa drôtená konštrukcia alebo sieť so štvorcovými okami. Pomôcť si ale môžeme aj drevenými kolíkmi a medzi nimi natiahnutými špagátmi. Rastlinky je potrebné k opore vyväzovať. Takto dosiahneme dobre prevzdušnený porast, menej náchylný na plesne a zahnívanie plodov. Okrem toho, že zber je značne pohodlnejší, úroda býva spravidla vyššia ako pri horizontálnom pestovaní. Popínavé uhorky pestované v prirodzenej forme uhoriek (liana) za pomoci opory v podstate rastú neustále do výšky, až kým ich nezastaví ochladenie na konci sezóny. Plodia viacnásobne. Vyviazané rastliny umožňujú lepšie prúdenie vzduchu v radoch i medzi radmi, preto sú menej poškodzované plesňou uhorkovou.
Pestovanie uhoriek na sieti je stále populárnejšie a má to hneď niekoľko dôvodov. Tým prvým je minimalizácia plesní. Uhorky na sieti lepšie "dýchajú", presychajú a zelené časti neustále neležia na vlhkej pôde, ktorá sa na množenie patogénov priamo ponúka. Ku kvetom a plodom sa dostane viac slnka. Pestovanie na sieti je ľahké, pretože rastlina so svojimi úponkami prirodzene plazí sama. Stačí do záhona upevniť sieť kolmo k zemi. Keď sú sadenice dostatočne vysoké, začneme ich na sieť smerovať. Potom už regulujeme ich smer a vyvádzame konce stoniek až k hornej časti siete, odkiaľ potom necháme rastlinu prerastať späť dole. Môžete tiež vyskúšať tzv. pestovanie na sieti. Medzi dva dobre ukotvené stĺpiky natiahnite vo výške 2 metre nosný drôt, na ktorý zavesíte sieť, po ktorej sa budú uhorky popínať. Sieť by mala mať oká veľkosti 15 x 15 cm. Taká sa ale zháňa veľmi ťažko, a tak ju môžete nahradiť povrazmi, po ktorých sa budú uhorky popínať. Výhodou takého pestovania je, že uhorky zaberú menej miesta v záhone, listy sú lepšie vetrané a tak sú menej náchylné k plesniam. Ak chcete mať úrodu ešte vyššiu, stavte na to, že uhorky sú liany, ktoré sa potrebujú pnúť. Keď ich vysadíte na záhon v riadkoch a ku každému riadku napnete sieť, uhorky sa budú pnúť nahor. Tým ušetríte miesto (na rozdiel od predchádzajúceho spôsobu) a tiež sa vám budú uhorky lepšie žať, nebudú vás totiž bolieť chrbát. Kto je manuálne zručný, môže si vyrobiť konštrukciu na pestovanie uhoriek. Je tiež možné použiť rovnakú konštrukciu, aká sa používa napríklad na pestovanie vínnej révy. Pestovanie je potom podobné ako pri pestovaní na sieti. Uhorky majú dostatok čerstvého vzduchu, nepodliehajú toľko hnilobe alebo plesniam. Lepšie sa zberajú.
Pestovanie v skleníkoch a fóliovníkoch
Skleník má oproti všetkým ostatným spôsobom jednu obrovskú výhodu: udržuje sa v ňom teplo a takmer konštantná klíma, čo vyhovuje všetkým uhorkám. V skleníku môžete pestovať ako uhorky nakladačky, tak aj šalátovky (ktoré by vonku vôbec nenarástli). Na pestovanie v skleníku sú ideálne šalátové uhorky pestované na sieti alebo inej podpere. Vyhovuje im vyššia vlhkosť vzduchu, no potrebujú tu dostatok zálievky, inak listy vyschnú. Vhodné je aj nastielanie koreňov suchou trávou. Skleníkové odrody sa vysievajú už vo februári. V skleníku by malo byť teplotné minimum v noci 16 až 18 °C, maximum cez deň potom 32 °C. Pokiaľ sú veľmi horúce roky, musíte skleník zatieniť, najlepšie nejakým svetlým materiálom (bielou netkanou textíliou, svetlým kartónom, alebo treba nabieliť vápnom). Skleník je tiež potrebné dôkladne vetrať, aby sa predišlo plesniam.
Skleníkové uhorky sa dajú pestovať aj v studenom parenisku, akurát ich tam nevyväzujeme, ale necháme plaziť sa po pôde. V chladnejších oblastiach je najlepšie pestovať uhorky vo fóliovníkoch/skleníkoch. Oplatí sa viesť rastliny do výšky na špagátoch, aby sa ušetril priestor. Dôležité je vetranie, a to aj za špatného počasia. V nevetranom fóliovníku sú listy dlho vlhké, čo uľahčuje napadnutie plesňou. Vetraním taktiež umožňujeme prístup včiel, ktoré kvety opeľujú. Bez toho rastliny síce bujne rastú, ale neopelené kvety sa nevyvíjajú v plody. Dôležité je aj hnojenie, oproti ostatným uhorkám (pestovaným vonku) odporúčame hnojiť až 1x týždenne, a to najmä v čase, keď rastlinky už nasadili plody.
Pestovanie v nádobách
Ak máte málo miesta, napriek tomu si chcete vypestovať uhorky - skúste ich pestovať v nádobách. Na balkóne môžeme pestovať uhorky nakladačky, mini uhorky aj šalátové uhorky. Chce to samozrejme presadiť malé semenáčiky do väčších nádob, napríklad do kvetináčov s vrchným priemerom okolo 30 cm. Ideálne je zvoliť nádobu, najlepšie 20 l a viac, na lepšie hospodárenie so živinami a s vlhkosťou. Rastlinka bude mať dostatok živín, keď ju budete raz týždenne prihnojovať roztokom hnojiva Hnojík. Oplatí sa tiež dať rastlinke oporu (napr. tyč), po ktorej sa bude môcť pnúť - odporúčame ju k opore vyväzovať. Do jedného kvetináča určite vsádzajte len jednu rastlinku - na bežnú spotrebu bude stačiť. Aj pri pestovaní uhoriek v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní uhoriek v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Dodržať by sme mali všetky zásady pestovania na záhone - dostatok slnka, pôda bohatá na živiny a primeraná závlaha.
Starostlivosť počas vegetácie
Uhorky si počas rastu nevyžadujú okrem pravidelnej zálievky takmer žiadnu starostlivosť. Aby sme však získali zdravé rastliny a plody, musíme poznať ich vlastnosti, ako aj požiadavky na prostredie a pestovanie. V zohriatej, vlhkej pôde a s dostatkom slnka rastú uhorky veľmi rýchlo (môžu dorásť až do niekoľko metrovej výšky) a dokážu byť pomerne produktívne, až kým ich nespomalí chladnejšie počasie na konci sezóny.
Zálievka
Uhorky vodu doslova milujú a pre dobrú úrodu je dôležité udržiavať pôdu vlhkú. Uhorky patria medzi teplomilnú zeleninu milujúcu veľa vlahy a sú veľmi citlivé na nedostatok vlahy, vyžadujú si až 80 % vlhkosť pôdy. Pre rastliny je ideálna spodná závlaha záplavou či do brázd. Na správny vývin plodov je nevyhnutná pravidelná zálievka od vzchádzania až po koniec nasadzovania plodov. Zálievku prispôsobujeme aj prirodzeným zrážkam. Zavlažujeme 2 až 3-krát týždenne v ranných hodinách, ideálny čas je skoro ráno, predídete tak vzniku hubových chorôb a rastliny neutrpia teplotný šok. Polievame priamo na pôdu, aby sme pred vodou v čo najvyššej možnej miere ochránili listy. Zavlažujeme výhradne ku koreňom, buď podmokom alebo kvapkovou závlahou. Používame odstátu, nie príliš studenú vodu. Teplotné šoky rastlinám neprospievajú. Pri udržiavaní vlhkosti pôdy výrazne pomáha vrstva mulču položená pri základni rastliny. Uhorky majú plytký koreňový systém, preto musíme dažďové zrážky dopĺňať aj umelou závlahou. Ak je sucho, zavlažujeme radšej väčšími dávkami vody menej často, aby rastliny boli čo najkratší čas zmáčané vodou. V suchých oblastiach či obdobiach sa zálievka vždy vyplatí. Je to taktiež opatrenie proti plesni - pri dostatku vlahy uhorky bujne rastú a rýchlo nahrádzajú choré a poškodené listy novými.
Hnojenie
Základom je hnojenie už na jeseň maštaľným hnojom alebo vyzretým kompostom. Uhorky sú pomerne náročné na príjem živín. Už pri výsadbe je vhodné použiť dlhodobé organické hnojivo. Nakladačky sú náročné na hnojenie, hlavne v období nasadzovania plodov. Na správny rast, kvalitu a výšku úrody má výrazný vplyv hnojenie dusíkatými hnojivami, ktoré rozdeľte do troch dávok. Prvú, napríklad síranom amónnym, aplikujte pri príprave pôdy. Druhú (vo forme liadku amónneho) tri až štyri týždne po výsadbe, alebo keď sa na rastlinách objavia základy kvetov. Poslednú dávku dusíka vo forme liadku vápenatého aplikujte vo fáze rastu plodov. Používame špeciálne druhy hnojív na plodovú zeleninu a dodržiavame návod na dávkovanie. Medzi vynikajúce organické hnojivá patrí granulované Hoštické hnojivo na uhorky. Môžete siahnuť aj po hnojivách v tvare ekologických hnojivých tyčiniek. Ďalšou alternatívou sú kvapalné hnojivá na uhorky. Počas kvitnutia použijeme organické hnojivo vhodné pre zeleninu alebo hnojivo zo žihľavového výluhu. Vo výžive uhoriek majú veľký význam i stopové prvky a horčík. Nedostatok medi sa prejavuje zlým nasadzovaním kvetov. Na rast je dôležitý molybdén. Jeho nedostatok má za následok odumieranie vegetačného vrcholu, stáčanie okrajov listov smerom dole a ich žltnutie. Spŕchavanie malých plodov počas vegetácie je často spôsobené nedostatkom dusíka a podvýživou rýchlo sa vyvíjajúcich rastlín. Uhorky sú veľmi náročné na hnojenie dusíkatými hnojivami. Sú veľmi citlivé na prípravky na báze chlóru, ktorý napríklad uvoľnený z draselnej soli negatívne pôsobí na klíčenie a ďalší rast. Nedostatok živín spoznáte na mladých listoch, ktoré nie sú tak sýto zelené ako tie staršie. Znamená to, že rastlinky majú nedostatok dusíka.
Okopávanie a rez
Koreňový systém majú veľmi plytko, tak pri okopávke dávajte pozor na poškodenie jemných vlásočníc. Rastlina by sa už nezregenerovala. Proti nadmernému výskytu burín sa najlepšie osvedčuje plytké okopávanie, kým sa porast uhoriek nezapojí. Behom vegetácie udržujeme porast v čistom bez burinovom stave plečkovaním a okopávaním.
Úrodnosť uhoriek však môžeme zvýšiť, ak zachováme len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení, a to tak, že rukou odlomíme akýkoľvek bočný výhonok z hlavnej stonky (väčšinou sa objavuje medzi hlavnou stonkou a bočným listom). Odstraňujeme suché listy a choré rastliny. Na uhorkách sa oplatí odstraňovať zálistky, teda bočné výrastky, ktoré nerodia. Zálistky jednoducho odstránime nožnicami. Hlavnú stonku je s postupným rastom potrebné obmotávať okolo opory (cca. každých 25 cm), no na rozdiel od rajčiakov ich netreba priväzovať, pretože sa dokážu prichytiť vlastnými úponkami. Uhorkám tiež prospieva, ak ich zbavíme spodných bočných stoniek s listami, ktoré sa dotýkajú zeme. Keď sa objavia samčie kvety, hneď ich odstránime a plodonosné výhonky zaštipneme dva listy za prvým plodom. Samčie kvety sa od samičích odlišujú tým, že im chýba zárodok plodu. Niektoré partenokarpné odrody uhoriek produkujú samičie aj samčie kvety, pričom tie samčie je vhodné odtrhnúť, akonáhle sa objavia, pretože tým sa zabezpečí menej horká chuť uhoriek. Samčie kvety uhoriek spoznáte podľa toho, že za sebou nemajú zhrubnutú časť (zárodok plodu).
Choroby a škodcovia
Uhorka je relatívne bezproblémová plodina, no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť, najmä keď sú rastlinky ešte malé. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny, škvrnami a schnutím listov (múčnatka, kladonspóriová škvrnitosť listov, vírus uhorkovej mozaiky).
Choroby
Zo ochorení, ktoré napádajú nakladačky, sú známe najmä múčnatka uhorková, čerň uhorková, vírus uhorkovej mozaiky a pleseň uhorková. Väčšina odrod je už proti niektorým odolná. Pleseň uhorková sa prejavuje svetlo zelenými až žltými, žilnatinou ohraničenými škvrnami na plne vyvinutých listoch. Na spodnej strane škvŕn sa vytvára za priaznivých podmienok šedo fialový až šedý povlak sporangií. Počet škvŕn narastá, spojujú sa a zasychajú, dochádza k rozpadu pletív medzi hlavnými nervami. Silno postihnuté listy zaschnú a rastliny kapú. Choroba sa šíri za daždivého počasia, je podporovaná rannými rosami. Múčnatka sa prejavuje belavým povlakom na listoch, stonkách i na súkvetiach. Prvým príznakom sú nepravidelne hranaté škvrny na listoch, ktoré sa rýchlo šíria a pri vhodných podmienkach môžu zlikvidovať rastliny počas niekoľkých dní (do týždňa). Zospodu sú škvrny najprv vodnaté a neskôr zasychajú a pokryjú celý list. Prvé príznaky bývajú na starších listoch.
Prevencia a ochrana
Z hľadiska komplexnej ochrany majú význam všetky opatrenia, ktoré zabraňujú zvlhčeniu alebo skracujú dobu zvlhčenia listov (vetranie, racionálna závlaha, vertikálne vedenie) a využívanie tolerantných odrôd, spolu s rozumnou chemickou ochranou. Vyviazané rastliny umožňujú lepšie prúdenie vzduchu v radoch i medzi radmi, preto sú menej poškodzované plesňou uhorkovou. Múčnatka je najčastejšie v skleníkoch, kde sa objavia biele, akoby pomúčené listy na povrchu. Intenzita sa postupne zvyšuje opäť od najstarších listov ďalej. Je dôležité dodržať dávku 1 až 1,2 litrov postrekovej látky na 10 m2. Toto množstvo je nutné dodržať i pre zabezpečenie dobrej účinnosti postreku. Najvhodnejšie je vysadiť už namorené semienka uhoriek, ktoré sú ošetrené proti plesniam.
Aj pri výraznej poľnej rezistencii je behom vegetácie dôležitá chemická ochrana proti plesni uhorkovej. Pri prvom výskyte múčnatky treba zasiahnuť chemicky. Treba tomu však predísť pravidelným vetraním skleníkov a zalievaním kultúr - znížite infekčný tlak choroby. Môžete siahnuť aj po biologických postrekoch proti plesniam ako napríklad Alginure prípravok na posilnenie odolnosti rastlín proti hubovým chorobám. Jeho výhodou je, že po večernom postreku môžete ihneď na ďalší deň bezpečne konzumovať plody. Ak hľadáte postrek proti tejto hube, medzi najpredávanejšie u nás patrí Champion 50 WG - univerzálny fungicíd a baktericíd proti širokému spektru hubových chorôb. Pri napadnutí sa odporúčajú prípravky s účinnou látkou azoxystrobin (pôsobí aj proti múčnatke). Proti múčnatke môžeme použiť kontaktné prípravky na báze síry (Kumulus WG).
Pomáhajú aj žihľavové či prasličkové výluhy za predpokladu pravidelnej a dôslednej aplikácie na všetky časti rastlín. Praslička pomáha vďaka vyššiemu obsahu kremíka spevňovať pletivá. Mlieko by malo pôsobiť zmenou pH na povrchu listov, ďalej chemickou reakciou bielkovín pri pôsobení UV žiarenia. Osobne sa však odporúča voliť vyvinuté biologické prípravky určené pre rastliny, napríklad na báze pomarančových silíc alebo hnojivá s vyšším obsahom draslíka a železa s vysokým pH, ktoré bránia šíreniu chorôb. Voľba odolnejšej odrody proti múčnatke (s plnou rezistenciou) a proti plesni (so zvýšenou odolnosťou) je kľúčová. Pri správnom pestovaní tolerantných odrôd bez chemického postreku síce skrátime obdobie rodivosti a znížime úrodu, ale budeme mať istotu, že konzumujeme zdravé plody.
Škodcovia
Medzi najznámejších škodcov patria strapky, molice, vošky, slimáky a slizniaky, najmä v období bohatom na zrážky. Môžete sa ich zbaviť hneď niekoľkými spôsobmi - lepovými doštičkami, insekticídmi ako napr. biologický Biool s obsahom repkového oleja. Pri voškách a moliciach sa osvedčili žlté lepové dosky. Pri skočkách odstraňujeme a ničíme napadnuté listy hneď v samom začiatku pri prvých príznakoch „mozaiky“. Nepríjemným škodcom sú aj strapky, kvôli ktorým sa na rastline tvoria typické drobné škvrny, jamky a deformácie. Proti strapkám sa chemická ochrana nerobí. V skleníkoch a fóliovníkoch sa môžu vyskytnúť škodcovia - vošky, molice, a skočky. Spoliehame sa radšej na prevenciu „náletov“ škodcov.
Zber a spracovanie úrody
Uhorky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Uhorky dozrievajú od polovice júna, niekde už od mája, čas dozrievania závisí od odrody, pestovania aj od počasia. Nakladačky zberáme predtým, než začnú žltnúť. Plody uhoriek oberajte ešte pokým sú pevné a ich jadierka sú mäkké. Vtedy majú najväčšiu kvalitu, nie sú horké a pravidelným oberaním takýchto plodov rastlinu stimulujeme k produkcii ďalšej úrody. Naopak, ak necháme čo i len jeden plod úplne dozrieť, uhorka môže úplne prestať s plodením. Ak necháte plody na rastline príliš dlho, môže sa stať, že rastlina ďalšie plody v mladom štádiu rastu odvrhne a nevyvinú sa.
Technika zberu a frekvencia
Uhorky nakladačky zberáme v 2 až 3-týždňových intervaloch. Zberové obdobie trvá obyčajne 3 až 6 týždňov. Plody uhoriek oberajte ešte pokým sú pevné a ich jadierka sú mäkké. Pravidelným zberom podporíte tvorbu nových uhoriek a zabezpečíte si bohatú úrodu. Uhorky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami či nožom aj so stopkou. Takto rastlinu zbytočne neťaháte a nepoškodíte. Správny čas zberu je kľúčový, lebo nevhodným a nešetrným spôsobom zberu plodov môže dôjsť k poškodeniu až odumretiu výhonkov. Plody preto zberajte odlomením, rezom alebo odstrihnutím. Nikdy ich netrhajte, aby ste nepoškodili stonky. Uhorky v zberovej zrelosti pozberajte čo najskôr, aby sa rýchlejšie vyvíjali ďalšie. Všetky uhorky pozberáme pred odchodom na dovolenku, a to bez ohľadu na to, či ich pestujeme v skleníku, parenisku alebo vonku. V čase našej neprítomnosti narastú nové uhorky a keď sa vrátime z dovolenky, budú akurát vhodné na zber. Pred odchodom ešte treba každú rastlinu dobre poliať.
Prečo uhorky horknú?
Horknutie plodov spôsobuje vysoký obsah glykozidov, ktorý sa u väčšiny moderných odrôd šľachtením znížil. Môže ho však spôsobovať aj nadmerne suché počasie s nedostatočnou a nepravidelnou závlahou, ako aj veľké kolísanie denných a nočných teplôt. V humóznych pôdach sa horknutie plodov vyskytuje menej často. Horkosť je obranný mechanizmus rastliny proti stresu, takže sa prejavuje pri teplotných výkyvoch, napadnutí chorobami alebo škodcami, alebo nedostatku vlhkosti. Prevenciou je správna agrotechnika, ale najmä voľba odrôd, ktoré na horkosť netrpia, teda nemajú túto reakciu v sebe zakódovanú. Partenokarpné uhorky môžu byť opelené inými uhorkami, ktoré majú aj samčie kvety a potom produkujú plody s jadierkami a často s horkejšou chuťou. Preto by sa tieto rozdielne typy uhoriek nemali pestovať spolu, aby sa zachovala kvalita plodov. Ak chceme dosiahnuť, aby mali uhorky nielen dobrú chuť, ale aj čo najkrajší tvar, môžeme im pomôcť. Ešte predtým, ako sa začnú zväčšovať, na ne navlečieme priehľadné plastové rúrky s priemerom asi 10 centimetrov a dĺžkou 30 centimetrov. Vhodné rúrky získame z narezaných plastových fliaš.
Skladovanie a spracovanie
Po zbere plody čo najskôr spracujeme. Uhorky spracúvame čo najskôr po zbere, pretože táto zelenina nie je vhodná na uskladnenie. Pri teplotách 12 až 15 °C vydržia v dobrom stave len dva až tri dni. Potom vädnú a kazia sa. V chladničke nám vydrží pár kusov aj niekoľko dní, potom ich už treba skonzumovať, pretože sa z nich stráca voda, mäknú, horknú a šúveria sa. Uhorky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie uhoriek je vhodná klasická príprava nakladaných uhoriek v sladkokyslom náleve.
Konzumnou časťou uhoriek nakladačiek sú nezrelé plody. Z minerálnych látok je významný vápnik, fosfor a draslík. Cenná je vegetačná voda, vláknina a ich vplyv na tráviaci proces. Azda najobľúbenejšie sú uhorky zavárané v sladkokyslom náleve. Majú ich radi tak dospelí, ako aj deti. Do pohára môžete na ozvláštnenie chuti pridať cesnak alebo čili papričku. Z väčších nakladačiek si urobte čerstvý uhorkový šalát s octom, soľou a cukrom. Uhorky sú výborné na raňajky len tak nakrájané k domácemu kváskovému chlebíku s maslom, či do miešaných zeleninových šalátov. Legendárne a chutné sú kvasené uhorky. Do vody pridáme všetky ostatné suroviny (okrem uhoriek) a necháme povariť 5 minút. Nálev necháme vychladnúť. Do pohárov s uhorkami pomaly nalievame nálev, ktorý by mal siahať tesne pod okraj. Uhorky by mali byť celkom ponorené. Do väčšieho hrnca vložíme naplnené poháre a hrniec zalejeme studenou vodou, asi do 2/3 výšky pohárov. Privedieme do varu a necháme variť 2 až 3 minúty. Ochladené poháre s uhorkami položíme dnom hore na podložku. Prikryjeme utierkou a necháme úplne vychladiť.
tags: #uhorky #nakladacky #majesty