Vegánstvo je životný štýl, ktorý sa v poslednej dobe stal populárnou voľbou pre ľudí, ktorí skúmajú spôsoby, ako znížiť svoj vplyv na životné prostredie, zlepšiť svoje zdravie a chrániť zvieratá pred utrpením. Hoci sa môže zdať, že vegánstvo je výdobytok posledných desaťročí, korene tohto spôsobu myslenia siahajú omnoho hlbšie do minulosti. Už v starovekej Indii alebo Grécku sa objavovali filozofické školy, ktoré odmietali konzumáciu mäsa z etických či duchovných dôvodov. Príkladom môže byť tzv. pytagorejská strava, pomenovaná po slávnom matematikovi, ktorý veril, že by sme mali rešpektovať všetky živé bytosti. Samotný pojem „vegan“ vznikol až v roku 1944 v Anglicku, keď Donald Watson spolu s ďalšími zakladateľmi vytvorili The Vegan Society. Chceli sa jasne odlíšiť od vegetariánov tým, že odmietali nielen mäso, ale aj mliečne výrobky a vajcia. Odvtedy sa vegánstvo vyvíjalo až do dnešnej podoby hnutia, ktoré má milióny nasledovníkov. Podľa dostupných štatistických údajov je dnes na svete zhruba 79 miliónov vegánov, čo tvorí približne 1 % celkovej svetovej populácie.
Vegánstvo je životný štýl, ktorý odmieta všetky formy vykorisťovania zvierat. Je jedno, či ide o jedlo, oblečenie, kozmetiku alebo iné produkty. Nesústreďuje sa výlučne na stravu, hoci tá je základom vegánskeho životného štýlu.
Etické princípy a kontroverzie druhovej nadradenosti
Etické princípy vegánstva sú založené na presvedčení, že všetky živé tvory majú právo na život, slobodu od vykorisťovania a zbytočného utrpenia a snahu o šťastie. Rozhodnutie stať sa vegánom je často motivované etickými úvahami, z rešpektu k právam zvierat, z túžby minimalizovať ich príspevok k utrpeniu zvierat a z pochopenia environmentálnych dopadov chovu zvierat.
Mnoho ľudí sa zamýšľa nad rozporom v našom prístupe k zvieratám: „Milujeme psov, ale konzumujeme kravy. Staráme sa o mačky, no na sliepkach nám ani v najmenšom nezáleží. Môžeme dokonca chovať prasiatko ako domáceho miláčika, ale zároveň si naďalej pochutnávať na bravčovom rezni.“ Na jednej strane zvieratám prideľujeme silnú morálnu ochranu, zatiaľ čo v iných prípadoch im odopierame akýkoľvek status. Sme zhrození zo zanedbaných podmienok v množiarňach psov a bežne sa zhodujeme v tom, že psy si zaslúžia ohľaduplnejšie zaobchádzanie a vyššiu úroveň starostlivosti. Na druhej strane, s čistým svedomím akceptujeme situáciu a osudy zvierat v živočíšnej výrobe, v ktorej sú pritom podmienky výrazne horšie ako v spomínaných množiarňach.
Prečo je teda pre nás prijateľné morálne pozdvihnúť konkrétne druhy zvierat, ale zároveň prehliadať iné, ktoré sú pritom rovnako uvedomelými bytosťami? Prečo niektoré zvieratá chránime a iné jeme? Druhová nadradenosť je forma diskriminácie voči príslušníkom iného ako ľudského druhu; určité živočíšne druhy povyšujeme nad ostatné a náš vlastný druh nad všetky, čím ospravedlňujeme kruté zaobchádzanie s niektorými druhmi zvierat. Väčšina ľudí zastáva názor, že sme oprávnení diskriminovať zvieratá, pretože máme vyšší morálny status jednoducho na základe toho, že sme ľuďmi. Iní tvrdia, že sme morálne nadradení preto, lebo inteligencia zvierat je nižšia ako naša. To však nezohľadňuje skutočnosť, že aj medzi ľuďmi samotnými nájdeme rôzne typy alebo stupne inteligencie - napríklad malé deti alebo kognitívne znevýhodnení ľudia zvyčajne nereflektujú to, čo si predstavíme pod pojmom „ľudská inteligencia“ - nie je to však pre nás dôvodom na spochybňovanie ich morálnej hodnoty.
Aktivisti a aktivistky za práva zvierat poukazujú na schopnosť zvierat prežívať pozitívne a negatívne pocity, či už fyzické alebo psychické, a to im podľa nich garantuje právo na dôstojný život. Zvieratá sú cítiace bytosti - znamená to, že dokážu precítiť bolesť, strach, nudu, frustráciu, ale aj spokojnosť, radosť a potešenie. V priebehu posledných rokov sa zrealizovalo množstvo vedeckých štúdií, ktoré preukázali platnosť tohto tvrdenia. Nadobudnuté zistenia sa netýkajú len cicavcov, ale aj rýb, vtákov, plazov a niektorých druhov bezstavovcov. „V istom momente už nejde o to, či zvieratá majú city, ale či ich máme my!“
Prečo teda drvivá väčšina ľudí ignoruje alebo dokonca obhajuje druhovú nadradenosť? Dôvod je jednoduchý: od detstva nás učili veriť, že zvieratá sú nám podradené, čo nám dovoľuje ich nerešpektovať. Napríklad podľa platnej slovenskej legislatívy je primeraným dôvodom na usmrtenie zvieraťa skutočnosť, že patrí medzi hospodárske zvieratá. „Vegánstvo nie je diéta. Je to opozícia voči všetkým formám týrania zvierat.“
Utrpenie zvierat v živočíšnej výrobe
Neustály dopyt po živočíšnych produktoch spôsobil, že súčasná živočíšna výroba je založená na chove hospodárskych zvierat v čo najmenších priestoroch a v čo najkratšom čase. Život v takýchto extrémnych podmienkach spôsobuje zvieratám neustály stres a utrpenie, čo vedie k rôznym chorobám či fyzickým zraneniam, kvôli ktorým veľká časť zvierat predčasne hynie. Dĺžka života zvierat v hospodárskom systéme je tiež drasticky skrátená a často usmrcuje mláďatá. I napriek svojej skrátenej dĺžke života si však tieto zvieratá zažijú obrovské utrpenie. Chirurgické zákroky sú totiž na hospodárskych zvieratách legálne vykonávané bez analgézie (bezbolestného stavu) a za plného vedomia. Zákroky sú vykonávané na novorodených až niekoľkodňových mláďatách.
„Ak si myslíte, že je ťažké byť vegánom, predstavte si, aké ťažké je byť hospodárskym zvieraťom.“ - Gary L. Francione.
Každý rok svetová živočíšna výroba vychová a usmrtí desiatky miliárd zvierat. Len pri hospodárskych zvieratách (bez rýb a vodných živočíchov) sa celosvetovo často uvádza číslo 73 miliárd, no pokiaľ by sme rátali aj morské živočíchy a ryby, toto číslo by sa vyšplhalo až na stovky miliárd. Počet hospodárskych zvierat na Zemi tak prevyšuje veľkosť ľudskej populácie viac než trojnásobne!
Ošípané
Pre mnohých ľudí sú ošípané iba špinavé a hlúpe zvieratá, pravda je však celkom inde. Prasa je veľmi inteligentné a učenlivé zviera, ktoré je podobne ako pes veľmi spoločenské a hravé. Na rozdiel od psa je prasa aj čistotné, pokiaľ má takú možnosť. Prasnice sú navyše veľmi starostlivé matky. Životné podmienky vo veľkochovoch sú skutočne mizerné. Kvôli nedostatočnej hygiene a nízkej starostlivosti dochádza u zvierat často ku vzniku zranení či šíreniu chorôb. Najmä vo veľkochovoch sú podmienky k chorým či zraneným zvieratám obzvlášť kruté: zvieratá sú často ponechané napospas hladu a dehydratácii v uličkách medzi chlievmi, kde pomaly umierajú v bolestiach. V živočíšnom priemysle platí, že lacnejšie je zviera zabiť ako ošetriť, a tak niektoré choré či zranené ošípané ubijú na smrť kladivom alebo kovovou tyčou. V Austrálii je bežné používať na usmrtenie ošípaných plynové komory, v ktorých sa zvieratá usmrcujú pomocou oxidu uhličitého vo vysokých koncentráciách. „Myšlienka, že na niektorých životoch záleží menej, je koreňom všetkého zla vo svete.“
Kravy
Život kráv sa od života ošípaných veľmi nelíši, no i napriek tomu môžeme povedať, že je v ňom o niečo viac utrpenia. Kravám, podobne ako iným cicavcom, sa tvorí mlieko, keď majú mladé. Zjednodušene povedané: bez teľaťa nie je ani mlieko. Kravské mlieko je teda mlieko materské, ktoré svojim jedinečným zložením zabezpečuje, že sa z mláďaťa v pomerne krátkom čase stane silné zviera vážiace stovky kilogramov. Pre človeka však teľa predstavuje problém, pretože všetko mlieko skonzumuje samo. Produkcia mlieka na kravu sa za posledné desaťročia zvýšila a naďalej rastie - momentálne dokáže krava poskytnúť až šesťnásobne viac mlieka ako množstvo, ktoré by bolo nevyhnutné na pokrytie potrieb teľaťa. Zvýšená produkcia je v mnohých prípadoch pôvodcom zápalu mliečnej žľazy alebo krívania z nedostatku vápnika v tele.
The Cruel Reality of Dairy Farms | Is Drinking Cow Milk Ethical? | Milk Production | ENDEVR Explains
Slepice a brojlery
Do tejto kategórie možno zaradiť jednak sliepky - nosnice, ktoré sa chovajú čisto kvôli vajíčkam a brojlerové kurčatá, ktoré sa zasa chovajú výlučne na mäso. Bez ohľadu na ich osud sú ich životy plné utrpenia a bolesti. „Keď človek vidí zraneného vtáčika, má nutkanie mu pomôcť. Potom si však v reštaurácii dá kurča. To predsa nedáva zmysel.“
V súčasnosti znesie každá sliepka priemerne 340 vajec ročne, zatiaľ čo na začiatku 20. storočia išlo o polovičné množstvo. Takáto neúmerne vysoká produktivita vajec zvyšuje u sliepok riziko chorôb z nedostatku minerálov, ako napríklad osteoporózy. Na Slovensku žijú v klietkovom chove približne 2,5 milióna sliepok. Brojlerové kurčatá sú chované v halách, no životného priestoru majú približne rovnako veľa ako nosnice v klietkach, a tak ani tie nedokážu uspokojiť ich základné životné potreby. Chovné haly sú natoľko preplnené, že na 1 meter štvorcový pripadá asi 19 kurčiat. V takto vysoko konkurenčnom prostredí zvieratá medzi sebou bojujú o postavenie či potravu, čo často vedie k agresívnym prejavom, ako sú vytrhávanie peria či kanibalizmus. V snahe vyhnúť sa útokom, najslabšie jedince dokonca prestávajú jesť či piť, a tak často zomierajú od hladu alebo na následky dehydratácie. V prípade brojlerov je dôraz kladený na extrémne rýchly rast telesnej hmotnosti v čo najkratšom čase. Takéto kurča tak často neunesú jeho vlastné nohy a tak hynie smädom či hladom kvôli tomu, že sa nemôže ani pohnúť. Mláďatá brojlerov, ktoré sa na výkrm prepravujú už niekoľko dní po vyliahnutí, sú do veľkochovov prevážané kamiónmi so špeciálnymi prepravkami. Po výkrme sú prepravované na bitúnok. Následne sú vyskladnené z kamiónov a umiestnené do pohyblivého kovového stojana, ktorý brojlery zavesí hlavou dolu. Potom sú hlavami ponorené do elektrického vodného kúpeľa, ktorí brojlery omráči. Tento spôsob však má mnoho nedostatkov a tak niektoré jedince omráčené nie sú a sú zabité za plného vedomia.
Ryby a morské živočíchy
Najväčší počet usmrtených zvierat nájdeme v rybárskom priemysle. V roku 2020 sa ulovilo až 214 miliónov ton rýb a morských živočíchov, a z toho 178 miliónov ton skončilo na našich tanieroch. Medzi najväčších svetových producentov rybieho mäsa v akvakultúre, teda chovoch rýb, patrí Čína, Indonézia, India a Vietnam. Masívny rybolov a jeho minimálna regulácia nielenže zvyšuje množstvo odpadu v oceánoch a moriach (desiatky kilometrov dlhé siete a iné rybárske náčinie), ale priamo zvyšuje aj tzv. vedľajší úlovok, ktorý tvoria napríklad delfíny, žraloky, tulene, korytnačky a iné morské tvory a dokonca aj vtáky. Lov rýb teda negatívne vplýva aj na množstvo ďalších ekosystémov a z pohľadu životného prostredia predstavuje priam ekologickú katastrofu. Súčasná úroveň lovu voľne žijúcich rýb je neudržateľná a intenzívny rybolov spôsobuje, že ryby a morské živočíchy nie sú schopné svojou prirodzenou reprodukciou dopĺňať obrovské počty vylovených rýb, čím sa ich populácie radikálne znižujú.
„Nezáleží na tom, či srdce bije pod kožou, srsťou, perím či šupinami. Život je život.“
Aj napriek tomu, že masívny rybolov spôsobuje obrovské množstvo utrpenia a škôd, majú ľudia tendenciu ignorovať nešetrné zaobchádzanie s rybami. Dôvodov môže byť hneď niekoľko - ryby sú nám najmenej podobné, keďže žijú pod vodou, nemáme bežne možnosť vidieť ich prirodzené správanie. V neposlednom rade sú v našich očiach „nemé“, čo si mylne vysvetľujeme ako dôkaz toho, že necítia bolesť. Opak je však pravdou a dnes už vieme, že ryby cítia bolesť podobne ako cicavce a vtáky. Ryby a ďalšie vodné živočíchy však zomierajú rôznymi, veľmi krutými spôsobmi. Drvivá väčšina rýb zomrie na zadusenie, prípadné následky zranení spôsobených pri výlove alebo z dôsledku vyčerpania a stresu. Ryby, ktoré bežne žijú v hlbinách mora, po výlove často umierajú v dôsledku dekompresie, kedy im orgány zaživa pod tlakom prasknú. Veľká časť rybárskych lodí má priamo na palube mraziace boxy, kam ryby putujú krátko po ulovení, takže sú doslova zmrazené zaživa.
„Každý sa snaží zmeniť svet, no nikto sa nesnaží zmeniť sám seba.“
Tvoj prechod na čisto rastlinnú stravu nielenže pomôže ochrániť samotné zvieratá pred krutým životom a smrťou, ale v konečnom dôsledku pomôže aj ochrániť dôležité morské ekosystémy a vlastne celú našu planétu. „Jednoducho! Vylúč ich zo svojho jedálnička raz a navždy. Zdá sa ti to ako extrém, ako niečo ťažké či priam nemožné? Skutočnosť, že desaťtisíce ľudí po celom svete to dokázali, je jasným príkladom, že sa to dá.“
Vplyv vegánstva na ľudské zdravie
Vegánska strava môže ľudskému telu priniesť celý rad benefitov. Vegáni často hovoria, že sa po prechode na rastlinné jedlá cítia ľahšie, majú viac energie a lepšie spia. Nejde však len o subjektívne dojmy. Vedecké štúdie naznačujú, že vegánska strava môže prispieť k zníženiu hladiny cholesterolu, stabilizácii krvného tlaku a redukcii rizika vzniku srdcovo-cievnych ochorení či cukrovky 2. typu. Z hľadiska trávenia je výhodou vegánstva vysoký príjem vlákniny, ktorý podporuje črevnú mikroflóru. Rastlinné jedlá bývajú zároveň ľahšie stráviteľné, čo si zase pochvaľujú ľudia s citlivejším žalúdkom. Pozitívom je, že vegánstvo je skvelý spôsob, ako získať množstvo dôležitých vitamínov a minerálov, ako je vitamín B12 a železo, ako aj vlákninu, ktorá môže pomôcť podporiť zdravie tráviaceho traktu a znížiť riziko niektorých ochorení. Vegánska strava má zvyčajne nízky obsah nasýtených tukov, cholesterolu a sodíka, čo môže pomôcť znížiť riziko určitých chronických ochorení, ako sú srdcové choroby a cukrovka.
Na druhej strane si vegánstvo vyžaduje dôslednosť v pestrosti jedál. Z jedálnička vypadávajú viaceré dôležité živiny - napríklad množstvo bielkovín či vitamín B12, ktorý sa prirodzene nachádza len v živočíšnych produktoch. Niektoré alternatívy ako rastlinné syry, mäso či jogurty sú navyše cenovo náročnejšie - a nie vždy výživovo ideálne. Pretože vegánska strava má nízky obsah určitých živín, ako je vápnik, vitamín D a omega-3 mastné kyseliny, vegáni môžu byť obzvlášť opatrní pri dopĺňaní stravy týmito dôležitými živinami. Navyše, vegánska strava môže mať nízky obsah bielkovín, takže je dôležité zabezpečiť, aby ste ich prijímali v dostatočnom množstve z rastlinných zdrojov, ako sú strukoviny, orechy a semená.
Potenciálne riziká a výživové nedostatky
Ako každá diétna reštrikcia, aj vegánstvo má svoje výhody a nevýhody. Podľa evolúcie stravovania sme nastavení na pestrú stravu. Radíme sa k tzv. omnivora, teda všežravcom. Naši predkovia jedli mäsitú aj rastlinnú stravu, preto je naše telo nastavené na jednoduchší príjem bielkovín práve zo živočíšnej časti na našom tanieri. Prechod na vegánsky životný štýl vyžaduje znalosti a plánovanie, aby bol skutočne zdravý a udržateľný.
Hoci keď je užívanie doplnkov stravy jednou z možností, ako riešiť problém nedostatku mikroživín, tak konzumácia skutočných potravín má aj ďalšie výhody. Živiny v potravinách pôsobia synergicky, ale táto synergia sa stráca, pokiaľ sa jednotlivé živiny prijímajú izolovane. Zatiaľ čo rastlinná strava môže byť plne zostavená zo skutočného jedla a pri správnej skladbe dokáže telu zaistiť skoro všetky živiny, jedálniček postavený na vločkách, obilných kašiach, strukovinových šalátoch a zelenine ne každému vyhovuje.
Nedostatočnú výživnosť alebo atraktívnosť rastlinnej stravy niektorí skúšajú riešiť konzumáciou fejkových živočíšnych potravín. Imitácie živočíšnych produktov sú síce čisto rastlinné, ale to vôbec neznamená, že sú zdravé. Spravidla ide totiž o vysoko priemyselne spracované produkty, ktoré nikto ku zdraviu nepotrebujeme. Zdravá výživa stojí na skutočnom jedle a to, čo máme obmedzovať alebo najlepšie vôbec nekonzumovať, sú práve vysoko priemyselne spracované produkty. Propagácia rastlinných imitácií mäsa ide celkom proti odporúčaniam zdravej výživy. Vysoko spracované potraviny do nášho jedálnička nepatria, pretože sú spájané s radom civilizačných ochorení, ako je obezita, cukrovka II. typu, choroby srdca a ciev, a dosť možno so zvýšeným rizikom vzniku nádorových chorôb. Dôležitý je aj vplyv vysoko spracovaných potravín na črevný mikrobióm, čo vedie k zhoršeniu imunity chronických zápalových ochorení. Ukazuje sa, že to môže mať vplyv aj na našu psychiku.
Vysoko spracované potraviny sa vyrábajú spracovaním veľkoobjemových lacných surovín, ich rozložením alebo komplexnou úpravou, s ohľadom na jednoduchú prípravu a pohotovú konzumáciu (ready to eat). Sú brané ako nutrične nevyvážené v dôsledku technologických postupov pri výrobe, vysokého obsahu pridaných látok, cukrov, soli a nasýtených mastných kyselín. Majú spravidla nízky obsah vlákniny a mnoho ráz veľmi dlhú trvanlivosť. Počas niektorých technologických postupov vznikajú aj tzv. príliš veľa rastlinnej stravy a najmä celozrnných obilnín a zeleniny môže pre niektoré zraniteľné skupiny znamenať aj riziko nedostatku energie.
Rastlinné potraviny obsahujú antinutričné látky, ktoré znižujú schopnosť tela vstrebávať základné živiny. Tieto látky napríklad obmedzujú stráviteľnosť bielkovín, biologickú dostupnosť aminokyselín a kvalitu bielkovín v potravinách. Najznámejšia antinutričná látka je kyselina fytová, ktorá sa nachádza v obilninách a strukovinách a narúša vstrebávanie minerálnych látok. Množstvo antinutričných látok sa dá aj významne znížiť správnymi kuchynskými úpravami, ako sú klíčenie, fermentácia alebo varenie. Pre väčšinu z nás pri konzumácii vyváženej a pestrej stravy preto nie sú antinutrienty problémom, a dokonca môžu mať aj zdravotné prínosy.
História a skúsenosti s extrémne rastlinnou stravou
Zatiaľ čo strava Gándhího pôsobila nejaký čas dobre a viedla k výraznému zlepšeniu, neposkytovala dostatočnú výživu z dlhodobého hľadiska. „Pre mojich spoločníkov som bol slepcom vedúcim slepých,“ vyhlásil Gándhí po tom, ako experiment skončil. Gándhí však stále cítil, že by mohli byť preskúmané „skryté možnosti nespočetných semien, listov a ovocia“ na Zemi, ktoré by mohli ľudstvu poskytnúť adekvátnu výživu. Nakoniec musel uznať potrebu živočíšnej potravy. V roku 1946 vyhlásil: „10 000 000 ľudí v Indii dnes nedostáva ani mlieko, ani ghee, ani maslo, dokonca ani cmar. Niet divu, že čísla úmrtnosti sú na vzostupe a ľudia majú nedostatok energie. Mohlo by sa zdať, že človek je naozaj neschopný udržať si život bez mäsa alebo mlieka a mliečnych produktov.“
Herbert M. Shelton, najvplyvnejší Prirodzený hygienik dvadsiateho storočia, šesť desaťročí hlásal nadradenosť surovej vegánskej stravy, ale tiež si neužil dlhý a vitálny život. Vo svojich šesťdesiatich rokoch jeho zdravie upadalo a vo veku 77 rokov bol kompletne pripútaný na lôžko kvôli degeneratívnemu nervovosvalovému ochoreniu, predpokladá sa, že kvôli Parkinsonovej chorobe. Posledných 13 rokov života strávil na lôžku, pričom nebol schopný zlepšiť svoje vlastné zdravie napriek mnohým pokusom. T.C. Fry učil o neomylnosti surovej vegánskej stravy 26 rokov, napriek tomu zomrel vo veku 70 rokov. Dlho pred smrťou trpel rôznymi zdravotnými problémami. Podľa Dr. Zovlucka, ktorý bol jeho blízkym priateľom 30 rokov, Fry zomrel na koronárnu embóliu.
Dr. Christophero Gian-Cursio bol úspešným doktorom a predstaviteľom Prirodzenej hygieny, zástancom prirodzenej stravy s dlhodobými výsledkami a pozorovaniami. Z frutariánstva však neskôr ubral vysoký podiel ovocia, priradil oveľa vyšší podiel zelenej listovej zeleniny a do stravy priradil buď vaječné žĺtky alebo surové nepasterizované mliečne výrobky. Po zaradení týchto potravín začal pozorovať rozdiely - krátkozrakosť, hernie, hydrokély, slabá svalovina - to všetko zmizlo. Zlepšilo sa chemické zloženie krvi u matiek a dospelých.
Dr. John Fielder, jeden z ľudí, ktorí sú v súčasnosti na 100 % surovej strave najdlhšie, uvádza: „Moja skúsenosť s frutariánstvom bola aj moja, aj mnohých ďalších. Podnebie tu v trópoch je veľmi priaznivé pre život iba na ovocí, orechoch, semienkach, atď. Prvé tri roky sa javia ako veľmi dobré, ďalšie dva stabilné a potom to ide dolu vodou. Som v kontakte s mnohými ľuďmi, ktorí majú rovnaké alebo podobné skúsenosti. To samozrejme platí, ak sú vo svojej strave prísni a nepodvádzajú. Videl som páry, ktoré jednoducho nemohli otehotnieť do tej doby, kým nepridali nejaký druh živočíšnych produktov do svojej stravy. A ak pokračovali týmto spôsobom, ich deti boli normálne. Domnievam sa, že počet detí s poškodením mozgu kvôli vegánskej strave sú približne 3%, takže 3 na každých 100 narodených detí. A nemali by byť žiadne. Títo ľudia sa nevystavovali žiadnym chemikáliám alebo iným faktorom, ktoré by sa mi podarilo zistiť. Pridanie živočíšnych produktov sa vzťahuje k vegánskej strave, ktorá zahŕňa aj zeleninu, nielen ovocie. Živočíšny produkt môže byť surový alebo varený. Pozoroval som deti, ktoré nerástli od veku 9 mesiacov nasledujúce 2 roky, pretože ich rodičia prijali frutariánsku životosprávu, a tak kŕmili aj dieťa. Dr. John Fielder je ovo-lakto-vegetarián. To znamená, že by som mohol jesť vajcia, ak by som cítil, že to potrebujem (surové) a jedávam surový kozí jogurt dvakrát do týždňa. Nie som zástancom konzumácie mäsa, ale ak si to niekto vyberie konzumovať, mal by ho jesť iba surové, pre maximum zdravia a minimálnu škodu.“
Po 30 rokoch výskumu nie je pochýb, že základ zdravej stravy by mala byť čerstvá, surová, organicky dopestovaná zelenina, ovocie, klíčky, orechy a semienka. Z krátkodobého hľadiska vegánska strava poskytuje obrovské prínosy na prekonanie vážnych zdravotných problémov. Avšak dlhodobé fyzické a psychické zhoršenie nastane, ak nebudú konzumované živočíšne výrobky. Zo 60 000 ľudí v USA starších ako 100 rokov nie je žiadny vegán. Krása vegánstva a frutariánstva znie lákavo, ale je tu len jedna malá chybička... Nakoniec ich chronické zdravotné problémy zapríčinené nutričnými nedostatkami donútia pridať do svojej stravy živočíšne potraviny. Vegánstvo teda môže spôsobiť najmä problémy týkajúce sa nervovej sústavy a niektorí vegetariáni zomreli aj na infarkt.
POZOR: toto neznamená, že by vegánska strava bola horšia ako klasický spôsob stravovania. Pri ňom ľudia trpia nedostatkom nie jednej, ale mnohých živín a nie sú zdraví.
Pretože živočíšne potraviny spravidla majú na gram hmotnosti najvyššiu výživovú hodnotu. To znamená, že obsahujú vysoké množstvo mikroživín, bielkovín a zdravých tukov. Naopak bežne neobsahujú jednoduché sacharidy. Štúdia, ktorá analyzovala množstvo živín v potravinách (podľa obsahu 6 kľúčových mikroživín - železa, zinku, kyseliny listovej, vitamínu A, vápnika a vitamínu B12) a ktorá ich zároveň porovnávala s potrebami mikroživín rôznych skupín obyvateľstva (vrátane žien v reprodukčnom veku), identifikovala ako potraviny s veľmi vysokou hustotou mikroživín vnútornosti (napr. pečeň a srdce), malé sušené ryby, tmavo zelenú listovú zeleninu, mlže (mušle, slávky a ustrice), kôrovce, hovädzie mäso, vajcia, mlieko, rybie konzervy s kosťami, jahňacie mäso a syry. A z tohto zoznamu je jasné, že okrem tmavo zelenej listovej zeleniny ide len o živočíšne potraviny.
Cholin je živina potrebná pre správnu funkciu pečene, svalov a mozgu, metabolizmus lipidov a zloženie a opravu bunkových membrán. Ľudské telo ho môže v malom množstve produkovať samo, ale väčšina z nás musí túto živinu prijímať aj stravou. Podľa aktuálnych dát až 90 % Američanov trpí nedostatkom cholinu a väčšina tehotných a dojčiacich žien má hladinu cholinu hlboko pod hranicou prípustného množstva. Hlavné potraviny s vysokým obsahom cholinu sú mäso, mäso z orgánov, vajcia, morské plody a mliečne výrobky.
Celkovo môže byť vegánstvo voľbou zdravého životného štýlu, ak sa robí správne. Pri starostlivom plánovaní a dopĺňaní môže vegánska strava poskytnúť všetky živiny potrebné pre zdravý život. Je však dôležité si uvedomiť, že vegánstvo nie je univerzálnym riešením a môžu s ním súvisieť určité riziká. Pred akýmikoľvek zásadnými zmenami životného štýlu je dôležité urobiť si vlastný prieskum a poradiť sa so zdravotníckym pracovníkom.
Psychologický a environmentálny dopad vegánstva
Vegánstvo má tiež pozitívny vplyv z ekonomického hľadiska, keďže znižuje úmrtnosť vďaka zdravšej ľudskej strave, čím znižuje výdavky verejného zdravotníctva a zlepšuje pracovnú výkonnosť. Vegánska strava má pozitívny vplyv na kardiovaskulárne zdravie, pomáha znižovať cholesterol a podporuje správnu hmotnosť. Je to cesta, ktorá prináša nielen zdravotné benefity, ale aj pozitívny dopad na planétu.
Mentálne zdravie a šťastie
Na jednej strane, vegáni môžu byť šťastnejší než ľudia konzumujúci mäso, ale vo väčšine prípadov tomu však býva opakom. Aby sme lepšie pochopili koncept šťastia, môžeme nahliadnuť na tri faktory, ktoré ho tvoria: naše emócie (emocionálna pohoda), dosiahnutá životná spokojnosť a vitalita (vnútorná sila, ktorú máme pre život). Podľa Aristotela, šťastie sa dá definovať do dvoch skupín, ako hedonizmus a eudaimonizmus. V prvom rade, hedonizmus nám môže byť dosť známy, pretože drvivá väčšina ľudí zakladá svoje šťastie na pozitívnych skúsenostiach, emóciách a potešeniach, ktoré nám hneď vedia rozveseliť náladu alebo vylepšiť život z krátkodobého a subjektívneho uhla pohľadu. „Jedna lastovička a jeden slnečný deň nerobí jar.“
Druhý pohľad na šťastie, eudaimonizmus, sa spája s dosiahnutím nášho ozajstného potenciálu, morálneho správania, zmyslu života, osobného rastu, samostatnosti a vitality. Ľudia hľadajúci šťastie v týchto končinách, žijú v súlade s humanistickým spôsobom bytia. Tiež sa aktívne angažujú v aktivitách, ktoré podporujú život na Zemi, i keď na prvý pohľad tento životný štýl sa môže zdať nevegánom ako menej príjemný z uhla pôžitkárstva. Teda mäsožraví ľudia veľakrát nachádzajú pasiu v konzumácii mäsa a to zvykne byť jednou z najväčších bariér, aby sa dali na vegánsku cestu.
Jedna vec je osvojiť si vegánsku stravu buď pre zdravotné motívy, vplyv priateľov alebo len tak, pretože je to aktuálne populárne medzi celebritami. Druhá vec je stotožniť sa s úplne novou identitou z osobného alebo filozofického presvedčenia. Až kým sa človek vnútorne nestotožní s touto novou identitou, nenastane zlom, kedy sa mení a stavia naše nové ja. V tomto zmysle, sa vegánstvo považuje ako nástroj, ktorý pomáha definovať a vyjadriť svoju osobnú identitu. Keď sa človek výlučne vegánsky iba stravuje a ešte sa nepovažuje za vegána, má tendenciu byť spokojný sám so sebou. Vegánstvo berie ako diétu, ktorá mu pomáha udržať si zdravší životný štýl. Tu vegánstvo ako rastlinná strava vo väčšine podporuje naše mentálne zdravie tým, že nám zlepšuje emócie, životnú spokojnosť, šťastie, psychické zdravie, vitalitu a motiváciu, a tiež znižuje sklon k depresii a úzkosti. No minca má vždy dve strany a dokonca i z tohto hľadiska sa nájdu jedinci, ktorí napriek zdravej vegánskej strave môžu mať zvýšené riziko depresie, čo sa častejšie vyskytuje hlavne u mladších vegánov (do 26 rokov).
„Problém“ nastáva, keď sa človek rozhodne pre ten veľký krok stať sa vegánom zvnútra (po ktorom už obyčajne niet cesty späť, pretože väčšina si povie, prečo som to neurobil/a skôr?). No a v tomto prípade sa zapojí do deja znížené duchovné zdravie. Tu si pripomeňme dva druhy šťastia podľa filozofa Aristotela. Na jednej strane, sme mali pôžitkárstvo a na druhej, hľadanie zmysla života a naplnenia ľudského potenciálu. Z tejto perspektívy, sa dá ľahko pochopiť, že „nie je všetko zlato čo sa blyští“. Vegáni majú zvýšenú tendenciu si uvedomovať a premýšľať viac o tom, v akom stave sa nachádza naša spoločnosť, chod vecí a ako to všetko vplýva pre dobro iných. Práve táto vlastnosť vegánskej osobnosti ich robí zraniteľnejšími v zmysle zníženého pocitu šťastia a mentálneho blahobytu, pretože vidia veci aké sú, ako sa vyvíjajú a aký veľký vplyv má naše individuálne konanie pre prospech globálneho kolektívu. Ale tiež sa vraví, že „v zdravom tele zdravý duch“. To znamená, že nemôžeme hádzať všetkých vegánov do tej istej nešťastnej kôpky bytostí. Existuje i menšina, ktorá dokáže byť dokonca šťastnejšia ako ostatní, teda zažíva podstatne menej negatívnych emócií vďaka vegánskemu životnému štýlu.
Načrtli sme rôzne dôvody, ktoré vedú vegánov k horšiemu mentálnemu zdraviu. Je nimi napríklad to, že vegáni sa zamýšľajú nad vecami a udalosťami a snažia sa ich zmeniť tým, že menia seba. Zaujímavosťou je, že príčinou horšieho mentálneho zdravia u vegánov môže byť to, že ľudia trpiaci duševnými chorobami sa snažia nájsť zmysel života a bezpečie práve cez vegánstvo. Ale existuje ešte nádej pre mentálne zdravie vegánov, ktorí sa nezvyknú tak zameriavať na pôžitkársku, materialistickú pohodu. V tomto duchu existuje jeden dôvod, prečo by vegáni dokonca mohli byť ešte šťastnejší ako ostatní. Tu sa nám vegánstvo javí ako most, ktorý spája človeka s prírodou. Kde sa naše vonkajšie a vnútorné ciele nachádzajú na tej istej ceste vďaka súcitnému zamysleniu sa nad našimi dennými rozhodnutiami o jedle. Jeden dôležitý faktor, ktorý treba vziať do úvahy je liečivý účinok vegánskeho životného štýlu cez jeho prepojenosť na sociálnej a environmentálnej báze s okolím. Existuje teda spôsob, ktorým môžeme napomôcť zlepšeniu mentálneho zdravia u vegánov. A je to cez silné prepojenie s prírodou, ktorá má blahodarný vplyv nielen na fyzické, ale i na duševné zdravie, vitalitu a pocit šťastia u vegánov.
Environmentálne výhody a tradičné poľnohospodárstvo
Živočíšna výroba patrí medzi najväčších znečisťovateľov planéty - od emisií metánu cez odlesňovanie až po obrovskú spotrebu vody a pôdy. Pre mnohých je vegánstvo logickou voľbou, ako znížiť svoj vplyv na klímu. Vegánsky životný štýl mnohých ľudí oslovuje aj pre jeho environmentálne výhody. Živočíšne poľnohospodárstvo je zodpovedné za značné škody na životnom prostredí v dôsledku produkcie skleníkových plynov, degradácie pôdy a vody a odlesňovania. Výberom rastlinnej stravy sú vegáni schopní znížiť svoju environmentálnu stopu a pomôcť vytvoriť udržateľnejší potravinový systém.
Ďalším problémom pri prechode na prevažne rastlinnú stravu môže byť ohrozenie tradičného poľnohospodárstva. Rastlinná produkcia sa nezaobíde bez tej živočíšnej, a to v podobe produkcie prirodzeného organického hnojiva. Ako vysvetľuje v projekte Agrárnej komory Jan Doležal: „Rastlinná produkcia slúži ako na ľudskú obživu, tak aj na výkrm hospodárskych zvierat. Hospodárske zvieratá sekundárne vytvárajú prirodzené organické hnojivo. To zaisťuje vyšší výnos rastlinnej produkcie, ale tiež prispieva k udržiavaniu prirodzeného stavu pôdy, zvyšuje jímavosť vody pôdou a zlepšuje jej protierózne vlastnosti. Ako sa bude pestovať rastlinná produkcia bez organického hnojiva?
Rastlinnú stravu je možné plne zostaviť zo skutočných potravín. Niekomu môže takto zložená strava vyhovovať a prospievať. V takom prípade odporúčam len intenzívnejšie strážiť príjem živín a zdravotný stav. Je totiž jasné, že čím je strava reštriktívnejšia, tým vyššie je riziko výživových deficitov a tým viac je potrebné nad jedálničkom premýšľať. Čo môžem odporučiť úplne každému z nás, je jesť skutočné potraviny, vnímať potreby svojho tela a rešpektovať ich. Niekto z nás tak založí jedálniček viac na rastlinnej strave, iný bude bežne jesť aj živočíšne potraviny. Niekto ich dokonca bude jesť často. Jediné dôležité pre zdravie človeka je jesť skutočné potraviny.
tags: #veganska #zrada #laska #klamstva #a #hlad