Fazuľa (latinsky Phaseolus) je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorej pôvod siaha do tropických oblastí južnej Ameriky. Dnes ju však nájdeme doslova po celom svete a je jednou z najobľúbenejších a najčastejšie pestovaných zelenín v slovenských domácnostiach. Vďaka svojej výživovej hodnote, bohatej na rastlinné bielkoviny, vitamíny a minerály, je základom zdravej stravy.
Pestovanie fazule je pomerne nenáročné a s dodržaním niekoľkých základných pravidiel môžete získať bohatú úrodu priamo vo vašej záhrade. Fazuľa môže mať klasický ovíjavý (tyčový) alebo kríčkový rast, pričom výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu a odrody. Pre úspešné pestovanie je dôležité zvoliť vhodné stanovište, pôdu a dodržiavať správne postupy pri výseve, starostlivosti a zbere.
Výber Stanovišťa a Pôdy
Fazuľa je teplomilná rastlina, ktorá vyžaduje slnečné a teplé stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom a vplyvmi počasia. Rastlina je vyložene teplomilná a na klíčenie potrebuje teplotu asi 10 °C. V tomto období je veľmi citlivá na nižšie teploty, pri poklese k 0 °C hynie. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, pretože ani neskôr neznáša chladno. Tým je daná nutnosť neskorších termínov výsevu pri pestovaní vo voľnej pôde. Ideálne sa jej darí pri teplote okolo 22 °C, ale znáša aj vyššie teploty.
Pôda by mala byť ľahšia, dobre priepustná, hlinitá, vzdušná a bohatá na živiny. Ideálna je pieskovo-hlinitá alebo hlinito-piesočnatá pôda s neutrálnym pH, okolo 6,5. Kyslé, ťažké a premokrené pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné, pretože v nich dosahuje nižšiu úrodnosť a môžu viesť k problémom s hnitím koreňov.
Pred výsevom je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je potrebné poriadne prekyprenie a na jar, pred výsadbou, úprava pôdy rotavátorom. Následne je vhodné zapracovať draselnú soľ, liadok a superfosfát. Pred pestovaním sa odporúča pôdu obohatiť kompostom alebo organickým hnojivom. Ak bola na záhone minulý rok pestovaná iná strukovina, je lepšie zvoliť iné miesto, aby sa predišlo šíreniu chorôb a škodcov.
Typy Fazule: Kríčková a Tyčová
Existujú stovky odrôd fazule, ktoré sa delia na kultivary popínavé (tyčové) a kríčkové. Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne.
- Kríčková fazuľa: Tento druh rastie kompaktne, dosahuje výšku 30 - 40 cm a pre svoj rast nepotrebuje oporu. Má kratšie vegetačné obdobie a struky dozrievajú takmer naraz. Je menej náchylná na ochorenia a je vhodná aj na pestovanie v menších záhradách či dokonca v kvetináčoch s dostatočným odtokom vody. Ak milujete žlté alebo zelené fazuľové struky na rôzne spôsoby, či už so slaninou a cesnakom ako prílohu, súčasť čínskej zmesi alebo v luskovej omáčke, stačí zvoliť vhodnú odrodu. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'. Ak chcete mať k dispozícii zelené či žlté fazuľové struky počas celého leta, kríčkové odrody je vhodné siať postupne, približne v dvojtýždňových intervaloch. Odrodou kríčkovej fazule je aj fazuľa trpasličia s výškou do 40 cm a dlhými strukmi. Počas rastu sa rastliny navzájom prepletajú.
- Tyčová (popínavá) fazuľa: Tento druh má popínavý rast a dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Fazuľa zaberá veľmi málo miesta, nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazí po akejkoľvek opore, ktorú jej poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Tyčová fazuľa umožňuje efektívne využitie priestoru záhrady do výšky a často prináša väčšiu úrodu. Pre tento druh je nevyhnutná pevná opora, ako sú tyče, mreže, drôtené konštrukcie alebo špagáty. Prináša bohatú úrodu, ktorá sa zbiera postupne.
- Fazuľa šarlátová: Tento druh sa obvykle pestuje ako okrasný, pričom struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene.
Výsev Fazule
S výsevom fazule sa netreba náhliť. Je to teplomilná rastlina a je dôležité chrániť mladé rastlinky pred jarnými mrazmi. Ideálny čas na výsev je po posledných jarných mrazoch, keď sa pôda dostatočne zohreje na teplotu aspoň 10-12 °C, optimálne okolo 15 °C. Môžete začať siať v máji, keď pominie hrozba mrazov, alebo aj v júni. Niektoré odrody stihnú dozrieť aj pri výseve počas júla.
Výsev kríčkovej fazule:
- Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov.
- Do riadkov vzdialených 30-40 cm, v riadku 5-8 cm od seba, do hĺbky 4-5 cm.
- Možný je aj výsev do jamiek vo vzdialenosti 25-30 cm, do každej jamky 3-5 semien.
- Pre predĺženie obdobia zberu je možné kríčkovú fazuľu vysievať postupne v 7- až 14-dňových intervaloch až do júla.
Výsev tyčovej fazule:
- Popínavé druhy vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko.
- Do štvorcového sponu na vzdialenosť 60-80 cm, do hniezd po päť až šesť semien.
- Vždy v blízkosti pripravenej opory.
- Pri výseve do riadkov by mali byť riadky od seba vzdialené približne 40 cm.
K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená. Fazuľa vzchádza o osem až štrnásť dní. Fazuľa neprežije počas mrazivých dní, preto pre skorú úrodu vysievajte semená v interiéri koncom jari. Výsev v interiéri je tiež najlepší v chladnejších lokalitách, aby sa zabezpečilo dlhšie vegetačné obdobie.
Pestovanie fazule je také jednoduché, že sa v úrode utopíte 🫘
Starostlivosť o Fazulu
Fazuľa patrí k plodinám, ktoré vyžadujú kyprenie pôdy a pravidelnú zálievku.
Zavlažovanie:
Počas vegetácie vyžaduje fazuľa výdatnú závlahu, najmä v období kvitnutia, nasadzovania strukov a vývinu semien. Pôdu udržujte mierne vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu. Voda by mala smerovať ku koreňom, listy nepolievajte. V období dlhotrvajúceho sucha je potrebné zavlažovanie doplniť. Pre doplnkové zavlažovanie použite kvapkovú závlahu, aby ste predišli striekaniu pôdy na listy, čo môže viesť k chorobám prenášaným pôdou.
Prekyprovanie a odstraňovanie buriny:
Pôdu je potrebné pravidelne prekyprovať, hneď po vyklíčení rastlín. Okopávajte plytko, aby ste neporušili plytký koreňový systém. Po dosiahnutí výšky desiatich centimetrov rastliny nakopčujte. Pravidelné odstraňovanie buriny je dôležité, aby burina nekonkurovala fazuli o živiny a vodu.
Hnojenie:
Fazuľa má schopnosť fixovať dusík z pôdy pomocou symbiotických baktérií, preto nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov môžete fazuľu prihnojiť liadkom vápenatým. Na podporu rastu a tvorbu silných koreňov a zdravých strukov môžete raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo.
Opora pre popínavé odrody:
Pre popínavé druhy pripravte oporu, po ktorej sa budú môcť ťahať. Oporu nainštalovať pred sejbou alebo výsadbou. Môžete použiť rôzne typy opôr:
- Dvojrad palíc: Umiestnite dva rady palíc oproti sebe s rozostupom 45-60 cm medzi dvoma radmi. Zviažte palice na vrchu k vodorovnej palici, aby ste vytvorili pevný rám v tvare A.
- Vigvam: Umiestnite palice do kruhu a zviažte k sebe. Vigvam je vhodný na terase, ako aj na zeleninovom záhone.
Zber fazule
Zber fazule závisí od toho, či pestujete fazuľu na zelené struky alebo na sušenie semien.
Zber zelených strukov:
Struky kríčkovej fazule zberajte, keď sú ešte mladé, jemné, krehké, mäsité a šťavnaté, zvyčajne keď dosiahnu dĺžku 10-15 cm. Semená by mali byť veľké ako pšeničné zrno, bez zreteľných vlákien. Pri zbere struky oddeľujte opatrne, aby ste rastliny nepoškodili. Zelené struky je potrebné skonzumovať do 7 dní alebo ich skladovať v chladničke. Pravidelným zberom zelených strukov podporíte ďalšie kvitnutie a tvorbu nových plodov, čím predĺžite dobu zberu. Zelená fazuľka sa zbiera priebežne a čím viac fazule zozbierate, tým viac fazúľ rastliny nasadia.
Zber fazule na sušenie:
Zberajte úplne zrelé struky s dobre vyvinutými semenami. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia a listy na rastlinách postupne chradnú a žltnú. Nechajte struky na rastline dozrieť a vyschnúť. Uschnuté struky neskladujte na rastline príliš dlho, aby sa neotvorili a semená nevypadli. Semená potom uskladnite v papierovom vrecúšku alebo sklenej nádobe.
Doba pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Fazuľu najčastejšie napádajú vošky, ktoré je dôležité po ich objavení čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Z chorôb jej hrozí antraknóza (hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú) a rôzne hubové ochorenia.
Ochranou pred ich výskytom je striedanie plodín a vysadenie na odlišnom mieste každý rok. Dôležité je zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami. Medzi ďalších škodcov a choroby, ktoré môžu fazuľu napadnúť, patria sadzové plesne a koreňová hniloba (Rhizoctonia solani), ktorá spôsobuje hnitie koreňov a základne rastliny, vädnutie koreňov a drôtovitú stonku.
Pomôžte predchádzať chorobám tým, že budete udržiavať listy v suchu a zalievať budete pri základni. Taktiež rastliny nesaďte veľmi nahusto a zabezpečte im dostatočnú cirkuláciu vzduchu.
Fazuľa a jej vplyv na pôdu
Fazuľa ako strukovina fixuje dusík v pôde, čo je pre pôdu veľmi prospešné. Strukoviny vo všeobecnosti môžeme zaradiť do tretej či štvrtej trate. Je to celkom logické, pretože časť živín, konkrétne dusíka, nezískavajú z pôdy, ale zo vzduchu, a to vďaka hrčkotvorným baktériám, ktoré žijú na ich koreňoch a vytvárajú na nich typické hrčky. A niečo z dusíkatých zlúčenín po nich ostane i v pôde. Hrčkotvorným baktériám sa darí v prevzdušnených pôdach pri súčasnom dostatku vlahy, vtedy sa hrčky tvoria nielen na koreňoch pod povrchom pôdy, ale aj na tých, ktoré sú uložené hlbšie. Preto po fazuliach do záhona by ste sa mali vyhnúť ďalším bobovitým rastlinám alebo cibuľovej zelenine, ktorou je napríklad cesnak. Nielenže sa vďaka hrčkotvorným baktériám zvýši v pôde obsah dusíka, ale hlboké korene ju tiež prekypria a veľká listová plocha zasa ochráni jej povrch.
Nutričné hodnoty fazule
Zelené struky skupiny záhradných kultivarov fazule obyčajnej (Phaseolus vulgaris L.) sú z hľadiska biologickej hodnoty veľmi cennou zeleninou. Obsahujú vitamín C, menšie množstvo provitamínu A, tiamínu a riboflavínu a z minerálnych látok má význam predovšetkým vápnik. Provitamín A sa vo fazuli vyskytuje spoločne s chlorofylom. Čím majú struky intenzívnejšiu zelenú farbu, tým sú bohatšie aj na provitamín A. Zloženie žltých strukov je podobné ako zelených, chýba v nich však provitamín A.
Sušinu strukov tvoria hlavne glycidy, z ktorých značná časť sú pravé cukry rozpustené v bunečnej šťave. Nerozpustné glycidové zložky, tzv. hrubé vlákniny sa nachádzajú vo fazuľových strukoch vo výške asi 1 %. Táto zložka nadobúda dnes - vo svetle nových poznatkov z odboru fyziológie výživy - podstatný význam. Jej vzťah k rýchlosti posunu potravy zažívacím traktom je všeobecne známy. Zistilo sa, že táto rýchlosť je v korelácii s častosťou výskytu vážnych chorôb zažívacieho ústrojenstva, pričom rýchlejší postup objemnejšej tráveniny zažívacím traktom častosť týchto ochorení znižuje. Vzhľadom na to treba hrubú vlákninu tiež počítať k látkam, ktoré sú z hľadiska biologickej hodnoty cenné. V sušine strukov sú ďalej - predovšetkým v nezrelých semenách - obsiahnuté bielkoviny s výhodnou skladbu aminokyselín.
| Zložka | Obsah (približný) |
|---|---|
| Bielkoviny | Bohaté |
| Vitamín C | Áno |
| Provitamín A | V zelených strukoch |
| Tiamín (B1) | Áno |
| Riboflavín (B2) | Áno |
| Vápnik | Významné množstvo |
| Glycidy | Hlavná zložka sušiny |
| Hrubá vláknina | Asi 1 % sušiny |
tags: #vegetacne #obdobie #fazule