Veľkomoravská ríša, ktorá vznikla v 9. storočí ako prvý nezávislý západoslovanský štátny útvar, predstavovala vysoko rozvinutú spoločnosť s organizovanými štátnymi orgánmi a bohatým kultúrnym životom. Hoci sa mnohé z jej pokladov stali obeťou nájazdov Maďarov, zachovalo sa značné množstvo artefaktov, ktoré nám poskytujú cenné informácie o každodennom živote, zvykoch, jedle a dokonca aj o hračkách v tomto období.
Hospodárstvo a remeslá ako základ obživy
Slovania vo svojej pravlasti žili usadlým životom a ich hlavným zdrojom obživy bolo roľníctvo. Pestovali všetky druhy obilnín, strukovín, olejniny, ovocie a zeleninu. Okrem rastlinnej výroby chovali aj ošípané, hydinu, ovce, rožný dobytok a kone. Dôležitú zložku obživy tvorilo aj rybárstvo, poľovníctvo a lesné včelárstvo.
Pracovné nástroje si Slovania zhotovovali z dreva aj zo železa, čo svedčí o ich zručnosti v kováčstve, tesárstve a hrnčiarstve. Odev, obuv a väčšinu výrobných nástrojov si vyrábali v domácnosti, keďže iné remeslá sa ešte oddelene nevyskytovali. Pôdu obrábali hákom alebo radlom, a polia, získané klčovaním, obrábali motykou.
Na veľkomoravských sídliskách sa našli vyvinuté kováčske, hrnčiarske, sklárske a šperkárske výrobky. V blízkosti hradských miest sa sústreďovala špecializovaná remeselná výroba zbraní, šperkov a železných nástrojov. Hrnčiarstvo, šperkárstvo a iné remeslá boli prítomné aj v roľníckych osadách. Knieža Svätopluk I. zakladal aj soľné bane a solivary, z ktorých najznámejší stál v Prjašive. Najviac soľných baní sa nachádzalo v Sedmorohradisku, ktoré preslávili veľkomoravskú soľ na trhoch Kyjevskej Rusi, v Itálii, Francúzsku a v saských a franských krajoch. Soľné bane spravovali panovníkovi verní správcovia židovskej viery a pracovali v nich najmä Rumuni a Srbi. Soľ sa filtrovala a prepravovala do Nitry, kde sa balila do menších spotrebných vrecúšok a maloobchodne predávala na jarmokoch, trhoch a hodoch.
Jedlo a nápoje
Na základe archeologických nálezov a historických správ môžeme predpokladať, že jedálniček obyvateľov Veľkej Moravy bol pomerne pestrý a zodpovedal ich hospodárskym činnostiam.
- Obilniny a strukoviny: Základom stravy boli obilniny (pšenica, jačmeň, proso, raž, ovos), z ktorých sa vyrábal chlieb, kaše a placky. Strukoviny (hrach, šošovica) dopĺňali bielkoviny.
- Zelenina a ovocie: Pestovala sa rôzna zelenina (kapusta, cibuľa, cesnak) a ovocie (jablká, hrušky, slivky, čerešne), ktoré boli dôležitým zdrojom vitamínov.
- Mäso: Chov dobytka, hydiny a ošípaných zabezpečoval dostatok mäsa, ktoré sa dopĺňalo lovom. Na stole sa objavovala divá zver, ako sú zubry a divé somáre, čo vyplýva z popisu loveckých výprav kráľa Svätopluka.
- Ryby: Vďaka rozsiahlym vodným plochám a riekam (Dunaj, Morava, Dyje, Váh, Hron atď.) bolo rybárstvo dôležitou súčasťou obživy a ryby sa konzumovali čerstvé aj sušené či údené.
- Med: Lesné včelárstvo poskytovalo med, ktorý slúžil ako sladidlo a bol základom výroby medoviny.
- Mliečne výrobky: Chov dobytka umožňoval výrobu mlieka, syrov a tvarohu.
- Nápoje: Najobľúbenejším nápojom bola medovina, ktorá bola rozšírená vo všetkých oblastiach ríše. Za ňou nasledovalo víno a na treťom mieste borovička. Svätopluk sám bol známym milovníkom medoviny.
Hračky a zábava
Hoci sa v texte priamo nespomínajú detské hračky, môžeme si predstaviť, že deti sa zabávali s jednoduchými hračkami vyrobenými z prírodných materiálov. Mohli to byť drevené figúrky zvierat, handrové bábiky, kamienky, šišky, alebo jednoduché loptičky z kože či látky. Slovania mali bohatú kultúru a spoločenský život, takže aj zábava dospelých bola rôznorodá.
- Hudba a spev: Na Veľkej Morave pôsobili umelci, skladajúci ľúbostné básne a náboženské piesne. Zachovalo sa celkovo až sedemnásť zborníkov náboženských piesní a žalmov. Každoročne sa spievali „Trojsvjatych prevelebennych pesenj“ na sviatok Troch kráľov.
- Umenie a remeslá: Výroba šperkov, keramiky a iných umeleckých predmetov mohla byť aj formou zábavy a sebarealizácie.
- Slávnosti a hody: Oslavy vysvätenia kostolov, známe ako hody, boli spojené s veľkými hostinami, peččením koláčov, zákuskov a zabíjačkami. Fašiangy boli obdobím zábav, maškarných bálov a pečenia šišiek či fánok.
- Rozprávanie príbehov a eposov: Dejiny Veľkej Moravy boli vnímané ako epos a príbehy hrdinov oživovali dni starej slávy Slovanov.
- Lov: Kráľ Svätopluk s radosťou usporadúval lov na zubry a divé somáre, čo bolo formou kráľovskej zábavy a prejavom moci.
Spoločenské zriadenie a náboženský život
Základom spoločenského zriadenia slovanských kmeňov v 5.-8. storočí bol patriarchálny rod, ktorý spravoval volený starešina. Rody sa spájali do kmeňov, na čele ktorých stáli náčelníci volení rodovými starešinami. Pri správe kmeňa pomáhala náčelníkovi rada starešinov a ľudové zhromaždenie. Neskôr sa aj cudzinec mohol stať členom občiny a rodu, čo naznačuje, že občina už nebola príbuzenským, ale územným spoločenstvom.
Zápas s Avarmi a Franskou ríšou posilnil nadradené spoločenské postavenie náčelníkov - veľmožov, starešinov i bojovníkov. Roľníci začali uznávať nadvládu veľmožov a odvádzali im časť svojich produktov za ochranu pred nepriateľskými útokmi. Tak postupne vznikla majetková nerovnosť. Najmocnejší z veľmožov - knieža - považoval bývalé kmeňové vlastníctvo pôdy za vlastníctvo kniežacieho rodu. Keď sa dôležité kmeňové funkcie súdnictva, správy a vojenstva začali dediť a nositelia týchto funkcií museli brániť svoje majetky i funkcie pred inými príslušníkmi kmeňa, začínal sa formovať štát.
Obyvatelia Veľkej Moravy sa nazývali Slovieni alebo moravskí Slovieni. Majetkovú a sociálnu rozlíšenosť naznačoval aj počiatočný vplyv kresťanstva. Namiesto starších žiarových hrobov sa šírili kostrové hroby aj do severných zaostalejších oblastí. Pohrebiská sa začali sústreďovať okolo cirkevných stavieb. Najväčší počet kostolov poznáme z mikulčických Valov.
Vládnuce vrstvy tvorili okrem ústredného kniežaťa veľmoži, družiny a duchovenstvo. Fary a kláštory mali v rukách kňazi cudzieho pôvodu. Na Veľkej Morave pôsobili misionári z Itálie a Byzancie, no väčšiu moc mali franskí kňazi, ktorí podliehali právomoci franských biskupov. Kresťanstvo sa stalo oficiálnym náboženstvom, aj keď predtým Slovania verili v záhrobný život.
Vzdelanosť a kultúra
Veľkomoravská ríša bola miestom vzniku písma, najstaršej slovanskej literatúry a oficiálneho prijatia kresťanského náboženstva. V roku 863 prišli na misijnú vizitáciu Konštantín a Metod, ktorí v roku 863 založili školu pri kniežacom dvore, kde učili žiakov slovanské písmo (hlaholiku), gramatiku, hudbu a teológiu. Ich geniálnym počinom bolo vytvorenie Zakona sudnyj ľjudem, ktorý sa stal predlohou pre právne pamiatky Stredovýchodnej Európy a Orientu. V porovnaní s Franskou ríšou bol kultúrny život Veľkej Moravy mimoriadne bohatý. Mnohé z pokladov vzdelanosti a kultúry padli za obeť nomádskym maďarským hordám.
Školská dochádzka povinná nebola, no väčšina detí vedela čítať a písať, lebo navštevovali takzvané nedjelnice, čo boli mníšske školy.
tags: #velkomoravska #risa #hracky #jedlo