Americkí astronómovia z University of Pittsburgh určili farbu galaxie Mliečna dráha, ktorej súčasťou je aj Zem. Na základe porovnania rôznych typov hviezd v iných galaxiách zistili, že Mliečna dráha má bielu farbu. Konkrétne, jej farba sa dá prirovnať k čerstvému jarnému snehu v čase hodinu po východe slnka alebo hodinu pred jeho západom. Tento objav bol prezentovaný na 219. stretnutí Americkej astronomickej spoločnosti v texaskom Austine.
Pre astronómov je farba galaxie jedným z jej najdôležitejších parametrov. V podstate nám to hovorí, aké staré sú hviezdy v galaxii, kedy v nej tieto hviezdy vznikali, či sa tvoria aj v súčasnosti alebo sa vytvorili už pred miliardami rokov. Jeffrey Newman z University of Pittsburgh zdôraznil, že bolo nevyhnutné zistiť farbu Mliečnej dráhy z vonkajšej perspektívy.
„Samozrejme, vidieť Mliečnu dráhu z vonkajšej strany je ťažké, pretože sme v jej vnútri. Je to však ešte horšie, pretože nielenže sa pozeráme na Mliečnu dráhu zvnútra, ale náš výhľad blokuje prach. Môžeme vidieť iba tisíc až dvetisíc svetelných rokov v akomkoľvek smere,“ dodal Newman.
Profesor Newman a jeho študent Tim Licquia preto postupne umiestňovali snímky Mliečnej dráhy na mapy iných galaxií, na ktoré sa dá pozerať z vonkajšej strany. Za týmto účelom zhromaždili údaje zo Sloan Digital Sky Survey s informáciami o približne milióne galaxií. Tieto údaje porovnali s tým, čo vedeli o celkovej hmote v Mliečnej dráhe a tiež o stupni formovania hviezd. Následne hľadali blízke zhody medzi inými galaxiami. Z tých, ktoré sa najviac zhodovali s Mliečnou dráhou, spravili priemer, zistili akú majú farbu a podľa toho určili farbu samotnej Mliečnej dráhy.
„Najlepším popisom farby Mliečnej cesty môže byť neskorý jarný sneh s jemnou zrnitosťou asi hodinu po úsvite alebo hodinu pred západom Slnka,“ dopĺňa Newman.
Zaujímavý objav priniesli pred časom aj astronómovia z pozorovateľne ESO (European Southern Observatory), ktorí svojim teleskopom zachytili impozantnú špirálovú galaxiu NGC 6744. Tá sa nachádza asi 30 miliónov svetelných rokov v súhvezdí Pavo a jej podobnosť s našou je priam zarážajúca. Obraz NGC 6744 má výrazné špirálové ramená, podlhovasté jadro a šmuhy až nápadne pripomínajú Mliečnu cestu. Snímka patrí k objektom, ktoré sú jedny z najväčších a najbližších špirálových galaxií. Jasnosť objektu je až 60 miliárd Sĺnk a je asi dvakrát väčší ako priemer našej galaxie. Impozantnú fotografiu zachytil profesionálny teleskop MPG/ESO 2,2 v observatóriu La Silla v Čile.
Mliečna cesta je nepravidelný pás, ktorý jasne svieti a prechádza severnou aj južnou oblohou po najväčšej kružnici so sklonom 62° k svetovému rovníku. Je tvorený rozsiahlymi mrakmi hviezd a veľkým množstvom svietiacich a tmavých mrakov medzihviezdnej hmoty. Mliečna cesta je časť Galaxie - je fakticky priemetom najbližších častí špirálových ramien Galaxie na oblohu; jej priebeh oblohou určuje súčasne aj orientáciu základnej roviny Galaxie.
Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk.
Vesmír, nekonečný a fascinujúci, je neustálym predmetom skúmania astronómov. Ich práca nám prináša nové poznatky o jeho zložení, štruktúre a dynamike. Od hľadania potenciálne nebezpečných asteroidov v blízkosti Zeme až po štúdium svetelného znečistenia a jeho vplyvu na pozorovanie nočnej oblohy, astronómovia neustále rozširujú naše chápanie vesmíru.
Stránky existujú na internete od roku 2003. Nájsť miesto v Európe, odkiaľ vidíme číru nočnú oblohu v plne prirodzenej kráse, je v súčasnosti takmer nemožné. Väčšina ľudí nikdy v živote nezažije pohľad na prírodné svetelné poklady ako zodiakálne svetlo, most a protisvit. Dôvodom tohto nášho hendikepu je svetelné znečistenie. Navýšený jas oblohy je vážnym environmentálnym problémom, ktorý má vplyv nielen na prírodu, ale aj na zdravie človeka.
Skupina vedcov v júni 2016 uverejnila v časopise Science Advances prvý Svetový atlas umelého osvetlenia nočnej oblohy. Na základe analýzy atlasu zistili, že 80 % celej populácie a 99 % obyvateľstva Európy a USA žijú pod svetelne znečistenou oblohou. Navyše, Mliečna cesta je skrytá pre 60 % obyvateľov Európy a 80 % obyvateľov Ameriky.
Verejné osvetlenie, osvetlenie parkovacích plôch, štadiónov, fasád budov a akékoľvek umelé svetlo pod holým nebom - to všetko sú zdroje svetelného znečistenia. Svetelné znečistenie je z pohľadu astronómov také svetlo vyrábané človekom, ktoré postupuje neúčelným smerom, napríklad späť k povrchu Zeme, a to v dôsledku rozptylu svetla na malých časticiach atmosféry (molekulách vzduchu, kvapôčkach vodnej pary alebo pevných časticiach). Tento neželaný jav je tým intenzívnejší, čím je v atmosfére viac aerosólových častíc.
Pri prechode bieleho svetla nehomogénnym prostredím (znečistenou vodou) môžeme pozorovať rôzne intenzity rozptylu rôznych farieb.
tags: #vesmir #ma #farbu #mlieka #tvrdia #americki