Európska únia je významným producentom hovädzieho a teľacieho mäsa, pričom na jej území sa chová približne 78 miliónov kusov hovädzieho dobytka. Poľnohospodárov Únia podporuje prostredníctvom platieb na podporu príjmov a v prípade potreby využíva viacero opatrení na stabilizáciu trhov s hovädzím a teľacím mäsom. Medzi tieto opatrenia patrí verejná intervencia na podporu cien, ak priemerná trhová cena klesne pod 2 224 EUR za tonu, a poskytovanie pomoci na súkromné skladovanie. Únia má tiež právomoc využiť výnimočné opatrenia na podporu trhu, keď sa v dôsledku výnimočných okolností vyžaduje verejná podpora, napríklad v prípade chorôb zvierat alebo straty dôvery spotrebiteľa.
Súčasná situácia na Slovensku
Produkcia hovädzieho mäsa na Slovensku čelí viacerým výzvam. U nás zrejme nie je taký priestor pre odbytovanie krížencov, ale aj čistokrvných jedincov v podobe zástavového „materiálu“ na ďalší výkrm. Pred dvoma rokmi bola necitlivo zrušená podpora štátu na výkrm hovädzieho dobytka, v dôsledku čoho došlo takmer k jeho likvidácii u nás. Takto skoro všetky odstavené teľatá putujú na výkrm do zahraničia. Motiváciou pre vývoz sú aj odbytové ceny zástavu. Tie sa aktuálne pohybujú medzi 5 a 6 €/kg živej hmotnosti. Pri čistokrvných mäsových býčkoch dokonca aj výraznejšie nad 6 €/kg živej hmotnosti. U nás pomaly nemá kto vykupovať teľatá do domáceho výkrmu a následne už takmer nie sú ani subjekty, ktoré by takto vykŕmené jedince potom kúpili a spracovali. Slovenskí spracovatelia mäsa na jeseň avizovali, že vysoké ceny hovädzieho dobytka spôsobujú zastavenie jatočnej hovädziny zo slovenských bitúnkov a spracovateľských prevádzok.
Faktory ovplyvňujúce náklady
Z hľadiska nákladovosti je pre chovateľa dôležité, za akú sumu dokáže v priemere dochovať jedno teľa. Ako dokumentuje odborný text z portálu Agrobiznis, náklady sa pohybujú okolo 3 eur a 10 centov na kŕmny deň do veku šiestich mesiacov. Existuje však viacero prístupov v chove a využívanom krmive. V závislosti od využitého spôsobu sa náklady, v tomto prípade do veku 65 dní, hýbu od 290 do 377 eur.
Výrobné náklady v Európe sú totiž niekoľkonásobne vyššie. V Česku stojí kilogram hovädzieho mäsa zhruba 100 korún, v Južnej Amerike 20 až 25 korún. Rozdiel je daný cenou pôdy, prísnymi reguláciami a zákazom rastových hormónov či niektorých očkovacích programov.
Vývoj cien a spotreby
Spotreba hovädzieho a teľacieho mäsa na Slovensku rastie. Hovädzie dlhodobo patrí k obľúbeným druhom mäsa na Slovensku. Spotrebitelia ho pravidelne využívajú vo svojej kuchyni, či už napríklad pomleté alebo vo forme steakov. Nárast spotreby, konkrétne o 0,4 kg osoba/rok, bol však zaznamenaný aj u hovädzieho mäsa, kde sa súčasná spotreba pohybuje na úrovni 5,7 kg ročne. V porovnaní s odporúčanou dennou dávkou je však táto spotreba naďalej nedostatočná (nižšia o 67,2 % oproti odporúčaniam).
V Liptovských predajniach spotrebitelia vyhľadávajú hovädzie mäso častejšie ako na Slovensku najkonzumovanejšie bravčové. A to ich teší. „Dôležitá je pre nich cena, nie až tak kvalita. A my sme si povedali, že chceme spotrebiteľom ponúkať kvalitný produkt, na ktorý sme hrdí, že je priamo z našej produkcie, čiže vieme, čo jeme.“
Dopad medzinárodného obchodu
Výkupné ceny hovädzieho dobytka sa za jeden a pol roka zvýšili takmer o polovicu na 3,67 eur za kilogram živej váhy. Chovatelia dobytka sa ale obávajú šírenia chorôb, pre ktoré by museli zlikvidovať celý chov. Poukazujú tiež na zvyšujúce sa zaťaženie byrokratickými nariadeniami a predpismi z Európskej únie a obávajú sa následkov dohody EÚ s juhoamerickým združením Mercosur, ktorá by zvýšila dovoz hovädzieho mäsa na európsky trh. Ak sa začne dovážať hovädzie mäso z Južnej Ameriky bez ciel, české a európske mäso nebude schopné konkurovať.
Táto štatistika dokazuje dlhodobý fakt, že Slovensko nemá dostatočné potravinárske kapacity na spracovanie živých zvierat zo živočíšnej výroby a vyvezené zvieratá na porážku v zahraničí sa de facto vracajú v podobe mäsa a mäsových výrobkov na pulty obchodov u nás. Samozrejme, pridaná hodnota a zisk z tejto produkcie zostáva za hranicami.
Zdravotné riziká a vplyv na chovy
Chovatelia dobytka sa obávajú šírenia chorôb, pre ktoré by museli zlikvidovať celý chov. Novo sa Európou šíri nodulárna dermatitída hovädzieho dobytka, ktorá už zasiahla Francúzsko, Taliansko a oblasti pri švajčiarskych hraniciach. Slintačka a krívačka, ak zostane obmedzená na doteraz zasiahnutý región na juhu okresu Dunajská Streda, by nemala mať zásadný vplyv na celoslovenský stav živočíšnej výroby. K počtu chovaných kusov a ich geografickému rozloženiu po krajine pridajme ešte veľkostnú kategóriu.
Už len týmto počtom utratených kusov sa dostávame na úroveň epidémie slintačky a krívačky zo 70. rokov minulého storočia, vtedy sa však tento počet musel zlikvidovať v približne 170 ohniskách. To zodpovedá množstvu kusov dobytka, ktoré museli byť vo vtedajšej epidémii utratené, čo nemalo znateľný vplyv na produkciu mlieka. Z toho sa dá odvodiť, že ak by súčasná epidémia zostala v doteraz potvrdených lokalitách, nemuselo by to mať na súčasnú produkciu mlieka zásadnejší vplyv, ktorý by zanechal následky na domácom potravinárskom priemysle a zásobovaní obchodov slovenskými mliečnymi výrobkami.
Ekonomická analýza prvovýroby surového kravského mlieka
Chov hovädzieho dobytka s produkciou mäsa a mlieka zabezpečuje približne 50 % tržieb živočíšnej výroby. Produkcia mlieka zabezpečuje výrobcom nepretržitý príjem finančnej hotovosti počas celého roka.
Pre výpočet kalkulácii nákladových položiek dojníc a ekonomickej analýze výroby surového kravského mlieka (SKM) v roku 2019 boli použité údaje zo zdrojov NPPC - VÚEPP a v rokoch 2020 - 2022 zo zdrojov MPaRV SR. Sú priemerom výberového súboru podnikov, preto ich treba považovať za orientačné a u jednotlivých chovateľov dojníc môžu byť odlišné. Zníženie sme zaznamenali pri dvoch nákladových položkách: odpisy HIM (-8 €, resp. -21 %) a sociálne náklady (-0,6 €, resp. -2 %). Úroveň ostatných nákladových položiek sa zvyšovala. Najvýraznejší nárast pozorujeme u ostatných priamych nákladov a služieb (+83 %), nasledujú mzdy a odmeny (+40 %) a odpisy zvierat a náklady pomocných činností (+37 %). Celkové priame náklady sa zvýšili z úrovne 776,4 € na úroveň 1 001,1 € (+224,7 €, resp. +29 %) na 100 KD. Režijné náklady sa zvýšili o 20 €, resp. o 13 %. Celkové vlastné náklady sa zvýšili z úrovne 925,3 € na úroveň 1 170 € (+244,7 €).
Vybrané informácie o prvovýrobe surového kravského mlieka v rokoch 2019-2022:
| Ukazovateľ | 2019 | 2020 | 2021 | 2022 |
|---|---|---|---|---|
| Počet prvovýrobcov mlieka | 382 | 358 | 338 | 324 |
| Počet prvonákupcov | 42 | 41 | 41 | 40 |
| Priemerné početné stavy dojníc (tis. ks) | 125,4 | 121,8 | 119,2 | 117,1 |
| Priemerná ročná úžitkovosť na dojnicu (kg) | 7 372,7 | 7 630,9 | 7 859,7 | 8 016,2 |
| Produkcia SKM (tis. ton) | 924,5 | 929,5 | 935,2 | 935,6 |
| Predaj mlieka (tis. ton) | 890,0 | 900,0 | 907,0 | 917,0 |
| Cena SKM (€/100kg) | 32,67 | 32,89 | 32,67 | 43,49 |
Počet prvovýrobcov mlieka klesol o 58 (-15 %), počet prvonákupcov o dvoch (-5 %). Pokles zaznamenali aj priemerné početné stavy dojníc (- 7%), v roku 2022 ich bolo 117,1 tis. ks. Priemerná ročná úžitkovosť na dojnicu sa zvýšila z úrovne 7 372,7 kg na 8 016,2 kg (+643,5 kg, resp. +9%). Produkcia SKM a predaj mlieka mierne rástli (+1 %, resp. +3 %). Stabilita produkcie je zabezpečená zvyšujúcou sa úžitkovosťou dojníc. Výrazný nárast pozorujeme pri vývoji cien SKM. V rokoch 2019 - 2021 boli tieto ceny približne rovnaké, v roku 2022 sa cena zvýšila na úroveň 43,49 €/100kg, čo predstavuje výrazný nárast (+ 33%).
Spotreba mäsa na Slovensku
Mäso je spolu s mäsovými výrobkami významnou zložkou nákupných košíkov slovenských domácností. Typická domácnosť nakupuje čerstvé mäso a mäsové výrobky spravidla raz za 3 dni a ročne na tento sortiment minie približne 600 €. Prieskumy odhalili, že najviac minú ročne na kúpu mäsa a mäsových výrobkov domácnosti zo Západného Slovenska, najmenej, naopak, domácnosti z Bratislavy.
Najobľúbenejším je už niekoľko rokov bravčové mäso. Podľa Zelenej správy 2022 vzrástla spotreba bravčového mäsa v roku 2021, v porovnaní s rokom 2020, o ďalších 1,5 kg na úroveň 39 kg osoba/rok, čo predstavuje medziročný nárast spotreby o 4%.
Pokiaľ ide o hydinové mäso, v roku 2021 bola jeho spotreba na Slovensku na úrovni 23,6 kg osoba/rok. Roky 2020 a 2021 sa však niesli v znamení poklesu spotreby hydinového mäsa. Ten bol spôsobený najmä obmedzením prevádzky stravovacích zariadení počas pandémie koronavírusu. V roku 2021 prispel k poklesu spotreby hydinového mäsa aj výrazný pokles predajných cien bravčového mäsa.
tags: #vlastne #naklady #sr #na #vyrobu #hovadzieho