Zemiaky, nenápadné hľuzy, ktoré sú základom stravy po celom svete, skrývajú fascinujúcu históriu a rozmanitosť. Od ich pôvodu v Južnej Amerike až po ich súčasné využitie v nespočetných jedlách, zemiaky prešli dlhú cestu. Stali sa neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne pre ich jednoduchosť prípravy, univerzálnosť a cenovú dostupnosť ako základnej potraviny. Vo svete je zemiak štvrtou najvýznamnejšou plodinou, ktorá by svojimi úžitkovými vlastnosťami mohla v budúcnosti prispieť k potlačeniu hladu na zemeguli.
Rastlina lilek zemiakov, zemiak obyčajný alebo tiež zemiak hľuznatý (Solanum tuberosum), patrí do čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Ide o trvalé hľuznaté rastliny, ktoré sú pôvodom z Južnej Ameriky, konkrétne z oblasti Ánd. Dorastajú do výšky približne 60 cm, s bielymi, ružovými alebo fialovými kvetmi. Zaujímavé je, že zemiaky sa rozmnožujú vegetatívne, čo znamená, že každá časť hľuzy, ktorá obsahuje „očka“, môže vytvoriť novú rastlinu. Okrem hľúz produkuje rastlina aj malé bobule, ktoré obsahujú semená.
História Zemiakov: Od Peru po Európu
Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky, kde sa stali súčasťou jedálnička obyvateľov Peru pred 4 až 5 tisíc rokmi. Prvými pestovateľmi zemiakov boli domorodí obyvatelia Ánd v Peru a Bolívií, ktorí ich konzumovali ako hlavnú súčasť stravy. Do Európy sa dostali v roku 1565 ako dar španielskemu kráľovi Filipovi II. V 17. storočí sa rozšírili v Írsku a odtiaľ ich kolonisti priniesli do Severnej Ameriky.
V kontinentálnej Európe sa pôvodne pestovali ako okrasné rastliny na šľachtických dvoroch a v kláštorných záhradách. Pruský kráľ Fridrich II. nariadil pestovanie zemiakov v Prusku okolo roku 1740. Pestovanie zemiakov na Slovensku prikázal až Fridrich II. Veľký v 18. storočí.
Zaujímavosťou je, že spočiatku ľudia konzumovali listy a nie hľuzy, čím na vlastnej koži zistili, že listy sú jedovaté. Zemiak patrí do čeľade ľuľkovité, rovnako ako paradajka, paprika a baklažán. Je všeobecne známe, že ich zelená časť obsahuje jedovatý solanín. Pri zemiakoch je to výraznejšie, boli zaznamenané otravy z hľúz, ktoré ozelenejú a ľudia ich skonzumujú.
Nedôvera k novej rastline trvala veľmi dlho, no postupne sa zemiaky šírili a vďaka vojnám a hladomoru sa zistilo, že dokážu uživiť masu ľudí. Bežnejšie sme ich v Európe začali konzumovať až niekedy v 17. - 18. storočí, keď ich ľudia začali vnímať ako základnú, veľmi výživnú a energeticky výhodnú potravinu.
Zloženie a Nutričné Hodnoty Zemiakov
Zemiaková hľuza obsahuje 78 % vody a 22 % sušiny, z čoho približne 75 % tvorí škrob, 2,2 % vláknina a 0,8 % jednoduché cukry. Škrob je zložka, ktorá spôsobí to, že sa po jedle cítime nasýtení.
Zemiaky sú bohaté na polysacharidy a cukry, ktoré sa ľahko rozkladajú na energetické cukry. Obsahujú asi iba 2 % bielkovín, čo je pomerne málo, ale zato sú to hodnotné rastlinné bielkoviny. Dôležité je, že obsahujú prospešné minerálne látky ako horčík, zinok, mangán, železo. Zastúpenie draslíka v zemiakoch je niekoľkonásobne vyššie než v akejkoľvek bežnej zelenine. Draslík je prospešný predovšetkým na udržiavanie zdravého krvného tlaku a zníženie cholesterolu. Prekvapivo, množstvo vlákniny obsiahnutej v zemiakoch je vyššie než v ovsených vločkách.
Zemiaky sú plné antioxidantov. Medzi najpodstatnejšie patria napríklad flavonoidy alebo karoteinoidy. Farebné zemiaky obsahujú aj antokyány, dôležité antioxidanty. Zemiaky sú bohaté aj na vitamíny, ktoré by sme pri tejto zelenine netipovali, najmä vitamín C (100 g zemiakov v šupke pokryje 33 % dennej dávky) a vitamíny zo skupiny B. 200 g zemiakov pokryje asi 20 % odporúčanej dennej dávky draslíka.
Zemiaky sa odporúča konzumovať tesne po uvarení, pretože škrob v čerstvo uvarených zemiakoch dodá telu potrebnú, ľahko stráviteľnú energiu. Konzumácia zemiakov vo veľkej miere prispieva k zdravému tráviacemu traktu a k vitalite. Čerstvé zemiaky, či už skoré odrody zbierané počas leta, nie je problém konzumovať a variť aj v šupke, prípadne ich potom ošúpať. Neskôr je šupka tuhá a vyskytuje sa pod ňou aj viac solanínu.
Toxické časti a bezpečná konzumácia
Aj napriek tomu, že zemiaky obsahujú veľké množstvo vitamínov, obsahujú aj časti, ktoré pred ich konzumáciou odporúčame odstrániť, nakoľko sú toxické. Ak boli zemiaky nesprávne skladované, t.j., boli v teple alebo na slnku, pravdepodobne začali klíčiť. Klíčky obsahujú jedovatý solanín, rovnako ako zelené časti hľúz. Naopak, ak sú zemiaky ešte zelenej farby a konzumujete ich skôr, než stihli plne dozrieť, koledujete si o nepríjemné žalúdočné a tráviace problémy. V prípade, ak sa chystáte variť zemiaky, na ktorých bolo potrebné odstrániť väčšie množstvo klíčkov alebo sa medzi nimi nájdu nie úplne dozreté zemiaky, do vody alebo pokrmu pridajte rascu. Rasca tento alkaloid do istej miery kontradikuje.
Delenie Zemiakov a Varné Typy
Delenie podľa termínu zberu
Zemiaky sa delia na nové, skoré a konzumné (neskoré) podľa termínu zberu. Každý typ má svoje vlastné vlastnosti a využitie v kuchyni.
- Nové zemiaky: Tieto zemiaky sa dovážajú z teplejších krajín a zbierajú sa od januára do mája. Majú tenkú šupku, ktorá sa nešúpe.
- Skoré zemiaky: Na Slovensku sa zbierajú od 16. mája do 30. júna. Majú tenkú, ľahko oddeliteľnú šupku a sú často dostupné priamo z miestnych polí.
- Konzumné (neskoré) zemiaky: Zbierajú sa po 30. júni, a neskoré od septembra do októbra. Sú určené na dlhšie skladovanie a rôzne spôsoby prípravy. Majú hrubšiu šupku a možno ich použiť v rámci akejkoľvek prílohy. Pri správnom skladovaní vám dokážu vydržať aj dlhšiu dobu v porovnaní so skorými.
Varné typy zemiakov
Varné typy zemiakov určujú ich vhodnosť na spracovanie a použitie a sú dôležitým faktorom pre ich kulinárske využitie.
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké. Po uvarení zostávajú tvrdé, preto sa využívajú hlavne do šalátov, na hranolky alebo ako príloha. Kennebec zemiaky sú vhodné na prípravu šalátov, polievok, k duseným pokrmom či na vyprážanie.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Tieto zemiaky sú polopevné, pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Sú univerzálne, hodia sa ako príloha, do šalátov, polievok, na pečenie a restovanie. Hľuzy majú polopevnú dužinu, ktorá je po uvarení jemná až hrubšia, pričom má tendenciu trochu sa rozpadávať, je mierne múčnatá. Zemiaky sa hodia na prípravu halušiek, polievok či gulášov.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Najlepšie sa hodia na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. Taktiež sú vhodné na vyprážané hranolky.
- Varný typ D: S týmto typom sa v obchodoch stretnete zriedka, pretože sa používa skôr na výrobu liehu alebo ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typami zemiakov ako AB alebo BC. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov. Využitie takejto kombinácie vlastností slúži na všetko z daného druhu, pričom zemiaky budú mať prevahu vlastností prvého písmena.
Odrody Zemiakov: Rozmanitosť Chutí a Štruktúr
Existuje viac ako 4 000 druhov zemiakov, ktoré sa líšia chuťou, štruktúrou, farbou dužiny a vhodnosťou pre rôzne spôsoby spracovania. Niektoré odrody sú vhodnejšie na varenie, iné na pečenie alebo prípravu kaše.
Prehľad vybraných odrôd
Pre lepšiu orientáciu uvádzame prehľad vlastností niektorých odrôd zemiakov:
| Odroda | Varný typ | Farba šupky | Farba dužiny | Skorosť | Poznámka |
|---|---|---|---|---|---|
| Adora | B | Žltá | Svetložltá | Veľmi skorá | Rýchly rast hľúz |
| Anuschka | AB | Žltá | Žltá | Veľmi skorá | Vhodná na balenie |
| Colette | AB | Žltá | Žltá | Veľmi skorá | Nemá sklon k černeniu dužiny |
| Bellarosa | N/A | Červená | Svetložltá | Veľmi skorá | Vysoká dormancia |
| Riviera | AB | Žltá | Svetložltá | Veľmi skorá | Vysoká odolnosť voči vírusom |
| Laura | B | Červená | Sýtožltá | Stredne skorá | Vhodná na hranolky |
| Agria | N/A | Žltá | Tmavozltá | Neskorá | Výborná chuť |
| Soraya | B | Žltá | Žltá | Stredne skorá | Ekologická odroda |
| Dita | AB-B | Žltá | Svetlo žltá | Stredne skorá až stredne neskorá | Podlhovasto oválne hľuzy, vysoký počet hľúz v trse |
Odroda Dita: Charakteristika a Vlastnosti
Odroda zemiakov Dita je stredne skorá až stredne neskorá odroda, ktorá patrí do varného typu AB-B. Samotný zemiak má podlhovasto oválne, žlté hľuzy so svetlo žltou dužinou. Rastlina vyžaduje stredne ťažké pôdy, pravidelný prísun živín a vody a v trse vytvára vysoký počet hľúz.
Sadbové zemiaky Dita sa sadia priamo do pôdy od apríla do mája a z úrody sa môžete tešiť od augusta do októbra.
Pestovanie Zemiakov: Od Sadby po Zber
Pestovanie zemiakov je obľúbená činnosť mnohých záhradkárov a farmárov. Základom úspechu je kvalitná sadba. Zdravé sadivo je základnou podmienkou pestovateľského úspechu.
Dôležitosť kvalitnej sadby
Základným predpokladom pre vypestovanie zdravých zemiakov v požadovanom množstve je zdravá a kvalitná zemiaková sadba. Výber správnej odrody a kvalitnej sadby je kľúčový pre dosiahnutie optimálnych výsledkov. Práve certifikát, ktorý obsahuje priložená etiketa, zaručuje bezviróznosť sadivového materiálu. Certifikát je zárukou, že sadba prešla skúšobným ústavom a neobsahuje zárodky hubových a vírusových chorôb. Tie by totiž mohli mať negatívny vplyv na výnos.
Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou, ktorú v poraste rozširujú najmä vošky. Preto ani dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Bežné konzumné zemiaky z obchodu sú často ošetrené prípravkami proti klíčeniu a nie sú určené na sadenie. Pestovaním certifikovanej sadby dosiahneme vyššiu a kvalitnejšiu úrodu, ktorá je odolná voči chorobám. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm. Pre záhradkára sú najdôležitejšími informáciami z etikety názov odrody, pôvod sadby, veľkosť triedenia a stupeň rozmnožovania. Nájdete tu však aj číslo partie uznávacieho riadenia, údaje o rastlinnolekárskom pase a dátum.
Príprava sadby: Predklíčenie a zakorenenie
Pred samotnou výsadbou je nutné nechať hľuzy predklíčiť. Tento proces trvá približne 2 - 3 týždne a je kľúčový pre skorší a úspešnejší zber. Zemiaky, ktoré chcete nechať naklíčiť, si vyberte buď spomedzi vami dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny alebo si kúpte sadbové zemiaky. Ideálnym mesiacom pre výber sadbových zemiakov je február. Najlepšie už začiatkom marca naukladáme hľuzy do debničiek tak, aby púčikmi (očkami) smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! V tme by vznikli dlhé, biele a krehké klíčky, ktoré sa pri výsadbe ľahko polámu.
Pokiaľ máte na klíčenie málo zemiakov, môžete si ich počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia. Nakrájané zemiaky nechajte 2 - 3 dni sušiť pri izbovej teplote, aby sa rezné hrany zahojili. Keď sú okraje kožovité bez známok vlhkosti, sú riadne vysušené. Menšie zemiaky (veľké asi ako golfová loptička) môžete nechať celé.
Pre skoršiu úrodu môžete sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky. Pri manipulácii s naklíčenými zemiakmi si musíme dať pozor, aby sme klíčky nevylámali, pretože sú krehké. Preto musíme zemiaky opatrne vkladať do ryhy/jamky a nie hádzať.
STOP! Nerobte tieto 3 CHYBY pri sadení zemiakov, inak prídete o polovicu úrody!
Príprava pôdy a výber stanoviska
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré a dobre priepustné. Ideálne je pH medzi 5,5 - 6,5. Príliš utužená pôda znižuje výnosy, pretože sa v nej ťažko tvoria hľuzy a sú skôr malé. Nevhodné sú tiež ílovité, premočené pôdy alebo pôdy s množstvom kameňov, kde sa hľuzy nemôžu dobre tvarovať a boli by deformované. Zemiaky potrebujú slnečné stanovisko, nie prudký svah, kde hrozí vodná erózia. Lepšia je rovina alebo veľmi mierny svah. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku, hoci v súčasnosti im môžu trochu nevyhovovať vysoké teploty, najmä v južných oblastiach. Typické zemiakarské oblasti sú skôr na severe, napríklad Orava.
Hnojenie pôdy
Zemiaky patria k plodinám, ktoré sú pomerne náročné na živiny (tzv. plodiny prvej trate), predovšetkým na draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme do hĺbky 20 - 30 cm a do pôdy zapravíme odležaný maštaľný hnoj, prípadne kompost. Dnes je čerstvý maštaľný hnoj ťažšie dostupný, môžeme použiť granulovaný hnoj, ktorý zapracujeme do pôdy. Na jar pred výsadbou je vhodné pôdu ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva, ako je kompost, zelené hnojivo, alebo aj umelé hnojivo. Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.
Striedanie plodín a osevný postup
Pri zemiakoch je obzvlášť dôležité meniť stanovisko, aby sme predišli výskytu plesní (najmä plesne zemiakovej), háďatiek a hniloby. Zemiaky nikdy nepestujte na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky. Vyhnite sa tiež pestovaniu plodín z rovnakej čeľade, napríklad paradajky sú náchylné na pleseň zemiakovú.
Zemiaky vedia dobre pripraviť pôdu pre ostatné rastliny. Tým, že sú hľuznaté rastliny a pestujeme ich v riadkoch (v hrobkoch), ich hľuzy prirodzene drvia pôdu, vyrábajú drobnú štruktúru a nadýchanú pôdu. Táto prekyprená pôda je dôležitá práve pre koreňovú zeleninu. V ďalšom roku tam teda môžeme umiestniť mrkvu, petržlen, zeler a v treťom roku sú vhodné cibule, cesnaky, fazuľové rastliny a hrachy.
Termín výsadby zemiakov
Sadenie zemiakov sa najčastejšie vykonáva na jar, ideálne v období od marca do mája. Presný čas však závisí od klimatických podmienok konkrétneho regiónu a aktuálneho počasia. Kľúčovým faktorom je teplota pôdy - zemiaky by ste mali sadiť až vtedy, keď sa pôda ohreje aspoň na 7 - 10 °C (v hĺbke asi jeden centimeter). V chladnej pôde hľuzy môžu začať hniť alebo sa vôbec nezačnú vyvíjať.
S vysádzaním skorých zemiakov môžete začať už v polovici marca. V teplejších oblastiach južného Slovenska môžete začať so sadením už koncom marca, no vo vyšších polohách si počkajte až do druhej polovice apríla alebo začiatku mája. Väčšinou sa však ako ideálny termín uvádza polovica apríla. Čas výsadby sa v jednotlivých krajinách líši; v severných oblastiach by sa mala odložiť o pár týždňov neskôr, keď odznejú posledné mrazy.
Nezabudnite, že jarné mrazy môžu mladé rastlinky poškodiť, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Pokiaľ hrozia mrazy a chcete si vysadiť veľmi skoré zemiaky, môžete ich prikryť napríklad čiernou netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu a ochráni ich pred prízemnými mrazmi.
Klasické spôsoby sadenia zemiakov
Sadba zemiakov má svoje pravidlá. Po nakyprení pôdy začnite s prípravou výsadby - vyorte alebo motyčkou si vytvorte brázdu, do ktorej budete vkladať zemiaky. Zemiaky vysádzame do pripraveného jarku klíčkami nahor. Dávame pozor, aby sme krehké klíčky nezlomili. Následne hľuzy v jarku opatrne zahrnieme motykou.
Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov. Platí, že čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva. Avšak, zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm.
Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm. Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm v závislosti od kvality pôdy - čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť. Medzi výsadbovými riadkami je odporúčaná vzdialenosť 40 až 75 cm. Väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny, ako aj pre pracovný priestor na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy. Skoré zemiaky majú menšiu vňať a riadky môžu byť od seba vzdialené 50 cm. Pri neskorých až 60-70 cm. Pestujeme ich v riadkoch, aby sa nám neskôr dobre okopávali.
Starostlivosť o zemiaky počas rastu
Po zasadení zemiakov zvládnete najťažšiu časť. Starať sa o ne špeciálne netreba, ale je potrebné polievať ich, okopávať a vyplieť burinu. Pre závlahové systémy v záhrade je vhodné využiť pravidelné zavlažovanie, ktoré podporí rovnomerný rast a kvalitu plodov.
Prihŕňanie (kopcovanie) zemiakov
Ako vyplýva zo slova okopaniny, zemiaky budeme okopávať a kopcovať, čiže ich pestujeme vo vyvýšených hriadkach. Keď vňať dorastie do približne 15 - 20 cm, môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahrňujeme pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček. Tento proces je známy aj ako prihŕňanie. Zemiak je v podstate premenená stonka. Kopcovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor, kde zemiak môže dobre rásť. Ak by sme ho nekopcovali, hľuzy sa budú vytláčať von z pôdy. Nad zem rastú nerady, pretože vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu, keďže sa v nich tvorí jedovatý solanín. Hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Preto je dôležité mať dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, aby sa mala kam rozrastať.
Zavlažovanie a hnojenie počas rastu
Zemiaky potrebujú na to, aby dobre rástli, stálu vlhkosť. Kedysi sa zemiaky nepolievali, ale v dnešnej suchšej dobe by ťažko klíčili. Pokiaľ budú extrémne suchá, mali by sme počítať so zálievkou, aby hľuzy dorástli a úspešne sme ich dopestovali. Zálievka je dôležitá aj v období pred a na začiatku kvitnutia zemiakov, kedy hľuzy výrazne rastú. Pokiaľ sme dobre vyhnojili pôdu na začiatku (na jeseň), mohli by stačiť dve-tri zálievky zo žihľavového výluhu. Výrazne hnojiť už nemusíme. Uvádza sa ešte síran amónny, ktorý môžeme použiť v lokalite s chudobnou pôdou. Aktívne rastúce zemiaky je možné prihnojiť aj kyslým organickým hnojivom alebo extraktom z morských rias.
Odburiňovanie
Ďalej sa staráme o odstraňovanie buriny. V pôde, ktorá ostáva odkrytá a polievame ju, okamžite rastie burina. Najlepšie je trhať burinu, kým sa vysemení. Postreky proti burinám sú vo vegetačnej dobe nevhodné. V dnešnej dobe sa odporúča burinu vytrhnúť a nechať ju na mieste. Dážďovky ju vedia vtiahnuť dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú ju za nás. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine rastu zemiakov. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ju neobchádzajú choroby a škodcovia. Ich výskyt je často spojený s neprehľadávaním porastu alebo opakovaným pestovaním na tom istom mieste. Zemiaky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, preto je dôležité ich pravidelne kontrolovať a v prípade potreby použiť vhodné prípravky na ochranu rastlín. Pri ekologickom pestovaní sa odporúča používať biologické metódy ochrany.
Najčastejší škodcovia
- Pásavka zemiaková (mandelinka): Asi najznámejší škodca zemiakov. Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Dôležité je zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu a ideálne rozpučiť vajíčka priamo na mieste, ktoré sa vyskytujú zo spodnej strany listov. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani.
- Drôtovce: Larvy chrobáka kováčika s tvrdým telom, podobné drôtu, ktoré žijú 3 až 5 rokov v pôde a obľubujú hľuzy zemiakov, koreňovú zeleninu a cviklu. Poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúča sa záhradu postriekať proti burine.
- Háďatko zemiakové: Červovitý živočích, ktorý sa živí koreňmi zemiakov.
- Vošky: Hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, čo môže spôsobiť stratu vitality rastlín, spomalený rast a často vylučuje lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzové plesne.
Najčastejšie choroby
- Chrastavitosť zemiakov: Táto choroba je skôr estetická. Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom.
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Ochorenie, ktoré spôsobuje huba Phytophthora infestans. Šíri sa vzdušnými spórami, ktoré sa prenášajú vetrom a striekajúcou vodou až do vzdialenosti 50 km. Najlepšie jej viete predchádzať preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbri.
Zber a Skladovanie Zemiakov
Zber
Zemiaky sa zbierajú, keď sú hľuzy dostatočne veľké a šupka je pevná. Skoré odrody sa zbierajú už v lete, neskoré odrody na jeseň. Z úrody zemiakov Dita sa môžete tešiť od augusta do októbra.
Skladovanie
Dôležitou súčasťou úspešného pestovania zemiakov je ich správne skladovanie. Pri výbere zemiakov skontrolujte ich pevnosť, farbu a šupku. Čerstvé zemiaky by mali byť pevné, bez zelených alebo čiernych škvŕn alebo klíčkov. Zemiaky by sa mali skladovať v chladnom, suchom a tmavom prostredí, ideálne pri teplote 4-6 °C a vlhkosti vzduchu 90 až 95 %. Pred uskladnením je potrebné zemiaky dôkladne očistiť od zeminy a nechať ich preschnúť. Zemiaky nevystavujte priamemu slnečnému žiareniu, inak by zozelenali a stali sa jedovatými.
Vyhnite sa plastovým vreckám, ktoré môžu spôsobiť, že zemiaky budú vlhké a mäkké. Namiesto toho skladujte zemiaky v zásuvke, košíku, skrini alebo papierovom vrecku, skrátka kdekoľvek, kde je tma. Neskladujte cibuľu ani jablká spolu so zemiakmi, pretože produkujú etylén, ktorý urýchľuje klíčenie zemiakov. Namiesto toho ich skladujte oddelene na mieste s dobrou cirkuláciou vzduchu. Zemiaky pravidelne kontrolujte. Hľadajte príznaky, ako je pleseň, čierne alebo mäkké škvrny a klíčky.
Farebné Varianty Zemiakov a Ich Využitie
Väčšina z nás konzumuje biele alebo žlté zemiaky. Nájdu sa aj milovníci sladkých oranžových zemiakov, batatov.
- Fialové zemiaky: Obsahujú veľké množstvo živín a antioxidantov, ktoré posilňujú imunitný systém a znižujú krvný tlak. Medzi najznámejšie odrody patria Purple Majesty, Purple Viking alebo Purple Peruvian. Svojou chuťou pripomínajú bežné biele zemiaky, sú však o niečo krémovejšie. Najlepšie je variť ich v šupke, vtedy si udržia vlhkosť aj živiny. Ich šupka je plná vitamínu C.
- Ružové zemiaky (ružiaky): Nerozpadávajú sa počas varenia, takže ich môžete použiť do šalátov, gulášov a dusených jedál. V Anglicku sú známe pod názvom „Pink Fir Apple“, vo Francúzsku ako Roseval.
- Russety (zemiaky Idaho): Ideálne na prípravu zemiakovej kaše a na pečenie.
- Žlté zemiaky: Vhodné na grilovanie, prípravu kaší alebo na varenie v šupke.
- Biele zemiaky: Vynikajúce na grilovanie a prípravu kaší, pričom si zachovávajú svoj tvar.
Zemiaky v Kuchyni: Inšpirácie a Recepty
Zemiaky sú veľmi všestranné a dajú sa pripraviť na mnoho spôsobov. Na Slovensku sú zemiaky neodmysliteľnou súčasťou národných pokrmov, ako sú zemiakové knedlíky, zemiakové placky, zemiaková kaša či polievky. Tu je niekoľko inšpirácií:
- Francúzske zemiaky: Klasické slovenské jedlo s mäsom alebo zeleninou.
- Gratinované zemiaky: Lahodné a sýte jedlo so syrom, bylinkami, cesnakom alebo cibuľou.
- Zemiaky na kyslo: Tradičné slovenské jedlo zo zemiakov, bobkového listu, celého čierneho korenia, smotany a octu. Podávajte s opečenou klobásou, varenými vajíčkami alebo volským okom.
Alternatívne Spôsoby Pestovania
Okrem klasického pestovania v záhrade je možné zemiaky pestovať aj v paletových ohrádkach pre vyvýšený záhon, alebo v nádobách. Pestujte zemiaky v nádobách! Jednoducho pestujte zemiaky aj v obmedzenom priestore!
Kde Kúpiť Sadbové Zemiaky
Ponuku sadbových zemiakov je dobré sledovať vo februári, kedy obchody aktualizujú ponuku a začínajú prijímať objednávky na jarnú výsadbovú sezónu. Pre záhradkára sú najdôležitejšími informáciami z etikety názov odrody, pôvod sadby, veľkosť triedenia a stupeň rozmnožovania.
tags: #vsetko #o #zemiakov #dita