Tekvica, plným právom považovaná za symbol hojnosti, úrody a plodnosti, má bohatú históriu siahajúcu tisíce rokov do minulosti. Táto všestranná plodina, pôvodom z Ameriky, kde ju pôvodní obyvatelia pestovali už pred viac ako 7000 rokmi, prešla dlhú cestu od základnej potraviny a úžitkového materiálu až po neoddeliteľnú súčasť sezónnych osláv po celom svete.
Počiatky tekvice a jej kultúrny význam
Pôvodné druhy tekvíc rástli v oblasti Strednej a Južnej Ameriky. Pôvodní obyvatelia ju používali nielen ako potravinu, ale aj na výrobu nádob a nástrojov z jej pevných šupiek. Bola jednou z prvých domestikovaných plodín a bola veľmi cenená pre svoju výživovú hodnotu a všestranné využitie. V starovekých civilizáciách bola tekvica považovaná za symbol prosperity a zdravia. V niektorých indiánskych kmeňoch ju dokonca používali pri rituáloch plodnosti.
Tekvica symbolizuje hojnosť, úrodu a plodnosť. V rôznych kultúrach je tekvica považovaná za symbol hojnosti a plodnosti. Dnes je obľúbenou plodinou po celom svete, najmä na jeseň, kedy sa stáva symbolom sezónnych osláv ako Halloween a Vďakyvzdanie.
Tekvica v kuchyni a medicíne
V modernej dobe sa tekvica stala dôležitou súčasťou americkej kultúry, kde je neoddeliteľnou súčasťou sviatkov ako Halloween a Vďakyvzdanie. V Amerike sa často používa na prípravu tradičného tekvicového koláča (pumpkin pie) na Vďakyvzdanie. Na Slovensku a v Česku je tekvica obľúbenou prísadou do polievok, prívarkov a dusených pokrmov. Tekvica sa používa do polievok, prívarkov, koláčov, dusených jedál a dezertov. Je tiež obľúbená v smoothies a ako prísada do omáčok.
V dnešnej dobe sa tekvica považuje za veľmi zdravú potravinu, vďaka vysokému obsahu vitamínu A, vlákniny a antioxidantov. V tradičnej medicíne sa tekvica používa na podporu trávenia a detoxikáciu organizmu. V ľudovej medicíne sa tekvica považuje za potravinu, ktorá podporuje trávenie a detoxikáciu organizmu. Semená tekvice sú obľúbené pre svoje protizápalové účinky a vysoký obsah zinku, ktorý podporuje zdravie kože a imunitu. Tekvica sa využíva nielen v potravinárskom, ale aj kozmetickom priemysle. Dužina tekvice obsahuje takmer 90 percent vody.
Halloween a tradícia vyrezávaných tekvíc
Hoci si mnoho ľudí myslí, že Halloween je americký sviatok, jeho pôvod nájdeme hlboko zakorenený v európskej histórii. Halloween nie je len americký výmysel. Predvečer všetkých svätých mal magickú a trochu strašidelnú atmosféru už oddávna. Halloween má korene v Európe. Počiatky siahajú do keltskej Británie na konci piateho pred naším letopočtom. Kelti z Britských ostrovov považovali za začiatok roka 1. november a večer 31. októbra slávili sviatok označovaný ako Sambain alebo Samhain. Kelti obývajúci britské územie každoročne oslavovali 31. októbra sviatok Samhain, ktorým začínalo chladnejšie a temnejšie obdobie - zima. Počas tejto noci Kelti ďakovali za zozbieranú úrodu, veštili aká bude zima a prinášali dary Bohom a zosnulým predkom.
Kelti verili, že vtedy sa duše mŕtvych vracajú na zem a snažia sa ovládnuť všetko živé. Verili, že práve v túto noc sa duše mŕtvych vracajú do sveta živých. Verili tiež, že v tomto období sa navracajú duše mŕtvych do svojich domovov. Zároveň to bol ideálny čas na realizáciu veštieb ohľadom manželstva, zdravia, šťastia aj smrti. Kelti verili, že v noci na prelome leta a zimy sa otvára ríša mŕtvych, z ktorej prichádzajú do sveta živých duše zosnulých a démonov pod vedením vládcu podsvetia. Na ochranu pred zlými duchmi začali páliť ohne na kopcoch. Ľudia sa pred nimi snažili chrániť zakladaním ohňov na kopcoch a mohylách. Na ochranu pred vládcom podsvetia nosili zas masky a kostýmy, aby ho zmiatli. Kúsok svetla, ktoré ich malo ochrániť si chceli priniesť aj do svojho domu, a tak začali vyrábať prvé lampáše - vyrezávané repy so sviečkou vnútri.
História Halloweenu
Kresťanstvo ovplyvnilo aj tento sviatok. Významný vplyv mal hlavne Sviatok všetkých svätých, ktorý sa v deviatom storočí rozšíril naprieč celou cirkvou a slávil sa 1. novembra. V roku 609 zasvätil pápež Bonifác IV. chrám Pantheon Panne Márii a všetkým mučeníkom, čím sa zrodil sviatok všetkých svätých. Tento sviatok sa neskôr presunul na 1. novembra. Podobný charakter má aj Pamiatka zosnulých alebo Dušičky, ktorá pripadá na 2. novembra. Tento deň zaviedli už koncom desiateho storočia. Od 13. storočia sa slávil v celej západnej cirkvi na pamiatku duší v očistci. Verilo sa, že omše, modlitby a dobré skutky môžu prispieť k oslobodeniu duší z očistca.
Pôvod názvu Halloween siaha až do stredoveku. Vo vtedajšom Anglicku bol Sviatok všetkých svätých označovaný ako All Hallows. Keďže ho slávili 31. októbra, teda v predvečer alebo večer pred Dňom všetkých svätých, dostal pomenovanie All Hallows’ Eve, prípadne All Hallows’ Evening.
Legenda o Jackovi O'Lanternovi
Tradícia vyrezávania svetlonosov pochádza z írskej legendy o Jackovi O’Lanternovi, prešibanom opilcovi, ktorý oklamal diabla a po smrti nenašiel miesto ani v nebi, ani v pekle. Diabol mu na cestu dal tlejúci uhlík, ktorý si Jack vložil do repy. Írska legenda hovorí, že miestny opilec Jack, ktorý viackrát oklamal diabla, zomrel počas Halloweenu. Jeho dušu nemohli prijať ani do neba, ani do pekla. Ten si ho uschoval do vydlabanej repy a s takýmto lampášom potom putoval do sveta ľudí. Na Halloween si preto ľudia svietia takýmto lampášom a veria, že ich ochráni pred zlými silami. Legendu o zlom Jackovi si zobrali so sebou Íri aj do Spojených štátov, kam emigrovali vo viacerých vlnách.
Halloween v Amerike a jeho rozšírenie
Neskôr sa európski prisťahovalci rozhodli ísť za oceán a do Ameriky priniesli tradíciu vyrezávania, ktorá sa veľmi rýchlo uchytila. Obyvatelia Ameriky však našli vhodnejšiu plodinu a lampáše začali vyrábať z tekvíc. A keďže sviatok slávili podobne ako Kelti 31. októbra, tradícia vyrezávania tekvíc sa stala neoddeliteľnou súčasťou Halloweenu. V Amerike sa Halloween vyvinul do podoby, ktorú poznáme dnes. Po príchode írskej komunity počas veľkého hladomoru v 19. storočí sa tento sviatok rozšíril do celej krajiny. V americkej kultúre je tekvica dôležitou súčasťou osláv Halloweenu a Vďakyvzdania. Tekvicové svietniky (Jack-o'-lantern), teda vyrezané tekvice, sú symbolom ochrany pred zlými duchmi.
S migráciou obyvateľstva z Britských ostrovov a hlavne z Írska do Severnej Ameriky v 19. storočí sa zvyky a výzdoba postupne začlenili do tamojšej kultúry koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Spočiatku zvykli chlapci a mladí muži poprevracať kôlne a porozbíjať okná. Neskôr boli aktívnejšie deti, ktoré chodili od domu k domu v kostýmoch a maskách s upozornením, že ak nedostanú sladkosti, tak urobia nejaké darebáctvo. Pôvodný význam nosenia masiek a kostýmov za účelom pomýlenia nadprirodzených bytostí u Keltov sa zmenil. V súčasnosti deti nosia masky, aby vystrašili a pobavili zúčastnených.
Sviatok začal prenikať do Európy v 90. rokoch 20. storočia prostredníctvom reemigrantov, filmov, televízie, internetu a médií. Halloween sa spája s posledným októbrovým dňom. V európskych krajinách sa začal udomácňovať v priebehu 90. rokov 20. storočia. V súčasnej podobe sa slávi okrem Európy a Severnej Ameriky, v ktorých sa vyvíjal, aj na území Austrálie, Nového Zélandu, Japonska a Srí Lanky.
Svetlonos - slovenská obdoba vyrezávaných tekvíc
Nielen Íri či Američania majú v tradíciách dlabanie tekvíc. Sú to aj Slováci. Už pred 100 až 150 rokmi sa u nás vyrezávali. Naši predkovia poznali tekvicové svetielka už pred viac ako sto rokmi, no nenazývali ich halloweenske, ale svetlonosy. Na Slovensku sa to volalo hľadanie svetlonosa. Išlo o starý zvyk tzv. svetlonosov. Etnologička Katarína Nádaská vysvetľuje, že naši predkovia poznali tekvicové svetielka už pred viac ako sto rokmi, no nenazývali ich halloweenske, ale svetlonosy.
Starí Slovania nadväzovali na dávnovekú mytologickú predstavu Keltov a chránili sa svetlom, ktoré nosili svetlonosi. Neskôr sa svetlo presunulo do tekvíc. Naši predkovia, starí Slovania, nepoznali vyrezávanie tekvíc tak, ako my dnes, ale už v tých časoch si svoje príbytky skrášľovali a osvetľovali vlastnoručne vyrobenými lampášmi, tzv. svetlonosmi. Išlo o vydlabané tekvice, do ktorých vkladali sviečky, aby im po ceste domov svietili na cestu a chránili ich tiež pred zlými bytosťami. Počas roka oslavovali množstvo sviatkov a pravidelne si chodili uctievať najbližších zosnulých na ich posledné miesto odpočinku. Keď sa zotmelo, hľadali spôsob, ktorým by si mohli posvietiť na cestu domov z návštevy cintorína. Svoje domy či vstupy do nich začali skrášľovať tekvicami, do ktorých vkladali sviečky. Tieto podomácky vyrobené lampáše pomenovali podľa ich schopnosti „udržať a niesť svetlo“, svetlonosi. Svietacie vyrezávané tekvice sa viažu najmä k Sviatku všetkých svätých, ktorý pripadá na 1. novembra. Kedysi boli tekvice s repou považované za posledné plody Zeme, ktoré v sebe niesli posledné lúče slnka. V zimnom období sa tieto plody vydlabávali a vkladali sa do nich sviečky a vynášali sa von do prírody.
Svetlonosom sa nazývali vyrezávané zimné tekvice, ktoré sa zberali z poľa koncom októbra. Semiačka sa sušili a pražili na ohni ako pochúťka na zimu. Pevná kôra tekvíc (najmä tých guľatých) bola vhodná na vyrezávanie a vkladanie sviečky do vnútra tekvice. Na Slovensku sa začali tekvice vyrezávať po tom ako sa rozšírilo ich pestovania v bývalom Uhorsku, teda v 19. storočí. Podľa obecných záznamov a kroník sa tekvice ako ozdoba jesene objavujú koncom 19. storočia. Etnologička Nádaská o vyrezávaní SVETLONOSOV: Osvetľovali ľuďom cestu z CINTORÍNOV.
Démonická bytosť Svetlonos
V dávnych časoch však ľudia verili tiež rôznym povestiam a legendám a týmito pojmami pomenovali aj nadľudskú bytosť, ktorá ich mohla so svojim jasným a žiarivým svetlom ľahko zviesť zo správnej cesty hlboko do lesa, kde na nich čakala nejaká tragédia. Svetlonos (svetlá noc, svetielko, bludička) bola démonická bytosť v podobe bludného mihotavého svetielka, objavujúca sa v noci pri močariskách, v lesných húštinách a v blízkosti vodných zdrojov. Niekde mal podobu malého chlapca so žeravými očami, ktorý pred pozorovateľom rástol do nadprirodzenej veľkosti. Zvádzal ľudí zo správnej cesty, vábil do močiarov, vodil ich po poliach, cez skálie a tŕnie či po cintorínoch. Mal moc najmä nad tými, čo nemali čisté svedomie. Lákal nielen svetlom, ale aj plačom či volaním po mene. „Svetlonos bol ten, ktorý človeka zviedol z cesty do lesa a niekedy sa to skončilo tragicky, že sa prevrátil s vozom a podobne," hovorí Nadáska. "Je to také blúdne svietlo. Niekto, kto zvádza pocestného z tej správnej cesty," dodáva.
Úmyselne či nechtiac ho mohol privolať človek, ktorý po zotmení zahvízdal. Zbaviť sa ho mohol prežehnaním sa alebo pomyslením na toho, s kým jedol veľkonočné vajíčko či štedrovečerné jedlo. Pôvod svetlonosov odvodzovala ľudová obrazotvornosť z duší niektorých zomretých, najmä nepokrstených detí (nebeské deti) i ľudí umretých násilnou smrťou (pokutujúce duše). Miestami ho dávala do súvisu s dušami ľudí, ktorí počas života presúvali medze na poliach, alebo s dušami zememeračov, ktorí nespravodlivo vymeriavali pôdu pri komasáciách. V 50. rokoch sa na túto tradíciu pozabudlo. Keď nútili komisári ľudí vstupovať do družstva, sa rozchýrila povera, že ani oni po smrti nenájdu pokoj a skončia ako svetlonosi.
Moderná podoba vyrezávaných tekvíc na Slovensku
Tekvice, ktorými si ľudia v tom čase vyzdobovali a vysvecovali domácnosti nemali rôznorodé tvary ako tie dnešné. Často išlo o jednoduché vydlabané tekvičky, ktoré mali spĺňať len jednu dôležitú funkciu - svietiť. Okrem toho, že ľudia tak zo svojich ciest vždy trafili domov, chránili sa tiež pred strigami či zlými démonmi, o ktorých boli presvedčení, že existujú. Vyrezávané tekvice so strašidelným výrazom v súčasnosti dopĺňajú už aj iné temné postavy ako strigy, mačky, netopiere či sovy, ktoré sa vytesávajú do plodín tiež. Ľudia si počas Halloweenu nimi skrášľujú svoje domácnosti, ale klasický spôsob vyrezávania postupne nahrádzajú iné, zaujímavejšie postupy. Jedným z nich je aj doplnenie strašidelného výrazu rôznymi kvetinami a vresmi, čím tekvica slúži aj ako dekoračný črepník. Dnes sú vydlabané tekvice obľúbenou jesennou dekoráciou. Najmä pri domoch ich vidno počas celého októbra.
tags: #vyrezavanie #tekvice #je #symbol