Hlienový výtok u sučky: Pyometra, gravidita a iné príčiny

Hlienový výtok z pošvy u fenky môže byť pre mnohých majiteľov znepokojujúcim signálom, najmä ak súvisí s podozrením na graviditu alebo zdravotné problémy. Je dôležité rozlišovať medzi bežnými fyziologickými javmi a príznakmi, ktoré si vyžadujú odbornú pozornosť veterinárneho lekára. Tento článok sa zameriava na pochopenie rôznych typov výtoku, ich možných príčin a na to, ako správne reagovať v závislosti od situácie.

Normálny hlienový výtok počas cyklu

Počas pohlavného cyklu fenky dochádza k prirodzeným zmenám, ktoré môžu zahŕňať aj výskyt hlienového výtoku. Tento hlien, často popisovaný ako číry, bez zápachu a s konzistenciou podobnou "sopľu", je v skutočnosti hlienová zátka. Jej hlavnou funkciou je chrániť maternicu pred baktériami a infekciami. Táto hlienová zátka sa pred háraním obvykle uvoľní, čo fenky počas tohto obdobia robí náchylnejšími na infekcie. Po háraní sa opäť vytvára. Hlien môže mať rôzne konzistencie a farby, od čírej cez vaječnú až po bielu. V prípade, že výtok nie je sprevádzaný nepríjemným zápachom, nie je výrazne zelený alebo nahnedlý a neobsahuje krv, zvyčajne nejde o vážny problém. V takýchto prípadoch, ak je fenka inak čulá, má normálnu teplotu a chuť do jedla, nie je nutné panikáriť.

Výtok počas gravidity a jeho špecifiká

Gravidita u sučky je obdobie, ktoré si vyžaduje zvýšenú pozornosť majiteľa. Hoci sa príznaky gravidity nemusia objaviť okamžite, existujú určité indície, ktoré ju môžu naznačovať. Približne mesiac po háraní sa môže objaviť mierny hlienovitý výtok. Zároveň sa môžu začať zväčšovať bradavky a z nich môže vytekať mierne zakalená tekutina. V tomto období je dôležité sledovať aj zmeny v správaní sučky, ako je možná znížená aktivita alebo zmeny v apetíte.

Na potvrdenie gravidity sa odporúča navštíviť veterinárneho lekára. Ten môže vykonať špeciálny hormonálny test (21-25 dní po krytí) alebo ultrazvukové vyšetrenie (od 20.-22. dňa gravidity). Približne od 30. dňa gravidity je možné pomocou ultrazvuku zistiť aj počet šteniat, hoci toto vyšetrenie nemusí byť vždy úplne presné.

Pôrod a jeho fázy

Blížiaci sa pôrod je sprevádzaný ďalšími príznakmi. Najspoľahlivejšou metódou je pravidelná kontrola telesnej teploty, ktorá približne 24 hodín pred pôrodom klesne o 1-2 stupne Celzia. Ďalším znakom je zväčšenie mliečnych žliaz a spustenie mledziva. Fenka môže stratiť záujem o kŕmenie a vykazovať nepokoj, hľadanie miesta na pôrod, hrabkanie a točenie sa. Charakteristické je aj častejšie močenie a hlienovitý výtok, signalizujúci uvoľnenie hlienovej zátky, zvyčajne 12-24 hodín pred pôrodom.

Pôrod je fyziologický proces a väčšina sučiek rodí spontánne bez pomoci majiteľa a len v malom množstve prípadov je potrebný zásah chovateľa, prípadne veterinárneho lekára. Dĺžka gravidity u psa trvá v priemere 63 dní (58-70).

• I. Fáza (prípravná): Fenka prestáva žrať, je nervóznejšia, pripravuje si miesto pôrodu, niekedy vyhľadáva prítomnosť majiteľa, inokedy sa ho stráni. Trvá 12-24 hodín.
• II. Fáza (otvárania krčka maternice): Vonkajšie prejavy tejto fázy sú nevýrazné a majiteľovej pozornosti môžu uniknúť. Uvoľňuje a úplne sa otvára krčok maternice, uvoľňuje sa hlienová zátka, ktorú môže majiteľ vidieť v podobe hlienu pripomínajúcej hmoty. Následne praská prvý plodový obal sprevádzaný výtokom väčšieho množstva svetlého vodnatého (moč pripomínajúceho) sekrétu.
• III. Fáza (vypudzovanie šteniatok): Je sprevádzaná výraznými kontrakciami brušného lisu, začína vypudzovanie šteniatok. Fyziologická doba tohto obdobia je 2 až 6 hodín. Zbystriť by mal majiteľ a upovedomiť veterinára asi pri 4. hodine začatého pôrodu, kedy treba začať v záujme zachovania života šteniat zvažovať chirurgický zákrok (cisársky rez). Je možné podporiť tlaky i hormonálnou terapiou - účinná látka oxytocín. V takomto prípade by sa mal účinok - spustenie pôrodu dostaviť do 1 hodiny. Inak je doporučené okamžite vykonať cisársky rez, lebo po tomto termíne zväčša dochádza k oddeľovaniu lôžka od maternice a následne k rýchlemu úmrtiu šteniat. Šteňatá pri normálne prebiehajúcom pôrode vychádzajú z pôrodných ciest buď hlavičkou (predná poloha) alebo zadnými končatinami (zadná poloha). Obe polohy sú fyziologické. Vlastný plodový obal šteniatka praská pri prechode pôrodnými cestami a niekedy ostáva šteňa po vytlačení v spojení s obalom prostredníctvom pupočnej šnúry. V takomto prípade je optimálne pevne chytiť prstami pupočnú šnúru a pomaly vytiahnuť z pôrodných ciest plodový obal. Následne doporučujeme podviazať pupočnú šnúru asi 1cm od tela šteniatka a ponechať asi 1cm-manžetu za podväzom, zbytok lôžka po odstrihnutí zneškodniť. Dôvodom tohto podväzu je minimalizovať straty krvi plodu a zároveň zamedziť zvýšenému olizovaniu pupočnej oblasti sučkou. Zvýšené krvácanie totiž evokuje u sučky zvýšené olizovanie pupočnej oblasti s cieľom zastaviť krvácanie, takéto úporné olizovanie totiž zvyšuje riziko poškodenia brušnej steny plodu s potenciálnou pravdepodobnosťou vytiahnutia čriev z dutiny brušnej šteniatka, následne jeho úhyn. Odstránené lôžko nedoporučujeme v súčasnosti podávať zjesť sučke (ako sa dlho tradovalo v minulosti), dôvodom sú možné zažívacie problémy. Dôležitým je tiež písanie si času narodenia každého šteniatka. Normálna doba medzi vypudením každého šteniatka je 2, maximálne 4 h.
• IV. Fáza (vypudzovanie placent): Nasleduje bezprostredne po druhej fáze. Dochádza k vypudzovaniu zvyškov po pôrode, zadržaných lôžok. Sú situácie, kedy je sučka vyčerpaná dĺžkou pôrodu a prestáva tlačiť. Potenciálny koniec pôrodu si skúsený majiteľ môže overiť prehmataním brušnej dutiny sučky u menších plemien, u veľkých a gigantických plemien doporučujeme kontrolu konca pôrodu prostredníctvom veterinára sonograficky, alebo pre rozsiahlosť brucha radšej rentgenologicky.

Kedy je výtok signálom pre návštevu veterinára?

Existujú však situácie, kedy hlienový výtok z pošvy u fenky signalizuje problém, ktorý si vyžaduje okamžitú veterinárnu pozornosť. Medzi takéto príznaky patria:

• Zelenkastý alebo nahnedlý výtok: Ak výtok mení farbu na zelenú alebo hnedú, môže to znamenať infekciu.
• Výrazný zápach: Neobvyklý, silný zápach z výtoku je varovným signálom.
• Prítomnosť krvi: Krvavý výtok, najmä ak nie je spojený s háraním, by mal byť okamžite konzultovaný s veterinárom.
• Zelenkastý výtok u mladej fenky: U 2,5-mesačnej fenky s výtokom, ktorý sa ťahá až na zem a vyzerá nepríjemne, je návšteva veterinára nevyhnutná. Môže ísť o zápal alebo iné problémy.
• Výtok po sterilizácii: Ak sterilizovaná fenka vykazuje zdurenú vulvu, značkuje terén a častejšie močí, pričom tieto príznaky sa podobajú háraniu, je potrebné to konzultovať s veterinárom. Môže to byť dôsledok práce hormónov alebo iných komplikácií.
• Výtok spojený s inými príznakmi: Akýkoľvek výtok, ktorý je sprevádzaný letargiou, nechutenstvom, zvýšenou teplotou alebo inými zmenami v správaní, by mal viesť k návšteve veterinára.

Pyometra a iné zápaly maternice

Jednou z vážnejších príčin výtoku z pošvy u feniek je pyometra, teda hnisavý zápal maternice. Pyometra alebo hnisavý zápal maternice je najčastejším a najnebezpečnejším ochorením pohlavného aparátu súk. Často o ňom hovoríme v ambulancii, pretože medzi majiteľmi stále kolujú mýty o tomto ochorení, napríklad že sučka má mať za život aspoň jeden vrh šteniat a to ju pred týmto ochorením ochráni. Tento stav si vyžaduje urgentné veterinárne riešenie, často operačné.

Príčiny vzniku pyometry

Hnisavý zápal maternice (pyometra) sa môže rozvinúť u každej dospelej nesterilizovanej sučky, ktorá je v diestrálnej fáze cyklu alebo tesne po nej. Približne 1-3 mesiace po ruji je organizmus sučky pod vplyvom progesterónu - hormónu produkovaného vaječníkmi po ovulácii. Jeho úlohou je pripraviť organizmus na graviditu po potenciálnom oplodnení ovulovaných vajíčok. Hoci progesterón ovplyvňuje najmä fungovanie maternice a krčka maternice, pôsobí aj na metabolické procesy (napr. zabraňuje interakcii inzulínu so svojím receptorom).

• Hormonálne zmeny: Počas hárania stúpa hladina progesterónu, čo spôsobuje zmeny v maternici. Progesterón stimuluje sliznicu maternice (endometrium) k zahusťovaniu a produkcii sekrétov, ktoré môžu vytvárať ideálne prostredie pre baktérie.
• Oslabená imunitná odpoveď: Počas diestrálneho obdobia (po háraní) dochádza k zníženiu prirodzenej imunitnej odpovede v maternici.
• Bakteriálna infekcia: Najčastejšou baktériou spojenou s pyometrou je Escherichia coli, ktorá bežne osídľuje tráviaci a močový trakt psa. Táto baktéria má schopnosť prenikať cez steny maternice, hrubého čreva a močových ciest. Do maternice sa môže dostať aj cez vulvu počas hárania alebo počas hormonálneho cyklu, keď je kŕčok maternice otvorený.
• Vek a opakované hárania: Pyometra sa najčastejšie vyskytuje u starších sučiek alebo u sučiek, ktoré neboli sterilizované a prešli mnohými háracími cyklami.
• Genetické predpoklady podľa plemena: Podľa záznamov zo švédskej databázy poisťovní (z rokov 1995-2006) sú niektoré plemená náchylnejšie na pyometru.

Typy pyometry

Rozoznávame 2 typy pyometry: Uzavretú a otvorenú. Uzavretá zvykne mať ťažší priebeh.

1. Otvorená pyometra: Otvorená pyometra sa u sučky prejavuje prítomnosťou hnisavého výtoku z vulvy, čo je často prvý príznak, ktorý si majiteľ všimne. Otvorená pyometra znamená, že kŕčok maternice je otvorený, a hnis nahromadený v maternici tak môže vytekať von, čo zmierňuje vnútorný tlak a trochu znižuje riziko prasknutia maternice. Majitelia si výtok môžu všimnúť na srsti v oblasti vulvy, alebo ako škvrny na podložke, kde sučka spí. Výtok býva často hnisavý, zakalený a môže mať nepríjemný zápach. Vylizovanie vulvy je typické a časté pri otvorenej pyometre.
2. Uzavretá pyometra: Krčok maternice je uzavretý a hnis sa hromadí v maternici. Pri zatvorenom krčku maternice prevažujú celkové prejavy ako letargia, nechutenstvo, horúčka, polyúria-polydipsia (nadmerné močenie s nadmerným pitím), zvracanie a hnačka. Poväčšine sú výsledkom pôsobenia endotoxínov produkovaných premnoženými baktériami v maternici. Vaginálny výtok v tomto prípade nie je prítomný a tak môžu tieto nešpecifické klinické príznaky byť poľahky interpretované nesprávne, napríklad ako následok gastrointestinálnych problémov. Sučky bývajú značne letargické, často majú aj zväčšené brucho ako následok plniacej sa maternice hnisom.

Diagnostika pyometry

Pyometru diagnostikuje veterinárny lekár na základe klinického vyšetrenia, ultrazvuku a krvného testu. V ambulancii sa majiteľov povypytujeme na anamnézu, najmä na priebeh predošlých a posledného hárania. Urobíme klinické vyšetrenie, pričom už dôkladné prehmatanie brucha nás často vedie k podozreniu na pyometru. Pre nasadenie liečby je rozhodujúci zdravotný stav a ďalšie využitie suky. Sonografické vyšetrenie brušnej dutiny je v prípade pyometry najspoľahlivejšou diagnostickou metódou. Nálezom býva zväčšená maternica s tekutou náplňou, tá však nie je špecifická pre len pyometru. Preto v rámci diferenciálnej diagnostiky je potrebné odlíšiť hydrometru, mukometru, hemometru.

Liečba pyometry

Po diagnostikovaní pyometry sa otvára možnosť dvom liečebným postupom: farmakologickému preliečeniu a chirurgickému odstráneniu vaječníkov a maternice. Rozhodnutie pre jeden alebo druhý postup sa odvíja od viacerých individuálnych faktorov: otvorená/zatvorená forma pyometry, pokročilosť ochorenia a s tým súvisiaci zdravotný stav pacienta, iné zároveň prebiehajúce ochorenie, vek sučky, jej chovná využiteľnosť a preferencie majiteľa. Zatvorená forma pyometry má zväčša závažný dopad na organizmus sučky a klinický priebeh je natoľko vážny, že urgentný chirurgický zásah sa stáva jedinou možnou alternatívou.

Liečba pyometry môže byť konzervatívna (injekčná), ale jej úspešnosť nie je vždy zaručená a môže dôjsť k recidíve. Farmakologická liečba pomocou správne zvolených medikamentov a liečebného protokolu uvoľňuje kŕčok maternice a zároveň pôsobí stimulačné na hladké svalstvo maternice. To sa intenzívne sťahuje a tým umožňuje vypudiť zostávajúci hnis von z maternice. Spolu s podpornou antibiotickou liečbou je vo väčšine prípadov proces preliečený do pár týždňov. K farmakologickej liečbe sa pristupuje najmä v situáciách, keď je riziko spojené s narkózou väčšie ako benefit z definitívneho riešenia problému alebo ak je sučka chovne cenná. V takýchto prípadoch je kľúčové prediskutovať situáciu s veterinárom. Veterinár so skúsenosťami s chovnými jedincami sa bude snažiť zvoliť takú liečbu, ktorá umožní sučke zachovať reprodukčnú schopnosť. Nie je to však vždy možné. Úspešnosť prežitia a zachovania plodnosti býva dobre zvládnuteľná, s priemernou plodnosťou po liečbe dosahujúcou 70 % (s rozptylom od 14 % do 100 %). Chovatelia musia myslieť aj na časté riziko recidívy; priemerná miera recidívy po liečbe je približne 20 % (s rozptylom 0 - 85 %).

Chirurgická liečba je preferovanou terapiou a zároveň jedinou možnosťou u zatvorenej formy pyometry. Spočíva v odstránení maternice aj s patologickým obsahom spolu s vaječníkmi. V podstate sa jedná o sterilizáciu, no sterilizáciu vysoko rizikovú. Odhliadnuc od formy pyometry a iných faktorov, ktoré môžu pri rozhodovaní zavážiť je chirurgické odstránenie vaječníkov a maternice najvhodnejším a preferovaným riešením tohto ochorenia, pretože je zároveň liečbou i prevenciou pred opakovaním sa procesu v nasledujúcich rujách. Aj po chirurgickom zákroku je nevyhnutná následná liečba, aby sa zabránilo sepse a pooperačným komplikáciám. Rekonvalescencia po operácii býva väčšinou bezproblémová. Pacientka dostane antibiotiká, lieky na bolesť a väčšinou i golier, ktorý jej zamedzí sa o ranu starať "po svojom". V tomto pooperačnom období by sučka mala dodržiavať výrazný kľudový režim, bez veľkého pohybu. Obvykle žiadna zásadná diéta nie je potrebná, ak sa však jednalo o ťažký stav možno podávať rekonvalescenčné krmivo pre zvýšenie príjmu energie. Možno užívať aj doplnky stravy vo forme pasty Aptus Recobooster Dog alebo sirup Recover 500 ml.

Prognóza závisí od doby, v ktorej bola započatá liečba, a zdravotnom stave sučky. V prípade, ak je terapia zahájená v pokročilom štádiu sú vyhliadky na uzdravenie neisté. Naopak, ak bolo ochorenie podchytené skoro a sučka nemá iné súbežne prebiehajúce ochorenie je prognóza priaznivá.

Falošná gravidita (Pseudogravidita)

Falošná gravidita, známa aj ako pseudogravidita, je stav, kedy fenka vykazuje príznaky podobné gravidite, hoci nie je gravidná. Tento stav je spôsobený hormonálnymi zmenami v tele sučky po háraní. Prejavy môžu zahŕňať zväčšenie mliečnych žliaz, produkciu mlieka, zmeny v správaní (nepokoj, mazlivosť, nosenie hračiek ako "mláďat") a niekedy aj mierne zväčšenie vulvy s hlienovitým výtokom. Hoci falošná gravidita zvyčajne nie je život ohrozujúca, môže byť pre fenku a jej majiteľa stresujúca. V niektorých prípadoch môže veterinárny lekár odporučiť liečbu na potlačenie produkcie mlieka alebo psychické prejavy. Kastácia je v týchto prípadoch často považovaná za preventívne opatrenie.

Starostlivosť a prevencia

Správna starostlivosť o fenku zahŕňa aj sledovanie jej reprodukčného cyklu a prípadných zdravotných problémov. Vyvážená strava, dostatok pohybu primeraný veku a kondícii, a pravidelné veterinárne prehliadky sú kľúčové pre udržanie jej zdravia. V prípade akýchkoľvek nejasností alebo znepokojujúcich príznakov, ako je neobvyklý výtok z pošvy, je vždy najlepšie neodkladne konzultovať situáciu s veterinárnym lekárom. Len odborník môže správne diagnostikovať príčinu a navrhnúť vhodnú liečbu.

Najlepší spôsob, ako predchádzať hnisavému zápalu maternice u sučiek, je kastrácia, ktorá odstráni riziko tohto ochorenia. Najlepšou prevenciou tohto akútneho ochorenia je kastrácia. Ak viete, že od sučky nebudete chcieť šteniatka, je najlepšie ju po prvom háraní vykastrovať. Mnohí chovatelia sa navyše obávajú nežiaducich účinkov anestézie, preto hľadajú aj alternatívne preventívne možnosti. Chovatelia, ktorí nechcú mať šteniatka od svojej sučky a hlavne ak ide o staršie zvieratko, by mali pouvažovať nad sterilizáciou a touto cestou tak úplne vylúčiť možnosť vzniku tohto ochorenia. Riziko znižuje aj vylúčenie ošetrenia zvieraťa hormonálnymi prípravkami, ktoré sa používajú na prerušenie / oddialenie ruje, ďalej dodržiavaním zásad asepsy pri pôrode a krytí.

Zdravý črevný mikrobióm môže podľa najnovších štúdií zohrávať kľúčovú úlohu v prevencii pyometry. Výskumy črevného mikrobiómu psov naznačujú súvislosť medzi zdravím čriev a rizikom rozvoja pyometry u sučiek. Najčastejší patogén, E. coli, môže migrovať z tráviaceho systému do reprodukčných orgánov. Počas estrálneho cyklu, keď je imunitný systém sučky oslabený, sa tieto baktérie ľahšie dostávajú do maternice, kde priľnú k jej stenám a spôsobia zápal. Stravovacie faktory - Kvalita bielkovín, typ vlákniny a spôsob spracovania stravy (surová vs. spracovaná) ovplyvňujú zloženie črevného mikrobiómu. Prospešné baktérie podporujú zdravie imunity, zatiaľ čo nerovnováha v strave a oslabená črevná výstelka prispievajú k rozvoju patogénnych baktérií. Táto súvislosť zdôrazňuje význam udržiavania vyváženého črevného mikrobiómu prostredníctvom kvalitnej stravy a vhodnej probiotickej podpory pri predchádzaní pyometry. Rizikovým sučkám podávajte priebežne (3 mesiace s 1 mesiacom prestávky) Omega 3 mastné kyseliny v dávke 75-100 mg/kg EPA/DHA.

tags: #vytok #hlinu #pri #koreni #suky

Populárne príspevky:

• príprava punčovej polevy
• Ako udržiavať vrecká na zeleninu čisté
• Prečítajte si, ako pestrec mariánsky podporuje zdravie pečene
• Sprievodca výberom stroja na hamburgery
• Čo si pripraviť na raňajky?