Požehnávanie jedla a vody je hlboko zakorenená tradícia v mnohých kultúrach a náboženstvách, ktorá presahuje samotný akt konzumácie. Od starovekých rituálov až po súčasné praktiky je požehnávanie jedla a vody prejavom vďaky, úcty a duchovného spojenia. V slovenskej kultúre, silne ovplyvnenej kresťanstvom, má táto tradícia osobitné miesto a prejavuje sa rôznymi spôsobmi, najmä v súvislosti s kresťanskými sviatkami a bežným životom.
V kresťanstve, konkrétne v Katolíckej cirkvi, sa verí, že Boh si želá, aby sa každý aspekt nášho života stal svätým a požehnaným. Cirkev sa snaží posvätiť aj veci, ktoré bežne užívame, ako napríklad jedlo a nápoje.
Všeobecné požehnania a ich miesto v kresťanstve
Sväteniny a ich účinnosť
Sväteniny, medzi ktoré patria aj spomenuté požehnania, ustanovila Cirkev teda na základe biblickej tradície. Na príklade môžeme najlepšie uvidieť, aký je rozdiel medzi siedmimi sviatosťami a rôznymi sväteninami. Tak napr. eucharistický chlieb sa tiež „žehná“, posväcuje, avšak neomylnou silou slov samotného Krista. Preto sa z chleba stáva Kristovo telo.
Sväteniny na rozdiel od sviatostí neudeľujú milosť Ducha Svätého, ale iba pripravujú na prijatie ovocia sviatostí a uspôsobujú na spoluprácu s ňou. Ak sa žehnajú, v úvode spomínané v košíku prinesené chleby, tak každý veriaci vie, že si domov nenesie chlieb premenený na Kristovo telo, ale „len“ kňazom - zástupcom Cirkvi požehnaný chlieb. Ak však aj tento „požehnaný“ chlieb nemá takú istú hodnotu, ako onen „premenený“, predsa len jeho požehnanie nie je bez zmyslu. Teológovia hovoria, že vo sviatostiach pôsobí Kristovo slovo, vo sväteninách pôsobí modlitba Cirkvi. A práve táto modlitba spôsobuje ich účinnosť.
Sväteniny ako isté napodobnenie sviatostí naznačujú najmä duchovné účinky a na príhovor Cirkvi ich aj dosahujú. Obsahujú vždy modlitbu, ktorú často sprevádza stanovený znak ako je vkladanie ruky, znak kríža, pokropenie požehnanou (svätenou) vodou. Vysluhovateľom svätenín je spravidla biskup.
Požehnané a svätené predmety teda nie sú nejaké ochranné talizmany pre šťastie, neslúžia na to, aby sa s nimi vykonávala nejaká mágia. Ide tu skôr o vonkajšie symbolické vyjadrenie spoločenstva v modlitbe.
Počas roka si veriaci dávajú požehnávať aj ružence, sošky a iné náboženské predmety. Je zvykom tiež žehnať domy, autá, polia atď. Dôvod k rôznym požehnaniam nachádzame už v Starom zákone.
Požehnanie vína na sviatok sv. Jána Apoštola
Vo vianočnej oktáve Cirkev slávi sviatok sv. apoštola Jána a na slávenie má vyhradené špeciálne požehnanie. Táto tradícia vychádza z legendy o živote svätého Jána. Podľa legendy Jána vyzvali jeho nepriatelia, aby vypil pohár vína naplnený jedom. Popisy legendy sa líšia v tom, čo sa stalo ďalej, ale Ján buď vypil víno a neutrpel žiadnu otravu, alebo víno požehnal a z kalicha vystúpil jed v podobe hada. Na pamiatku tejto udalosti má Cirkev špeciálne požehnanie vína, ktoré možno nájsť v Rímskom rituáli. Požehnanie odkazuje na legendu a tiež na liečivé vlastnosti vína.
Súčasťou je modlitba, ktorú kňaz použije po svätej omši vo sviatok sv. Jána:
„Pane, náš Bože, ty dávaš mnoho dobrých darov. Aj víno je tvojím darom. Je plodom zeme a ľudskej práce a tvoj Syn Ježiš Kristus si ho zvolil ako znamenie novej zmluvy vo svojej krvi. Rozmnož nad nami svoje milosrdenstvo a preukáž nám svoju milosť, ako si to už mnohokrát urobil tým, ktorí dúfali v tvoju dobrotivosť. Požehnaj + toto víno, ktoré si nám dal ako plod viniča a našej práce, a všetkých, ktorí ho budú požívať, napĺňaj svojím požehnaním, aby hľadali teba, pravý vinič, a upevňuj ich v zdraví tela i duše. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov."
Ďalšia časť modlitby znie:
„Podľa tvojho zaľúbenia, Pane Bože, požehnaj + a posväť + túto nádobu vína (alebo iného nápoja) silou svojej pravice; a daj, aby pre zásluhy svätého Jána, apoštola a evanjelistu, všetci tvoji veriaci, ktorí ho pijú, našli v ňom pomoc a ochranu.
Modlitba pred jedlom: Vďačnosť za dary
Modlitba pred jedlom je dôležitým prejavom vďačnosti za pokrm, ktorý máme na stole. Je to príležitosť poďakovať Bohu za Jeho požehnanie, za tých, ktorí jedlo pripravili, a za všetkých, ktorí sa o nás starajú. Pred každým jedlom je krásnym zvykom zastaviť sa na chvíľu a poďakovať Bohu za dary, ktoré nám dal. Modlitba pred obedom nám pomáha uvedomiť si, že nie všetci majú toľko ako my, a že každý pokrm je požehnaním.
V modlitbe pred jedlom uzatvárame okamih tým, že si uvedomujeme Božiu prítomnosť a jeho úlohu v našom každodennom živote. Modlitba pred jedlom je dôležitou súčasťou kresťanského života, pretože nás spája s Bohom aj v bežných každodenných činnostiach, ako je jedenie a pitie.
V tradičnej modlitbe pred jedlom sa hovorí: "Požehnaj nás, Pane, a tieto Tvoje dary, ktoré máme prijať z Tvojej dobroty, skrze Krista, nášho Pána." Po jedle sa zasa modlíme: "Ďakujeme Ti za všetky Tvoje dary, Všemohúci Bože, ktorý žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen. Nech duše verných zosnulých, skrze Božie milosrdenstvo, odpočívajú v pokoji."
Ten, kto varil jedlo, preniesol do neho aj časť svojho rozpoloženia. Modlitba pred jedlom má preto zmysel. Je to v podstate poďakovanie a slúži na očistenie duše od pripútanosti k pozemským pôžitkom. Podobne každý nápoj pred vypitím môžeme požehnať modlitbou. Voda ľahko preberá energiu a vibrácie svojho okolia. Zneutralizujeme tak prípadné zachytené negatívne informácie.
Požehnávanie veľkonočných pokrmov: Centrálny obrad
Historický kontext a pôvod
Požehnávanie veľkonočných jedál je starobylá tradícia, ktorá súvisí so starou pôstnou disciplínou. Počas 40-dňového pôstu sa veriaci zdržiavajú nielen mäsitého pokrmu, ale aj pokrmov zo syra či vajec. Pôstne obdobie, ktoré predchádza sláveniu Veľkej noci, malo svoj prísny poriadok, nemohlo sa požívať mäso, ale ani vajcia a syr. Tieto jedlá veriaci prinášajú na požehnanie a po skončení 40-dňového pôstu je tento prvý pokrm doma požívaný, povedzme na slávnosť Veľkej noci. Na znak radosti po skončení Pôstneho obdobia veriaci na slávenie Veľkonočnej vigílie prinášali do kostola rôzne pokrmy na požehnanie.
Požehnanie pokrmov pripomína, že spoločenstvo so zmŕtvychvstalým Kristom pri eucharistickom stole má pokračovať doma v hostine lásky - agapé. Tento prastarý zvyk naznačuje radosť z Kristovho zmŕtvychvstania a eucharistickú hostinu.
Priebeh obradu svätenia
Svätenie jedál začína na východe Slovenska tradične už na Bielu sobotu. Ľudia prichádzajú do kostolov s košíkmi plnými jedla. Zjednodušene povedané sa jedná o kresťanský obrad, pri ktorom kňaz žehná jedlo, ktoré veriaci prinesú v košíkoch do kostola. Ľudia sa postavia do radu, košíky postavia pred seba na zem a kňaz prechádzajúci okolo ich pokropí svätenou vodou.
Tomuto obradu môže predsedať kňaz, alebo diakon. Po prečítaní Božieho slova sa kňaz, alebo diakon, modlí modlitbu požehnanie nad pokrmom, potom pokrmy kropí svätenou vodou a incenzuje. Požehnanie však môže byť aj súčasťou slávenej svätej omše. Obrad požehnania sa vtedy koná pred záverečným požehnaním. Požehnávanie jedál bývalo spojené so zvykom darovať ich núdznym, napríklad ako sviatočný obed starým a chorým.
Po posvätení sa gazdiné rýchlo ponáhľali domov, aby boli po celý rok šikovné. Gazdiná potom doma pripravila slávnostný stôl, kde položila posvätené jedlá. Zvyšky z posvätených jedál sa nesmeli vyhodiť. Preto sa omrvinky a škrupiny z vajec odkladali a pri prvej oračke ich vysypali do prvej brázdy ako obeť zemi.
Obsah veľkonočného košíka a jeho symbolika
Každý veľkonočný košík je jedinečný, avšak existujú určité pravidlá, ktoré určujú, aké potraviny by v ňom mali byť. Veľkonočný košík musí obsahovať vajíčka, chlieb, klobásy, baránka, chren, soľ a korenie, ktoré majú hlboké symbolické významy spojené s kresťanskou tradíciou.
| Potravina | Symbolika |
|---|---|
| Vajíčka | Nový život, znovuzrodenie, vzkriesenie |
| Chlieb | Kristovo telo, jednota |
| Klobása | Prosperita, šťastie, zdravie |
| Baránok | Zmŕtvychvstalý Kristus, víťazstvo dobra nad zlom |
| Chren | Sila, prekonávanie ťažkostí |
| Soľ | Očistenie, múdrosť |
| Korenie | Horké byliny, exodu z egyptského otroctva |
Okrem týchto základných potravín sa v košíkoch nachádzajú aj ďalšie doplnky, ako napríklad malé kúsky domáceho pečiva, bábovka alebo koláč, ktoré symbolizujú sladkosť a radosť a sú znakom šikovnosti tých, ktorí pripravili košík. Najčastejšie požehnávaným jedlom bolo mäso, chlieb, koláč, vajcia, maslo a syr. V dvadsiatych rokoch sa pridali aj čokoládové vajíčka.
veľkonočné cupcakes/recept/veľká noc
Kde sa vzal zvyk požehnávať soľ?
Pramení v skutočnosti, že soľ bola považovaná za ozdravujúci prvok. Prorok Elizeus dostal príkaz od Pána nasypať ju do vody, aby jej vrátila blahodarnú silu. Podľa modlitby požehnania soli má voda zmiešaná s takto požehnanou soľou chrániť od nepriateľských útokov a pomáha žiť pod stálou ochranou Ducha Svätého. Ďalším dôvodom požehnávania soli je skutočnosť, že sám Kristus hovorí učeníkom: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali“ (Mt 5, 13).
Soľ je známa aj ako konzervačný prostriedok. Vo veľkonočnej liturgii sa slávi tajomstvo vykúpenia cez smrť a zmŕtvychvstanie Krista. Neodmysliteľnou súčasťou slávenia veľkonočnej vigílie je aj vysluhovanie sviatosti krstu - zrodenie k novému životu skrze Ježiša, alebo obnova krstných sľubov, teda obnova života veriaceho človeka v Kristovi. Soľ je teda znakom stálosti, istým spôsobom „zakonzervovaním“ človeka v dobrom, vo večnom živote, ktorý nám získal Kristus. Preto aj soľ je predmetom požehnania tak ako voda a tiež iné jedlá.
Príprava a výzdoba veľkonočného košíka
Na svätú omšu sa prinesie malý košík, zvyčajne vyrobený z prútia alebo trstiny, ktorý by mal byť starostlivo ozdobený. Zvyčajne sa vystiela bielym obrúskom, aby sa zvýšila estetika a zároveň sa obsah chránil pred vyschnutím. Často sa tiež zdobí vetvičkami, jarnými kvetmi alebo farebnými stuhami. Niektoré rodiny sa snažia vzhľad košíka ozvláštniť ďalšími prvkami, ako sú pierka alebo malé figúrky. Dôležitou súčasťou košíka sú tiež obrúsky, ktoré všetky dobroty ukrývajú pred zrakom a chránia pred znečistením. Počas obradu svätenia sa však obrúsky snímu, aby na veľkonočné jedlo aspoň trochu kroplo zo svätenej vody. Košík prikryli vyšívanou dečkou. Tento zvyk už v niektorých častiach Slovenska vymizol, ale dodnes udržal najmä na severovýchode Slovenska.
Čo do košíka nepatrí
Najčastejšou chybou je dávať do košíka zajace, ktoré sú svetským symbolom a s Veľkou Nocou nemajú nič spoločné.
Regionálne odlišnosti v svätení jedla a veľkonočných zvykoch
Veľká noc je na Slovensku sviatkom, ktorý spája kresťanskú vieru, rodinné tradície a ľudový folklór. Veľkonočné zvyky a jedlá sa líšia v závislosti od regiónu Slovenska. Aj keď sú Košice druhým najväčším mestom Slovenska, veľkonočná atmosféra tu vôbec nestráca na autenticite.
Západné Slovensko
Typické sú bohato obložené taniere s údeným mäsom, šunkami, chrenom a kyslými uhorkami. Medzi dezertmi prevládajú makové a tvarohové štrúdle, bratislavské rožky a orechové bábovky. V západnej časti Slovenska sa do košíkov ako symbol radosti a Božieho požehnania často pridáva víno.
Stredné Slovensko
Základom hostiny je plnené jahňa, kysnuté koláče a sladký pečený baránok. Miestnou špecialitou sú ruské vajcia so zemiakovým šalátom a domácou majonézou.
Severné Slovensko
Na stole nesmie chýbať údená šunka, varené vajíčka a syrová hrudka. Pokrmy sa servírujú na drevených výrobkoch.
Južné Slovensko
Pečie sa baránok z masy pripravenej z vajec, žemlí a klobásy. Pripravuje sa aj koláč calta podobný vianočke a raňajkuje sa žihľavová praženica.
Východné Slovensko
Na východnom Slovensku je Veľká noc sviatkom, ktorý spája kresťanskú vieru, rodinné tradície a ľudový folklór. Pečie sa kysnutý koláč paska (pascha) na slano s klobásou alebo v sladkej podobe s tvarohom. Nechýba veľkonočná hrudka (syr, sirek, vajíčkový syr). V rusínskych a ukrajinských oblastiach severovýchodného Slovenska, vo Svidníku, Ladomirovej, Krajnej Poľane či Vyšnom Komárniku je vrcholom sviatkov veľkonočná nočná liturgia, po ktorej sa svätia košíky s jedlom pod holým nebom. V Ladomirovej je jedinečným zvykom trojité požehnanie košíkov, počas ktorého kňaz trikrát obchádza veriacich a požehnáva jedlá. Každý okruh má svoj význam: utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista. Do košíkov sa vkladajú aj tzv. rodinné kraslice, venované jednotlivým členom rodiny.
Ďalšie regionálne špecifiká
V okolí Košíc, napríklad v Rozhanovciach, Valalikoch či Medzeve, sa tradície prelínajú s folklórom. V Medzeve sa Veľká noc slávi s pokojom a úctou k starým zvykom. Jedným z nich je zakopanie kraslice pod ovocný strom, ktoré symbolizuje nový život a nádej na bohatú úrodu.
Na Zemplíne, v mestách ako Trebišov, Michalovce, Vinné či Slovenské Nové Mesto má Veľká noc často veselší a spontánnejší charakter. Na Zelený štvrtok sa na Zemplíne tradične varia pirohy plnené kapustou, tvarohom či lekvárom. Na sviatočnom stole určite nájdete domácu klobásu, cviklu s chrenom, vajíčka, hrudku a pasku (sladký okrúhly chlieb). V niektorých domácnostiach sa pripravuje aj kyslá kapusta s údeným, čo je špecialita Zemplína.
V Prešove a jeho okolí je citeľný silný vplyv gréckokatolíckej cirkvi. Sviatky tu vrcholia nočnou paschálnou liturgiou. V dedinách ako Lemešany, Chminianska Nová Ves či Fintice sa svätia košíky s jedlom pred kostolom.
V Levoči, Spišskej Novej Vsi, Žehre a okolitých obciach na slávnostných stoloch nájdeme makové a orechové koláče, údeniny, plnené vajíčka, kapustnicu s klobásou, pasku a hrudku.
Veľká Noc ako najvýznamnejší kresťanský sviatok
Veľká noc - slávnosť vzkriesenia Krista je vrcholom liturgického cirkevného roka. Veľkonočné sviatky sa považujú za najvýznamnejšie sviatky v kresťanskom svete, v ktorom sa pripomína smrť Ježiša Krista a oslava jeho zmŕtvychvstania. Sviatky sa slávia vždy prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Výpočet sviatku sa ustanovil na Nicejskom koncile roku 325. Väčšinou pripadajú oslavy Veľkej noci na marec alebo apríl. Vznikla zo židovského sviatku pesach, ktorý sa oslavuje 14. a 15 deň v mesiaci nisan podľa židovského kalendára. Prvotná Cirkev slávila Veľkú noc spolu so židovskou obcou ako slávnosť Paschy, ale dala jej kresťanský zmysel.
Veľkonočné sviatky vychádzajú aj z pohanských sviatkov jari, ktoré sa konali práve v tomto období. Kresťanstvo postupne prirodzeným spôsobom nadviazalo na slávenie tohto pohanského prírodného sviatku, ktorý sa u našich predkov tešil veľkej obľube. S prijatím kresťanstva sa obsah sviatku, samozrejme, zmenil, ale aj v jeho kresťanskom hlavnom motíve - zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, vstupuje do popredia symbolika víťazstva života nad smrťou.
Veľký týždeň a jeho zvyky
Kvetnou nedeľou sa otvára pašiový týždeň. Veľký týždeň je posledným pôstnym týždňom, teda týždňom pred Veľkou nocou. Vrcholí v tzv. posvätnom trojdní (Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota) slávnosťou Vzkriesenia (veľkonočná vigília) a Veľkonočnou nedeľou.
Kvetná nedeľa
Na Kvetnú nedeľu museli mať všetci pripravené vo váze rozkvitnuté rakytové prúty, nazývané aj bahniatka, baburiatka, jahňadky alebo maňušky, ktoré si vzali na slávnostnú omšu do kostola, aby ich kňaz posvätil. Boli symbolom prichádzajúcej jari, ale všetkého nového. Posvätené bahniatka potom použili pri prvom vyháňaní dobytka na pašu alebo pri prvej sejbe. Niektorí si ich dávali k obrázkom svätých.
Zelený štvrtok
Veriaci si na Zelený štvrtok pripomínajú Poslednú večeru - veľkonočnú večeru Ježiša Krista, ktorú slávil v Jeruzaleme spolu s učeníkmi. Lámal na nej chlieb a spolu z vínom ho podával svojím učeníkom ako svoje telo a krv, čím ustanovil Eucharistiu, Oltárnu sviatosť. Počas omše kňaz symbolicky umýval mužom nohy, ako pripomienku Ježišovej poslednej večere, kedy Ježiš umýval svojím učeníkom nohy. Zelený štvrtok bol pôstnym dňom a malo sa jesť niečo zelené, varili sa polievky alebo prívarky zo žihľavy, púpavy, špenátu, šťaveľa, či medvedieho cesnaku. Jedli sa len pôstne jedlá. Od Zeleného štvrtku prestali biť zvony. Hovorilo sa, že odlietajú do Ríma. Nahradili ich tzv. rapkáče.
Veľký piatok
Je dňom, kedy si pripomíname smrť Ježiša Krista. Je dňom prísneho pôstu a pokánia. Nazýva sa aj Piatok utrpenia Pána. V tento deň sa nekoná žiadna omša, len obrady, na ktorých sa spievajú pašie. Na konci obradov sa väčšinou obradne nesie Ježišova socha a symbolicky sa ukladá do hrobu. Počas Veľkého piatku sa jedlo veľmi striedmo. Tak ako aj dnes, aj vtedy sa ľudia mohli len raz za deň najesť do sýtosti. Robili sa veľmi jednoduché jedlá ako kaše či polievky. Gréckokatolícki veriaci okrem mäsa vylúčili aj mliečne výrobky. Keďže to bol deň smútku, ženy chodili oblečené v čiernych šatách.
Biela sobota
V tento deň sa zvyklo pripravovať na Veľkú Noc. Je to veľkonočná vigília. Je to deň, kedy sa modlí a rozjíma. Pôst už nie je tak striktný ako na Veľký piatok. Aj počas Bielej soboty boli otvorené kostoly, aby sa ľudia mohli ísť pomodliť k Ježišovmu hrobu. Ráno a predpoludnie Bielej soboty sa využívali na drobné práce. V domácnostiach sa pralo, upratovalo a bielili sa izby. Gazdinky robili posledné úpravy interiéru a najmä chystali slávnostné jedlá. Varila sa šunka a klobása. Tieto sa však nejedli, keďže bol stále pôst. Vývar zo šunky sa však zahustil. Niekde do neho pridali kapustu a vajíčka a to sa jedlo celý deň. Zajedali to s chlebom. Piekli 'pasku' (obradný koláč), varili 'šoudru' (šunku), klobásy i vajíčka, chystali chren, 'hrutku' (syr z mlieka a vajec). Postupne však všetko utíchlo v príprave na nadchádzajúce slávenie veľkonočnej vigílie, teda oslavu Kristovho zmŕtvychvstania. Vlastná slávnosť veľkonočnej vigílie sa koná po západe slnka a nesie sa v znamení návratu svetla, stelesneného vo vzkriesenom Kristovi.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa sa nazýva aj nedeľou Pánovho zmŕtvychvstania. Je najvýznamnejším sviatkom v cirkevnom kalendári. Oslavuje sa víťazstvo života nad smrťou. Pre kresťanov na celom svete je Veľkonočná nedeľa najväčší sviatok, keďže zmŕtvychvstanie Ježiša Krista pre nich vyjadruje víťazstvo života nad smrťou a nádej na večný život. Bol to deň, kedy sa všetci slávnostne poobliekali. Obliekli si najlepšie a najnovšie oblečenie. Pred svätou omšou si ženy vzali košík, do ktorého si naukladali veľkonočné pochúťky a odniesli do kostola posvätiť. Skončil sa pôst, ľudia si dopriali zo všetkých jedál a stolovanie malo tiež svoje pravidlá. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok.
Veľkonočný pondelok
Na Veľkonočný pondelok bolo na dedinách rušno. Oddávna to bol tradičný sviatok mužov, mládencov a chlapcov, ktorí od skorého rána chodili po šibačke či oblievačke. Zvyky tohto dňa boli naozaj rozmanité: niekde sa šibalo, niekde oblievalo, a zasa inde aj šibalo, aj oblievalo. Za polievanie a šibanie dostávali mládenci od dievčat maľované vajíčka, štamperlík pálenky, mladší koláč a pár koruniek. Dnes chlapcov obdarúvajú čokoládovými vajíčkami a figúrkami, peniazmi, ale opäť sa vracajú ručne maľované vajíčka. Šibanie je starý magický rituál, pri ktorom sa využíva mágia dotyku. Korbáče sa plietli z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliaté miazgou a ich kontakt s dievčenským či so ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť, a krásu aj na dievčatá a ženy.
Židovské tradície požehnávania
Veľkonočné sviatky majú korene v židovskom sviatku Pesach, ktorým si Židia pripomínali vyslobodenie z egyptského otroctva. V židovskej tradícii má požehnávanie jedla a vína tiež dôležité miesto. Pred jedlom sa zvyčajne neprednáša želanie "dobrú chuť", ale prednesie sa požehnanie po jedle. Tak isto nie je zvykom požehnávať samotné jedlo, ale skôr poďakovať B-hu za všetko, čo pre nás stvoril a dáva nám. Stôl je v židovskej tradícii oltárom, na ktorom sú obetované pokrmy, ktoré nám umožňujú žiť. Po jedle sa prednášajú štyri požehnania, za potravu a živenie, za zem, za Jeruzalem a za B-žiu dobrotu. Hovorí sa: "Požehnaný buď Pane, Ktorý sa staráš o všetkých."
Medzi dôležité požehnania patria: Netilat Jadajim: Požehnanie pri umývaní rúk. Še haKol: Všeobecné požehnanie pred jedlom. HaMoci Lechem: Požehnanie nad chlebom. HaGafen: Požehnanie nad vínom. Birkat haMazon: Poďakovanie...
Moderné obmeny a zachovávanie tradícií
Dnes sa už obsah mnohých košíkov od tých tradičných trochu líši. Nájdete tam okrem slepačích vajíčok aj čokoládové, niekto pridá exotické ovocie. Veľké košíky, ktoré si pamätáme z detstva, nahradili menšie, dizajnom i materiálom rôznorodejšie. Veľká noc je udalosť s mimoriadnym postavením nielen v cirkevnom roku, ale aj v ľudovom zvykoslovnom ročnom cykle. Hoci niektoré zvyky pomaly miznú, ich význam zostáva aktuálny a hodný uchovania.
tags: #vyznam #svatenia #jedla