Len máloktoré jedlo dokáže evokovať detstvo tak ako krupicová kaša. Je snáď najobľúbenejším sladkým pokrmom každého dieťaťa. Pri spomínaní na detstvo sa vám určite vybavia okamihy, kedy ste si pochutnávali na dokonale pripravenej kaši z krupice. Detská krupicová kaša mala vždy dokonale jemnú konzistenciu bez hrudiek. Často sa vyskytuje pojem „instantná detská krupica“, ktorá je mimoriadne jemná pšeničná krupica, ktorú možno bez varenia jednoducho rozmiešať v mlieku na krupičnú kašu.
Čo nás vedie k otázke, aký je vlastne rozdiel medzi hrubou múkou a krupicou? Hrubá múka aj krupica vzniknú z nahrubo namletého obilia, ale krupica je jemnejšia. Keď hovoríme o krupici, musíme spomenúť aj rozdiel medzi krupicou a detskou krupicou. Tá detská je ešte jemnejšia ako obyčajná krupica.
Jemná krupica (známa najmä vo svojej dehydrovanej forme ako Babičkina voľba krupička jemná) nechýba spravidla v žiadnej domácnosti, kde vyrastajú malé deti. Na krupicovej kaši si ale radi pochutnajú aj dospelí.
Z čoho sa vyrába krupica?
Krupica sa vyrába z obilia. Pšeničná krupica je nahrubo zomletá pšenica. Zrnitosť je rôzna a pohybuje sa od 1,0 do 0,25 milimetra. V prípade pšeničnej krupice ide o mletý produkt z pšenice. Výroba je podobná ako pri múke, pričom sa mlyn nastaví inak.
Obvykle sa rozlišuje krupica z tvrdej pšenice a krupica z mäkkej pšenice. Krupica z tvrdej pšenice má pritom vyšší obsah gluténu, teda lepku. Ten zabezpečuje pevnejšiu štruktúru krupice, ktorá sa vďaka tomu lepšie viaže. Preto sa krupica z tvrdej pšenice používa aj pri výrobe cestovín. Z cesta možno vďaka pevnejšej štruktúre lepšie tvarovať jednotlivé druhy cestovín. Krupica z mäkkej pšenice sa zas hodí na výrobu pečiva, ako sú koláče alebo žemle.
Pšenica ako základná surovina
Pšenica obyčajná má najväčší význam z hľadiska potravinárskeho využitia, je to základná surovina pre výrobu múk. Má vysoký podiel bielkovín tvoriacich lepok, cesto je kypré, ťažné, dobre kysne. V porovnaní s ostatnými druhmi má nízky podiel vlákniny a vitamínov. Pšenica durum (tvrdá) sa vyznačuje vyššou tvrdosťou zrna, má odlišné vlastnosti a tiež sa iným spôsobom spracováva a využíva. Získava sa z nej svetlo žltá jemná krupica - semolina, ktorá je základná surovina pre výrobu kvalitných cestovín.
Pšeničná krupica má zvláštny význam pri výrobe rôznych cestovín, od rezancov až po halušky. Dôležitú úlohu pritom hrá prítomný lepok. Lepšie drží cesto pohromade, súčasne však vzniká kyprejšia konzistencia ako napríklad pri múke. Keďže sa pšeničná krupica okrem toho vyrába podobne ako múka a odlišuje sa iba väčšou zrnitosťou, možno ju tiež používať ako náhradu pšeničnej múky. Možno ju tak vymeniť za pšeničnú krupicu a cesto použiť na chlieb a iné pečivo, ako sú koláče.
Zloženie a nutričné hodnoty obilnín
Obilniny tvoria základ jedálnička človeka už po dobu dlhšiu ako dvanásťtisíc rokov a sú hlavnou zložkou potravy ľudí dožívajúcich sa vysokého veku. Botanicky patrí obilnina medzi ušľachtilé traviny. Medzi bežne pestované druhy patrí pšenica, raž, jačmeň, ovos, triticale (kríženec raže a pšenice), kukurica, proso, čirok a ryža.
Každé zrno (obilnina) sa skladá z vnútornej časti, kľúčika a obalových vrstiev. Vnútri zrna je predovšetkým škrob a bielkoviny. Kľúčik je najmenšia časť slúžiaca ako zárodok novej rastliny. Obsahuje predovšetkým tuk. Obalové vrstvy chránia zrno pred vysychaním a mechanickým poškodením.
Hlavný podiel v obilninách tvoria sacharidy, najdôležitejšou zásobovanou látkou v obilnine je škrob. Po namletí obilia sú škrobové častice narušené, získaná múka má schopnosť viazať vodu, tvorí sa typická štruktúra cesta, ktoré potom zreje a kysne. Obilniny sú tiež dôležitým zdrojom vlákniny.
Tá má celý rad preukázaných benefitov - prispieva k obmedzeniu nárastu hladiny glukózy v krvi po jedle či k urýchleniu črevného tranzitu, podieľa sa na pocitu sýtosti, redukciu telesnej hmotnosti a pod. Pretože sa vláknina nachádza najmä v obalových a podobalových častiach zrna, je odporúčaná konzumácia nelúpaných obilnín a celozrnných mlynských obilných výrobkov.
Bielkoviny sú radené medzi neplnohodnotné, neobsahujú celé spektrum aminokyselín, ktoré sú pre ľudský organizmus nevyhnutné a nedokáže si ich sám vytvoriť. Obilniny teda na tanieri dopĺňame o ďalší zdroj bielkovín, či už mäso, mlieko či vajcia alebo ak chceme zostať verný rastlinnej strave, volíme kombináciu so strukovinami.
Tuk v obilnine nemá väčší technologický význam. Najmä v klíčku a vnútornej časti zrna sú sústredené vitamíny A, B1, B2, B3, B5, B6, E. Vitamín C sa v zrelom obilí takmer nevyskytuje, ale jeho obsah prudko vzrastá po vyklíčení. Z minerálnych látok je možné spomenúť prítomnosť fosforu, draslíka, horčíka a vápnika.
Pestovanie a spracovanie pšenice v továrňach | Fakty o vašom každodennom chlebe!
Príprava detskej krupicovej kaše
O základný návod na to, ako urobiť krupicovú kašu, sme sa s vami už podelili. Pre dokonalú chuť a konzistenciu krupicovej kaše vyskúšajte tento recept:
- Do hrnca si dáme variť mlieko s cukrom a štipkou soli.
- Keď mlieko začína vrieť, pridáme krupicu a stále miešame, aby nám krupica neprihorela.
- Varíme, kým nezhustne. Hotovú krupicu dáme do tanierov.
Recept na krémovú krupicovú kašu
Aby bola krupicová kaša jemná a krémová, nikam sa neponáhľajte a hodinu pred varením si do hrnca pripravte mlieko aj krupicu a nechajte odležať. Pokiaľ si chcete vychutnať krémovú kašu aj bez čakania, pomôže vám kuchynský mixér. Na zjemnenie môžete zamiešať aj kúsok masla alebo ghee.
Suroviny:
- 200 ml mlieka
- Pšeničná krupica - množstvo podľa chuti
- Hnedý cukor/med
- Čerstvé, kompótové alebo sušené ovocie
- Kúsok masla
- Škoricový cukor
- Granko
Postup:
- Krupicu rozmiešajte v polovici množstva mlieka, pomôže vám s tým shaker. Pridajte štipku soli a dajte do chladničky aspoň na tridsať minút. Pokojne ale aj na noc, ak chcete mať kašu na raňajky. Krok namáčania nevynechávajte: postará sa o dokonalú jemnosť kaše.
- Vo zvyšnom množstve mlieka si rozmiešajte proteín, pridajte aj štipku pravej vanilky a v hrnci pomaly zahrievajte.
- Pridajte aj odpočinutú krupicu a za stáleho miešania priveďte do varu. Na nízkom stupni varte päť minút, hoci sa kaša môže zdať hustá hneď na začiatku. Opäť je to dôležité pre finálnu jemnosť.
- Kašu odstavte a zamiešajte tvaroh. Na zjemnenie môžete zamiešať aj kúsok masla alebo ghee. Stále miešajte, kým sa nerozpustí.
- Horúcu kašu dajte na tanier, zoberte lyžicu a oddávajte sa sladkým spomienkam na detstvo.
Dochucovanie a obmeny
Pri záverečnej úprave si na ešte horúcu krupicu odkrojíme tenulinký pás masla (hneď sa rozpustí), jemne poprášime škoricovým a hnedým cukrom a posypeme Grankom. Krupicovú kašu môžeme poliať roztopeným maslom a dochutiť škoricou alebo postrúhanou čokoládou. Vhodným spôsobom je tiež dochutenie ovocnou alebo mrkvovou šťavou.
Na spodok detskej krupičnej kašičky môžeme naukladať ovocie (kompótové marhule, čerstvé hrozno, alebo kiwi, ktoré sladkej chuti krupice dodáva jemne nakyslastý nádych).
Kedy zaradiť krupicu do detského jedálnička?
Pretože krupicová kaša je obľúbeným pokrmom najmä u detí, vyvstáva otázka, kedy je správny čas na jej prvé naservírovanie. Pokiaľ má dieťa s trávením mlieka problém alebo je mu menej ako jeden rok, namiesto mlieka sa dá kaša pripraviť s vodou. Od jedného roka by ale s trávením klasickej krupicovej kaše nemal byť problém a postupne sa na ňu dajú pridávať ďalšie suroviny.
tags: #z #coho #sa #vyraba #detska #krupica