Práca v školskej jedálni: Náplň práce, podmienky a legislatívny rámec

Školské jedálne sú už dlhé roky neoddeliteľnou súčasťou stravovania detí a mládeže. Súčasná situácia na trhu práce a nové iniciatívy, ako napríklad projekt "Pracuj v školskej kuchyni", prinášajú nové výzvy a príležitosti pre zamestnancov v tomto sektore. Tento článok sa zameriava na podmienky práce v školskej kuchyni, s dôrazom na projekt "Pracuj v školskej kuchyni" a súvisiace aspekty, ako sú požiadavky na zamestnancov, odmeňovanie a bezpečnosť pri práci.

Legislatívny rámec a pracovná zmluva

Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý upravuje práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa. V pracovnej zmluve musí byť jasne definovaný druh práce, ktorý má zamestnanec vykonávať. Zamestnávateľ nemôže od zamestnanca požadovať prácu, ktorá nie je dohodnutá v pracovnej zmluve.

Druh práce, ktorý má zamestnanec pre zamestnávateľa vykonávať, je jednou z podstatných obsahových náležitostí pracovnej zmluvy. Ide o vymedzenie pracovných činností, ktoré sú náplňou pracovného úväzku zamestnanca. V pracovnej zmluve treba ako podstatnú náležitosť dohodnúť nielen druh práce (napr. kuchár), na ktorý sa zamestnanec prijíma, ale je potrebné uviesť aj jeho stručnú charakteristiku (napr. príprava pokrmov).

V praxi ide zvyčajne o určenie pracovnej pozície, ktorú dopĺňa stručná charakteristika hlavnej činnosti, ktorú bude počas pracovného pomeru zamestnanec vykonávať. Zmena druhu vykonávanej práce si vyžaduje aj zmenu pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom, čo nie je možné bez dohody oboch zmluvných strán.

Okrem druhu práce sa v praxi stretávame aj s pojmom pracovná náplň, ktorá konkretizuje obsah dohodnutého druhu práce. Zamestnávateľ môže pracovnú náplň meniť, na rozdiel od zmeny druhu práce, ktorá vyžaduje dohodu so zamestnancom a písomnú zmenu pracovnej zmluvy.

Medzi relevantné právne predpisy patria:

  • Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
  • Nariadenie vlády SR, ktorým sa ustanovujú stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
  • Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Zákony a predpisy pre školské jedálne

Aktuálna situácia a projekt "Pracuj v Školskej Kuchyni"

V poslednom období sa zvyšuje dopyt po zamestnancoch v školských jedálňach, čo je čiastočne spôsobené aj zavedením obedov "zadarmo". Tento nárast dopytu vyvoláva obavy škôl, či dokážu nájsť dostatok zamestnancov za ponúkané platy. Projekt "Pracuj v školskej kuchyni" vznikol ako reakcia na túto situáciu. Cieľom je prilákať a podporiť zamestnancov v školských jedálňach.

Od septembra budú mať v školách obedy zadarmo po škôlkaroch už aj žiaci základných škôl. Ministerstvo pripravilo osem a pol milióna eur na to, aby školy mohli ďalších ľudí zamestnať. Nové pracovné miesta môžu pomôcť nájsť si prácu aj ľuďom v obciach s vysokou mierou nezamestnanosti. Projekt začína v máji. Vtedy sa začne s hľadaním a náborom nových zamestnancov. „Úrady práce budú, podľa záujmu zamestnávateľov, robiť výberové konania,“ povedala Jana Lukáčová, hovorkyňa Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny.

Ako funguje kuchynský projekt (podrobný návod)

Podmienky prijatia do zamestnania v školskej kuchyni

Pri hľadaní práce v školskej kuchyni je potrebné splniť určité podmienky, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnej pozície a požiadaviek zamestnávateľa. Vo všeobecnosti platia nasledovné kritériá:

  • Vzdelanie: Minimálne stredné odborné vzdelanie je často vyžadované, pričom výhodou je vzdelanie v odbore kuchár alebo v príbuznom odbore. Niektoré pozície môžu vyžadovať aj úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou, prípadne vyššie vzdelanie, najmä ak ide o vedúce pozície alebo pozície s ekonomickou agendou.
  • Prax: Prax v odbore je vítaná, ale nie vždy je podmienkou.
  • Zdravotný preukaz a hygienické minimum: Pre prácu s potravinami je nevyhnutné mať platný zdravotný preukaz a absolvovať hygienické minimum.
  • Osobitné podmienky: V niektorých prípadoch môžu byť stanovené osobitné podmienky, napríklad pre projekty podporované úradom práce. Tieto podmienky sa zameriavajú na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú evidovaní na úrade práce dlhšiu dobu alebo spĺňajú iné kritériá (vek nad 50 rokov, nižšie vzdelanie ako stredné odborné).

Pre zamestnancov zariadení školského stravovania platia prísne predpisy. Pred nástupom do pracovného pomeru musia preukázať svoje kvalifikačné predpoklady, odbornú spôsobilosť a zdravotnú spôsobilosť. Kvalifikačné predpoklady musí zamestnanec spĺňať pred prijatím do pracovného pomeru a po celý čas výkonu práce. Kvalifikačné požiadavky môžu byť špecifikované vnútorným predpisom. Vo vnútornom predpise musia byť presne určené požiadavky na výkon jednotlivých činností, aby nedošlo ku prekrývaniu funkcií a k nedostatočnému prerozdeleniu kompetencií.

Odborná spôsobilosť sa preukazuje zo zákona absolvovaním vzdelania v konkrétnej škole alebo osvedčením o odbornej spôsobilosti vydaným na základe skúšky pred komisiou regionálneho hygienika. Zdravotnú spôsobilosť preukazuje zamestnanec potvrdením o zdravotnej spôsobilosti, ktoré na základe lekárskej prehliadky vydá lekár. Odbornú spôsobilosť a zdravotnú spôsobilosť musí zamestnanec preukázať pred prijatím na konkrétnu činnosť v školskom stravovaní a musí ju spĺňať po celú dobu vykonávania konkrétnej činnosti. V zariadení školského stravovania môžu byť zamestnané len osoby, ktoré sú zdravotne i odborne spôsobilé na výkon danej epidemiologicky závažnej činnosti. Je to činnosť, ktorou je možné pri zanedbaní postupov správnej praxe a pri nedodržaní zásad osobnej hygieny spôsobiť vznik alebo šírenie prenosného ochorenia.

V zariadení školského stravovania môže pracovať aj osoba, ktorá nemá ukončené vzdelanie so zameraním na prácu v potravinárstve. Potrebuje však osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Zamestnanec si musí poslať žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti a o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na epidemiologicky závažnú činnosť na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. Po odoslaní žiadosti a po zaplatení časti správneho poplatku za vybavenie skúšky, žiadateľ bude oboznámený s termínom a miestom skúšky, najneskôr však 14 dní pred jej konaním. Samotná skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti, pričom predpokladom na vykonanie ústnej skúšky je úspešné absolvovanie písomnej skúšky. Zamestnanec úspešne vykonal skúšku, ak vyhovel z oboch častí skúšky. Úspešný žiadateľ je povinný ešte uhradiť zvyšnú čiastku správneho poplatku. Poplatok za vykonanie skúšky je 50,00 eur pre evidovaných na úrade práce. Toto osvedčenie o odbornej spôsobilosti je potrebné pre epidemiologicky závažné činnosti pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov (zdravotný, potravinársky preukaz) podľa zákona č.355/2007 Z. z.

Zdravotný preukaz a hygienické minimum

Pracovné pozície a náplň práce

V školskej kuchyni sa vyskytujú rôzne pracovné pozície, ktoré zahŕňajú rôzne činnosti a zodpovednosti. Prevádzkový zamestnanec v školskej jedálni je neoddeliteľnou súčasťou tímu, ktorý zabezpečuje plynulý chod jedálne a kvalitné stravovanie pre stravníkov. Jeho práca je rôznorodá a vyžaduje si kombináciu organizačných, komunikačných a praktických zručností.

Vedúci školskej jedálne

Vedúci školskej jedálne koordinuje a organizuje stravovaciu jednotku, stará sa o zamestnancov a technickú úroveň zariadenia. Táto pozícia si vyžaduje plnú hmotnú zodpovednosť. Ak zariadenie školského stravovania nemá právnu subjektivitu, nie je súčasťou školy, školskú jedáleň alebo výdajnú školskú jedáleň riadi riaditeľ (§ 5 zákona č. 596/2003 Z. z.).

Vedúca školskej jedálne v skutočnosti zabezpečuje celú prevádzku školskej jedálne. Musí dôsledne poznať prácu v kuchyni a v prípade, že je nejaká kuchárka neprítomná, mala by ju vedieť plnohodnotne zastúpiť. Vedúca školskej jedálne na jednej strane musí vedieť správne viesť agendu a na strane druhej aj pripravovať stravu. Samozrejme, najlepšie musí poznať technologický postup prípravy jedla. Medzi jej ďalšie predpoklady patrí znalosť počítačových programov a účtovníctva. Musí sa však vedieť orientovať aj v takých pojmoch ako sú nutričné hodnoty, kalorické hodnoty alebo alergény. Ovláda legislatívu, normovanie a HACCP. Jej činnosť je oveľa rôznorodejšia a sú tu kladené nároky aj na jej osobnostné predpoklady. Musí byť kreatívna a nápaditá, mať organizačné schopnosti, vedieť pracovať so žiakmi, mať dôkladné vedomosti o zdravej a vyváženej strave. Vedúca školskej jedálne má teda veľmi veľa povinností, v hlave mnoho odborných vedomostí a na svojich pleciach tým pádom aj veľa zodpovednosti.

Medzi činnosti vedúceho zamestnanca patria:

  • Zabezpečovanie a kontrola surovín.
  • Evidencia stravy.
  • Kontrola hotových jedál a nápojov.
  • Zabezpečovanie prevádzky.
  • Koordinovanie a organizovanie stravovacej jednotky s plnou hmotnou zodpovednosťou.
  • Starostlivosť o čistotu a funkčnosť zariadenia kuchyne a jedálne.
  • Príprava jedál.
  • Umývanie riadov.
  • Čistenie a obsluha kuchynských strojov.
  • Upratovanie priestorov školskej jedálne a kuchyne.
  • Plnenie úloh podľa príkazu nadriadeného.
  • Dodržiavanie prísnych hygienických štandardov a čistoty na pracovisku.
  • Podieľanie sa na príprave jedálneho lístka.
  • Organizovanie všetkých výrobných procesov prípravy jedál.
  • Kontrola kvality hotových jedál.
  • Sledovanie správnych skladových zásob.
  • Normovanie: Dodržiavanie materiálno-spotrebných noriem pre školské stravovanie pri výrobe jedál.
  • Výdaj stravy: Zabezpečenie plynulého výdaja hotových jedál.
  • Spolupráca s vedúcou jedálne pri zostavovaní jedálnych lístkov a prijímaní tovaru.
  • Zastupovanie vedúcej jedálne.
  • Príprava obedového menu, výdaj obedov.
  • Dodržiavanie správnych technologických a kvalitatívnych postupov podľa európskych štandardov a dodržiavanie predpisov HACCP.
  • Príprava jedál obedového menu a jedálneho lístka počas týždňa od pondelka do piatku.
  • Zodpovednosť za kvalitu pripravených pokrmov.
  • Aranžovanie pripravovaných jedál.

Kuchár/ka

V školskej jedálni sú aj iní zamestnanci, ktorí pomáhajú pri príprave a výdaji jedál. Ich úlohou je starostlivosť o čistotu v kuchyni, ako aj jedálni.

Hlavné úlohy kuchára zahŕňajú:

  • Riadi sa pokynmi hlavnej kuchárky a v čase jej neprítomnosti plní jej funkciu.
  • Normuje podľa materiálno-spotrebných noriem.
  • Pripravuje nátierky, polievky, hlavné jedlá (mäsité, zeleninové, múčne) = celodennú stravu.
  • Vydáva jedlá a nápoje.
  • Odoberá vzorky jedla s predpísanou evidenciou.
  • Pripravuje pre stravníkov v jedálni inventár.
  • Umýva čierny riad, zariadenia a priestory kuchyne.
  • Obsluhuje umývačku riadu, stroje a zariadenia v kuchyni.
  • Čistí zeleninu, ovocie a zemiaky.
  • Dodržiava technologické postupy, receptúry, HACCP.

Pre pozíciu kuchára sú často podmienkou: výučný list v odbore kuchár, alebo prax ako kuchár min. 6 mesiacov. Schopnosť samostatne pripravovať jedlá aj tvoriť jedálny lístok.

Kuchár v školskej jedálni

Odmeňovanie a príplatky

Odmeňovanie zamestnancov v školských jedálňach sa riadi zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Okrem tarifného platu môžu zamestnanci poberať aj rôzne príplatky, ktoré sú určené v § 4 ods. 1 tohto zákona. S cieľom zlepšiť podmienky odmeňovania sa pripravuje zákon č. 191/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2025 a s účinnosťou od 1. januára 2026. Mesačný plat sa stanovuje v zmysle zákona č. 553/2003 Z. z. a začína od 833,50 EUR.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci stanovuje pravidlá týkajúce sa pracovného odevu a ďalších aspektov bezpečnosti pri práci v školskej kuchyni. Dôležité je dodržiavať všetky predpisy a používať ochranné prostriedky, aby sa predišlo úrazom a ochoreniam.

Školské jedálne sú povinné dodržiavať povinnosti stanovené potravinovým právom. Od 1. januára 2006 platí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sú súčasťou tzv. hygienického balíčka. Každá školská jedáleň musí mať vypracovaný systém hygienických a výrobných postupov v súlade so slovenskými a európskymi predpismi. Dohľad nad dodržiavaním hygienických požiadaviek a zásad správnej výrobnej praxe vykonávajú orgány hygienickej služby.

Školské stravovanie sa riadi základnými predpismi, ktoré sú obsiahnuté v Školskom zákone č. 245/2008 Z. z. a Vyhláške o zariadení školského stravovania č. 330/2009 Z. z. Nevyhnutné požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov musia byť aplikované primerane pre konkrétne podmienky v každej prevádzke. Pravidlá správnej hygienickej a výrobnej praxe sú spracované v Potravinovom kódexe Slovenskej republiky a príslušných vyhláškach. Potravinárske prevádzky sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave, dôkladne očistené a podľa potreby dezinfikované.

Školenie a hygienické požiadavky

Nový zamestnanec školskej jedálne musí prejsť školením, kde získa rozsah vedomostí potrebných na ochranu verejného zdravia (Zákon č. 355/2007 Z. z., Vyhláška č. 533/2007 Z. z.). V rámci možností školy je potrebné zabezpečiť oddelenie alebo čo najmenší kontakt rôznych skupín stravníkov. Napríklad, cudzí stravníci a žiaci stravníci, ktorí sa vzdelávajú dištančným spôsobom, musia mať pre konzumáciu vyčlenený samostatný čas alebo oddelený priestor a po ukončení stravovania musia byť stoly a stoličky očistené a dezinfikované. Tieto opatrenia sa týkajú aj preberania potravín od dodávateľa a manipulácie s nimi.

Pracovný odev a OOPP

Ak sa budeme zmieňovať o pracovnom odeve kuchárok a kuchárov, je potrebné vychádzať z Vyhlášky č. 533/2007 Z. z., ktorá v §12 uvádza medzi nutnými požiadavkami nosenie čistých osobných ochranných prostriedkov zodpovedajúcich charakteru činnosti, najmä pracovný odev, pracovnú obuv a pokrývku hlavy pri výrobe potravín a pokrmov. Udržiavanie pracovného odevu v čistote a jeho vymieňanie podľa potreby v priebehu smeny je nevyhnutné. Kuchársky pracovný odev musí byť čistý a nesmie byť zdrojom kontaminácie pokrmov. Pri výbere farieb však myslite na to, že na svetlej farbe je znečistenie ľahšie vidieť. Materiál by sa mal dať vyvariť.

Z hľadiska BOZP je vhodné rozlíšiť, ktorú časť tela bude pracovný odev zakrývať. Ak zakrýva odev oblasť rúk a ramien, je vhodné využitie rukavíc na ochranu proti prebodu a ochranu pred chemickými látkami a biologickými činiteľmi. Odporúča sa použitie dlhých a voľných rukávov a nohavíc. Kuchárka sa počas pracovnej doby pohybuje v rôznych prostrediach, najskôr v prípravovni, neskôr vo varni. Jej pracovný odev by mal zodpovedať charakteru činnosti a v priebehu zmeny by ho mala vymieňať. K tomu najčastejšie slúžia rôzne kuchárske zástery. Každé prostredie (hrubej prípravy, čistej prípravy, varne, výdajne a následnej sanitácie) vyžaduje iné podmienky, tzn. Kuchárky a kuchári by mali mať možnosť sa vždy prezliecť do čistého a podľa toho by mali mať dostatok náhradného pracovného oblečenia.

Bezpečnostné opatrenia v kuchyni

Zabezpečenie a údržba pracovného oblečenia

Uvedená vyhláška č. 533/2007 presne nestanovuje, koľko pracovných odevov musia kuchári mať. V súčasnej dobe sa väčšinou perie buď priamo v jedálni, alebo si kuchárky perú odev doma a bohužiaľ aj na svoje náklady. V oboch prípadoch je možnosť kontaminácie potravín vyššia, ako keď prenechá škola túto starosť profesionálnej firme, ktorá dokáže vhodné pracovné odevy prenajať v potrebnom množstve a následne ich podľa potreby zváža a podľa predpisov odborne udržiava. Keď škola využije služby špecializovanej práčovne, problémy s hygienickou údržbou pracovných odevov úplne odpadajú.

Počet stravníkov a vybavenie kuchyne

Pri počte 72 stravníkov príloha č. 2 k vyhláške č. 330/2009 Z. z. stanovuje minimálne požiadavky na vybavenie kuchyne a personálne zabezpečenie. Je dôležité, aby kuchyňa bola vybavená potrebnými spotrebičmi a zariadeniami, ktoré umožňujú efektívnu a bezpečnú prípravu jedál. Multifunkčné zariadenia, ktoré kombinujú viacero funkcií, môžu byť výhodné, pretože šetria miesto a náklady.

Požiadavka Popis
Vybavenie Potrebné spotrebiče a zariadenia na prípravu jedál
Personál Zabezpečenie dostatočného počtu zamestnancov
Multifunkčné zariadenia Zariadenia kombinujúce viacero funkcií

Stravovanie zamestnancov

Zamestnanci školských jedální majú, rovnako ako iní zamestnanci, zákonom stanovené nároky týkajúce sa stravovania a osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP). Tieto nároky sú upravené Zákonníkom práce a ďalšími špecifickými právnymi predpismi, ktoré zohľadňujú osobitosti práce v školských jedálňach.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti stravovania

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Navyše má každý zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon.

Zamestnávateľ stravovanie zabezpečuje podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja, buď vo vlastnom stravovacom zariadení, alebo prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, napríklad prostredníctvom predaja stravovacích poukážok, tzv. gastrolístkov. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Nárok na stravovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere

Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

Zákonný nárok na zabezpečenie stravovania v zmysle § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) má zamestnanec v prípade, ak na svojom pravidelnom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny. To neovplyvňuje ani odstávka školskej jedálne cez školské prázdniny. Ak zamestnávateľ nevie splniť a preukázať, že svoju povinnosť (zabezpečiť stravovanie) splnil voči každému zamestnancovi, ktorý v daný deň odpracoval viac ako 4 hodiny, musí zabezpečiť stravovanie buď dovozom stravy, alebo stravným lístkom.

Viac pracovných pomerov súčasne

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Napríklad, ak máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne, nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Dohodári, konatelia a spoločníci

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise. Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov. Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.

Práca z domu a stravné

Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu, aj keď tento pojem Zákonník práce nepozná), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu. S kartou UpDéjeuner si môžete objednať jedlo priamo domov aj cez službu Wolt. Ak pracujete z domu a nemáte čas pripraviť si obed vopred alebo ste počas práce dostali na niečo chuť, vyberte si obľúbenú reštauráciu, cukráreň alebo podnik vo vašom meste a zopár klikmi máte objednávku u seba. Stačí, ak v časti platobné údaje zvolíte kartu UpDéjeuner.

Kedy nárok na stravovanie nevzniká?

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie). Ďalej zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej, a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Vyplácanie stravného

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Napríklad, ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli 5 dní PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o 5 kusov, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN. Práve vďaka stravovacej karte a zákazníckej zóne máte prehľad o všetkých transakciách, prijatých platbách či výdavkoch. Môžete si tak ľahko pozrieť a skontrolovať aj v takýchto situáciách, či vám zamestnávateľ poslal správnu sumu peňažných prostriedkov za daný mesiac.

Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer (bez ohľadu na spôsob ukončenia). Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi. Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.

Príspevky na stravovanie

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu - v našom prípade v zmysle § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb.

Minimálna hodnota stravovacej poukážky je od 1.1.2024 5,85 €. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie mimo vlastnú kantínu alebo jedáleň, je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla.

Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

Osobitosti stravovania v školských jedálňach

Postup škôl pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov oproti iným zamestnávateľom má svoje osobitosti. Povinnosti si školy plnia najmä prostredníctvom školských jedální. Prevažná časť škôl, školských zariadení, ktoré majú vlastné školské jedálne, zabezpečujú stravovanie v školskej jedálni. Len v ojedinelých prípadoch zabezpečujú stravovanie stravnými lístkami (gastrolístkami) alebo finančným príspevkom.

Najbežnejšia je nepeňažná forma, keď si zamestnanec od zamestnávateľa (od vedúcej školskej jedálne) kupuje stravné lístky za cenu nižšiu, ako je ich skutočná hodnota. Zo skutočnej hodnoty stravného lístka sa odpočítava príspevok zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce a príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu. Peňažná forma už pre zamestnanca taká výhodná nie je, pretože takýto peňažný príspevok zamestnávateľ musí zdaniť 19-percentnou sadzbou dane, aj keď ide o povinný príspevok podľa § 152 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Väčšina školských jedální funguje na princípe výberu preddavkov, čo znamená, že stravníci si svoju stravu musia predplatiť na mesiac vopred.

Práve počas letných prázdnin, keď školské jedálne nefungujú, treba riešiť stravovanie zamestnancov osobitným postupom. Ak zamestnávateľ nevie splniť a preukázať, že svoju povinnosť (zabezpečiť stravovanie) splnil voči každému zamestnancovi, ktorý v daný deň odpracoval viac ako 4 hodiny, musí zabezpečiť stravovanie buď dovozom stravy, alebo stravným lístkom.

Položka Školská jedáleň (norma) Zákonník práce (maximálna hodnota)
Hodnota jedla (príklad) 2,33 € X
Príspevok zamestnávateľa (príjem) 1,21 € 1,93 €
Platba zamestnancom 1,00 € 0,20 €
Príspevok zo sociálneho fondu 0,12 € 0,20 €
Celková hodnota stravného lístka X 2,33 € (predpoklad)

tags: #zamestnancom #skolskej #jedalni

Populárne príspevky: