Úvod do sveta zeleniny a jej význam
Zelenina je súborné označenie rastlín alebo ich častí, ktoré sa surové alebo vhodne upravené uplatňujú vo výžive človeka. Zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka ľudskému organizmu množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Tie pomáhajú predchádzať vzniku chorôb a navyše posilňujú imunitný systém. Ďalej podporujú množstvo metabolických aktivít v tele a okrem toho majú zásaditý účinok, čo je obzvlášť prospešné, ak konzumujete veľa mäsa. Preto sa odporúča pravidelná konzumácia rôznych druhov zeleniny.
Podľa možností konzumujeme zeleninu za surova, pretože tak obsahuje najviac vitamínov a minerálnych látok. Varená zelenina je však lepšie stráviteľná ako surová. Priveľa surovej zeleniny môže spôsobiť preťaženie tráviaceho systému vlákninou. Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože ihneď po zbere sa šokovo zmrazí, takže nepríde takmer o žiadnu časť živín.
Výživové hodnoty a odporúčaná konzumácia
V prípade zeleniny ide vyslovene o nízkokalorickú potravinu, ktorá je súčasne veľmi bohatá na živiny. Spravidla je v 100 gramoch zeleniny 20 až 80 kalórií. Zrelá zelenina ponúka v priemere zhruba jeden až päť gramov bielkovín na 100 gramov, zhruba dva až 15 gramov sacharidov na 100 gramov (z toho aj veľké množstvá vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov produktu.
Obsahujú celulózu, pektín a lignín, ktoré sa označujú ako vlákniny. Od lignínu je zelenina chrumkavá. Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom rôznych minerálnych látok ako draslík, sodík, vápnik, ako aj železo, fosfor a horčík. Odborné zdroje odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (to sú asi tri porcie). Spomínané odborné odporúčanie sa vzťahuje len na minimálne množstvo. Nič vám preto nebráni konzumovať viac zeleniny, ako sa odporúča.
10 výhod vlákniny
Klasifikácia zeleniny
Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu. Hranica medzi ovocím a zeleninou nie je celkom jasne zadefinovaná. Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy.
Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí. Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme. Niektoré rastliny bežne označujeme ako zeleninu, hoci botanicky patria do inej skupiny. Napríklad taká tekvica je bobuľové ovocie, a preto ju z botanického hľadiska radíme medzi ovocie.
Huby majú v botanike osobitné postavenie: nepatria k zelenine ani ovociu, ale tvoria v rámci rastlinného sveta vlastné impérium. Huby totiž na rozdiel od rastlín nevykonávajú fotosyntézu, ale živia sa mikroorganizmami. Jedlé huby, ako šampiňóny, hríby alebo hliva, obsahujú okrem vlákniny aj dôležité vitamíny a minerálne látky a naviac majú pomerne málo kalórií.
Druhy zeleniny podľa jedlej časti
Koreňová zelenina
Všetku zeleninu, u ktorej je jedlou časťou koreň, zaraďujeme do skupiny koreňovej zeleniny. Aj keď korene zeleniny môžu byť rôzne: guľaté, kužeľovité, valcovité alebo klinové. Medzi nimi sa nachádza okrem iných, mrkva, petržlen, zeler, červená repa a reďkovka. Medzi koreňovú zeleninu môžeme zaradiť aj menej známe druhy, ktoré môžeme pestovať v záhradke a využívať v kuchyni. Hoci sú menej používané, ľudstvo ich pozná už niekoľko storočí.
Krkoška hľuznatá (Chaerophyllum bulbosum)
Je to mladý, málo prešľachtený druh dvojročnej zeleniny. Pestuje sa pre koreňové hľuzy a listy. V severných krajinách sa pestuje skôr na hľuzy, v južných na aromatickú vňať. Hľuznaté krátke korene žltej farby majú guľovitý alebo repovitý tvar a bielu až žltkastú dužinu múčnatej konzistencie, s chuťou pripomínajúcou varené gaštany. Ich dĺžka je približne 10 cm a priemer asi 2,5 cm.
Ako sa pestuje: Na stanovište nie je náročná. Osivo vysievame na jar v marci až v apríli alebo na jeseň v septembri až v októbri priamo na stanovište. Výhodnejšia je jesenná sejba do riadkov vzdialených 20 cm. Semeno vzchádza veľmi pomaly - z jesennej sejby až na jar. Vzídené rastlinky jednotíme na vzdialenosť 5 až 10 cm. Korene z pôdy vyberáme v októbri až v novembri. Drobné hľuzky s priemerom 10 až 15 mm ponechané v pôde môžeme použiť na pestovanie v budúcom roku. Korene uskladňujeme vo vlhkom piesku, kde vydržia celú zimu až do marca. Dlhším skladovaním sa zvýrazňuje ich chuť. V kuchyni ich môžeme použiť na šalát, najčastejšie sa však varia. Po očistení šupky ich konzumujeme ako zemiaky. Z mladej vňate môžeme pripraviť chutný šalát.
Potočník sladký (Sium sisarum)
Pestuje sa pre krehké hľuzy so špinavobielou šupkou, ktoré sú dlhé 20 až 30 cm a široké 2 až 3 cm. Dužina je biela, múčnatá, s príjemne sladkastou chuťou. Hľuzy sú veľmi výživné. Obsahujú veľké množstvo škrobu a cukrov. Využívajú sa ako náhradná cukrodarná surovina. Stredom každej koreňovej hľuzy prechádza zdrevnatené vlákno.
Ako sa pestuje: Je to odolná zelenina. Vyžaduje hlbokú vlhkú výživnú, dobre spracovanú pôdu. Osivo vysievame priamo na záhon v auguste až v septembri, do riadkov vzdialených 30 cm. Vzídené rastlinky v riadku jednotíme na vzdialenosť 15 cm. Korene zberáme na jeseň nasledujúceho roka. Keďže potočník je mrazuvzdorný, korene zberáme aj počas zimy pri dočasnom rozmrznutí pôdy. Hľuzy spracovávame väčšinou dusením alebo varením, s následným orestovaním na tuku. Pred varením je potrebné odstrániť z hľúz centrálne drevité vlákno.
Zvonček repkový (Campanula rapunculus)
Ako koreňová zelenina je najviac rozšírený vo Francúzsku. Hlavnou úžitkovou časťou sú korene, ktoré majú jemnú aromatickú chuť. Biele mrkvovité korene sú dlhé 7 až 10 cm a široké 1,5 až 2 cm. Sú čiastočne obrastené tenšími korienkami.
Ako sa pestuje: Patrí k dvojročným mrazuvzdorným zeleninám, nenáročným na klímu. Osivo vysievame v máji priamo na stanovište. Pri skoršej sejbe môže vybiehať do kvetu. Semená potrebujú na klíčenie svetlo, preto ich sejeme na povrch pôdy, do ktorej ich len zatlačíme, bez zasypania. Vzdialenosť riadkov je 20 až 25 cm, rastlinky po vzídení jednotíme na vzdialenosť 5 až 8 cm. Korene zberáme v októbri a počas celej zimy, ak pôda nie je zamrznutá. Uskladňujeme ich v pivnici vo vlhkom piesku. Pripravujú sa ako ostatná koreňová zelenina. Z mladých listov sa pripravuje šalát. V čase kvitnutia je zvonček repkový veľmi atraktívny, takže ho môžeme využiť nielen ako zeleninu, ale aj ako dekoratívnu rastlinu.
Kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius)
V pestovaní ju nahradil čierny koreň, ktorý je kvalitnejší a úrodnejší. Repovitý, v dolnej časti rozrastený koreň smotanovej farby je dlhý 20 až 30 cm. Dužina je biela, pri prerezaní roní bielu mliečnu tekutinu. Má menej výraznú chuť oproti čiernemu koreňu, pripomína chuť ustríc. Cennou obsahovou látkou je polysacharid inulín, vhodný pre diabetikov.
Ako sa pestuje: Rastlina je citlivá na jarovizačné teploty, preto niekedy môže v prvom roku vytvárať súkvetie. Koreň tým stráca kvalitu, drevnatie a stáva sa nekonzumovateľným. Vyžaduje slnečné stanovište s hlbokou pôdou bohatou na humus. Nároky na stanovište má však menšie ako čierny koreň. Priamo na záhon vysievame osivo v marci až v máji, do riadkov vzdialených 20 až 25 cm. Vzídené rastlinky jednotíme na vzdialenosť 8 až 10 cm. Korene zberáme rýľovacími vidlami v októbri po prvých mrazoch, ktoré zjemňujú ich chuť, a uskladňujeme v pivnici vo vlhkom piesku. Zberáme opatrne, lebo poranené korene ronia mlieko, čo zhoršuje ich kvalitu. Keďže je to mrazuvzdorná zelenina, výhodné je nechať rastliny na záhone a zberať aj počas zimy pri dočasnom rozmrznutí pôdy. Na jar korene pozberáme ešte pred vypučaním vňate.
Hľuzová zelenina
Hľuzová zelenina je všeobecný názov pre rôzne druhy zeleniny. Charakteristické je, že jedlé časti hľuzovej zeleniny rastú vždy pod zemou. Prvotný klíček rastliny počas rastu naberá na hrúbke a mení sa na hľuzovitý zásobníkový orgán. Hľuzová zelenina je predovšetkým bohatá na energiu a preto je ideálna ako sýta príloha k slaným pokrmom. Ďalšou výhodou hľuzovej zeleniny je jej zásaditosť. Je preto vhodná na neutralizáciu kyslosti mliečnych a mäsitých produktov.
Čerstvá hľuzová zelenina ďalej obsahuje mnoho životne dôležitých a minerálnych látok, ktoré posilňujú imunitný systém. Hľuzová zelenina má obvykle šťavnatú, mierne horko-sladkú arómu. Hľuzovú zeleninu možno z veľkej časti konzumovať surovú, avšak väčšinou sa pred použitím varí, dusí alebo pečie a tiež nakladá a fermentuje.
Ľudia používajú hľuzovú zeleninu ako potravinu už tisícročia. Pôvodne sa však využívali divorastúce rastliny, ktoré sa konzumovali surové alebo boli pripravované nad ohňom. Postupne ako sa človek stále viac usadzoval, začal aj s pestovaním hľuzovej zeleniny, predovšetkým repy. V Južnej Amerike už prvé kultúry pestovali rôzne druhy hľuzovej zeleniny, ktoré sa v priebehu kolonizácie postupne rozšírili aj do ostatných častí sveta. Dnes sa hľuzová zelenina pestuje takmer všade na svete, predovšetkým v kontinentálnych klimatických oblastiach. Za hlavného pestovateľa exotickej hľuzovej zeleniny sa v súčasnosti považuje Čína. Keďže sa hľuzová zelenina pestuje na celom svete, je v predaji po celý rok.
Hľuzová zelenina sa používa v mnohých formách. Zemiaky napríklad slúžia ako obľúbená príloha k slaným pokrmom alebo ako hlavná prísada pri príprave rôznych zemiakových pokrmov. Ďalej sú niektoré druhy hľuzovej zeleniny tiež obľúbené ako korenie. Zázvor a kurkuma sú napríklad obľúbené korenie, zatiaľ čo z cukrovej repy sa vyrába cukor. Takisto sa hľuzová zelenina s obľubou používa aj pri príprave chutných šalátov, do ktorých sa primiešava ako nakladaná prísada, napríklad červená repa.
V zásade možno veľa druhov hľuzovej zeleniny konzumovať v surovom stave, aj keď sa často varia, dusia alebo pečú. Hľuzová zelenina je relatívne bohatá na kalórie, keďže poskytuje v priemere od 50 do 100 kalórií na 100 gramov. Tie sa delia takto: od jedného do troch gramov proteínov a tiež desať až 15 gramov sacharidov a maximálne 0,5 gramu tuku na 100 gramov. Hľuzová zelenina tak poskytuje predovšetkým sacharidy vo forme škrobov.
Ako extrémne zásaditá potravina obsahuje hľuzová zelenina väčšinou na 100 gramov 200 až 400 miligramov draslíka. Ďalej čerstvá hľuzová zelenina obsahuje horčík, vápnik a železo. Hľuzová zelenina tiež poskytuje životne dôležité látky: v priemere od 5 až 15 miligramov vitamínu C a tiež malé množstvá vitamínu B6. Mrkva patrí do hľuzovej zeleniny a tá sa zase považuje za koreňovú zeleninu. Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu, zeler buľvový je ideálny na výdatné husté polievky. Vyskúšajte niekedy červené alebo fialové zemiaky. Chutia rovnako aromaticky ako staré známe žltomäsité odrody, postarajú sa však o farebné spestrenie taniera. To isté platí pre špeciálne odrody mrkvy, napríklad fialová. Tip: Zeler je chúlostivý na hlísty (nitenky), ktoré žerú korene. Rastlina aksamietnica odpudzuje týchto škodcov.
Top 5 hľuzovej zeleniny:
- Mrkva
- Paštrnák
- Zemiaky
- Zeler buľvový
- Reďkovka
10 výhod vlákniny
Cibuľová zelenina
Vzhľadom na vysoké množstvo éterických olejov, cibuľová zelenina vyzdvihuje chuť jedla. Charakteristickou vlastnosťou zeleniny sú početné vrstvy šupiek. Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako ako cibuľa. Cibuľa kuchynská patrí medzi najpestovanejšie plodiny. Majú silný dezinfekčný účinok. Veľmi cenná je aj cibuľová vňať. Môže mať rôzny tvar. Farba môže byť zelená, žltá, fialová, biela (najmenej štipľavá).
- Pažítka - môže byť divorastúca aj pestovaná.
- Pôr - má jemnejšiu chuť ako cibuľa.
- Cesnak - obsahuje strúčiky.
- Fenikel - používa sa cibuľka. Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Burinu udrží v šachu príležitostné okopanie.
Top 5 cibuľovej zeleniny:
- Cesnak
- Cibuľa
- Šalotka
- Jarná cibuľka
- Medvedí cesnak
Listová zelenina
K listovej zelenine patrí mnoho rastlín a rôznych čeľadí. Sú to napr. šalát, špenát, šťaveľ, čakanka, a dokonca aj petržlenová vňať. Zelenina z tejto skupiny je veľmi bohatým zdrojom vitamínov a minerálnych látok.
- Šalát - poznáme zimný, letný a skleníkový. Poznáme aj veľa odrôd podľa tvaru listov.
- Čakanka - najčastejšie ju pražia a predávajú vo forme bielej kávy.
- Špenát - je to drobná listová zelenina.
- Púpava - konzumujú sa len mladé listy pred zakvitnutím.
Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla.
Top 10 šalátovej zeleniny:
- Listový šalát
- Hlávkový šalát
- Rukola
- Špenát
- Mangold
- Čakanka štrbáková
- Červená čakanka
- Biela čakanka
- Čakanka hlávková
- Ázijské šaláty
10 výhod vlákniny
Kapustová a hlúbová zelenina
Kapustová zelenina je zeleninou, kde jedlou časťou sú listy a stonky alebo nerozvinuté kvetenstvo. Je to veľmi hodnotná skupina vzhľadom na vysoké nutričné hodnoty a je dokonale vhodná na dlhodobé skladovanie.
- Kapusta - poznáme hlávkovú (bielu, zelenú, fialovú). Obsahuje vitamín C a má antibakteriálne účinky. Listy môžu byť hladké alebo kučeravé.
- Kel - poznáme hlávkový a ružičkový.
- Kaleráb - môže byť zelený, fialový.
Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta patria k hlúbovej zelenine. Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy. Tip: Rozšírená choroba koreňov hlúbovej zeleniny, nádorovka kapustová, sa vyskytuje v mierne zásaditej pôde zriedkavejšie.
Top 10 hlúbovej zeleniny:
- Červená kapusta
- Kaleráb
- Biela kapusta
- Pak Choi
- Kel
- Ružičkový kel
- Čínska kapusta
- Hlávkový kel
- Kel palmový
- Karfiol
Plodová zelenina
Ľuľkovitá zelenina je z botanického hľadiska ovocím - jej jedlou časťou je dozretý plod rastliny. Napriek tomu je v gastronómii vďaka svojim chuťovým vlastnostiam zaradená medzi zeleninu. Tekvicová zelenina je výnimočne zdravá, pretože väčšina druhov nezhromažďuje v sebe ťažké kovy. Je bohatá na vitamíny a minerály.
- Paprika - pochádza z Brazílie. Poznáme zelenú, červenú, žltú. Obsahuje farbivo.
- Rajčiny - pochádzajú z tropov. Poznáme červené a žlté rôzneho tvaru. Poznáme tiež koktailové paradajky.
- Tekvica - je to teplomilná rastlina. Poznáme veľa druhov.
- Cuketa - podobá sa na uhorku.
- Uhorky - poznáme nakladačky a šalátové uhorky.
- Kukurica cukrová - zbiera sa v mliečnej zrelosti.
Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v malom skleníku alebo skleníku na paradajky, chránené pred dažďom a nočným chladom. Existuje nespočetné množstvo odrôd paradajok. Namiesto vysadenia jedného druhu sa oplatí vyskúšať rôzne. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku. Paprika, paradajky a tekvice sú plodová zelenina.
Kvetová zelenina
Zelenina s jedlými kvetmi alebo púčikmi sa označuje ako kvetová zelenina. Medzi najznámejších zástupcov patrí brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety. Zber prebieha pred úplným rozvinutím súkvetí.
- Karfiol - je ľahko stráviteľná zelenina. Je bohatá na draslík.
- Brokolica - podobá sa na karfiol. Konzumovateľná je len pred zakvitnutím. Poznáme zelenú a fialovú.
- Artičoky - je to zelená ruža. Jedlé sú lupienky.
Zelenina so semenami a klíčková zelenina
Jedlé semená tvoria samostatnú kategóriu zeleniny: zelenina so semenami. Ide hlavne o zástupcov strukovín ako hrach, fazuľa a šošovica, ktoré majú po zbere a sušení veľmi dlhú trvanlivosť. Zaraďujeme tu často aj kukuricu. Plody a semená strukovín sú po obilninách druhým najdôležitejším zdrojom rastlinnej potravy pre ľudí. Obsahujú mnoho cenných výživových zložiek, vrátene bielkovín. Zatiaľ čo väčšina strukovín vyžaduje tepelnú úpravu, hrášok môžete zjesť aj surový.
Keď sa spomenú klíčky, často nám ako prvé napadnú semenáčiky žeruchy alebo strukovín, ktoré vyklíčia bez hnojenia. Pod skutočnou klíčkovou zeleninou však rozRozumieme špičky výhonkov vypestovaných rastlín - nie klíčky. Preto medzi klíčkovú zeleninu patrí napríklad špargľa. Pestovanie vo vlastnej záhradke si vyžaduje veľa skúseností a dostatok živín. Do tejto skupiny však patria aj bambusové klíčky a palmové klíčky.
- Špargľa - sú to šťavnaté výhonky. Môžu byť biele alebo zelené. Kvalitnejšie sú biele. Špargľa sa dá pripraviť mnohými spôsobmi - aj grilovať.
Top 4 zeleniny so semenami:
- Hrach
- Šošovica
- Fazuľa
- Gaštany jedlé
Top 4 klíčkovej zeleniny:
- Špargľa
- Bambusové klíčky
- Palmové srdce
- Ružičkový kel
Pestovanie a starostlivosť
Pre striedanie plodín je niekedy dôležité aj to, do ktorej čeľade rastlín zelenina patrí. Členovia tej istej čeľade rastlín vo všeobecnosti nie sú dobrými susedmi v záhone. Keď dodržíte medzi rastlinami určitý odstup, zabránite škodcom a chorobám.
Čeľaď astrovitých (Asteraceae) patrí vo svete rastlín k najväčším. Patria sem šaláty, artičoky a topinambury. Kvetenstvo má hviezdicovitý tvar. Čo majú spoločné uhorky, melóny a cukety? Sú to tekvicové rastliny (Cucurbitaceae) rovnako ako tekvica, od ktorej je odvodené ich pomenovanie. Všetci zástupcovia čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) majú v určitých častiach rastliny jedovatý solanín. Ten sa napríklad nachádza v zelenej stonke paradajok a všetkých častiach zemiaka okrem hľúz. Do čeľade láskavcovitých (Amaranthaceae) patria okrem iného špenát, mangold a červená repa, ktoré sa pripravujú ako zelenina.
Striedanie plodín a potreba živín
Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Rozdelenie zeleniny do týchto skupín vám pomôže pri plánovaní striedania plodín. Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny. Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.
| Druh zeleniny | Potreba živín |
|---|---|
| Hlúbová zelenina (napr. Kapusta) | stredná až vysoká |
| Listové šaláty (napr. Hlávkový šalát, Špenát) | nízka |
| Plodová zelenina (napr. Paprika, Paradajky, Tekvica) | stredná |
| Hľuzová zelenina (napr. Zeler buľvový) | stredná |
| Cibuľová zelenina (napr. Cibuľa, Cesnak) | nízka až stredná |
| Zelenina so semenami (napr. Hrach, Fazuľa) | nízka až stredná |
| Klíčková zelenina (napr. Špargľa) | stredná až vysoká |
Veľkosť plochy a sezónnosť
Na pestovanie zeleniny stačí už relatívne malá plocha. Nepotrebujete nutne ani vlastnú záhradku. Malý vyvýšený záhon sa často zmestí aj na balkón. Z jedného štvorcového metra sa dá zozbierať približne tucet hlávok šalátu alebo kalerábu, 7 kg až 10 kg paradajok, asi 5 kg mrkvy alebo 3 kg až 4 kg cibule. S plochou 10 m² až 20 m² (približne 4-8 záhonov) budete mať zásoby čerstvej zeleniny takmer celé leto.
Zeleninu citlivú na mráz môžete predpestovať v skleníku. Máte chuť na zeleninu? Záhradná sezóna začína približne v marci. V lete je hlavná sezóna plodovej zeleniny, ale s príchodom teplých mesiacov príde na rad aj hrášok a nové zemiaky.
10 výhod vlákniny
Spracovanie a skladovanie zeleniny
Konzervovať môžeme chladením (7°C), mrazením (-18°C). Zeleninu môžeme upraviť blanšírovaním (prudké obáranie). Môžeme mraziť jednodruhovú alebo zmes. Ďalšou úpravou zeleniny je sušenie, najčastejšie sa používa vo forme vegety.
Kvasená zelenina sa pripravuje tak, že použijeme biely chlieb - kvašáky. Ďalšou formou na kvasenie je výroba kyslej kapusty - kapustu nastrúhame na rezky, pridáme soľ, cibuľu, bobkový list, celé čierne korenie, duly. Necháme prekvášať bez prístupu vzduchu.
tags: #zelenina #ktora #ma #v #nazve #ypsilon