Starostlivosť o záhradu sa s príchodom jesene nekončí. Mnohí ľudia si myslia, že záhradkárčenie sa začína na jar, no ak si to šikovne naplánujete, jesenná výsadba môže robiť zázraky! Aj v tomto období sa dá vysadiť široká škála rastlín, vrátane zeleniny, ktorá vám zabezpečí skorú úrodu na jar alebo predĺži sezónu. Príprava záhrady na zimu a zber posledných plodov sú ideálnym časom na plánovanie a realizáciu jesennej výsadby.
Mnohým druhom zeleniny sa v chladnejších mesiacoch darí, a ak ich zasadíte na jeseň, budúci rok sa vám bohato odmenia. Niektoré druhy zeleniny dokážu doslova prezimovať a vyrásť skoro na jar aj v chladnejších podmienkach. Stačí vybrať vhodné odrody a aj na jeseň môžete vysievať niektoré zeleninové druhy, ktoré potešia úrodou ešte počas jesene alebo skoro na jar, keď sa príroda bude nachádzať ešte pod snehom.
Kedy je najlepší čas na jesennú výsadbu zeleniny?
Najlepšia chvíľa na výsadbu jesenných rastlín, vrátane zeleniny, je zvyčajne do konca októbra, niekedy až v novembri, v závislosti od toho, kedy prídu prvé mrazy. Je dôležité dodržiavať obdobia sadenia, pretože ak plodiny nevysadíte včas, nemusia priniesť očakávané výsledky. Pestovateľská sezóna zvyčajne končí s príchodom prvého tuhšieho mrazu, keď rastliny zastavia rast svojich nadzemných častí a nedokážu produkovať ďalšiu úrodu.
Termín jesennej výsadby by mal byť preto rozvrhnutý tak, aby zelenina stihla vyprodukovať úrodu ešte pred príchodom prvých mrazov. Informácie o čase potrebnom na vyprodukovanie úrody od výsadby alebo presadenia nájdete na obale semien alebo na internete. Jesenná pôda je ešte dostatočne vyhriata na to, aby sa výsadba prijala a rastlinky sa dostatočne zakorenili.
V prípade využitia ochrany proti chladu, ako sú tunely, pareniská alebo skleníky, je možné posunúť termín výsadby o dodatočných šesť týždňov.
Chladu-odolné druhy zeleniny na jesenný výsev
Začiatkom jesene je stále čas na výsadbu zeleniny, najmä chladu-odolných druhov a kultivarov. Reďkovky, ozimné šaláty, špenát, zimný pór a koreňová zelenina, ako napríklad mrkva a petržlen, zvyčajne prežijú zimu. Pri výbere semien je dôležité zvoliť kultivary určené na pestovanie v chladnejšom období, ktoré dozrievajú počas kratšieho obdobia (menej ako 60 dní od výsadby).
Medzi tieto druhy patrí najmä:
- Šalát a inú listovú zeleninu
- Reďkovka
- Hrach
- Horčica
V prípade použitia ochrany proti chladu, ako sú tunely, pareniská a skleníky, je možné na jeseň vysádzať aj:
- Kel
- Mrkva
- Petržlen
- Repa
- Brokolica
- Karfiol
- Kaleráb
Špeciálne druhy zeleniny vhodné na jesennú výsadbu
Cesnak
Cesnak patrí medzi najčastejšie vysádzanú zeleninu na jeseň. Najideálnejšie obdobie na výsadbu zimného cesnaku je október a november, keď teplota klesne pod 9°C, ale ešte nemrzne. S výsadbou sa však neponáhľajte a skúste počkať čo najdlhšie, no treba ju stihnúť pred príchodom prvých mrazov.
Vlhkosť v pôde na jeseň a chladné zimné počasie stimulujú zakorenenie cesnaku, takže na jar vytvorí silné výhonky. Na výsadbu použite overený zdroj s jasnou krajinou pôvodu. Najvhodnejšie sú zdravé strúčiky, ktoré môžu byť ošetrené morením proti škodcom a chorobám, alebo si morenie môžete zabezpečiť doma vopred.
Cesnak obľubuje slnečné stanovište a stredne ťažkú pôdu. Miesto na sadenie je dobré pripraviť vopred, aj týždeň vopred. Cesnak sa sadí tzv. do riadkov, pričom vzájomná vzdialenosť strúčikov by mala byť približne 10-15 cm. Strúčiky cesnaku sadíme tak, aby ich špičky smerovali nahor, asi 5 - 6 cm hlboko. V chladnejších podmienkach sadíme strúčiky hlbšie, aby sme ich ochránili pred zamrznutím. Pri výbere miesta na výsadbu jesenného cesnaku myslite aj na pravidlá osevného postupu.
Cibuľa a iné cibuľoviny
Jesenná výsadba je ideálnou voľbou pre cibuľoviny, pretože tak dokážu do zimy zakoreniť a začať rásť počas nasledujúcej skorej jari. Takýmto spôsobom môžete vysádzať cibuľu, jarnú cibuľku, pažítku a iné druhy zeleniny. S výsadbou cibuľovín sa odporúča počkať až na príchod chladnejšieho počasia na prelome jesene a zimy. Ideálnym termínom na ich výsadbu sú dva týždne pred úplným zamrznutím pôdy, čo pre rôzne lokality znamená október až december.
Ozimná cibuľa je ďalšou skvelou voľbou. Osivo vysievajte na pripravený záhon. Keďže niektoré rastlinky môžu počas zimy vymrznúť, odporúča sa vysievať hustejšie. Ak je koncom leta suché počasie, po vysiatí rastliny niekoľkokrát dôkladne zalejte, aby sa semená dobre uchytili. Do zimy by cibuľky mali dorásť do hrúbky približne ceruzky. Na jar je možné zberať skoré jarné cibuľky, neskôr sa zbierajú ako čerstvá alebo sušená cibuľa. Cibuľa, ako napríklad červená cibuľa a šalotka, tiež veľmi dobre rastie, keď sa zasadí na jeseň, dobre znáša chlad a počas zimných mesiacov sa zakorení, aby na jar intenzívne rástla. Pri výsadbe sadíme do podobnej hĺbky ako cesnak a dbáme na to, aby vzdialenosť medzi rastlinami bola dostatočná na rast.
Pestujte si dokonalú cibuľu – zakaždým!
Koreňová zelenina: Mrkva, Petržlen a Repa
Aj na tieto druhy zeleniny nemusíte čakať do jari. Neskoré jesenné vysievanie je obzvlášť vhodné pre koreňovú zeleninu. Semienka, ktoré vysejete na jeseň, vám prinesú úrodu už skoro na jar vďaka dostatočnej jarnej vlahe. Semienka treba vysievať pred príchodom mrazov, ale je dôležité, aby nevyklíčili príliš skoro, pretože mladé klíčky by mohli vymrznúť. Pôdu pred vysievaním nie je potrebné prekopávať, nakoľko je už dostatočne kyprá. Dôležité je zvoliť miesto dostatočne vzdialené od tohtoročného záhonu s mrkvou a petržlenom, aby prípadný zdroj škodcov bol čo možno najďalej.
Mrkva
Mrkva je rastlina odolná voči chladu a v jesennej pôde rastie ešte lepšie ako v letných horúčavách. Keď sa mrkva zasadí na jeseň, rastie pomaly, ale o to chutnejšia bude, keď bude pripravená na zber. Pre sadenie mrkvy je vhodné vybrať miesto, ktoré bolo hnojené uplynulú jeseň. Budú tak mať dostatok živín pre svoj rast. Ak čakáte s výsadbou mrkvy na jeseň, je potrebné vybrať vhodnú odrodu a počkať na optimálne podmienky. Kľúčové je počasie, teploty či premočenosť pôdy.
Vhodné odrody na jesenný výsev mrkvy sú napríklad Calibra F1, Nektarina alebo Tempo F1. Mrkve sa najlepšie darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach. Pôda by mala byť hlinito-piesočnatá, pri optimálnej závlahe môže byť aj piesočnatá. Dôležité je, aby bola pôda dobre nakyprená, čím sa zlepší schopnosť zadržiavania vlahy a živín. Pestovanie na čerstvo vápnených pôdach nie je vhodné. V ťažkých a kamenistých pôdach vyrastajú tzv. „nohaté“ mrkvy.
Sadenie mrkvy nie je náročná činnosť. Osivo sa seje priamo do pôdy v riadkoch vzdialených 20-30 cm, do hĺbky približne 1 cm. Semená mrkvy klíčia už pri nízkej teplote a ak udržujeme výsev vlhký, mrkva vzíde podľa teploty za 10 - 14 dní. Príliš husté porasty sa jednotia na vzdialenosť 2-5 cm. Mrkva rastie spočiatku pomaly, preto je najmä v prvých týždňoch dôležité odstraňovať burinu. Zelenaniu hláv koreňov možno zabrániť miernym prihrnutím pôdy pri okopávaní.
Nebezpečným škodcom sú larvy pochmurnatky mrkvovej. V otvorených polohách sú porasty touto muchou menej ohrozované. Ďalším škodcom je merule mrkvová. Praskanie mrkvy je spôsobené výraznými výkyvmi pôdnej vlhkosti.
Niektoré odrody mrkvy vhodné na pestovanie:
- Pariser Markt - Parabell
- Pariser Markt - Karussell
- Kundulus
- Konfrix
- Rubin
- Parmex
- Planet
- Bauers Kieler Rote
- Lange Rote Stumpfe ohne Herz (známe aj pod názvami Berlikumer, Feonia a De Frise) so selekciami Banta, Zino, Hit, Oranza, s hybridmi Berlanda, Bertop a ďalšími
- Juwarot
- Rote Riesen (syn. Flakkeer, De Colmar, Autumn King, Flakkese) so selekciami ako sú Cubic, Flacoro, Karaf, Vita Longa a s typmi ako Furon, Tardo a i.
Petržlen
Pri petržlene vyskúšajte odrody ako Brandenburský alebo Cukrový. Zálievka je kľúčová práve pri klíčení, obzvlášť petržlenu, ktorý klíči veľmi dlho. Je potrebné, aby tam vlaha bola po celý čas. Pri zálievke petržlenu by sa v auguste alebo v druhej polovici augusta už príliš neodporúčalo zalievať, pretože dochádza potom k hrdzi koreňov, chorobe, ktorá sa vyskytuje väčšinou kvôli nedostatku vzduchu v pôde. Riziko hrdze je menšie v ľahších pôdach.
Repa (Cvikla)
Červená repa je tiež skvelou voľbou na jesennú výsadbu. Lepšie rastie v chladnejšom počasí a pri pomalom raste v jesennej pôde vytvára šťavnaté, sladké hľuzy. Pred výsadbou nakyprite pôdu a zasaďte semená červenej repy asi 2 - 3 cm hlboko, 5 - 10 cm od seba. Vedeli ste o tom, že mladé cviklové listy obsahujú viac železa než listy špenátu?
Listová zelenina a strukoviny
Šalát
Mať vždy po ruke čerstvé šalátové listy je na nezaplatenie, najmä v jarnom období, kedy sa príroda bude nachádzať ešte pod snehom. Vegetačná doba hlávkového šalátu sa vo všeobecnosti pohybuje od 30 do 100 dní. Šalát je ľahko pestovateľný aj v chladnejších podmienkach, preto sa mu bude dariť aj v jesennom období. Niektoré zimné odrody sú dokonca odolné voči mrazom a dokážu krásne prezimovať. Odrody šalátu odolné voči chladu, ako napríklad rímsky šalát, sú ideálne na výsadbu na jeseň. Dokážu prežiť aj miernejšie zimné mesiace a poskytnúť čerstvý šalát skoro na jar. Najvhodnejšie je stihnúť výsadbu do polovice októbra, aby sa rastlinky stihli dobre zakoreniť. Svoje vegetačné obdobie počas zimy prerušia a na jar z nich vyrastú plnohodnotné listy. Vysaďte ich na slnečné miesto, ale dbajte na to, aby bola pôda dobre odvodnená.
Špenát
Špenát uprednostňuje chladné počasie, preto je jeseň ideálnym časom na jeho výsadbu. Od polovice augusta až do polovice septembra máte čas na vysievanie špenátu na jesenný zber. Špenát obľubuje skôr chladnejšie počasie a pri dostatku vlahy rýchlo vzchádza aj rastie. Odolné odrody sú mimoriadne mrazuvzdorné a skoro na jar sa vám odmenia čerstvými, jemnými listami. Zberať môžete už 6 až 8 týždňov po výseve. Špenát sejeme plytko, asi 1 - 2 cm hlboko, a dbáme na to, aby pôda zostala vlhká.
Ak preferujete špenát, zvoľte zimné odrody, ktoré nevybiehajú do kvetu, napríklad Winter Riesen alebo Emilia F1. Baby špenát sa bude dariť aj v črepníku na parapete. Sadenie špenátu neskoro na jeseň vám zabezpečí úrodu už skoro na jar a bude plodiť až do leta. Ak sa objavia na špenáte kvety, je dôležité odstrániť ich a zabrániť tak tvorbe semien.
Bôb
Bôb je ďalšou vhodnou strukovinou, ktorá je odolnejšia voči chladnejšiemu počasiu. Ak sa s jej výsadbou poponáhľate, pochutíte si na ňom veľmi rýchlo. Mladý bôb je dokonca šťavnatejší než hrášok a obsahuje množstvo vitamínov a minerálov. Bôb obľubuje vlhké prostredie; vhodnou odrodou je napríklad Aquadulce. Je na podmienky pestovania o niečo náročnejší. Pripravte mu hlinito-ílovitú, úrodnú a dobre premokrenú pôdu. Ešte pred samotným výsevom musia semená napučať, namočte ich preto do vody. Dôležité bude aj pravidelné okopávanie a zavlažovanie. Z hľadiska teploty je bôb nenáročný a neublížia mu ani mierne mrazy. Rastlina veľmi bohato kvitne. Bôby sú veľmi odolné aj voči teplotám - 2 stupne Celzia, preto ich jesenné vysádzanie nie je problémom. Keďže na jeseň sú nižšie teploty, zásadným spôsobom sa znižuje riziko napadnutia rastliny voškami.
Reďkovka
Krátke vegetačné obdobie má aj obľúbená reďkovka. Zvoľte si však skoré odrody. Osivo môžete vysievať od začiatku augusta až do polovice septembra. Zber trvá až do konca októbra. Reďkovky sú rýchlo rastúce rastliny, ktoré môžu dozrievať už za 30 - 40 dní. Môžete ich pokojne zasiať na jeseň a ak budete mať šťastie na počasie, môžete si vychutnať čerstvú úrodu ešte pred príchodom mrazov. Semená reďkoviek vysádzajte 1 cm hlboko a 5 cm od seba, aby mali priestor na rast. Medzi najvďačnejšiu rýchlo rastúcu koreňovú zeleninu patria bezpochyby reďkovky, zber ponúknu už mesiac po vysiatí.
Ružičkový kel
Ružičkový kel patrí medzi rastliny, ktoré najlepšie znášajú chlad, a mrazy môžu plodinu ešte viac osladiť. Vysaďte na jeseň a čerstvý ružičkový kel môžete zbierať v zime a skoro na jar. Pri výsadbe majte na pamäti, že ružičkový kel je vysoká rastlina, preto jej nechajte dostatok priestoru na rast.
Ďalšie druhy listovej zeleniny
Ak máte radi čakanku štrbákovú, začnite s výsevom v poslednej tretine júna a pokračujte až do polovice septembra. Odporúča sa vybrať odrody s kompaktnejšími ružicami, ktoré sa v strede vybielia. Čakanku možno pestovať počas celého roka, najmä však na jeseň a v zime, keď je ostatných šalátov menej. Darí sa jej na ľahších aj ťažších pôdach, na teplých a slnečných stanovištiach. Veľmi vysoké teploty môžu niekedy spôsobiť horší rast. Rukola je pomerne nenáročná na výsev, môžete ju vysiať kdekoľvek v záhrade a postupne zberať mladé listy. Citlivá je len na napadnutie skočkami, proti ktorým bojujeme pravidelným zalievaním, posypaním kamennou múkou a mulčovaním z aromatických bylín.
Starostlivosť a ochrana rastlín počas jesene a zimy
Príprava pôdy a osevný postup
Príprava na novú zeleninu je veľmi dôležitá. Po odstránení predchádzajúcej plodiny pôdu len mierne prekypríme vidlami. Potom ju pohnojíme, pretože zelenina potrebuje pre bohatú úrodu dostatok živín. Pred výsevom pridajte do pôdy organické hnojivo Plantella Nutrivit Univerzal a jemne ho zapracujte do pôdy. Aj na jeseň je vhodné vysadiť zeleninu. Pre sadenie mrkvy a petržlenu je vhodné vybrať miesto, ktoré bolo hnojené uplynulú jeseň. Budú tak mať dostatok živín pre svoj rast.
Pri pestovaní zeleniny je veľmi dôležité dodržiavať striedanie plodín - poradie, v akom sa rastliny pestujú na záhonoch. Ak to nebudeme dodržiavať, môžeme mať problémy s rozširovaním chorôb rastlín.
Zálievka a všeobecná starostlivosť
Hoci sú zrážky počas jesene pravidelnejšie a výdatnejšie, je potrebné udržiavať pôdu po výsadbe vlhkú, nie však premočenú. Jesenné dažde často poskytujú dostatočnú vlhkosť, takže zalievanie nie je vždy potrebné. Po výsadbe rastliny v jesennom období vyžadujú minimálnu starostlivosť. Zálievka by mala byť pravidelná, ale nie, že na záhon chodíme každý deň s troškou vody. Lepšie, ak raz dva až tri dni poskytneme rastlinám dostatok vody, samozrejme, v závislosti od počasia.
Čo sa týka buriny, môžeme použiť herbicídnu ochranu hneď po výseve, kým ešte rastliny nevzídu. Neskôr sa odporúča len klasická okopávka. Burinu odstraňujeme tradičnou okopávkou.
Ak máme záhon v dobrom stave, nie je nutné mrkvu ani petržlen nijak zvlášť hnojiť. Čo by sa však nemalo robiť - mrkvu ani petržlen nedávame na čerstvo vyhnojené pozemky. Rastliny mávajú potom problém napríklad s praskaním koreňov. Tento problém sa môže vyskytnúť aj pri nadmernom hnojení dusíkom. Špeciálne hnojivá určite nie sú potrebné.
Ochrana pred mrazmi a škodcami
Pred neskoršími mrazmi môžeme niektoré druhy rastliniek ochrániť použitím netkanej textílie, vrstvou lístia či rašeliny, čím ochránime ich koreňový systém. Môžeme si pomôcť ešte netkanou textíliou, ktorá zadrží vlhkosť v pôde a ochráni ju pred výrazným slnečným žiarením. Pôdu, v ktorej mimoriadne zdravá plodina bude “spať svoj zimný spánok” je vhodné pokryť slamou alebo iným mulčom, aby mala na svoj rozvoj dostatok potrebných živín.
Chladnejšie podmienky navyše nevyhovujú niektorým druhom škodcov, plesniam a nákazám. Keďže na jeseň sú nižšie teploty, zásadným spôsobom sa znižuje riziko napadnutia rastliny voškami. Mrkva sa znáša so všetkými druhmi a je vhodné do jej blízkosti sadiť cibuľu, pór alebo kapucínku, ktoré účinne odpudzujú jej škodcov.
Jesenná výsadba ako prevencia degradácie pôdy (Oziminy)
Ak na pôde dlho nerastú žiadne rastliny, je vystavená živlom, čím degraduje a stráca svoju úrodnosť. Z tohto dôvodu sa na nevyužitú pôdu vysievajú pôdopokryvné oziminy, ktorých primárnou úlohou je ochrániť pôdu pred eróziou. Oziminy sa navyše využívajú aj ako zelené hnojivo, pretože obohacujú pôdu o organickú zložku. Oziminy by sa mali sadiť mesiac pred prvým mrazom, pričom závisí od druhu rastlín. Niektoré odolné oziminy (raž, ďatelina plazivá) je možné sadiť aj po príchode prvých mrazov.
V pôdoochranných pestovateľských systémoch predstavujú mulčovacie technológie účinný a overený spôsob. Vyšší level predstavuje výsadba plodín do žijúceho mulču, čím je možné získať ďalšie pozitívne efekty spočívajúce napríklad aj v odpudzovaní škodcov. Ako najvhodnejší druh ku kapuste hlávkovej sa ukazovala ďatelina purpurová - na jeseň vysievaná leguminóza fixujúca vzdušný dusík s dobrou pokryvnosťou pôdy a schopnosťou potláčať buriny a podľa viacerých štúdií aj odpudzovať škodcov. Porast ďateliny purpurovej sa seje v jesennom agrotechnickom termíne v režime minimalizačnej technológie, ideálne s predsejbovým zapravením maštaľného hnoja. Cieľom je založiť hustý porast ďateliny. Ten sa ponecháva rásť až do plného zakvitnutia a potom sa môže výsadzať kapusta.
Pestujte si dokonalú cibuľu – zakaždým!
Prehľad zeleniny vhodnej na jesenný výsev
Nasledujúca tabuľka poskytuje rýchly prehľad najčastejšie vysievanej zeleniny na jeseň a základné informácie o jej pestovaní v tomto období.
| Zelenina | Ideálny čas výsevu/výsadby | Kľúčové vlastnosti a tipy |
|---|---|---|
| Cesnak | Október - november (pred mrazmi, pod 9°C) | Obľubuje slnečné stanovište a stredne ťažkú pôdu. Sadiť hlbšie (5-6 cm) pre ochranu pred mrazom. Pripraviť miesto vopred. |
| Cibuľa (ozimná) | Prvá polovica septembra / Október - december (2 týždne pred zamrznutím) | Zakorení do zimy, dorastie do hrúbky ceruzky. Skorá úroda na jar. Sadí sa hustejšie. |
| Mrkva | Pred príchodom trvalých mrazov | Vybrať chladu-odolné odrody (napr. Calibra F1, Nektarina, Tempo F1). Rastie pomaly, ale chutnejšie. Vyžaduje hlbokú, kyprenú pôdu. |
| Petržlen | Pred príchodom trvalých mrazov | Dôležitá stála vlhkosť pri klíčení. Klíčky nesmú vymrznúť. Vhodné odrody: Brandenburský, Cukrový. |
| Šalát (zimné odrody) | Do polovice októbra | Chladu-odolné a mrazuvzdorné odrody (napr. rímsky šalát). Prezimuje a poskytne skorú jarnú úrodu. |
| Špenát | Polovica augusta - polovica septembra / Neskorá jeseň | Obľubuje chladné počasie, rýchly rast. Mrazuvzdorné odrody (Winter Riesen, Emilia F1). Zber už po 6-8 týždňoch. |
| Bôb | Jesenná výsadba (odolný do -2°C) | Odolný voči chladu. Obľubuje vlhké prostredie (napr. Aquadulce). Znižuje riziko vošiek. Vyžaduje úrodnú a premokrenú pôdu. |
| Reďkovka | Začiatok augusta - polovica septembra | Rýchly rast (30-40 dní). Zvoliť skoré odrody. Zber až do konca októbra. |
| Repa (Cvikla) | Jesenná výsadba | Lepšie rastie v chladnejšom počasí. Pomalý rast vytvára šťavnaté, sladké hľuzy. |
| Ružičkový kel | Jeseň | Znáša chlad, mrazy môžu chuť ešte zosilniť. Zber v zime a skoro na jar. Vyžaduje dostatok priestoru. |
tags: #zelenina #vysievana #v #jeseni