Dojčenie je pre dieťa optimálnou a nenahraditeľnou výživou od narodenia až do prirodzeného odstavenia, ktoré prichádza približne v troch a viac rokoch dieťaťa. Materské mlieko dodáva energiu, výživné látky, ako sú bielkoviny, uhľohydráty (sacharidy - cukry) a tuky, spolu s vodou, ktorá obsahuje ešte rôzne vitamíny, soli a stopové látky. Význam dojčenia je kľúčový pre krátkodobý aj dlhodobý účinok na celkovú kvalitu života a zdravia dieťaťa.
Pôrodná asistentka a laktačná poradkyňa Christina Kulle odpovedá na najdôležitejšie otázky týkajúce sa stravy matky v období dojčenia a vyvracia časté mýty.
Vplyv stravy matky na materské mlieko
Aj keď do materského mlieka sa dostáva len malá časť stravy matky, strava má vplyv na kvalitu materského mlieka. Už počas tehotenstva vplýva konzumácia niektorých potravín maminy na detičky. Priemerný čas, za ktorý sa potraviny dostanú do materského mlieka, sú tri až štyri hodiny. Niektoré potraviny, napríklad ovocné šťavy, však prechádzajú do materského mlieka rýchlejšie.
Odporúčané potraviny a tie, ktorým sa treba vyhnúť
Zo skúsenosti sa maminám neodporúča konzumovať potraviny, ktoré ich nadúvajú alebo po ktorých sa necítia príjemne. V období dojčenia platí zásada vyváženej stravy.
Čo je počas dojčenia tabu?
- Alkohol, nikotín a drogy sú absolútne zakázané! Dokonca aj toľko skloňovaný „dúšok prosecca“, ktorý určite neuškodí - aj to je priveľa.
Potraviny stimulujúce tvorbu mlieka
Krupica, ryža, zemiakové výrobky, jačmeň, ovos a slad, to všetko má na tvorbu mlieka pozitívny vplyv. Slad sa má konzumovať len ako doplnok stravy.
Potraviny utlmujúce produkciu mlieka
Dvomi takýmito brzdami sú šalvia a mäta. Nasadzujú sa do stravy v čase, keď chce mamina bábätko odstaviť alebo ak je cieľom zníženie produkcie mlieka.
Cukor a jeho vplyv
Konzumácia cukru mamine ani jej telu neprospieva. Človek je po ňom malátny, črevá nepracujú ako by mali a ak cukru zjeme naozaj veľa, škodí to aj pokožke. Z toho, čo viem a samozrejme aj zo skúseností, konzumácia cukru mamine ani jej telu neprospieva.
Potrebné vitamíny a minerály
Dojčiace matky potrebujú dopĺňať vitamín B12, vitamín D, vápnik, omega-3 mastné kyseliny a kyselinu listovú. Niektoré vitamíny sa dajú získať aj z bežnej stravy, avšak to obyčajne nestačí. Počas dojčenia sú minerály kľúčové pre zdravie matky aj dieťaťa. Vápnik posilňuje kosti, železo pomáha proti únave, zinok podporuje imunitu a jód je dôležitý pre vývoj mozgu bábätka. Horčík uvoľňuje nervový systém a zmierňuje kŕče. Draslík udržiava rovnováhu tekutín, podporuje činnosť svalov a nervov a pomáha pri hydratácii organizmu.
Čomu sa vyhnúť?
Potrebné je vyhýbať sa mastným, prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú a ktoré preháňajú alebo sú silno korenené. Pozornosť je potrebné venovať výberu rýb (kvôli obsahu olova, ortuti). Ryby a morské plody sú výborným zdrojom bielkovín a omega-3 mastných kyselín. Väčšina morských živočíchov obsahuje nadmerné množstvo ortuti, ktorá prostredníctvom materského mlieka môže predstavovať riziko pre vyvíjajúci sa nervový systém dieťaťa. Potrebné je zo stravy úplne vylúčiť spracované potraviny, konzervované, instantné alebo práškové produkty. Obsahujú veľa konzervačných látok a nemajú žiadnu nutričnú hodnotu.
Energy guľôčky na podporu dojčenia
Sú to malé jedlé guľôčky, zvyčajne vyrobené z ovsených vločiek, orechov, ľanových semienok, medu atď. Dokážu telo zásobiť vlákninou, zdravými sacharidmi, esenciálnymi mastnými kyselinami a slúžia ako zdroj energie v čase dojčenia.
Mýty o dojčení a strave
Mýtus č. 1: Mamy by v období dojčenia nemali konzumovať čokoládu a paradajky.
Ide o potraviny s vysokým obsahom histamínu, rovnako ako hovädzie mäso, čo samo osebe nie je zlé. Niektoré ženy na tieto potraviny reagujú, iné nie. Podobné je to aj s cibuľou. Niektoré maminy z nej preháňa - čo sa môže následne u dojčených bábätiek cez mlieko prejavovať plynatosťou. V zásade platí, z každého rožku trošku, čiže konzumovať sa môžu všetky potraviny, akurát v normálnom primeranom množstve. Celá tabuľka čokolády nie je „normálne množstvo", podobne ako napríklad plná miska paradajkového šalátu - hovoríme tu o množstve jednej porcie, a aj to nie každý deň. Jednoducho povedané, ženy by sa mali v období kojenia stravovať vyvážene.
Mýtus č. 2: Dieťa bude neskôr jesť tie isté potraviny, ktoré matka jedla počas tehotenstva a dojčenia.
Samozrejme, nejaký ten odtlačok návykov matka dieťatku odovzdáva už v čase tehotenstva - to však automaticky neznamená, že dieťa bude s obľubou jesť šalát, ak ho s obľubou jedla v čase tehotnosti aj jeho mamina. To isté platí aj pre potravinové alergie: ak je matka alergická na orechy, dieťa na ne automaticky alergické byť nemusí.
Mýtus o „slabom mlieku“
Pri mýtoch o „slabom mlieku“ sa stále pozastavujeme a maminám dokola vysvetľujeme, že také slovné spojenie treba vyradiť zo zoznamu a že pokiaľ sa budú normálne stravovať, o kvalitu a dostatok mlieka sa strachovať nemusia. Materské mlieko nikdy nie je slabé alebo riedke. Množstvo materského mlieka sa zväčša stravou ovplyvniť nedá. To znamená, že to, koľko mlieka dokáže naše telo vytvoriť, príliš nezávisí od nášho energetického príjmu. Náš organizmus je už sám nastavený tak, aby produkcia mlieka bola najvyššou prioritou. Odborníci, ktorí sa venujú tejto téme, tvrdia, že pokiaľ nebudete prijímať dosť jedla a tekutín, nebude znížená produkcia mlieka, ale bude trpieť vaše telo. Iba v prípadoch, kedy žena naozaj prijíma extrémne malé množstvo jedla a tekutín, môže byť produkcia mlieka znížená.
Zloženie materského mlieka
O tom, že dojčenie je pre dieťa optimálnou výživou, nemusíme diskutovať. Pre život každého z nás sú už od narodenia potrebné výživné látky dodávajúce energiu. Tú čerpáme z bielkovín, uhľohydrátov (sacharidov - cukrov) a tukov, spolu s vodou, ktorá obsahuje ešte rôzne vitamíny, soli a stopové látky.
Podiel živín
Podiel jednotlivých živín udávajú rôzne publikácie zhruba v pomere: 15% bielkovín, 30% tukov a 55% uhľohydrátov. Veková potreba skladby stravy sa mení a pokým dojča potrebuje na 1 kg hmotnosti takmer 3 gramy bielkovín, dospelý už iba 1 gram, podobne je to s tukmi, ale nie s uhľohydrátmi. Aj spotreba vody na kg hmotnosti klesá.
Tu je porovnávacia tabuľka hodnôt materského a umelého mlieka na 100 g:
| Hodnota pre 100 g | Materské mlieko | Umelé mlieko |
|---|---|---|
| Cukor (laktóza) g | 7,20 | 4,70 |
| Bielkoviny g | 1,30 | 3,30 |
| Tuky g | 4,10 | 3,80 |
| Vápnik Ca (mg) | 34 | 120 |
| Magnézium Mg (mg) | 3 | 12 |
| Sodík Na (mg) | 14 | 50 |
| Kálium K (mg) | 58 | 150 |
| Železo Fe (mg) | 0,07 | 0,05 |
| Zinok Zn (mg) | 0,28 | 0,35 |
| Fosfor P (mg) | 14 | 95 |
| Chlór Cl (mg) | 42 | 95 |
„Riedke“ nerovná sa „nekvalitné“
Prvé mlieko - mledzivo (kolostrum) - je hustejšie a žltšie, obsahuje viac bielkovín, buniek i ostatných látok ako zrelé mlieko, ktoré sa zdá belavé, redšie ale pritom jeho kvalita je stopercentná. Plynule sa prispôsobuje požiadavkám organizmu a rastu dieťaťa. Kvôli „riedkemu“ vzhľadu materského mlieka ho ženy častokrát považujú za menej výživné a krátko po príchode z pôrodnice začnú dieťa prikrmovať. Je to nesprávne vnímanie a jeden z najčastejších dôvodov, prečo ženy predčasne ukončujú dojčenie. Pokiaľ ste aj vy niekedy riešili, či a ako môžete ovplyvniť svoj mlieko, aby bolo tým najlepším pre vaše bábo, tak vedzte, že každá žena produkuje mlieko špecificky pre svoje dieťa a materské mlieko nikdy nie je slabé alebo riedke!
Nedostatok mlieka - príčinu hľadajme inde
Pokiaľ riešime nedostatok mlieka, cestou nie je jesť za dvoch a piť 5 litrov čaju denne. Príčinou poklesu produkcie je zvyčajne stres, zlá technika dojčenia alebo obmedzovanie dieťaťa v dĺžke pobytu na prsníku. Treba potom riešiť tento problém a nie porcie jedla. Čo sa ale stravou ovplyvniť dá, je zloženie materského mlieka. Množstvo niektorých minerálnych látok, jódu, vitamínov rozpustných vo vode, mastných kyselín, niektorých vitamínov skupiny B môže v materskom mlieku kolísať. Tieto prvky je potrebné dodávať stravou denne.
Jedálny lístok dojčiacej matky
Dobrým pomocníkom je tzv. potravinová pyramída, ktorá ukazuje vhodné zastúpenie rôznych druhov potravín. Prostredníctvom materského mlieka žena stráca určité množstvo energie a bielkovín, ktoré je treba nahradiť. Odporúča sa zvýšiť denný energetický príjem o 380 - 500 kcal a prísun bielkovín o 20 gramov. V praxi je to napr. desiata, na ktorú si dáte krajec chleba so šunkou, jednu paradajku a jedno jablko.
Je tiež dôležité nezabúdať na potrebu niektorých vitamínov, kyseliny listovej, vápnika a železa. Neznamená to, že do seba musíte hodiť denne 3 tabletky multivitamínov - tie tento problém nevyriešia, lebo zväčša látky v nich nakombinované majú malú využiteľnosť naším organizmom. Lepšie je jesť dostatok zeleniny a ovocia, najlepšie v surovom stave. Materské mlieko je z najväčšej časti tvorené vodou, a preto pri dojčení dochádza aj ku značnej strate tekutín. Toto je tiež dôležité vyrovnať. Pokiaľ patríte medzi vegetariánky alebo vegánky, odporúčania v rámci jednotlivých živín sa líšia a je vhodné dobre skombinovať jednotlivé zložky potravy, prípadne sa poradiť s odborníkom na výživu - ak si nie ste isté.
Pitný režim
Dôležitý je aj pitný režim. Tekutiny je potrebné prijímať pravidelne, v menších množstvách. V období dojčenia je potrebné vyhýbať sa vodám s vyšším obsahom sodíka (zvýšený príjem soli spôsobuje zadržiavanie vody v organizme a tým pádom rozvoj opuchov).
Keď dieťa odmieta tuhú stravu a chce len materské mlieko
Milá Ludmila, nie je dôvod, aby ste dávali umelé mlieko. Ak predtým bábätko výborne priberalo a potom postupne prestalo, tak to má nejaký dôvod, takáto situácia má vždy príčinu a touto príčinou nie je odmietanie príkrmov. Materské mlieko má aj po 6 mesiaci byť hlavnou zložkou potravy pre bábätko a bábätká, ktoré sú dostatočne výdatne dojčené, typicky v tomto veku zjedia len malé množstvo príkrmov a sú prakticky naďalej takmer výlučne dojčené - a priberajú. "Málo priberá" je veľmi ťažké posúdiť a všetky deti v tomto veku začínajú priberať menej ako v prvom polroku, takže je dosť dobre možné, že vaše bábätko nemusí mať nejaký zásadný problém s priberaním a priberá vlastne v norme. V tejto situácii je možné urobiť veľa pre to, aby sa situácia zlepšila. Umelé mlieko v tejto situácii nie je vôbec riešením.
Čo robiť, ak dieťa odmieta príkrmy?
- Konzultácia s laktačnou poradkyňou: Spoločne vyhodnotíte priberanie podľa tabuliek WHO pre dojčené deti a v kontexte toho, čo všetko sa udialo od času, kedy bábätko prestalo dobre priberať.
- Správne prisatie: Od správneho prisatia závisí dobré pitie bábätka. Naučte sa, ako pomôcť bábätku stláčaním prsníka, aby vypilo viac mlieka.
- Ponúkanie príkrmov: V medzičase, kým sa zvýši tvorba mlieka, je najlepším riešením podávanie príkrmov - toho, čo dieťatku chutí. Umelé mlieko v tejto situácii neprináša riešenie. V tomto veku je omnoho vhodnejšie zaviesť príkrmy ako čerstvé jedlo, ktoré je vhodnejšie než umelé mlieko. Neuškodí to bábätku, práve naopak, oproti umelému mlieku to má mnohé výhody. Navyše podávanie umelého mlieka (alebo akejkoľvek inej tekutiny) fľašou môže postupne ešte viac zhoršovať dojčenie. Zvýšenie príjmu materského mlieka často zvýši aj chuť do skúšania príkrmov.
- Flexibilita pri jedle: Dávajte bábätku možnosť skúšať jedlo kedykoľvek, keď má najväčší záujem a keď je na to najlepšia pohoda. Pri príkrmoch nie je podstatné presné časovanie, neexistuje najlepší čas. Najlepší čas je ten, keď je dieťatko spokojné a keď má chuť papať. Omnoho dôležitejšie než presné množstvo a druh zjedeného jedla je to, aby bábätku chutilo a aby malo z jedla radosť. V tomto bode nie je úlohou rodiča dostať do bábätka čo najväčšie množstvá jedla. Ak zje pár lyžičiek, je to v poriadku, ak má chuť zjesť viac, dajte mu viac. Dávajte mu toľko jedla, koľko chce. Podmienky okolo jedenia si vytvorte také, aké vám vyhovujú.
- Zapojenie do rodinného stolovania: Je tiež dobré, ak dieťatko často zoberiete so sebou k stolu, keď vy jete, a umožníte mu, aby sa natiahlo za tým jedlom, o ktoré má záujem a jedlo ho. Ak má chuť na chlebík, nechajte ho jesť chlebík. Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia. Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju. Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem. Papať sa bude učiť postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov, nie je sa kam ponáhľať ani sa netreba znepokojovať množstvami či časovaním jedla. Dávajte bábätku jedlo, o ktoré prejaví záujem, keď vás vidí jesť. Poradie zavádzania jedál nie je dôležité (ak na to nemáte nejaký špeciálny dôvod), materské mlieko je sladké, a preto pokojne môžete medzi prvými príkrmami dávať ovocie.
Tvorba mlieka a jej podpora
Ako prvé je potrebné si uvedomiť, že s materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum. V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).
Biologické zákonitosti dojčenia
Dojčenie je biologická funkcia tela, je to súhra biologických zákonitostí a ich rešpektovanie je mimoriadne dôležitou prevenciou proti problémom s dojčením. Medzi tieto zákonitosti patria:
- bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu,
- možnosť prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka,
- dojčenie priamo z prsníka (bez mätúcich zásahov používaním umelých náhrad prsníka),
- časté a výdatné nočné dojčenie, a to už od prvých okamihov po narodení.
V prípade narušenia týchto procesov dochádza k problémom s dojčením.
Vnímaný nedostatok mlieka vs. reálna potreba podpory laktácie
Najčastejšou obavou žien pred pôrodom zvyčajne býva práve obava z nedostatku materského mlieka. Keďže v pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: “Mám dostatok mlieka“? Dôvody vplývajuce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne. Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať. Prípadne bábätko môže byť spavé, tzn. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí. Alebo môže nastať aj úplne opačná situácia, kedy bábätko vôbec nechce zaspať, je dlho hore a ťažko zaspáva.
Ďalšou skupinou sú bábätká, ktoré sa vôbec nechcú prisávať, prípadne sa prisajú a hneď sa „zošuchnú“ z prsníka (čo signalizuje, že v skutočnosti prisaté nie sú). Iným mamičkám sa stáva, že bábätko plače pri dojčení či medzi dojčeniami, v podstate stále. Táto situácia býva často nesprávne pripisovaná bolestiam bruška - vetríkom a podobne. V poslednej kategórii, kedy matky majú obavy o dostatok mlieka, sú bábätka, ktoré sa často v noci, alebo aj cez deň budia. Síce zaspia, ale o pár minút sú opäť hore.
Pri väčšine týchto situácií, ktoré sú často pre mamičku náročné, sa pridáva tlak okolia, ktoré automaticky pripisuje týmto prejavom ako hlavnú a častokrát aj jedinú príčinu nedostatok materského mlieka. Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mlieka dieťatko vypilo.
Možné príčiny nedostatku materského mlieka
Prvou a najčastejšou príčinou, ktorá spôsobuje, že tvorba materského mlieka je nedostatočná, je nesprávny začiatok dojčenia. Ak bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá (to, že dieťa prestane priberať je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované), môže to signalizovať problémy.
Ďalšie znaky nedostatočnej tvorby mlieka
- bábätko začne tráviť čoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom
- bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní
- bábätko sa javí pokojné keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa
- bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň
- bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne
- bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník
- dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné
- veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce
- paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsníky však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch
Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením. Anamnéza syndrómu polycystických ovárií, cukrovky, štítnej žľazy alebo iných hormonálnych porúch môže taktiež ovplyvňovať tvorbu mlieka. Nízka zásoba mlieka je celkom vzácny jav, dieťa sa však môže počas prvých niekoľkých týždňov s dojčením stretávať z iných dôvodov, napríklad nemusí piť dostatočne často alebo dostatočne dlho, zvlášť pokiaľ sa snažíte dodržiavať plán dojčenia, bez toho, aby ste kŕmili podľa potrieb dieťaťa.
Kedy sa pravdepodobne obávate zbytočne
Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napr. často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer. Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav. Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak.
Podpora laktácie
Hneď, ako je zahájená tvorba materského mlieka, sú to v skutočnosti prsia, ktoré ho „vyrábajú“ podľa princípov „ponuky a dopytu“. Frekvencia dojčenia je tiež jedným z faktorov, ktoré množstvo mlieka ovplyvňuje. Čím častejšie a účinnejšie sa dieťa dojčí, tým viac mlieka budú vaše prsia produkovať. Pokiaľ potrebujete podporiť tvorbu mlieka počas prvých piatich dní po pôrode, môžete použiť dvojfázovú elektrickú odsávačku s iniciačnou technológiou. Hoci je každá mamička iná, často je účinné odstriekavať mlieko ihneď po dojčení alebo za hodinu. Najprv môžete odsávať iba malé množstvo, ale nenechajte sa odradiť - pri pravidelnom odsávaní sa množstvo zvýši. Pokúste sa odčerpávať mlieko (dojčením aj odsávaním) 8 až 12 krát denne, vrátane jedného nočného dojčenia alebo odsávania, pretože vtedy sú hladiny prolaktínu produkujúceho mlieko najvyššie. Čím častejšie sa prsník vyprázdňuje, tým lepšie. Po dvoch alebo troch dňoch pravidelného odsávania by ste mali vidieť výrazné zvýšenie v množstve vyprodukovaného mlieka. Pokiaľ dieťa vôbec z prsníka nedojčíte alebo pre neho nemáte dostatok odstriekaného mlieka, môže vám pomôcť technika nazvaná „hands-on pumping“. Bolo preukázané, že táto technika zvyšuje množstvo mlieka, ktoré matky počas odsávania získajú. Celý proces trvá asi 25 až 30 minút. Počas odsávania stlačte na niekoľko sekúnd prsník palcom a prstami.
tags: #zvysenie #davky #mlieka #neje