Domáce varenie má pre Slovákov viacero podôb a je spojené s rôznymi motiváciami. Podľa prieskumu IKEA Slovensko je pre 42 percent z nás najmä cestou k zdravšiemu stravovaniu, 19 percent si ho vedome užíva a iba 32 percent si ho spája s úsporou peňazí.
Muži, ženy a generácie v kuchyni
Muži a ženy pristupujú k vareniu odlišne. Ženy ho vnímajú ako praktickejší spôsob šetrenia (37 percent oproti 26 percentám mužov), zatiaľ čo mužov viac teší samotná konzumácia domácich jedál (24 percent oproti 15 percentám žien). Z pohľadu generácií si Gen Z najmenej nachádza cestu k domácej kuchyni, kým staršie generácie kladú na tieto aktivity väčší dôraz.
- Generácia X zaznamenala najvýraznejší nárast varenia doma (37 percent).
- Baby boomeri dominujú takmer vo všetkých sledovaných oblastiach:
- 60 percent z nich považuje domáce jedlo za zdravšie.
- 34 percent sa častejšie stravuje doma.
- 46 percent viac minimalizuje potravinový odpad.
- 31 percent zvýšilo zdravšie stravovanie.
Úspora financií a minimalizácia odpadu
Prieskum IKEA ukazuje, že najčastejšie ide o úsporu financií či snahu minimalizovať potravinový odpad. Takmer štvrtina Slovákov (24 percent) si stráži svoje výdavky na jedlo prísnejšie než vlani - ženy (29 percent) sú v tomto smere o krok pred mužmi (20 percent).
Pestovanie vlastných potravín a zodpovedný prístup
K obľúbeným spôsobom, ako ušetriť, patrí aj pestovanie vlastných potravín. V tomto ohľade sú Slováci dokonca nad svetovým priemerom: zatiaľ čo globálne si vlastné potraviny pestuje 16 percent ľudí, u nás je to až 24 percent. Šetreniu zároveň napomáha aj zodpovedný prístup. V porovnaní s minulým rokom pribudla takmer tretina (33 percent) ľudí, ktorí uvádzajú, že v kuchyni aktívnejšie minimalizujú potravinový odpad.
Radosť z varenia a experimentovania
Pre mnohých je domáce varenie nielen nevyhnutnosťou, ale aj spôsobom, ako sa cítiť lepšie. Medzi tými, ktorí sa do kuchyne postavia, je varenie často zdrojom radosti - 19 percent si užíva pomalý a uvoľnený spôsob prípravy jedál a takmer štvrtina (24 percent) sa rada púšťa do experimentovania s novými receptmi a chuťami.
Marián Maszay, šéfkuchár, ktorý varil pre švédskeho kráľa a dnes vedie školskú jedáleň, zdôrazňuje: „Ten, pre koho varím, musí od stola odchádzať maximálne spokojný. Či je to švédsky kráľ alebo žiak základnej školy.“
👩🍳 Mária Podhradská radí: Varte s deťmi – posilníte tak lásku aj dôveru ❤️
Sedem zákonov kuchynského zmätku
Varenie môže byť aj zdrojom malých výziev a úsmevných situácií, ako naznačuje týchto sedem zákonov kuchynského zmätku:
- Kuchynské roboty v ani jednej funkcii nefungujú uspokojivo. Dodatok: Čím je stroj drahší, tým menej sa používa.
- Čím jednoduchší je návod (napr. „tu potlačiť“), tým ťažšie sa otvára krabica.
- Ak objavíš starý rodinný recept, najdôležitejší údaj je nečitateľný.
- Ak raz pokazíš hrniec jedla, môžeš sa snažiť napraviť to hoci čím, bude to len horšie.
- Najviac vychvaľujú vždy to jedlo, ktorého príprava bola najjednoduchšia. Príklad: Ak upečieš pomarančami plnenú kačicu, chváliť budú zemiaky.
- Ak bude medzi komponentmi jediná vec, pre ktorú si musel zvlášť zájsť do obchodu, hosť bude práve na túto vec alergický.
Fíni a šťastie: Skrytá radosť a aktívna úloha človeka
Podľa prieskumu, v ktorom bola skúmaná aj vôňa pečenia a varenia, je 39 % ľudí najšťastnejších práve vďaka týmto vôňam. Celkovo sú však Fíni považovaní za najšťastnejší národ na svete. Fínsko sa umiestnilo v rebríčku najšťastnejších ľudí na svete na prvom mieste už siedmykrát, čo potvrdzuje aj najnovší rebríček z roku 2024.
Fínsky filozof a psychológ Frank Martela priznal, že Fíni svoje šťastie nedávajú na dennej báze najavo. Neschvaľujú si úspechom a bohatstvom, a práve vďaka tomu sú so životom spokojnejší. Fíni a Fínky sa riadia zásadou „ak si našiel šťastie, nemal by si ho ukazovať“, čo je výrok prevzatý z poézie Eina Leina.
Princípy fínskeho šťastia
Dôležitá je aktívna úloha človeka. Podľa Fínov je neúspech faktom života a uvedomujú si, že majú nástroje na to, aby sa s výzvami vyrovnali. Fínsko je známe filozofiou meliorizmu, podľa ktorej sa človek prirodzene usiluje o to, aby bol lepší, a ľudským úsilím dokážeme svet vôkol seba zlepšovať.
- Človek je strojcom svojho osudu: Toto filozofické príslovie, ktoré má korene v starovekom Ríme, je vo Fínsku veľmi populárne.
- Potreba podpory: Frank Martela to ilustruje príkladom z hokeja: na to, aby ste uspeli, potrebujete nielen vlastné úsilie, ale aj podporu publika.
Fíni a Fínky chápu, že nie všetko v živote sa dá kontrolovať, a nezávidia šťastie iným. Uvedomujú si, že boj s problémami neznamená, že šťastie nakoniec nepríde.
Školské stravovanie a vízia Mariána Maszaya
Marián Maszay, kedysi šéfkuchár pre svetové celebrity, dnes vedie školskú jedáleň v Bratislave a vidí v tom zmysel. Práca pre deti mu dáva nielen zmysel, ale aj čas.
Prečo z luxusných hotelov do školskej jedálne?
„Prvotná motivácia bola nájsť si prácu, kde budem mať viac voľného času a priestor venovať sa rodine,“ hovorí Maszay. Zároveň vidí zmysel v práci s deťmi a baví ho, keď varia spoločne. „Deti by mali mať viac priamych skúseností. Chýba im zážitkové vzdelávanie.“
Rozdiel medzi top hotelmi a školskou jedálňou
V školskej jedálni je časový limit na obed približne štyri hodiny a nie je priestor na šesť- až osemhodinové jedlá. Aj keď sa používajú rovnaké suroviny ako v reštaurácii, školská strava je ľahšie stráviteľná, lebo sa nerobia také sýte a zredukované omáčky. „Kým sa nevarí z polotovarov a bez dochucovadiel, tak je z môjho pohľadu školská strava o čosi zdravšia a ľahšie stráviteľná, hoci nie je taká pestrá,“ dodáva Maszay.
Princípy uplatnené v školskej jedálni
Maszay varí pestrejšie a snaží sa vychádzať v ústrety aj deťom s diétami (bez laktózy, lepku). S polotovarmi nepracuje vôbec. Skúšal dávať deťom celozrnné cestoviny, no tie končili v koši. Riešením je kombinácia celozrnných cestovín s bežnými. Pri sladkých jedlách sa snaží používať med a zohľadňuje odozvu detí.
Problém plytvania v školskom stravovaní
„Pri súčasnom nastavení sa neuveriteľne plytvá,“ upozorňuje Maszay. Deti majú na výber iba dve jedlá, čo vedie k tomu, že po výdaji je plná 60-litrová nádoba na pomyje. „Jediná možná cesta, ako z toho von, je maximálne vychádzať stravníkovi v ústrety,“ hovorí. Tento problém naráža na legislatívne prekážky a predpisy.
Vízia švédskych stolov v školách
Maszay navrhuje riešenie vo forme švédskych stolov alebo bufetového stravovania. „Som presvedčený o tom, že áno. V mojom poňatí švédskych stolov si každý naberie, koľko chce, nie koľko by mal mať. A hlavne, čo chce.“
Koncept by spočíval v príprave 80 % predpokladaného množstva jedla vopred a následnom dováraní a dokladaní počas výdaja. Týmto spôsobom by sa eliminovalo obrovské plytvanie a šetrili by sa verejné zdroje. „Zviera predsa nežilo pre to, aby skončilo medzi pomyjami. A podobne ani mrkva nerástla s rovnakým cieľom,“ dodáva Maszay.
Tento systém úspešne funguje v severských krajinách, kde štát uhrádza obedy a stravníci majú na výber viacero druhov jedál, šalátov a nápojov.
Konferencia o gastronómii a jej výzvach
Odborníci zo Slovenska a Česka sa stretli na konferencii, aby diskutovali o tom, čo je v kaviarni či reštaurácii zbytočný náklad a čo v nej nesmie chýbať. Riešili aj dôležitosť etikety zamestnancov a cenotvorby.
Výzvy v gastro segmente
Aj keď sa za najväčší problém v tejto oblasti stále považujú ľudia, celkovo sa situácia v gastro segmente na Slovensku lepší. Vzniká veľa kaviarní či reštaurácií s myšlienkou, nielen pre peniaze. Posúva sa aj vzdelanosť zamestnancov či majiteľov. Miroslav Balla z vínotéky Selaví radí podnikateľom: „Na prvom mieste by mala byť vzdelanosť a praktickosť, teda nevenovať sa veciam, ktoré vám nerobia biznis, ale naopak tým, ktoré vám prinesú efekt.“
Investície do kuchyne a prevádzkový kapitál
René Kotlas a Rado Skurčák zo spoločnosti AZ Gastro upozornili na časté chyby, ako je neochota investovať do drahších strojov v kuchyni. „Pritom práve kuchyňa je miesto, kde sa všetko deje a ktorá zarába na celý podnik.“ Mnohí podnikatelia tiež zabúdajú na prevádzkový kapitál pri rozbehu, ako je nákup tovaru, prvé výplaty či DPH.
Majiteľ kaviarne Café Štefánik, Viktor Meszároš, radí snažiť sa o mesačnú rezervu 1000 eur, ktorá by mala pokryť menšie vzniknuté problémy.
Cenotvorba a byrokracia
Oto Kóňa, ktorý rozbiehal prevádzky ako Regal Burger či NYC Corner, zdôraznil, že najväčší strašiak malých podnikateľov je byrokracia, daňové priznania a kontroly. „Krízy sú stále, ale pravidlom je ich neopakovať.“
tags: #39 #ludi #robi #najstastnejsimi #vona #pecenia