Vonku môže byť aj mínus desať a neďaleko Nitry sa každý deň červenajú paradajky. Zázrak? Miestna rarita? Tak trochu. Vďaka moderným technológiám je možné, aby aj zimné paradajky boli zdravé a chutili rovnako šťavnato ako letné.
Ako môže zákazník v obchode rozoznať zdravú a kvalitnú paradajku od nekvalitnej? Hovorí sa, že paradajky by mali mať výraznú vôňu aj chuť. Presne tak, odpovedali ste si sama. Paradajka má voňať, chutiť, byť pekne vyfarbená a dostatočne tvrdá. Zimné a letné paradajky by sa v senzorickom hodnotení nemali veľmi líšiť. To, prečo si myslíme, že sa líšia, je fakt, že donedávna sa u nás dali v zime kúpiť iba paradajky pestované tisíce kilometrov od Slovenska, oberali sa ešte nezrelé, dozrievali a „vyfarbili“ sa cestou v kamióne. No zber nedozretej paradajky neumožní, aby mala dostatok vitamínov, takisto sa nerozvinie jej vôňa a chuť.
Čím sa líšia paradajky z vašej farmy od iných paradajok, ktoré sa bežne objavujú v potravinách? Ich najväčšia prednosť spočíva v tom, že sú oberané v ideálnej zrelosti, a aj v zimnom období sú dostatočne zdravé, sladké a voňavé. Po zbere sa v skladoch dlho nezdržia a takmer okamžite putujú do obchodov k zákazníkom na slovenský trh.
Technológie a Príroda v Harmónii
Naše skleníky sú vykurované i dosvecované. Keď je vonku mínus desať a slnko svieti iba osem hodín denne, inak to nejde. Každá rastlina na to, aby nám dala dobrú a kvalitnú úrodu aj v zimných podmienkach pestovania, potrebuje dostatok svetla, tepla, optimálne vlhké ovzdušie s dostatočným množstvom CO2 a pravidelný presný prísun živín formou závlahy. Slnečného žiarenia v zimných mesiacoch je v skleníku málo, preto ho musíme nahradiť svietením. Vieme si vyrobiť dostatočné množstvo elektrickej energie a dávame rastlinám svetlo práve takej vlnovej dĺžky, akú potrebujú.
Samozrejme. Kľúčovými sú pre nás čmeliaky, ktoré ako jediné dokážu opeliť naše paradajkové kvety. V každom skleníku je asi 80 úľov a v každom je asi 120 čmeliakov. Táto armáda čmeliakov nám opelí každý kvietok. Okrem nich nám v boji proti škodcom pomáha aj užitočný hmyz. Ten dokáže takmer v plnej miere nahradiť používanie insekticídov. Sú to „predátori“, ktorí likvidujú škodcov už v počiatočnom štádiu vývoja, a pritom rastlinám neškodia. Chémiu používame minimálne.
V podmienkach komerčného mimosezónneho pestovania paradajok je ideálne používať sterilný kokosový substrát, ktorý je najkvalitnejším a zároveň najdrahším podkladom na pestovanie vôbec. Takýto substrát umožňuje koreňovej sústave optimálny rast. Pomocou kvapôčkovej závlahy dokážeme dodať každej rastlinke presne toľko vlahy a živín, koľko potrebuje a aby živiny koreňová sústava mohla lepšie prijať, obohacujeme substrát ešte o užitočné huby a baktérie.
Farma Babindol začala s pestovaním rajčín v jednom skleníku s pestovateľskou plochou 2,2 hektára v Babindole pri Nitre v roku 2014. Vlani na jeseň pribudli ďalšie dva skleníky v Leviciach s pestovateľskou plochou 5,3 hektára. Ich výstavba si vyžiadala investíciu 15,3 milióna eur. V súčasnosti pracuje v levických skleníkoch 90 kmeňových zamestnancov. V Babindole sa pestujú dve odrody, v Leviciach celkovo osem odrôd.
Sezóna pestovania rajčín sa začína na Farme Babindol v polovici augusta vysadením plánt. V jednom skleníku ich je 38.000, každá z nich meria pri vysadení 40 centimetrov. Rastliny sa pestujú hydroponickým spôsobom na kokosovom substráte. Približne o dva mesiace sa začína zber úrody, ktorý trvá do júla. V tom čase už rastlina dosahuje dĺžku zhruba 15 metrov. Od ukončenia zberu do založenia novej úrody je potrebné zlikvidovať staré rastliny, dezinfikovať a pripraviť skleník na ďalšiu sezónu.
Na pestovanie rajčín sú potrebné teplo a svetlo. Energie si pestovatelia vyrábajú sami. Chémiu nahrádza biologická ochrana proti škodcom, zabezpečuje ju dravá ploštica Macrolophus, ktorá je účinnou ochranou proti moliciam. Súčasťou skleníkov sú čmeliaky, ktoré žijú v desiatkach úľov rozmiestnených v skleníku.
PESTOVANIE HYDROPONICKÝCH RAJAČIEK KRATKY 🍅 || Ako nastaviť systém Kratky JEDNODUCHÉ!
Kvalita a Lokálny Pôvod
Slovenskí spotrebitelia sa v posledných rokoch výrazne zmenili. Uprednostňujú kvalitu a krajinu pôvodu pred nízkou cenou, čím odmietajú lacné, no bezchutné paradajky z dovozu. Možno pre tento dôvod “zahraničné akciovky” ostávajú v supermarketoch nedotknuté. Ako som už spomínal, rajčina z ďalekých krajín sa oberá ešte zelená, pričom obsahuje pomerne vysokú hladinu nebezpečného Solanínu. Potom si pocestuje XY kilometrov, čo má negatívny dopad na ovzdušie, ktoré dýchame, pričom je na ceste k spotrebiteľovi “dofarbovaná” banánovými dusíkovými plynmi až pod dobu, pokiaľ nedorazí na náš stôl s minimálnym obsahom najdôležitejších látok.
Kvalita paradajok sa okrem iného meria vysokým stupňom sladkosti, vysokým obsahom vitamínov, karotenoidov a lykopénu. Ing. Jozef Porubský, definuje pestovanie a odlišnosť tohto typu farmárčenia nasledovnými slovami: „Našou filozofiou je dopestovať a dodať na trh tie najkvalitnejšie a dozreté plody, ktoré dajú konečnému spotrebiteľovi to, čo od rajčín očakáva. Bez ohľadu na to, či je vonku sychravá jeseň, alebo treskúca zima, musíme rastlinám vytvoriť optimálne podmienky. Potom rajčiny zberáme dozreté na rastlinách, v plnej zrelosti. To zaručuje, že sú chutné, voňavé a sfarbené do červena.
Tento rajčiak obsahuje všetky potrebné vitamíny, najmä A, B, C a E, z minerálnej látky, najmä draslík, ktorý je vynikajúci ako prevencia srdcovocievnych chorôb, stopové prvky, ale najmä lykopén. Lykopén sa nachádza v šupke a dáva rajčiakom červenú farbu. Má antioxidačné účinky, ktoré ničia voľné radikály. Po tepelnej úprave ešte znásobuje svoje účinky. Práve lykopén je účinný v prevencii pred rakovinou žalúdka, pľúc, prostaty, kože a prsníka.
Tu dopestované paradajky potom obsahujú toľko vitamínu C, že 3 až 4 kusy pokryjú dennú potrebu tohto vitamínu pre dospelého človeka. Bohato je tu zastúpený aj lykopén (červené farbivo) vzniknutý prirodzenou cestou.
„Vlastníme certifikát GlobalG.A.P. Ide o medzinárodne uznávaný certifikát, ktorý potvrdzuje, že naše paradajky dosahujú vysokú úroveň bezpečnosti a kvality. Navyše sa pri pestovaní bral ohľad na zdravie, bezpečnosť našich zamestnancov a rešpektovali sme životné prostredie,“ hovorí riaditeľ Jozef Porubský.
Sezóna a Produkcia
Približne 1200 ton cherry rajčín ročne vyprodukuje Farma Babindol vo svojich dvoch nových skleníkoch v Leviciach. Rajčiny sú určené pre slovenský trh, ktorý je najmä v zimných mesiacoch zásobený predovšetkým rajčinami z dovozu. „Aj na našom trhu už vzrástol dopyt spotrebiteľov po lokálnych potravinách. Naše rajčiny necestujú cez pol sveta, nie je narušené ich dozrievanie, vieme dosiahnuť ich potrebnú kvalitu a chuť,“ skonštatoval prevádzkový riaditeľ farmy Jozef Porubský.
Sezóna pestovania rajčín trvá v Babindole celý rok, okrem letných mesiacov, keď je na trhu dostatok domácej zeleniny. To je obdobie, keď sa skleník kompletne vyčistí, vyprázdni a začína sa nový cyklus pestovania. V skleníkoch v Leviciach aktuálne likvidujú staré rastliny, aby mohli priestory pripraviť na ďalšie pestovanie. „Práve teraz nastal čas, kedy v skleníku vidieť všetky fázy pestovania, ešte tu máme posledné rastliny na koreňoch, z ktorých oberáme úrodu. Väčšina rastlín už ale ide na ďalšie spracovanie, to znamená kompostovanie.
Prvú úrodu budú oberať začiatkom októbra. Počas sezóny rastlina dosiahne dĺžku až do 14 metrov. Na konci sezóny sa všetky rastliny musia zlikvidovať. S tou by sa malo začať asi o 3 týždne. Spolu dokážu skleníky v Leviciach a Babindole vyprodukovať ročne asi 1 500 ton paradajok. Sezóna sa každoročne končí v júli. Vtedy totiž rastliny zlikvidujú a skompostujú a skleníky sa podrobujú kompletnej dezinfekcii, čím sa pripravia na novú sezónu.
Farma Babindol produkuje týždenne 15 ton paradajok a nestačí to. V piatok je podniková predajňa obyčajne zatvorená, lebo prednosť majú zazmluvnené objednávky do supermarketov.
Rozšírenie a Budúcnosť
Spoločnosť začala so zimným pestovaním paradajok v roku 2014, keď otvorili prvý skleník v Babindole. Dosiaľ tam pestuje odrodu Tramezzino, ktorá na slovenskom trhu dosahuje veľké úspechy.
Skleníky vyrástli pri Leviciach len minulý rok, na ploche asi 5,3 hektára dopestujú ročne vyše 500 ton rajčiakov. Podobné úrody dosahuje aj babindolský skleník. „Pestovanie sa snažíme rozšíriť, pripravujeme novú plochu pri Leviciach.“ Približne 1200 ton cherry rajčín ročne vyprodukuje Farma Babindol vo svojich dvoch nových skleníkoch v Leviciach. Rajčiny sú určené pre slovenský trh, ktorý je najmä v zimných mesiacoch zásobený predovšetkým rajčinami z dovozu.
Vlani na jeseň pribudli ďalšie dva skleníky v Leviciach s pestovateľskou plochou 5,3 hektára. Ich výstavba si vyžiadala investíciu 15,3 milióna eur.
tags: #jozef #porubsky #rajciny