Aarhuský dohovor, celým názvom Dohovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, bol podpísaný v Aarhuse 25. júna 1998. Tento dohovor je kľúčovým medzinárodným nástrojom pre posilnenie práv verejnosti v oblasti životného prostredia.
Charakteristika a ciele Aarhuského dohovoru
Dohovor bol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 43/2006 Z.z. v Oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
Aarhuský dohovor zaručuje zainteresovanej verejnosti:
- prístup k informáciám o životnom prostredí,
- účasť na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach špecifikovaných v Prílohe I Aarhuského dohovoru,
- prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
Slovenská republika, v súlade so svojím vnútroštátnym právom, uplatní ustanovenia dohovoru aj na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany dohovoru na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam.
Príloha I Aarhuského dohovoru
V bodoch 1 až 19 Prílohy Aarhuského dohovoru sú uvedené činnosti, na ktoré sa priamo aplikujú ustanovenia dohovoru. Podľa bodu 20 Prílohy Aarhuského dohovoru, ktorákoľvek činnosť neuvedená v bodoch 1 - 19 podlieha dohovoru, ak je podľa vnútroštátneho práva zabezpečená účasť verejnosti v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Z uvedeného vyplýva, že Aarhuský dohovor dáva štátu možnosť, aby si sám určil okruh ďalších činností, ktoré nie sú uvedené v Prílohe I, na ktoré sa budú vzťahovať jeho ustanovenia.
Príklady činností z Prílohy I
V tabuľke nižšie sú uvedené všeobecné kategórie činností, ktoré sú typicky zahrnuté v Prílohe I Aarhuského dohovoru. Pre presný a kompletný zoznam je potrebné odkazovať sa na oficiálne znenie dohovoru.
| Kategória činnosti | Príklady |
|---|---|
| Energetický priemysel | Tepelné elektrárne a iné spaľovacie zariadenia, jadrové elektrárne, ropovody, plynovody. |
| Výroba a spracovanie kovov | Závody na výrobu surového železa a ocele, valcovne, zlievárne. |
| Priemysel nerastov | Cementárne, vápencovne, zariadenia na výrobu azbestu. |
| Chemický priemysel | Výroba chemických látok, petrochemické závody. |
| Nakladanie s odpadmi | Zariadenia na spaľovanie alebo chemickú úpravu nebezpečných odpadov, skládky odpadov. |
| Ostatné činnosti | Intenzívny chov hospodárskych zvierat, papierne, zariadenia na spracovanie koží. |
Implementácia a výzvy v Slovenskej republike
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Aarhuským dohovorom uznesením č. 1840 zo dňa 23.09.2005 a rozhodla, že Aarhuský dohovor je medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Pravda o 13. dôchodkoch, ktorú politici doteraz tajili | Aktuality #n-l
Postavenie verejnosti v správnom konaní
Z definície činností v Prílohe I Aarhuského dohovoru je zrejmé, že udeľovanie výnimiek z ust. § 35 zákona č. 543/2002 Z.z. (o ochrane prírody a krajiny) nespadá do okruhu činností, v ktorých je zaručená účasť verejnosti na rozhodovaniach. Slovenská republika neprijala vo svojom vnútroštátnom práve úpravu, ktorou by určila, že udeľovanie výnimiek podľa § 35 zákona č. 543/2002 Z.z. podlieha ustanoveniam Aarhuského dohovoru.
Napríklad, povolenie odstrelu medveďov nie je uvedené ani v Prílohe I. k Aarhuskému dohovoru a nie je ani činnosťou, ktorá môže mať významný vplyv na životné prostredie, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa čl. 6 ods. 1 písm. b/ strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam. Preto nie je možné priznať zainteresovanej verejnosti práva podľa čl. 6, ak ide napr. o povolenie odstrelu medveďov.
Súdny prieskum a vnútroštátne právo
Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 08.03.2011 a rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 7. 7. 2011 (sp. zn. 5 Sž/206/2010) vyplýva, že čl. 9 Aarhuského dohovoru je aplikovateľný až prostredníctvom úprav vnútroštátneho práva, to znamená, že nie je priamo aplikovateľný v prípadoch, ak pre ne nie je špecifická vnútroštátna úprava.
Podľa názoru krajského súdu, ani logickým ani gramatickým výkladom čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru nemožno dôjsť k záveru, že by žalobcovi priamo Aarhuským dohovorom mohlo vzniknúť právo zúčastňovať sa správneho a súdneho konania v postavení účastníka konania. Uvedené ustanovenie zmluvy zakladá povinnosť strany (štátu) prijať vo svojom vnútroštátnom práve také úpravy, aby mala zainteresovaná verejnosť prístup k procesu preskúmavania rozhodnutí buď pred súdom, alebo iným nestranným orgánom v prípadoch činností uvedených v čl. 6 Aarhuského dohovoru.
Aarhuský dohovor teda ukladá stranám (štátom) prijať zákonnú úpravu, na základe ktorej umožní zainteresovanej verejnosti zúčastňovať sa preskúmania rozhodnutí o činnostiach podľa čl. 6 pred súdom alebo iným orgánom, napr. prokuratúrou.
Pre účely postupného zosúlaďovania vnútroštátnych predpisov s článkami Aarhuského dohovoru a priebežného hodnotenia jeho vykonávania sa podľa čl. 10 strany Aarhuského dohovoru schádzajú na pravidelných stretnutiach. Časový horizont, v ktorom má byť vnútroštátne právo upravené podľa požiadaviek Aarhuského dohovoru určený nie je.
tags: #aarhusky #dohovor #priloha #i #dohovoru