Paprika je mimoriadne obľúbená zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí, ktorá si získala svoje miesto v mnohých kuchyniach po celom svete. Domáce pestovanie v záhrade, na terase či balkóne sa teší čoraz väčšej obľube. Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov.
Pestovanie papriky je síce náročnejšie na teplo a dôslednú starostlivosť, no výsledok stojí za to. Pri dodržiavaní správneho výsevu, otužovania a postupného presádzania, ako aj pravidelnej zálievky a primeraného hnojenia, vás papriky odmenia bohatou úrodou a výnimočnou chuťou.
Výber odrôd a predpestovanie
Existuje široká škála odrôd papriky, od sladkých "bell" paprík a kapustových až po pikantné chilli papričky. Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám.
Medzi bežne pestované odrody patria napríklad:
- PCR: Podlhovasté plody žltozelenej farby, aromatické a mierne pikantné. Vhodná na poľné pestovanie i rýchlenie.
- Baraní roh (Barkol): Poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie, s bledozelenými až zelenými plodmi dlhými 18-22 cm.
- Dolmy F1: Hrubostenné a mäsité plody sýtej zelenej farby, vhodné na pestovanie pod fóliou, sklom i v poľných podmienkach.
- Slovakia: Veľmi skorá odroda typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi. Dobre sa jej darí vo fóliovníkoch.
- Kozí roh Branko: Paprika určená na poľné pestovanie s zahnutými, podlhovastými plodmi sýtočervenej farby.
- Jabĺčková (Alma): Sladká odroda s guľatými a mäsitými plodmi, obľúbená na zaváranie.
Pestovanie papriky zo semien je náročnejšie, no výsledok môže byť uspokojivý. Semienka kúpite vo všetkých záhradkárskych potrebách alebo si ich môžete odložiť z predchádzajúcej úrody. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Tým sa znižuje riziko padania vzchádzajúcich rastlín.
Výsev papriky sa zvyčajne vykonáva už vo februári až marci do výsevných misiek alebo miniskleníkov. Semená sa sejú do hĺbky približne 0,5 - 1 cm a zasypú sa jemnou vrstvou substrátu. Optimálna teplota pre klíčenie je 22 - 28 °C, ideálne 26 až 30 °C. Hoci v byte im takéto podmienky zabezpečíte len ťažko, skúste sa im aspoň priblížiť. Myslite na to, že teplota je na prvom mieste. Svetlo až do objavenia klíčnych lístkov na druhom. Ak ste rastlinám poskytli správne podmienky, začnú klíčiť približne do týždňa. Najskôr sa objavia prvé dva lalôčiky a neskôr sa objaví aj prvý pár pravých lístkov, ktoré sú segmentované.
Pikírovanie sadeníc
Pikírovanie je záhradnícky termín pre presádzanie mladých sadeníc z výsevného substrátu do samostatných nádob, kde majú viac priestoru na rast koreňového systému. Je to nevyhnutný krok najmä pri pestovaní zo semien, pretože rastliny rastú husto vedľa seba a súťažia o svetlo, vodu aj živiny. Pikírovanie sa robí najmä preto, aby sa posilnil koreňový systém, rastliny sa spolu netlačili, boli silnejšie a odolnejšie, a aby sa pripravili na neskoršie presádzanie do záhrady alebo skleníka. Zároveň ide o výbornú príležitosť skontrolovať zdravotný stav sadeníc, oddeliť tie najsilnejšie a prípadne vyradiť slabé alebo zdeformované jedince.
Pri paprike je najlepší čas na pikírovanie 10 až 14 dní po vyklíčení, keď rastlina vytvorí dva pravé listy (nie klíčne). V tomto štádiu sú korene ešte krátke, ale dostatočne vyvinuté na presadenie. Keď má rastlina 4 listy, pripravte si vhodné nádoby (kvetináče, tégliky od jogurtu) a substrát, ktorým ich naplníte. Potrebujú dostatok priestoru, črepníky s priemerom 6 až 8 cm budú optimálne.
Postup pikírovania:
- Príprava pomôcok: Budete potrebovať kvalitný substrát na pikírovanie (ľahký, priedušný, výživný), nádoby (tégliky, kvetináče, plastové misky s dierkami), označovače odrôd, malý kolík, špachtľu alebo lyžičku.
- Príprava nádob: Nový pestovateľský substrát zľahka nasypeme do pripravených kvetináčov. Musia mať vopred pripravené otvory na odtok vody.
- Vyberanie sadeníc: Pomocou kolíka jemne nadvihnite sadenicu aj s koreňom. Pikírovanie papriky si vyžaduje jemné zaobchádzanie - jej korienky sú krehké a ľahko sa lámu. Pri presádzaní nezabudnite použiť kvalitný substrát.
- Presádzanie: Pomocou ceruzky/paličky urobíme do stredu každého kvetináča otvor takej veľkosti, aby sa do neho korene mladej priesady dali bez problémov vložiť. Rastliny vyberte z pôvodných nádob v trsoch, rozdeľte ich na jednotlivé sadenice a umiestnite ich do pripravených nádob. Prikryte ich zeminou, mierne utlačte a potom zavlažte stojatou vodou. Odporúča sa prikryť sadenice substrátom až po prvé listy. To umožní rastlinám lepšie zakoreniť a prijímať z pôdy dostatok živín.
- Starostlivosť po pikírovaní: Rozsadené priesady zľahka zalejeme vodou a uložíme ich na teplé a svetlé miesto. Teplota po pikírovaní by mala byť 22-25 °C, a nezabudnite na dostatok svetla - paprika zle znáša zatienenie. Priesady paradajok a paprík potrebujú veľa svetla. Ak ich umiestnite na parapetnú dosku, pravidelne ich otáčajte. Prepikírovaným paprikám doprajte dostatok svetla a teplotu asi 22 °C cez deň a okolo 15 °C v noci. Pri zamračenom počasí ju znížte.
Ako oddeliť a presadiť sadenice paradajok a papriky do väčších miskov: Nechajte ich odpočívať a zotaviť sa!
Výsadba papriky do záhrady alebo na balkón
Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj, keď už nehrozia nočné mrazíky. Papriky majú radi teplo a netolerujú mráz. Skúsenejší pestovatelia paprík si priesady pestujú zo semienok. Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový.
Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Odstránime najnižšie poschodie lístkov, a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť.
Pokiaľ nemáte k dispozícii záhradu, papriky môžete pestovať aj v byte - na balkóne či terase. Pestovanie papriky na balkóne alebo na terase prináša niekoľko plusov, vrátane jednoduchšej starostlivosti. Dôležité je, aby na dne nádoby boli odvodňovacie otvory a tiež 5 - 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal. Pri pestovaní v nádobách je nutné denne zalievať a prihnojovať. Samotná nádoba s koreňmi nemá byť na celodennom úpale a ideálne je, ak má zdvojené steny, aby nedochádzalo k prehriatiu koreňov. Podmienkou je dostatočne veľká nádoba (minimálne 20 l, optimálne 30 l na jednu rastlinu).
Starostlivosť o papriky: Polievanie a hnojenie
Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať, no ak nie je pôda dostatočne výživná môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov) ako náhle začne kvitnúť a vytvárať plody.
Papriky majú radi dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň, resp. Keďže zrážky nie sú počas roka rovnomerne rozdelené, je paprika odkázaná na zálievku. Závlaha nielenže dodáva rastlinám potrebnú vodu, ale podporuje aj zvýšený príjem živín.
Paprika miluje teplú a kyprú pôdu bez burín. Čierna netkaná textília zabráni prerastaniu buriny a urýchli prehrievanie pôdy, čo rastliny ocenia. Pri okopávaní nezabúdajte na to, že paprika zakoreňuje plytko a hlbším prekopaním môžete poškodiť korene.
Tabuľka: Zhrnutie starostlivosti o papriky
| Krok | Čas | Činnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Výsev | Február | Výsev semien do nádob | Použiť certifikované osivo |
| Pikírovanie | Po vytvorení 2 pravých listov | Presadenie do samostatných kvetináčov | Použiť záhradný substrát s kompostom |
| Výsadba do záhonu | Polovica mája | Presadenie sadeníc do vonkajšieho záhonu | Rozostupy 40-60 cm, prekrytie netkanou textíliou |
| Zálievka | Pravidelne | Výdatná zálievka | Pri pestovaní v nádobách denne |
| Hnojenie | Počas celej vegetácie | Pravidelné prihnojovanie | Po odkvitnutí hnojenie s obsahom draslíka |
Zalamovanie papriky
Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Ďalším trikom je vylomenie prvého kvetu, aby si rastlina vybudovala silnejší koreňový systém a nabrala dostatok síl na vytvorenie hojnejších plodov v nasledujúcich týždňoch.
Choroby a škodcovia
Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
Najčastejšie choroby papriky:
- Stolbur papriky: Vírusové ochorenie prenášané cikádkami, ktoré spôsobuje žltnutie rastlín, vädnutie listov a odumieranie rastliny. Plody sú drobné a bez semien.
- Suchá škvrnitosť plodov: Prejavuje sa bledohnedými škvrnami na plodoch, ktoré môžu prejsť do hniloby. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy, často na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom.
- Slnečný úpal zeleniny: Poškodenie listov, stoniek i plodov slnečným žiarením, ktoré ich zožltne, skrehne a stanú sa lámavými. Dochádza k nemu pri náhlom oteplení po daždivom počasí alebo pri vysadení sadeníc, ktoré nie sú zvyknuté na intenzívne slnečné žiarenie.
- Vädnutie papriky (fuzáriové, sklerocíniové): Hubové choroby, ktoré prenikajú do rastliny cez korene alebo sa prejavujú rozsiahlymi bledohnedými škvrnami na stonkách. Tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho, preto je dôležité striedanie pestovateľských plôch.
Škodcovia papriky:
- Roztočec chmeľový: Malý roztoč takmer neviditeľný voľným okom, ktorý vyciciava šťavy z listov. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na ich potlačenie sa používajú selektívne aficídy, olejové preparáty alebo biologická ochrana prostredníctvom Aphidius ervi.
- Strapka západná: Drobný hmyz prenášajúci vírusové ochorenia, listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky.
- Molica skleníková (biela muška): Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa darí hubovým ochoreniam.
Zber papriky
Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, v závislosti od ich využitia. Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline. Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.
tags: #aby #paprika #zarodila #co #najviac #plodov