Voda na varenie IPA: Kompletný sprievodca domácim pivovarníctvom

Jozef ChebeňBlog

Otázka "Nejdeme na pivo?" sa stala takmer slovenskou tradíciou. Či už po výdatnom obede, zdolaní kopcov alebo len tak v partii priateľov, pivo je obľúbený nápoj. Tento článok vám priblíži cestu k domácej výrobe piva a zároveň ponúkne recepty na chutné IPA.

Vladimír John z Černovej sa rozhodol, že si dobré pivo začne variť sám, pretože mu vadilo, že v Ružomberku nie je miesto, kde by ho ponúkali. Inšpiroval sa ochutnávaním pív v rôznych krajinách. Zistil, že na Slovensku sa preferuje najmä ležiak a ostatné pivné štýly nie sú tak známe a dostupné. V Ružomberku navyše chýbali podniky, kde by si mohol vychutnať iné typy piva. Preto sa rozhodol vziať veci do vlastných rúk a začať si pivo variť doma. Svoje prvé pivné pokusy začal Vladimír približne pred rokom a pol. Spočiatku si pomáhal domácim mikropivovarom, teda varením piva z koncentrátu. Sám priznáva, že takéto pivo mu nie vždy chutilo, pretože nemohol ovplyvniť jeho chuť. Postupom času sa však naučil, na čo si treba dávať pozor.

Základné ingrediencie a postup varenia

Základné ingrediencie pri výrobe piva sú voda, slad, chmeľ a kvasnice. Varenie zaberie Vladimírovi takmer celý deň. Deň vopred si pripraví suroviny. Ak začne variť o siedmej ráno, okolo piatej je hotový. Počas varenia sa musí dodržiavať teplota a čas. Na varenie piva má Vladimír špeciálny hrniec. Vybavenie objednáva z rôznych internetových obchodov, aj z Číny, pretože na Slovensku je drahé. Pivo plní do fliaš, no časom si zaobstaral aj kyvetu, do ktorej sa mu zmestí 20 litrov.

Základné ingrediencie pre výrobu piva

Voda - základ piva

Prvou ingredienciou piva je voda. Voda tvorí viac ako 90% piva, preto je jej kvalita veľmi dôležitá. Pivo obsahuje až 92 % vody, a preto na jej kvalite veľmi záleží. Každá voda má trochu iné zloženie, prepožičiava pivu základné vlastnosti, hodí sa na varenie istých pivných štýlov a na niektoré sa napríklad nehodí vôbec. Dôležitá je aj voda, dobré pivovary ju neraz používajú z vlastnej studne. Na Slovensku máme ale dobrú vodu aj z vodovodu. Dôležité je, aby v nej nebol cítiť chlór, preto by mala odstáť. Tvrdá, vysoko mineralizovaná voda, nie je práve najvhodnejšia na varenie svetlých pív plzenského typu, zato sa výborne hodí na varenie silných tmavých pív anglického alebo írskeho typu. Pri domácom varení piva sa odporúča mäkšia voda, no nie destilovaná, ale pokiaľ možno bez chlóru. Najlepšie je používať čistú, filtrovanú vodu bez chlóru a iných nežiaducich látok. Minerálne zloženie vody môže ovplyvniť chuť piva, preto je dôležité vybrať vodu, ktorá je vhodná pre daný štýl piva.

Úprava vody

Chlór možno z vody vyvariť, čím sa zníži i tvrdosť vody (je to ekologickejšie, zdravšie, menej to ovplyvňuje vlastnosti piva), alebo sa do prechlórovanej vody pridá na 4,5 litra 5 tabletiek disiričitanu draselného. Chlorid vápenatý (CaCl₂) je pivovarská soľ určená na úpravu chemického zloženia varnej vody. Zvyšuje obsah vápnika, čím podporuje enzymatickú aktivitu pri rmutovaní, zlepšuje čírosť piva, vyvažuje chmeľovú horkosť a prispieva k zdraviu kvasiniek počas kvasenia. Chémia vody je pri varení piva dôležitým faktorom, pretože môže výrazne ovplyvniť chuť, čírosť a celkovú kvalitu výsledného piva. Ióny vápnika zohrávajú kľúčovú úlohu pri rmutovaní, pretože podporujú činnosť enzýmov a zrážanie bielkovín. Ióny vápnika môžu ovplyvniť vnímanie horkosti piva. Úpravou obsahu vápnika vo varnej vode môžu pivovary ovplyvniť to, ako bude výsledné pivo chmeľovo horké. Ióny vápnika podporujú flokuláciu kvasiniek (zhlukovanie a usadzovanie) a celkové zdravie kvasiniek.

Slad

Slad je naklíčené a následne usušené obilie. Na výrobu piva sa používa hlavne jačmeň, ale aj pšenica, ovos a raž. Kukurica či ryža má tiež svoje miesto, hlavne ak potrebujeme vyrobiť pivo lacno, prípadne bez chuti. Jačmeň sa najprv namočí, nechá vyklíčiť, potom rýchlo vysuší, zbaví korienkov a následne dosušuje na hvozde pri rôznych teplotách. Čím vyššia teplota, tým tmavší slad a karamelovejšia či praženejšia chuť. Mnoho druhov sladov znamená mnoho druhov pív. Práve zloženie sladov určuje, či sa bude jednať o pivo svetlé, tmavé, pšeničné. Slad okrem skvasiteľných obsahuje aj neskvasiteľné cukry, ktoré dodávajú pivu lahodnosť a „telo“, sladové bielkoviny sú zasa dôležité pre životaschopnosť kvasiniek a pre zachovanie peny. Pražením či dokonca údením sladu sa ešte rozširuje možné chuťové spektrum piva a dodáva mu typický charakter.

Typy sladu a ich vplyv na pivo:

  • Mníchovský slad (Munich Malt): Dodáva pivu bohatšiu, sladovú chuť s tónmi karamelu a chleba.
  • Karamelový slad (Caramel Malt): Prispieva k farbe, sladkosti a telu piva. Existuje mnoho druhov karamelového sladu s rôznymi stupňami praženia.
  • Pražený slad (Roasted Malt): Dodáva pivu tmavú farbu, silnú praženú chuť a vôňu (káva, čokoláda). Používa sa hlavne v tmavých pivách, ako sú stouty a portery.

Chmeľ

Chmeľ, rastlina príbuzná konopä, dodáva pivu horkosť, stabilitu, antibakteriálne látky, množstvo antioxidantov a vôňu. Z celej rastliny sa používajú len šištice, a zo šištíc pivovarníka najviac zaujímajú malé lupulínové zrnká obsahujúce horké látky a esenciálne oleje. Z celej rastliny sa vlastne v pivovare využije len mizivé percento hmoty. Chmeľ však dodáva aj rôzne iné príchute a vône, nie len horkosť. Práve chmeľ môže pivu dodať chuť a vôňu čiernych ríbezlí, marakuje alebo grepov. Chmeľ má v pive zásadný chuťový i aromatizujúci význam a súčasne ho i konzervuje. Chmeľ je rastlina, ktorej samičie kvetenstvo sa používa na dodanie horkosti, arómy a konzervácie pivu. Chmeľ obsahuje látky, ktoré zabraňujú rastu baktérií a prispievajú k stabilite piva.

Druhy chmeľu:

  • Horké chmele: Obsahujú vysoký podiel alfa kyselín, ktoré prispievajú k horkosti piva.
  • Aromatické chmele: Majú nízky obsah alfa kyselín a bohatú arómu (citrusy, kvety, bylinky).
  • Duálne chmele: Kombinujú vlastnosti horkých a aromatických chmeľov.
Rôzne druhy chmeľu a ich využitie

Dôvody pridávania jednotlivých druhov chmeľu treba dobre poznať, pretože ich vlastnosti sa uplatnia iba vtedy, keď sú pridané presne v určitom okamihu varenia. Pri niektorých postupoch sa pridáva chmeľ v dvoch či troch rôznych fázach. Horkosť chmeľu je spôsobená prítomnosťou alfa kyselín. Chmeľ, ktorý je určený na dodanie horkosti, sa pridáva na začiatku varného procesu, pretože aby sa alfa kyseliny do roztoku uvoľnili, treba asi 45-minútový var.

Kvasnice

Ďalšou aktívnou silou pri varení piva sú kvasinky. Hovorí sa, že sládkovia varia mladinu ale pivo vyrábajú kvasinky. Práve oni majú na starosti premenu cukrov na alkohol a oxid uhličitý. Ak je v pive množstvo takých cukrov, ktoré kvasinky nedokážu metabolizovať, pivo je menej alkoholické a sladké. Ak premenia na alkohol cukru viac, pivo je suché a môže byť až prázdne. Kvasnice sú mikroorganizmy, ktoré premieňajú cukry na alkohol a oxid uhličitý.

Hlavné druhy kvasníc:

  • Svrchné kvasnice (Ale): Kvasia pri vyšších teplotách (18-24 °C) a vytvárajú pivo s komplexnejšími chuťami a vôňami (ovocné, korenisté).
  • Spodné kvasnice (Lager): Kvasia pri nižších teplotách (8-14 °C) a vytvárajú pivo s čistejšou a jemnejšou chuťou.

Ako dosiahnuť plnosť chuti piva?

Medzi základné znalosti každého pivára by mala patriť odpoveď na otázku: Čo to znamená, keď je pivo 10-ka, 11-ka, alebo 12-ka? Je to samozrejme % cukru v mladine pred tým, ako ju dám kvasiť. Takže 10-ka obsahovala pred kvasením 10 % cukru a 12-ka 12 %. Ale ako je možné, že 2 rôzne 12-ky pivá, majú rozdielny obsah alkoholu? Je to dané tým, že nie všetok cukor sa v procese kvasenia zmení na alkohol. Niektorý ostane ako tzv. „zbytkový cukor“ v pive a tvorí jeho chuť. Ak by všetok cukor vykvasil, pivo by bolo úplne bez tela. Chutilo by ako ochutená voda. Napríklad taká IPA je známa vysokým obsahom alkoholu a tým pádom má slabé telo. Naopak, pilsner je charakteristický plným telom a tak musí mať viac zbytkového cukru. Preto má 12-ka IPA viac alkoholu, ako 12-ka pilsner.

Výroba piva s Láďou hruškou PIVOTEKA.CZ

Ako však pri domácej výrobe piva vieme ovplyvniť koľko cukru nám po kvasení ostane?

  • Slad: Niektoré typy sladov, hlavne karamelové slady (tzv. Crystal), obsahujú dextríny, čo sú neskvasiteľné látky, ktoré ostanú neskvasené v pive. Ak chcete uvariť svetlé pivo bez karamelovej príchute, dobrou voľbou je Dextrínový slad.
  • Nesladované obilie: Nesladované obilie, ale aj jačmenné alebo ovsené vločky, obsahujú veľa proteínov, ktoré sú tak isto neskvasiteľné. Ich nevýhodou je ale, že spôsobujú v pive zákal. Preto sa používajú hlavne do tmavých pív.
  • Teplota rmutovania: Zvýšením teploty rmutovania dosiahnete nižšiu aktivitu beta-amylázy, ktorá štiepi škrob na skvasiteľné cukry a naopak, vyššiu aktivitu alfa-amylázy, ktorá vytvára neskvasiteľné cukry. Takže ak chcem plnšie pivo, teplotu 63°C zaradím iba na chvíľu a hneď pokračujem na 73°, alebo začnem ho variť až na 69°C (POZOR, nesmiete prekročiť 70°C).
  • Kvasnice: Každé kvasnice majú iný stupeň prekvasenia. Kvasnice s nižším stupňom prekvasenia (70% a menej, napr. Safale S-04) produkujú pivo s vyšším zbytkovým cukrom a plnšou chuťou. Kvasnice s vyšším stupňom prekvasenia (napr. Safale US-05) zase pivo s vyšším obsahom alkoholu.

Prečo variť pivo doma?

Existuje mnoho dôvodov, prečo sa ľudia rozhodnú variť pivo doma:

  • Kreativita a experimentovanie: Varenie piva doma vám dáva neobmedzenú slobodu experimentovať s rôznymi druhmi sladu, chmeľu, kvasníc a prísad, a vytvoriť si tak pivo presne podľa vašich predstáv.
  • Kontrola kvality: Sami si vyberáte suroviny a máte plnú kontrolu nad celým procesom, čo vám umožňuje zabezpečiť vysokú kvalitu výsledného piva.
  • Úspora peňazí: Hoci počiatočná investícia do vybavenia môže byť vyššia, z dlhodobého hľadiska je varenie piva doma lacnejšie ako nákup piva v obchode.
  • Zábava a relax: Varenie piva je pre mnohých ľudí relaxačná a zábavná aktivita, ktorá im prináša radosť a uspokojenie.
  • Osobná spokojnosť: Nič sa nevyrovná pocitu, keď si môžete vychutnať pivo, ktoré ste si sami uvarili.

Základné vybavenie pre varenie piva

Na varenie piva doma budete potrebovať nasledujúce vybavenie:

  • Varný hrniec: Veľký hrniec (minimálne 20 litrov) na varenie mladiny.
  • Fermentačná nádoba: Nádoba s tesným uzáverom a vzduchovým zámkom na kvasenie piva.
  • Vzduchový zámok: Umožňuje únik oxidu uhličitého počas kvasenia a zároveň zabraňuje vniknutiu vzduchu do fermentačnej nádoby.
  • Hustomer: Nástroj na meranie hustoty mladiny a piva, ktorý vám pomôže určiť obsah alkoholu.
  • Teplomer: Na presné meranie teploty počas varenia a kvasenia.
  • Lyžica na miešanie: Dlhá lyžica na miešanie mladiny.
  • Dezinfekčný prostriedok: Na dezinfekciu všetkého vybavenia, ktoré príde do kontaktu s mladinou a pivom.
  • Fľaše a uzávery: Na fľaškovanie hotového piva.
  • Zátkovač fliaš: Na uzatváranie fliaš.
  • Hadica na stáčaní piva: Na prenesenie piva z fermentačnej nádoby do fliaš bez sedimentu.

Postup varenia piva krok za krokom

Nasledujúci postup popisuje varenie piva z extraktu sladu. Táto metóda je jednoduchšia a vhodná pre začiatočníkov. Varenie piva zo zŕn sladu je zložitejšie a vyžaduje si viac vybavenia a znalostí.

  1. Príprava: Pred začatím varenia si pripravte všetko potrebné vybavenie a suroviny. Uistite sa, že všetko je čisté a dezinfikované. Dôkladná dezinfekcia je kľúčová pre úspešné varenie piva a zabráni kontaminácii piva nežiaducimi mikroorganizmami. Používajte dezinfekčné prostriedky určené pre varenie piva a postupujte podľa pokynov výrobcu.
  2. Varenie mladiny: Nalejte do varného hrnca potrebné množstvo vody podľa receptu. Zahrejte vodu na teplotu okolo 70 °C. Vypnite ohrev a pridajte extrakt sladu. Dôkladne premiešajte, aby sa extrakt rozpustil a nevznikli hrudky. Privediete k varu a pridajte chmeľ. Horký chmeľ sa pridáva na začiatku varu, aromatický chmeľ sa pridáva ku koncu varu. Dĺžka varu závisí od receptu, zvyčajne trvá 60-90 minút. Počas varu sa znižuje objem mladiny odparovaním, preto sledujte hladinu a v prípade potreby doplňte vodu.
  3. Chladenie mladiny: Po skončení varu je potrebné mladinu čo najrýchlejšie schladiť na teplotu vhodnú pre kvasenie (podľa druhu kvasníc). Použiť môžete ponorný chladič, ľadový kúpeľ alebo nechať mladinu vychladnúť prirodzene (čo trvá dlhšie a zvyšuje riziko kontaminácie). Rýchle schladenie je dôležité pre zabránenie rastu nežiaducich mikroorganizmov a tvorbe DMS (dimetylsulfid), ktorý spôsobuje nepríjemnú chuť a vôňu piva.
  4. Kvasenie: Prelejte schladenú mladinu do fermentačnej nádoby. Doplňte vodu na požadovaný objem podľa receptu. Skontrolujte teplotu mladiny a pridajte kvasnice. Uzavrite fermentačnú nádobu vzduchovým zámkom. Kvasenie trvá zvyčajne 1-3 týždne, v závislosti od druhu kvasníc a teploty. Počas kvasenia sledujte aktivitu vzduchového zámku. Keď sa aktivita spomalí alebo zastaví, zmerajte hustotu piva hustomerom. Kvasenie je ukončené, keď sa hustota piva ustáli.
  5. Fľaškovanie: Po ukončení kvasenia prelejte pivo do čistej nádoby, aby ste oddelili sediment kvasníc. Pridajte cukor (tzv. priming) na dokvasenie vo fľašiach. Množstvo cukru závisí od štýlu piva a požadovaného obsahu oxidu uhličitého. Dôkladne premiešajte, aby sa cukor rozpustil. Naplňte fľaše pivom a uzatvorte ich zátkovačom. Fľaše uložte na teplé miesto (okolo 20 °C) na 1-2 týždne, aby prebehlo dokvasenie. Potom fľaše premiestnite na chladné miesto (do chladničky) na ďalšie 2-3 týždne, aby sa pivo stabilizovalo a vyčistilo.

Kvalita a zrenie piva

Kvalita domáceho piva závisí aj od toho, ako dlho zreje. Dobrý ležiak potrebuje zrieť aspoň 30 až 40 dní, Vladimír ho necháva približne dva mesiace pri teplote od 2 do 5 stupňov.

IPA Citra: Recept na osviežujúcu chuť

IPA Citra je žiarivo svetlé pivo, ktoré harmonicky spája jemnú horkosť a osviežujúcu ovocnú arómu s tónmi citrusov a tropického ovocia. Vďaka starostlivému výberu chmeľov Citra a Cascade získava nezameniteľnú vôňu a chuť. Stredná plnosť a nižšia horkosť (20 IBU) robí z tohto piva ideálnu voľbu pre milovníkov jemnejších a prístupných IPA štýlov. Tento pivný špeciál je ideálny pre tých, ktorí chcú ochutnať svetlú, osviežujúcu IPA s jemnými citrusovými tónmi a vyváženou horkosťou.

IPA Citra pivo

Parametre IPA Citra:

  • Štýl: India Pale Ale (IPA)
  • Stupňovitosť: 15°
  • Obsah alkoholu: 6,4 % obj.
  • Horkosť: 20 IBU (jemne horké)
  • Farba: 5,9 EBC (svetlo zlatá)
  • Zloženie: voda, jačmenný slad (Pale Ale, pšeničný, kyslý), chmeľ (Cascade, Citra), kvasnice (Safale US-05)

Brut IPA: Mladý pivný štýl

Brut IPA je mladý pivný štýl, ktorý vznikol len pred pár rokmi v USA. Zrodil sa v hlave majiteľa a sládka pivovaru Social Kitchen&Brewery z Kalifornie Kima Sturdavanta. Samotný názov brut je prevzatý z vinárskej terminológie, používaný najmä v súvislosti so šampanským. Tajomstvom uvarenia piva s nulovým finálnym extraktom je použitie enzýmu amyloglukozidázy. Tento enzým rozkladá dlhšie reťazce cukrov, ktoré sú kvasinkami neskvasiteľné a tým pádom ostávajú v pive, na jednoduchý cukor glukózu. Glukózu už kvasinky vedia úplne skvasiť a tým sa pivo stáva suchým. Enzým amyloglukozidáza sa používa aj pri výrobe silných stoutov alebo porterov na zníženie plnosti tela bez ovplyvnenia množstva alkoholu. Kim Sturdavant ho často používal pri výrobe triple IPA a tam vznikla myšlienka jeho využitia aj v klasickej IPA. Základnou charakteristikou tohto štýlu by teda mala byť „suchosť“. Výsledná hustota by sa mala blížiť čo najviac k 0° Plato. Brut IPA má teda veľmi ľahké telo a ľahký pocit v ústach, ktorý je vnímaný práve vďaka tejto suchosti. Na jej zvýraznenie sa často používa aj prídavok ryže alebo kukurice, resp. ryžových a kukuričných vločiek. Tým pádom je ľahko piteľná a osviežujúca, mal by v nej vynikať chmeľ, aj keď oproti klasickým IPA je v nej horkosť oveľa nižšia. Rovnováha v chuti a vôni je teda výrazne posunutá na stranu chmeľu, mali by prevládať najmä ovocné tóny, bylinné alebo zemité by mali byť zatlačené čo najviac do úzadia. Taktiež farba piva musí byť čo najsvetlejšia. Charakteristickým znakom je aj vysoké nasýtenie piva.

Zloženie Brut IPA:

  • Slady: Keďže pivo by malo byť čo najsvetlejšie, musí byť tomu prispôsobený aj výber sladov. Môže byť použitý plzeňský alebo pale ale s veľmi svetlou farbou. Nepridáva sa žiadny slad, ktorý je zdrojom neskvasiteľných cukrov, čiže žiadny karamelový, prípadne prídavky ako napríklad laktóza a pod. Dextrínový slad je teoreticky možné použiť, ale je to pravdepodobne zbytočné. Ak enzýmy vykonajú svoju prácu, tak tento slad aj tak do piva nepridá žiadnu plnosť. Naopak často sa používajú prídavky ako je ryža či kukurica, alebo aj pšenica, resp. vo forme vločiek. Tieto prídavky nespôsobia zvýšenie farby piva a môžu pridať na určitej komplexnosti výslednej chuti, ako by bola s použitím len jedného druhu sladu. Niektorí sládkovia pridávajú až 20 % z jedného aj druhého, ale je to samozrejme na experimentovaní.
  • Chmele: Výrazná chmeľová aróma a chuť je pre tento pivný štýl charakteristická. Nie však horkosť. Horkosť by sa mala pohybovať na nízkej úrovni, okolo 20 IBU. Preto je dávkovanie chmeľu počas chmeľovaru výrazne posunuté až na jeho koniec. Na začiatku sa nepridáva žiadny chmeľ, naopak veľmi veľa sa dáva na konci, resp. do vírivky. A samozrejme veľké dávky na suché chmelenie. Preto by sa mali používať chmele s vysokým obsahom olejov, s ovocným aromatickým profilom, či už americké citrusové chmele (Citra, Mosaic, Amarillo) alebo novozélandské či austrálske s profilom tropického ovocia (El dorado, Nelson sauvin), ale aj niektoré nemecké (Hallertau blanc, Mandarina bavaria). Aróma a chuť týchto odrôd najlepšie dopĺňa suché telo tohto pivného štýlu.
  • Kvasnice: Pri tomto pivnom štýle sa môžu použiť kmene kvasníc, ktoré majú neutrálny profil a relatívne vysoké prekvasenie. Vhodné sú napríklad Wyeast 1056, White Labs WLP001, Safale US-05, alebo iné používané v amerických IPA. Aj keď použitie enzýmu, ktoré rozloží cukry až na glukózu kvasinkám pri ich činnosti výrazne pomáha v porovnaní s klasickou IPA, čiže miera prekvasenia nemusí byť až taká veľká. Dôležité je ale dostatočné okysličenie mladiny a použitie výživy pre kvasinky. Výživa sa môže pridať v dvoch častiach, prvá polovica na konci chmeľovaru a druhá pri kvasení. V teplote kvasenia nie sú rozdiely oproti štandardným IPA.

Použitie enzýmu amyloglukozidázy

Ako bolo spomenuté vyššie, nevyhnutným predpokladom na vytvorenie brut IPA je použitie enzýmu amyloglukozidázy (známej aj pod názvom glukoamyláza). Funkciou enzýmu je kompletné odbúranie škrobu a jeho rozklad až na jednoduchý cukor glukózu. V skutočnosti však pri enzymatickom odbúravaní vzniká aj malé množstvo maltózy, čo je ale štandardný výsledný produkt rmutovania, čiže kvasinkami úplne skvasiteľný cukor. Enzým je možné pridať v rôznych štádiách výroby piva. Asi najjednoduchším je pridanie pri rmutovaní. Tu je dôležité udržiavať teplotu, ideálna je približne 60 - 62 °C, pri teplotách nad 70 °C môže začať postupne denaturovať, čím sa stáva neaktívnym. Ph rmutu by sa malo pohybovať pod 5,5. Na vykonanie potrebnej práce stačí ponechať 60 minút pri tejto teplote a ďalej pokračovať štandardným spôsobom. Ďalším spôsobom pridania enzýmu je počas, resp. po primárnej fermentácii. Keďže teplota kvasenia je okolo 20 °C jeho pôsobenie trvá dlhší čas, ako počas rmutovania. V tomto štádiu je potrebné ho ponechať niekoľko dní. Výsledky experimentov ukázali, že pridanie po/ počas fermentácie ovplyvňujú chmeľový charakter výsledného piva. Avšak v tomto štádiu je možné dosiahnuť úplné prekvasenie až do 0 °P, čo pri použití počas rmutovania nemusí byť dosiahnuté. Tu sa hodnoty pohybovali od 0,4 do 0,8 °P. Používa sa dávkovanie cca 100 ml na 100 kg sladu. Výrobcom a predajcom enzýmu je aj WhiteLabs, ktorí ho predávajú pod názvom UltraFerm s doporučeným dávkovaním 25 ml na cca 10 hl sladiny/ piva.

New England IPA (NEIPA)

New England India Pale Ale, alebo skrátene NEIPA, je relatívne nový štýl piva, pivný štýl ktorý si v posledných rokoch získal veľkú obľubu. Jednou z definujúcich charakteristík NEIPA je jej kalný vzhľad. Toto je dosiahnuté použitím veľkého množstva pšenice a ovsa a tiež pridaním určitých kmeňov kvasiniek, ktoré sa v pive neusadzujú tak ľahko ako tradičné kvasinky. Ďalšou definujúcou vlastnosťou NEIPA je intenzívne využitie chmeľu pri výrobe. Na rozdiel od tradičných IPA, ktoré sa zameriavajú na horký chmeľ, NEIPA používa vysoké množstvo aromatického chmeľu, ktorý dodáva chuť a vôňu tropického ovocia. NEIPA si v posledných rokoch získala veľkú obľubu a má na to dobrý dôvod. Toto zakalené, nefiltrované pivo ponúka jedinečný a lahodný zážitok z pitia, ktorý určite poteší každého milovníka piva.

Výroba piva New England India Pale Ale (NEIPA) doma, môže byť zábavnou a obohacujúcou skúsenosťou pre každého domáceho pivovarníka. Toto zahmlené, nefiltrované pivo je známe pre svoju šťavnatú, ovocnú chuť a krémový nádych. V posledných rokoch sa stáva čoraz populárnejším. Pre tento recept je dôležité použiť kvalitný, čerstvý chmeľ. Neskoré pridanie chmeľu je to, čo dáva pivu ovocnú až tropickú chuť a arómu. Na dosiahnutie zákalu, ktoré sú typické pre NEIPA, použite kvasinkový kmeň, ktorý je známy produkciou veľkého množstva suspendovaných častíc, ako je London III. Variť NEIPA doma môže byť zábavný a obohacujúci zážitok, ale vyžaduje trochu trpezlivosti a pozornosti k detailom. Podľa tohto receptu a tipov by ste mali byť schopní vytvoriť lahodnú a autentickú NEIPA, ktorú si môžete vychutnať s priateľmi a rodinou.

História NEIPA

Históriu New England India Pale Ale, alebo skrátene NEIPA, možno vysledovať až do začiatku 20. storočia v Spojených štátoch. Príbeh rozpráva, že okolo prelomu storočia začalo niekoľko malých pivovarov vo Vermonte experimentovať s novým typom piva, ktoré bolo silne chmelené, zakalené a nefiltrované. Jedným z kľúčových rozdielov medzi tradičnými IPA a NEIPA je použitie chmeľu. Zatiaľ čo tradičné IPA sa zameriavajú na horký chmeľ, NEIPA používajú vysoké množstvo aromatického chmeľu, ktoré dodáva tropické, ovocné chuti a vône. Ďalšou definujúcou charakteristikou NEIPA je jej zahmlený vzhľad, ktorý je dosiahnutý použitím vysokého množstva pšenice a ovsa, rovnako ako pridaním určitých kmeňov kvasiniek, ktoré sa neusadzujú v pive tak ľahko ako tradičné kvasinky. Ako popularita NEIPA rástla, stále viac a viac pivovarov začalo experimentovať s týmto štýlom a rýchlo sa rozšíril aj mimo región Nového Anglicka. Napriek tomu, že mnohí považujú NEIPA za samostatný pivný štýl, v skutočnosti sa skladá z niekoľkých štýlov, z ktorých každý je odlišný z hľadiska chuti a vzhľadu.

Podštýly NEIPA:

  • Hazy IPA: Hazy IPA je najtradičnejší podštýl NEIPA a je charakteristický svojim hmlistým, nepriehľadným vzhľadom a ovocným, citrusovým chuťovým profilom. Zákal je výsledkom varenia piva s veľkým množstvom chmeľu, ktoré pivu dodáva chuť, vôňu a zákal.
  • Juicy IPA: Juicy IPA sú podobné Hazy IPA, ale sú známe pre svoj obzvlášť šťavnatý, ovocný chuťový profil. Tieto pivá sa varia s veľkým množstvom ovocného chmeľu a niekedy aj ovocnej šťavy alebo pyré, čo prispieva k ich šťavnatej chuti a vôni.
  • Milkshake IPA: Milkshake IPA sú poddruhom NEIPA, ktorý sa varí s laktózou, typom cukru, ktorý nie je fermentovateľný kvasinkami. Pridanie laktózy dáva pivu krémový nádych, podobne ako mliečny koktail.
  • Slushie IPA: Slushie IPA je podštýl NEIPA, ktorý sa varí s ovocnou šťavou, ktorá dáva pivu ovocný chuťový profil podobný smoothie. Tieto pivá sa často varia s chmeľom, ktorý má ovocnú tropickú chuť, ako je Mosaic, Citra a Galaxy.

tags: #aka #voda #na #varenie #ipa

Populárne príspevky: