Mrkva obyčajná (Daucus carota), patriaca do čeľade mrkvovité (Apiaceae), je obľúbená koreňová zelenina pestovaná pre svoj chutný a výživný koreň. Hoci je mrkva dvojročná rastlina, bežne sa pestuje ako jednoročná plodina. V prvom roku rastlina vytvára vňať a zhrubnutý koreň, ktorý ukladá živiny. Mrkva je tá najobyčajnejšia a najznámejšia zelenina, ktorú používame asi všetci. Dĺžka vegetačného obdobia mrkvy závisí od odrody a je kľúčovým faktorom pre jej úspešné pestovanie a zber.
Charakteristika mrkvy
Mrkva je bohatá na živiny, najmä beta karotén, vitamín A, vlákninu a antioxidanty. Rozlišujeme dva poddruhy: mrkvu obyčajnú pravú (Daucus carota subsp. carota), divokú nešľachtenú formu, a mrkvu obyčajnú siatu (Daucus carota subsp. sativus), ktorá sa pestuje v záhradách.
Medzi záhradníkmi sa odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré odrody, známe aj ako karotky, majú tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Neskoré odrody sa zberajú na jeseň a sú vhodné na uskladnenie. Majú väčšie, tmavšie korene s výraznou chuťou a hrubšou šupkou. Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkví. Existujú dokonca aj rôzne farby, vrátane fialovej, bielej a žltej, ako napríklad odroda 'Purple Haze' s tmavofialovou farbou so žíhaním.
Európske odrody sú pevné, sladké a silne aromatické, majú žltooranžovú až výrazne oranžovú farbu, pomaly klíčia a sú prispôsobené chladným teplotám. Ázijské odrody majú tendenciu mať mäkšiu textúru, sú menej sladké, menej aromatické a prispôsobené vyšším teplotám.
Dĺžka vegetačného obdobia a zber
Dĺžka vegetačného obdobia mrkvy závisí predovšetkým od odrody, pričom existujú skoré, stredne skoré či neskoré typy. Skoré odrody, čiže karotky, sa zberajú už v júli, približne 2 až 3 mesiace po jarnom výseve. Ich vegetačné obdobie je zvyčajne 12 - 16 týždňov. Príkladom je veľmi skorá hybridná odroda ’Aron F1‘ s vegetačným obdobím 75 - 80 dní, do plnej zrelosti 105 - 110 dní, alebo skorý hybrid ’Marion F1‘ s vegetačným obdobím 90 - 95 dní.
Neskoré odrody majú dlhšie vegetačné obdobie, zvyčajne 16 - 20 týždňov, a zberajú sa na jeseň, v priebehu októbra až začiatkom novembra, pred zamrznutím pôdy. Mrkva Karotina je stredne skorá odroda, ktorá rastie do 125-130 dní od výsevu. Veľmi úrodná neskorá odroda Tinga má vegetačnú dobu približne 157-162 dní. Mrkva a karotka dorastú do plnej veľkosti až za 3-4 mesiace od výsevu. Karotku pre zimné obdobie vysievame až začiatkom júna a v júli.
Priemerná dĺžka vegetačného obdobia vybraných druhov zeleniny
| Druh zeleniny | Dĺžka vegetačného obdobia (týždne) |
|---|---|
| Mrkva skorá | 12 - 16 |
| Mrkva | 16 - 20 |
| Reďkovka | 4 - 7 |
| Špenát | 8 - 14 |
| Cuketa | 10 - 14 |
| Zeler | 18 - 30 |
| Paštrnák | 20 - 24 |
| Cvikla | 12 - 16 |
Faktory ovplyvňujúce vegetačné obdobie mrkvy
Dĺžka vegetačného obdobia mrkvy môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi:
- Odroda mrkvy: Rôzne odrody mrkvy majú rôzne dĺžky vegetačného obdobia, skoré odrody dozrievajú rýchlejšie ako neskoré.
- Klimatické podmienky: Teplota, vlhkosť a slnečné svetlo môžu ovplyvniť rýchlosť rastu mrkvy. Mrkve sa darí vo vlhkejších podmienkach a na slnečnom stanovišti, preferuje 6 až 10 hodín slnka denne.
- Kvalita pôdy: Mrkva potrebuje ľahšiu, výhrevnú a nezaburinenú hlinitopiesočnatú pôdu, bohatú na humus, vápnik a draslík. Tvrdé hrudy či kamene v pôde spôsobujú deformácie a pomalý rast koreňov. Mrkva neobľubuje kyslú reakciu pôdy, pretože je vápnomilná. Prebytok dusíka v pôde mrkve škodí a neznáša hnojenie maštaľným hnojom, lebo korene sa jej rozdvojujú a horknú.
- Závlaha: Pravidelná závlaha je dôležitá pre správny rast mrkvy. Nerovnomerné zavlažovanie alebo výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov. Mrkva je odolná voči suchu, preto len zriedka potrebuje zalievať. Pôdu udržujte vlhkú častým, plytkým zavlažovaním.
- Starostlivosť: Plečkovanie a okopávanie sú dôležité pre udržanie pôdy bez buriny a pre zabezpečenie dostatočného prístupu vzduchu ku koreňom.
Pozrite si toto PREDTÝM, AKO zasadíte mrkvu 🥕
Výsadba mrkvy
Príprava pôdy
Mrkva potrebuje priepustnú, kyprú pôdu bez kameňov, ktorá nezhutnie po daždi. Ťažká ílovitá pôda vedie k deformácii a rozvetveniu koreňov. Pôdu prekyprite do hĺbky 20 - 25 cm a pridajte piesok alebo kompost. Pre mrkvu ako hlavnú plodinu pripravujeme pôdu hlbokým jesenným rýľovaním. Počas zimy ponechávame pôdu v hrubej brázde a na jar ju pripravíme záhradnícky. Hnojíme iba priemyselnými hnojivami. Pod predplodinu alebo na jeseň vápnime. Na jeseň hnojíme Thomasovou múčkou a najneskôr 2 týždne pred sejbou pridáme draselnú soľ a hneď, len čo pôda rozmrzne, dusíkaté vápno.
Termín a spôsob výsevu
Mrkvu vysievame najčastejšie na jar, priamo do záhonu od marca do apríla, hneď ako pôda rozmrzne a dá sa prekypriť. Riadky by mali byť vzdialené 30-40 cm. Na 1 m² vysievame asi 6 - 10 gramov semena. Výsev je možný aj na jeseň, koncom novembra, aby semená klíčili až na jar, no pôda by nemala byť ešte zamrznutá. Niektorí pestovatelia sledujú aj to, kedy sadiť mrkvu podľa lunárneho kalendára, pričom sa odporúča siať v dňoch, keď mesiac pribúda a je v takzvaných koreňových znameniach.
Drobné semienka mrkvy sa ťažko sejú rovnomerne. Pomôcť si môžete jednoduchým trikom - zmiešajte semená s tekutou zmesou vody a zemiakového škrobu, nalejte do pripravených riadkov a zasypte. Výsev bude rovnomerný a jednotenie menej náročné. Semená sa odporúča zasiať priamo v záhrade, pretože mrkva nemá rada narušené korene. Je výhodné pridať k osivu semeno značkovacej rastliny, najlepšie šalátu, ktorú je potrebné včas pretrhať.
Jednotenie mrkvy
Po vzídení je potrebné mrkvu vyjednotiť. Jednotenie mrkvy je záhradnícky proces, pri ktorom sa z hustého výsevu odstránia slabšie rastlinky, aby každá mrkva mala dosť priestoru na rast. Vykonajte ho vo fáze, kedy má rastlina 2 - 3 pravé listy. Nechajte medzi rastlinami rozostupy 3 - 5 cm, aby mali dostatok priestoru. Takto zostávajúce mrkvy majú dostatok miesta, živín a vody, aby mohli rásť rovnomerne a vytvoriť pekné, zdravé korene.
Pestovanie mrkvy v nádobách
Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, vyžaduje však zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby, kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Mrkve sa darí v nádobách, pretože sa skutočne ťažko pestuje v ťažkej alebo kamenistej pôde, takže sa jej darí lepšie v nádobách ako v zemi. Väčšina mrkvy potrebuje na rast hĺbku okolo 30 cm, preto je pre ne ideálna nádoba s minimálnou hĺbkou 30 cm. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody, napríklad Parížsku tržnú mrkvu. Naplňte kvetináč preosiatou záhradnou zeminou alebo hlinitým kompostom. Mrkva v nádobách si nevyžaduje oveľa viac pozornosti ako tá, ktorá rastie v zemi, ale budete ju musieť zalievať častejšie, najmä v suchom počasí.
Starostlivosť a ochrana pred škodcami
Mrkva si nevyžaduje príliš veľa starostlivosti. Snažte sa udržiavať pôdu okolo rastlín bez buriny. Plečkovanie a okopávanie sú dôležité pre udržanie pôdy bez buriny a pre zabezpečenie dostatočného prístupu vzduchu ku koreňom. Mrkva, ktorá kvitne, je znakom toho, že úroda je zakrpatená, často kvôli neobvykle teplému počasiu.
Hlavným škodcom, na ktorého si treba dávať pozor, je vŕtavka mrkvová (Chamaepsila rosae), ktorej larvy sa predierajú ku koreňom a ničia úrodu. Aby ste ochránili mrkvu pred vŕtavkou, môžete celú nádobu jednoducho zakryť záhradníckym rúnom a zaťažiť ju, aby sa mucha nedostala k rastlinám mrkvy a nenakládla tam vajíčka. Môžete tiež umiestniť okolo plodín 45 cm vysokú bariéru s jemnými okami. Listy aj korene mrkvy sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza. Háďatká (Meloidogyne spp.) sú drobné „úhory“, ktoré žijú v pôde a sú voľným okom neviditeľné. Méra mrkvová (Trioza apicalis) je hmyz poškodzujúci listy rastlín, ktoré sa časom krútia a stáčajú. Voška mrkvová (Semiaphis dauci F.) napáda mrkvu, zeler, paštrnák, petržlen a zemiaky a je prenášačom mnohých závažných vírusových ochorení.
Zber mrkvy
Kedy je mrkva pripravená na zber, závisí od odrody a želaného použitia. Vyberajte ju hneď, ako bude dostatočne veľká na použitie - nenechávajte ju v zemi len kvôli tomu, aby mala veľké korene, pretože inak obetujete chuť. Vo všeobecnosti platí, že čím je mrkva menšia, tým je jej chuť lepšia. Mrkva by mala byť široká asi ako palec alebo aspoň ½ palca v priemere. Karotku, ktorú pestujeme na skorý zber, vyberáme hneď, len čo korene dosiahli konzumnú veľkosť a sú dobre vyfarbené, zber začína obyčajne v prvej polovici júna. Zber po etapách alebo keď korene dosiahnu plnú veľkosť, čím rozložíte svoju úrodu na mnoho týždňov. Mladšie a plytšie korene sa dajú ľahko vytiahnuť jednoduchým uchopením za spodok lístia. Často pomáha, ak najprv zatlačíte na koreň a potom ho otočíte a jemne potiahnete smerom nahor. Väčšie, dlhšie korene možno budete musieť uvoľniť pomocou vidličky.
Mrkvu určenú na skladovanie zberáme najlepšie počas septembra alebo októbra, najneskôr však vždy pred prvými mrazmi. Ak zbierate úrodu na jeseň, mrkva chutí oveľa lepšie po jednom alebo viacerých mrazoch. Medzi najtypickejšie vlastnosti, kedy mrkvu vybrať, patrí žltnutie vrcholov, priemer mrkvy v strede koreňovej plodiny je väčší ako 1 cm, a pozdĺžne praskliny v koreňoch naznačujú neskorý zber. Mrkvu zbierame pomocou rýľa alebo rycích vidiel, ktoré zapichneme o niečo ďalej od mrkvy, aby sme ju nepoškodili. Vždy len nadvihneme pôdu a mrkvu vyberieme.
Skladovanie mrkvy
Na uskladnenie sú vhodné iba neskoré alebo poloneskoré odrody, skoré karotky nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné a sú určené na priamu konzumáciu a spracovanie. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju zmraziť) a korene očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Liečivé účinky mrkvy
Mrkva zvyšuje odolnosť organizmu proti infekciám a má celkovo posilňujúci vplyv. Jej konzumácia sa odporúča rekonvalescentom, napríklad pri ťažkých virózach, a pri pečeňovej diéte. Mrkva pôsobí ako prevencia pred infekciou. Vitamín A pomáha pečeni pri vylučovaní toxínov z tela, dokonca redukuje žlč a tuk v pečeni.
Mrkva je bohatá na vitamíny a minerály, vyniká svojou chuťou a všestranným využitím v kuchyni. Má vysoký podiel beta karoténu, ktorý sa správa ako antioxidant a ochraňuje bunky pred poškodením a spomaľuje starnutie buniek. Karotenoidy chránia organizmus pred voľnými radikálmi. Koreň mrkvy nedodáva strave významné množstvo kalórií, je však bohatý na prírodné látky a minerály, najmä draslík a vápnik. Predovšetkým sú to karotenoidy, hlavne vysoký obsah oranžového β-karoténu (8,3 mg/100 g čerstvého koreňa), α-karoténu (3,5 mg/100 g), luteínu a zeaxantínu (256 μg/100 g), a ďalej vitamíny: C (5,9 mg/100 g), A (835 μg/100 kg), E (α-tokoferolu, 0,66 mg/100 g) a K (13,2 μg/100 kg).
Vláknina obsiahnutá v mrkve prečisťuje hrubé črevo a urýchľuje vylučovanie. Pomáha pri málokrvnosti, slabosti neurčitého pôvodu a má aj močopudné účinky. Mrkva čistí zuby a ďasná, pretože odstraňuje nános a zvyšky jedla presne ako zubná kefka a pasta. Mrkva stimuluje ďasná a podporuje tvorbu slín, ktoré vyrovnávajú pH v ústach.
Najbežnejšou liekovou formou je mrkvová šťava (Succus dauci caroti recens expressus) alebo zahustená forma (Roob dauci), ktoré sú dôležitou súčasťou väčšiny liečivých zeleninových nápojov. Mrkvová šťava s medom je vynikajúca na zvýšenie imunity. Pri liečbe chrípky a iných virózach môžeme podávať mrkvovú šťavu tri- až štyrikrát denne. Mrkvová kaša pomáha pri astme a pri hnačke pomáha jedno- až dvojdňová mrkvová diéta. Dlhodobo piť väčšie množstvo mrkvovej šťavy sa neodporúča, pretože môže preťažiť pečeň, čo sa prejaví nežiaducim oranžovým sfarbením kože.
Historické a botanické fakty
Pôvodne mrkva rástla ako burina, ktorá bola rozšírená takmer po celej Európe. Jej liečivými účinkami sa zaoberali viacerí starovekí aj stredovekí učenci, napríklad Plínius Starší, Dioskurides a Galén. Oficiálny záznam o mrkve ako o lahodnej a hodnotnej zelenine sa objavil v prvej kuchárskej knihe rímskeho labužníka Marca Gavia Apicia, známej ako De re coquinaria, ktorá sa objavila ako kompilát až v 4. storočí. Pestovanie tejto zeleniny sa rozšírilo vďaka kráľovi Frankov Karolovi I. Veľkému, ktorý vo svojom kapitulári Admonitio generalis z roku 789 odporúčal poddaným, aby ju hojne pestovali. Český botanik František Polívka uvádza, že koreň mrkvy je potrava pre ľudí a domáce zvieratá.
V súčasnosti veľkoplošne pestovaná mrkva (Daucus carota subsp. sativa L.) sa vyvinula šľachtením z divej mrkvy (Daucus carota subsp. carota L.). Dvojročná bylina má priame 0,3 až 0,8 metra vysoké ryhované a štetinaté stonky, hore takmer sediace striedavé listy so zreteľnými pošvami. Rastliny mrkvy tvoria počas prvého roka ružicu listov a veľký dužinatý zásobný koreň. Stonka sa počas prvého roka nevytvára, sú to predovšetkým listy, ktorých výška je od 0,25 do 0,60 metra.
Pri kvitnutí mrkvy peľnice dozrievajú a opadávajú skôr, ako sa piestiky stanú vnímavými na peľ. Táto vlastnosť sa nazýva protogynia a predstavuje stratégiu na zvýšenie krížového opelenia hmyzom, predovšetkým včelami. Mrkva kvitne v júni až v septembri a kvet obsahuje dostatok nektáru. Plody (semená) sú rebrovité a štetinaté nažky. Šíria sa vetrom, no najbežnejším spôsobom šírenia je prichytenie sa na zvieraciu srsť alebo ľudský odev. Dokázalo sa, že semená prilipnuté k vlne oviec sa preniesli až na vzdialenosť 400 kilometrov.
tags: #ake #dlhe #vegetacne #obdobie #ma #mrkva