Ako dosiahnuť pravý uhol pri výrobe nábytkového korpusu a spájaní pracovných dosiek

Pri výrobe nábytku je presnosť kľúčová. Jedným z najdôležitejších aspektov je kontrola pravého uhla korpusu nábytku. Nedodržanie pravého uhla môže viesť k nestabilite, nesúmernosti a celkovo zlej kvalite výrobku. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na to, ako efektívne kontrolovať a zabezpečiť pravý uhol pri výrobe nábytku, s osobitným zameraním na spájanie pracovných dosiek do pravého uhla.

Dôležitosť pravého uhla v konštrukcii nábytku

Pravý uhol (90°) je základným prvkom v konštrukcii nábytku. Zabezpečuje, že jednotlivé diely do seba presne zapadajú, čím sa dosiahne stabilná a esteticky príjemná štruktúra. Nesprávne uhly môžu spôsobiť:

• Nestabilitu: Nábytok sa môže kývať alebo byť náchylný na prevrátenie.
• Nesúmernosť: Vizuálne nepríjemný vzhľad spôsobený nerovnakými rozmermi.
• Problémy pri montáži: Ťažkosti pri spájaní jednotlivých komponentov.
• Zníženú životnosť: Nábytok sa môže rýchlejšie opotrebovať alebo poškodiť.

Preto je nevyhnutné venovať kontrole pravého uhla maximálnu pozornosť. Pri výbere nábytku, či už ide o kuchynské linky, vstavané skrine alebo nábytok na mieru, je dôležité venovať pozornosť detailom, ktoré ovplyvňujú jeho kvalitu a dlhú životnosť. Jedným z kľúčových aspektov je pravý uhol pri korpuse nábytku, ktorý zaisťuje jeho stabilitu, funkčnosť a estetický vzhľad.

Nástroje a pomôcky na kontrolu pravého uhla

Na kontrolu pravého uhla korpusu nábytku je potrebné mať k dispozícii správne nástroje. Medzi najpoužívanejšie patria:

• Uholník: Základný nástroj na meranie a kontrolu uhlov. Ideálne je použiť kvalitný oceľový uholník s presnou stupnicou. Nový uholník z obchodu môže byť rovnako nepresný, ako ten čo už roky používame vo svojej dielni. Žiaden z nich nie je vybavený poistkou, ktorá by naznačila, že čosi nie je v poriadku. Nakreslíme uholníkom kolmicu na obrobok, prevrátime ho zľava doprava a nakreslíme druhú. Ak sa dvojica čiar zbieha, uholník má viac ako 90°. Ak sa čiary rozbiehajú, uhol je menší. Iba máloktorý možno doladiť, aby získal presnosť.
• Nastaviteľný uholník: Umožňuje nastaviť požadovaný uhol a preniesť ho na iné časti nábytku.
• Laserový uhlomer: Moderný nástroj, ktorý s vysokou presnosťou meria uhly pomocou laserového lúča.
• Vodováha: Pomáha zabezpečiť, aby boli povrchy vodorovné alebo zvislé, čo je dôležité pre správne uhly.
• Meracie pásmo alebo meter: Na kontrolu rozmerov a zistenie prípadných odchýlok.

Dôležité je, aby boli všetky nástroje kalibrované a v dobrom stave, aby sa zabezpečila presnosť meraní. Za málo peňazí si môžete presné pomôcky na meranie kúpiť v papiernictve. Stolárske rysovadlo (po česky rejsek, po anglicky marking gauge) alebo nastaviteľný strojársky uholník sú najpresnejšími pomocníkmi pri značení čiar, ktoré sú rovnobežné s okrajmi obrobku. Výhodou hrotového či nožového rysovadla je, že pri priečnom značení dokáže prerezať povrchové vlákna materiálu a zaistiť tak hladkú hranu pri opracovaní rotačnými nástrojmi.

Postup kontroly pravého uhla korpusu

Kontrola pravého uhla by mala byť súčasťou každého kroku výroby nábytku. Tu je postup, ako na to:

1. Príprava materiálu: Uistite sa, že všetky dosky a komponenty sú presne narezané podľa výkresov.
2. Kontrola jednotlivých dielov: Použite uholník na kontrolu uhlov každého dielu pred montážou.
3. Montáž: Pri spájaní dielov dbajte na presné zarovnanie a upevnenie. Použite svorky na zabezpečenie pravého uhla počas lepenia alebo skrutkovania.
4. Kontrola po montáži: Po zostavení korpusu opäť skontrolujte všetky uhly pomocou uholníka alebo laserového uhlomera.
5. Korekcia: Ak zistíte odchýlky, ihneď ich opravte. Môžete použiť hobľovačku, brúsku alebo iné nástroje na úpravu povrchov.

Iba presné meranie a značenie zabezpečí želaný výsledok. Keďže je dôležité, aby spájané dielce vzájomne lícovali, relatívne odpočty prinášajú presnejší výsledok ako absolútne. Pri čiare nakreslenej tupou tesárskou ceruzou nie je možné spoľahlivo určiť miesto rezu. Pri hrúbke čiary 1 mm môže pri spájaní dvoch dielcov vzniknúť dvojmilimetrová chyba. Je veľký rozdiel, či budeme viesť kotúč pokosovej píly po pravej, alebo ľavej strane čiary. Ak zvolíte tú nesprávnu, obrobok bude kratší o hrúbku kotúča. To isté platí v prípade značenia pri frézovaní drážok či vŕtaní otvorov na kolíky pomocou šablóny. Využívame značku v tvare písmena X na tej strane čiary, ktorou treba viesť pracovný nástroj, najmä ak pracujeme s viacerými dielcami, ktoré sa môžu pri manipulácii pootáčať. Ak musíme uskutočniť na rôznych dielcoch merania, ktoré treba párovať, vždy pri tom používame to isté meradlo. Ak začneme oceľovým pravítkom, nemeňme ho za zvinovací meter či milimetrovú stupnicu na náradí. Na mnohých hobby náradiach sú meracie stupnice iba nalepené. Ak sa nálepka pri nanášaní natiahla, na piatich centimetroch môže vzniknúť aj dvojmilimetrová chyba. Pri opakovaných meraniach používame vždy rovnaký referenčný bod (miesto). Ak by sme nanášali 5-centimetrovú vzdialenosť najprv od okraja a potom vždy z predchádzajúcej nameranej čiarky, chyba merania by sa znásobovala počtom krokov. Prejaví sa to napríklad pri meraní umiestnenia otvorov na podperky políc. Ak jediná zo štyroch nie je v rovine s ostatnými, polička sa kýva. Pri opakovaných operáciách so zhodným odstupom je praktické používať presné pomôcky. Pri spájaných a protiľahlých dielcoch je výhodné, ak namiesto absolútnych mier využívame prenášanie osí. Dielce uložíme oproti sebe a prenášame čiary a stredové osi na protiľahlý materiál. Pri tomto postupe si ušetríme odlišovanie pravých a ľavých verzií obrobkov. Ak treba zaistiť dokonalé vycentrovanie dlabov, vŕtaných otvorov či frézovaných drážok, pri nastavovaní strojov je lepšie namiesto obrobku použiť odrezok z materiálu. Stroj nastavíme do pomyslenej stredovej línie a uskutočníme vŕtanie či frézovanie. Ak sa stopy po nástrojoch rozchádzajú, bude potrebné upraviť ich nastavenie. Úpravy výšky stola či posunu pravítka opakujeme dovtedy, kým nebude stopa oboch prechodov jednotná. Vždy opracujeme všetky dielce s rovnakým nastavením stroja. Treba mať na pamäti, že väčšina stolárskych strojov sa nedá bez veľkého úsilia opakovane nastaviť rovnako. Pri meraní treba voliť referenčné body tak, aby sme drobné odchýlky pri meraní mohli párovať. Ak majú byť zrovnané čelá dielcov, všetky merania by sme mali uskutočniť z čelnej strany. Hrana oceľového pravítka priložená k ploche ukáže v protisvetle miesta, ktoré sú pod úrovňou okolitej plochy. Pred zrovnávaním alebo brúsením vyšrafujeme ceruzou alebo kriedou povrch plošného materiálu, aby sme videli stopy náradia, s ktorým pracujeme.

Techniky na dosiahnutie presného pravého uhla

Existuje niekoľko techník, ktoré vám pomôžu dosiahnuť presný pravý uhol pri výrobe nábytku:

• Použitie prípravkov: Vytvorte si prípravky (šablóny), ktoré vám pomôžu udržať správny uhol počas montáže.
• Presné meranie a značenie: Dôkladne merajte a značte všetky rezy a spoje. Používajte ostré ceruzky a presné meracie nástroje.
• Postupné uťahovanie: Pri skrutkovaní alebo uťahovaní spojov postupujte postupne, aby ste predišli deformácii materiálu.
• Kontrola diagonál: Zmerajte diagonály korpusu. Ak sú rovnaké, uhly sú pravdepodobne správne.

Pri inštalácii poličiek so skrytými podperami medzi steny alebo do rohu narazíme na problém vždy, ak tieto steny spolu zvierajú ostrý uhol (menší, ako 90°). Ak si objednávate nábytok na mieru, pri zameraní priestoru na tento problém zväčša šikovný merací technik rýchlo príde, ale dovtedy môže vo vás panovať falošné presvedčenie, že všetko, čo ste si v súvislosti s novým nábytkom vysnívali a naplánovali sa bez problémov do bodky zrealizuje. Preto je dobré ak už dopredu pred samotným plánovaním nábytku poznáte všetky rozmerové a tvarové pomery v zariaďovanej miestnosti. Ak chcete zistiť rozdiel uhlov vo vašom interiéri, nájdite vo vašej domácnosti vhodný pravouhlý predmet, ktorý vám s meraním pomôže. V prípade, ak chcete rohy zamerať naozaj presne, zmeriate presnú šírku a hĺbku police (pomôcky). Po priložení zmeranej poličky ku jednej zo stien zameráte vzniknutú medzeru tam, kde je najširšia (vzdialenosť „uhol“). Takýmto „primitívnym“ spôsobom postupujú mnoho krát aj profesionálni zameriavači z firiem, ktoré nábytok na mieru vyrábajú - namiesto poličky si však so sebou často nosia drevotrieskovú alebo drevovláknitú dosku narezanú na rozmer 600 x 600 milimetrov.

Typy píl na presné rezy

Pre dosiahnutie presných rezov a uhlov je dôležité používať kvalitné píly. Niektoré z najčastejšie používaných typov píl zahŕňajú:

• Kotúčové píly: Univerzálne píly na rezanie rôznych druhov dreva. Stolová píla TS315 bola navrhnutá s ohľadom na malé stolárske dielne, výrobcov nábytku a remeselníkov. Inovatívna kotúčová píla predstavuje spojenie výkonného, presného, univerzálneho a kompaktného zariadenia.
• Priečne píly: Ideálne na rezanie dosiek na presnú dĺžku a uhol. Kotúčová píla na priečne rezanie s 2 dvojitými hriadeľmi, vertikálna aj horizontálna prevádzka. Na rezanie líšt, pásov, lamiel a deliace rezy s úzkou štrbinou.
• Ťahové píly: Umožňujú rezať široké dosky s presným uhlom. Kombinovaná ťahová a stolová kotúčová píla Graule AGT. Stroj je možné použiť aj len ako ťahovú pílu demontovaním stola.

Pri výbere píly je dôležité zvážiť typ materiálu, ktorý budete rezať, a požadovanú presnosť rezu. Pravidelná údržba píly, ako je ostrenie kotúčov a nastavenie uhlov, je nevyhnutná pre dosiahnutie optimálnych výsledkov. Pri rezaní obvodových líšt, parapetných dosiek a políc do sadrokartónových ník je dôležité, aby sedeli uhly. Namiesto experimentovania siahneme po pokosníku, ktorý pomocou nastaviteľného ramena dokáže skopírovať akýkoľvek uhol bez toho, aby sme ho merali. Priložením k obrobku ho môžeme reprodukovať, koľkokrát chceme.

Frézovacie šablóny pre spoje pracovných dosiek

Pri výrobe kuchynskej linky v tvare L je potrebné vyrobiť spoj pracovnej dosky pod uhlom 90° alebo na 45° (vytvorením vloženého rohu). Pred výrobou spoja pracovnej dosky je dobré poznať podrobný postup výroby, mať správny prípravok, nástroje a príslušenstvo, a hlavne mať chuť sa pustiť do práce. Než začneme spoj vyrábať, je nutné si určiť, ktorá pracovná doska bude priebežná a ktorá doska bude nadväzovať. Na priebežnej pracovnej doske budeme vytvárať vnútornú časť spoja a na nadväzujúcej doske budeme vytvárať vonkajšiu časť spoja.

Pri spájaní pracovných dosiek je dôležité dosiahnuť presný a pevný spoj. Ak nemáte 30mm kopírovací krúžok na svojej hornej frézke, môžete si zakúpiť kopírovací krúžok FGB a pomocou univerzálnej redukčnej základne FRB spojiť krúžok s Vašou ručnou frézkou. Frézovacia šablóna FKP je dodávaná s tromi valčekovými dorazmi, ktoré slúžia k umiestneniu šablóny do správnej pozície na pracovnej doske.

Postup frézovania vnútorného spoja pracovnej dosky

1. Umiestnenie šablóny na priebežnú dosku: Pre umiestnenie šablóny na priebežnej pracovnej doske je potreba vsadiť dva dorazy do otvorov označených písmenami C a jeden doraz vsadiť do otvoru označujúceho hĺbku pracovnej dosky. V našom prípade to bude otvor označený číslom 60.
2. Zarovnanie šablóny: Teraz umiestnime šablónu na pracovnú dosku a to tak, aby sa dorazy umiestnené v otvoroch C dotýkali prednej postformingovej hrany a doraz umiestnený v otvore 60 sa musí dotýkať bočnej zarezanej hrany. Doraz v otvore 60 určuje dĺžku frézovania, a teda určuje hĺbku nadväzujúcej dosky.
3. Zaistenie šablóny: Takto umiestnenú šablónu na pracovnej doske zaistite svorkami. Pre upnutie odporúčam kvalitné svorky s väčším upínacím tlakom, aby sa zaistilo, že pri frézovaní nedôjde k posunu šablóny po pracovnej doske.
4. Kontrola otáčok frézky: Pred začiatkom frézovania sa uistite, že otáčky nástroja budú zabiehať do postformingovej hrany a teda nemôže dôjsť k vyštipnutiu prednej hrany. Ak by otáčky nástroja vybiehali z postformingovej hrany, je nutné otočiť pracovnú dosku spodnou stranou hore a znovu upnúť šablónu na pracovnú dosku z prednej postformingovej hrany.
5. Frézovanie vnútorného spoja: Teraz môžeme začať frézovať vnútorný spoj. Na ručnej frézke si nastavte otáčky cca 16 tis./min. Postupným odoberaním vyfrézujte vnútornú časť spoja. Pracovnú dosku s hrúbkou 28 mm frézujem na trikrát a 38mm pracovnú dosku frézujem na štyri priechody. Ručnú frézku veďte kopírovacím krúžkom po vzdialenejšej hrane výrezu v šablóne. Pamätajte na to, že horná frézka je podoprená len polovicou základne a z tohoto dôvodu je potrebné frézovať spoj postupne.
6. Príprava otvorov pre spojovacie skrutky: Po odfrézovaní vnútornej časti spoja uvoľnite svorky a šablónu, pracovnú dosku otočte spodnou stranou hore a dorazy na pracovnej doske umiestnite do otvoru D (pre spojovacie skrutky s dĺžkou 120 alebo 150 mm). Ak používate spojovacie skrutky s dĺžkou 65 mm, použite otvory d. Tretí doraz vsadíme do otvoru B a šablónu umiestnime na pracovnú dosku tak, aby sa dorazy v otvoroch D dotýkali vyfrézovanej hrany vnútornej časti spoja. Doraz v otvore B sa musí dotýkať zadnej rezanej hrany. Zaistíme šablónu svorkami. Pre frézovanie používame rovnaký priemer nástroja a kopírovacieho krúžku ako pri frézovaní samotného spoja. Nastavíme hĺbku frézovania podľa výšky spojovacích skrutiek. Teraz môžeme začať postupne frézovať dva otvory pre spojovacie skrutky. Po vyfrézovaní otvorov uvoľnite svorky a taktiež šablónu.

Postup frézovania vonkajšieho spoja nadväzujúcej pracovnej dosky

1. Príprava nadväzujúcej dosky: Teraz vezmeme druhú pracovnú dosku, ktorá bude nadväzovať. Vzhľadom na to, že sme prvú časť spoja frézovali z vrchnej strany dosky, budeme zákonite druhú časť spoja frézovať zo spodnej strany dosky. Otočíme si pracovnú dosku spodnou stranou hore.
2. Umiestnenie šablóny na nadväzujúcu dosku: Pre umiestnenie šablóny na pracovnú dosku je potrebné vsadiť dva dorazy do otvorov označených písmenami B. Tieto dva dorazy nám hneď definujú pravý uhol drážky v šablóne. Teraz umiestnime šablónu na pracovnú dosku a to tak, aby sa dorazy dotýkali prednej postformingovej hrany a smerovala naprieč pracovnou doskou.
3. Narysovanie dĺžky dosky: Pred zaistením šablóny svorkami je potrebné narysovať dĺžku dosky, aby sme už ďalej nemuseli dosku zakracovať. Dĺžku si spočítame takto: Čistá dĺžka dosky podľa výkresu (postformingová hrana priebežnej dosky - koniec kuchyne) 300 cm + vnútorná časť spoja 2,3 cm - 0,9 cm (posun reznej hrany ku kopírovanej), výsledná ryska bude teda vo vzdialenosti 301,4 cm od kraja. Ryska označuje kraj výrezu šablóny, teda kopírovanej hrany.
4. Kontrola otáčok frézky: Pred začiatkom frézovania sa uistite, že otáčky nástroja budú zabiehať do postformingovej hrany a teda nemôže dôjsť k vyštipnutiu prednej hrany. Ak by otáčky nástroja vybiehali z postformingovej hrany, je nutné otočiť pracovnú dosku spodnou stranou hore a znovu upnúť šablónu na pracovnú dosku z prednej postformingovej hrany.
5. Frézovanie spoja: Teraz môžeme začať frézovať spoj. Na ručnej frézke si nastavím otáčky cca 16 tis./min. Postupným odoberaním vyfrézujem vnútornú časť spoja. Ručnú frézku vedieme kopírovacím krúžkom po vzdialenejšej hrane výrezu v šablóne. Pamätajte na to, že horná frézka je podoprená len polovicou základne a z tohoto dôvodu je potrebné frézovať spoj postupne.
6. Príprava otvorov pre spojovacie skrutky: Po odfrézovaní vnútornej časti spoja uvoľnite svorky a šablónu, ak je to potrebné, tak pracovnú dosku otočíme spodnou stranou hore a dorazy na pracovnej doske umiestnime do otvoru D (pre spojovacie skrutky s dĺžkou 120 alebo 150 mm). Ak používate spojovacie skrutky s dĺžkou 65 mm, použite otvory d. Tretí doraz vsadíme do otvoru B a šablónu umiestnime na pracovnú dosku tak, aby sa dorazy v otvoroch D dotýkali vyfrézovanej hrany vonkajšej časti spoja. Doraz v otvore B sa musí dotýkať zadnej pracovnej dosky (hrany pri stene). Zaistíme šablónu svorkami. Pre frézovanie používame rovnaký priemer nástroja a kopírovacieho krúžku ako pri frézovaní samotného spoja. Nastavíme hĺbku frézovania podľa výšky spojovacích skrutiek. Teraz môžeme začať postupne frézovať dva otvory pre spojovacie skrutky. Po vyfrézovaní otvorov uvoľnite svorky a taktiež šablónu.

Príprava a lepenie spoja

1. Zafrézovanie lamiel: Aby sme si uľahčili zosadenie a lepenie pracovnej dosky, zafrézujeme do spojovanej hrany tri lamely, ktoré nám podržia pracovnú dosku proti sebe na výšku. Obe dosky otočte spodnou stranou hore, rozmerajte rozostupy lamiel a prerysujte na obe dosky. Do hornej frézky upnite drážkovaciu tanierovú frézu. Nastavíme výšku tak, aby sme drážku vytvorili cca v polovici hrúbky pracovnej dosky. Hĺbku drážky nám zaisťuje oporné ložisko.
2. Odstránenie triesok: Pri frézovaní spoja dôjde k vzniku triesok v pracovnej doske, ktoré by mohli prekážať pri lepení a sťahovaní. Tieto triesky odbrúsime brúsnym papierom, ktorý umiestnime na rovný podklad. Pri brúsení hrán si dajte pozor, aby ste nezbrúsili umakartový povrch pracovnej dosky, čo by sa prejavilo na kvalite zosadenia spoja.
3. Lepenie spoja: Pre zaistenie pevnosti a tesnosti spoja použijeme pre lepenie disperzné lepidlo s odolnosťou voči vode D4 a sanitárny silikón, ideálne vo farebnej variante dekóru pracovnej dosky. Disperzné lepidlo nanášame cca do spodných 2/3 spoja a silikón nanášame do hornej 1/3 spoja. Disperzné lepidlo zaisťuje pevnosť spoja a silikón utesnenie.
4. Montáž a stiahnutie: Pred samotným lepením obe dosky očistite, umiestnite na korpus spodných skriniek a najprv vyskúšajte bez lepidla. Ak je všetko v poriadku, naneste lepidlo a silikón a ihneď stiahnite sťahovacími skrutkami. Po zaschnutí lepidla máte vyrobený kompletný spoj pracovných dosiek na 90°.

Rôzne spôsoby osadenia zadnej steny korpusu

Možno najnenápadnejšou, ale o to dôležitejšou časťou nábytkových korpusov je chrbát (alebo taktiež „zadná stena“). Okrem dizajnu nábytku má chrbát značný vplyv na jeho pevnosť, stabilitu a uhlopriečnu súmernosť. Uhlopriečna súmernosť je dôležitá vždy, avšak bezpodmienečne napríklad pri nábytku vyrábanom a umiestňovanom do presne určeného priestoru alebo pri skrinkách s dvierkami či čielkami. Existujú rôzne spôsoby osadenia zadnej steny na korpus skrinky, každý s vlastnými výhodami a nevýhodami:

1. Naklinčekovanie alebo nasponkovanie: Je to najjednoduchší, najrýchlejší a teda aj najlacnejší spôsob osadenia zadnej steny na korpus skrinky. Sololitový chrbát má výšku zhodnú s výškou skrinky a šírku zhodnú so šírkou skrinky a na zadnú stranu dielcov sa jednoducho naklinčekuje alebo nasponkuje. Nevýhodou je viditeľnosť jeho hrán pri pohľade na skrinku z každej jej strany.
2. Osadenie do poldrážky: Pri tomto spôsobe osadenia zadnej steny skrinky sa musí na dielce na zadných hranách vyfrézovať poldrážka (alebo polodrážka) - jej hĺbka je rovnaká, ako je hrúbka sololitového chrbátu, alebo je iba o málo hlbšia. Do takto vytvorenej poldrážky sa rovnako ako v prvom prípade chrbát upevňuje dlhými úzkymi klinčekmi alebo sponkami.
3. Osadenie do drážky: Tak ako pri predošlom osadení do poldrážky, aj osadenie zadnej steny nábytku v drážke umožňuje chrbát dokonale skryť. Drážka sa v tomto prípade nefrézuje do hrany, ale do plochy a to v rôznej požadovanej vzdialenosti od zadnej hrany dielcov (elegantne sa tak dajú za takto odstúpený chrbát skrinky schovávať zásuvky, rúrky atď.). Ďalšou výhodou je samotná montáž skrinky - chrbát sa nemusí klinčekovať, sponkovať ani lepiť - jednoducho sa vloží do správne dimenzovaných drážok na dielcoch a ich pevným vzájomným upevnením sa zároveň upevní a stabilizuje aj zadná stena.

Kvalita nábytku a drevotrieskové dosky

Drevotrieskové dosky sú pri výrobe štandardného nábytku hlavným konštrukčným prvkom, preto finálny výsledok po vizuálnej, ale hlavne po funkčnej stránke ovplyvňujú najviac - hneď za nábytkovým kovaním. Zaužívaným štandardom pri súčasnej výrobe nábytku je hrúbka laminovaných drevotrieskových dosiek 18 milimetrov - vo svojej ponuke ju má každý významnejší európsky výrobca (Egger, Wodego, Kaindl, Bučina, DDL…) a taktiež z nej vyrába nábytok skoro každá významnejšia, ale tiež globálne takmer bezvýznamná nábytkárska firma či stolárska dielňa. Vo zvyšných prípadoch je výrobcami používaná na konštrukciu nábytku drevotrieska hrúbky 16 milimetrov (a napríklad na zásuvky dokonca mnoho krát iba 12 či extrémnych 10 milimetrov). Takýto nábytok môžeme bez rozpakov označiť minimálne za priemerný a mnoho krát si zaslúži aj označenie ako „nábytok podpriemernej kvality“ alebo aj „nekvalitný nábytok“.

Menšia hrúbka vodorovných nábytkových dielcov (police, dná, vodorovné priečky…) zvyšuje pravdepodobnosť vyššej deformácie prehybom už pri nižšom zaťažení. Vodorovné dielce sa so zvislými dielcami spájajú mnoho krát drevenými kolíkmi (tzv. „kolíkovanie“) dĺžky približne 35 milimetrov a priemeru 8 milimetrov, alebo sa skrutkujú špeciálnymi skrutkami - konfirmátmi. Do užšej drevotriesky je možné naskrutkovať kratšie vruty - a kratšie vruty nedokážu spoľahlivo udržať nábytkový záves (pánt) čo spôsobuje „ovýsanie“ dvierok alebo ich kompletné vytrhnutie z bokov skriniek. Drevotrieskové dosky hrúbky 16 mm sú dostupné v omnoho menšej škále dekorov a väčšina špeciálneho nábytkového kovania akým sú napríklad zapustené úchytky či rôzne hliníkové profily a lišty je taktiež dimenzovaná na hrúbku 18 a viac milimetrov.

Základom každej skrinky je korpus. Je nosnou časťou samotnej skrinky, ako aj celej kuchyne. Kvalita jeho spracovania z veľkej časti určuje kvalitu a trvanlivosť celej kuchynskej linky. Okrem požadovaných technických vlastností, musí spĺňať aj vysoké estetické nároky. Iba správna kombinácia farieb korpusov, dvierok a doplnkov, vytvoria ten správny celok. Naše korpusy vyrábame z DTD hr. 18 mm.

tags: #ako #na #pravy #uhol #pri #korpuse

Populárne príspevky:

• Elektrická rúra: Kulinárske možnosti
• sprievodca slovnou zásobou do krížoviek
• Sladká symfónia chrumkavosti a jemnosti: Torta z lístkového cesta
• Tradičný recept na guláš
• prečítajte si recenziu na pekáč Tescoma GrandCHEF