Skleník ponúka nekonečné možnosti pestovania celého spektra plodín - od zeleniny a byliniek, cez niektoré tropické ovocie až po kvetiny. Čerstvá paradajka, paprika alebo iná plodina z vašej záhrady už nemusí byť ničím výnimočným ani počas chladnejších mesiacov. Vďaka skleníku môžete sadiť plodiny takmer po celý rok. Jeho decentná konštrukcia umožňuje regulovať teplotu a vlhkosť vzduchu. Je odolná voči rôznym poveternostným podmienkam, čo je pre rastliny veľmi dôležité.
Pestovanie v skleníku má mnoho výhod. Chráni rastliny pred nepriaznivým počasím, ako sú napríklad silné dažde, mrazy alebo veľké teplotné rozdiely. Keďže viete kontrolovať klimatické podmienky, môže vám to priniesť väčšiu úrodu v porovnaní s pestovaním na otvorenom poli. Taktiež vám takéto pestovanie umožňuje lepšiu kontrolu nad škodcami a chorobami. Skleníky môžu veľmi efektívne využívať priestor, čo umožňuje pestovať plodiny aj keď máte málo miesta.
Typy skleníkov a ich výber
Existujú rôzne typy skleníkov, ktoré sa líšia konštrukciou a funkčnosťou. Najprv rozlišujeme medzi vyhrievanými a nevyhrievanými skleníkmi. Pri pestovaní tropických rastlín, druhov ovocia a zeleniny, ktoré obľubujú teplo, alebo nesezónnej zeleniny je lepšie zvoliť vyhrievaný skleník. Na pestovanie regionálnej zeleniny je nevyhrievaný skleník viac ako dostatočný.
Skleníky sú často viac robustné a trvanlivejšie ako fóliovníky a môžu byť vhodné na dlhodobé a intenzívne pestovanie. Často poskytujú lepšiu termoreguláciu a ochranu pred vetrom a dažďom. Fóliovníky sú zväčša menej nákladné a jednoduchšie na výstavbu a údržbu ako skleníky. Zvážte preto svoje konkrétne potreby a požiadavky, ako napríklad typ rastlín, ktoré chcete pestovať, veľkosť plochy, ktorú máte k dispozícii, a vaše rozpočtové možnosti.
Umiestnenie skleníka
Pred začatím pestovania je potrebné zvoliť vhodné miesto na vašom pozemku. Skleník by mal byť umiestnený tam, kde je dostatok slnka a kde nie je veľmi veterno. Dobrým vetracím systémom by sa mala dať teplota regulovať, aby bola vhodná pre konkrétne plodiny. Ideálne je, ak skleník smeruje na juh alebo juhozápad. Rady v skleníku by mali smerovať z juhu na západ.
Dvere do skleníka by mali byť počas dňa otvorené, aby sa doň nedostával tieň a môžeme ich zavrieť až k večeru. Dvere by mali byť umiestnené na mieste, kde svieti slnko, a to najlepšie, ak bude na južnej strane. Môžete dať dvere na jeden aj druhý koniec, čím sa vetranie stane efektívnejšie. Dvoje dvere oceníme najmä pri miernom vetre a teplotách nad 25°C. Čím sú dvere väčšie, tým je vetranie efektívnejšie. Ak má skleník viac ako 6 metrov, je efektívnejšie, ak si nainštalujete aj strešné okná. Počas horúčav otvárajte obe dvere. Na jar a jeseň otvárajte iba hlavné dvere (na južnej strane). Týmto spôsobom chránime rastliny pred vetrom a chladom.
Príprava pôdy a plánovanie výsadby
Pred začatím pestovania je potrebné, aby ste si dôkladne pripravili pôdu. Pôda by mala byť dobre odvodnená, priepustná a bohatá na živiny s neutrálnym pH. Na to môžete k pôde pridať vlastný kompost, močovku z pŕhľavy alebo hnojivo. Ak budete rastliny pestovať v kvetináčoch alebo v záhradných boxoch, bude pre vás ľahšie regulovať vlhkosť a teplotu.
Rozvrhnutie a správne usporiadanie skleníka sú kľúčom k bohatej úrode. Vytvorte si jednoduchý plán - výsadbu jednotlivých druhov rastlín aj podobu a usporiadanie skleníka si zakreslite do plánu. Riaďte sa vždy jeho celkovou rozlohou. Tu býva najpraktickejším tvarom záhonov písmeno "U". Získate tak dva dlhé záhony, jeden kratší a v priestore medzi záhonmi cestičku. To vám umožní rozdeliť rastliny podľa ich špecifických požiadaviek na pestovanie. V zadnej časti skleníka je ideálne pestovať väčšie, vyvinutejšie sadenice a dopredu zase sadíme rastliny, ktorým dlhšie trvá ich vývin.
Kompatibilita rastlín v skleníku
Nie všetky zeleniny sa vzájomne znášajú. Keď pestujete rôzne druhy zeleniny, mali by ste dbať na to, čo sadíte vedľa seba. Napríklad paradajky a bazalka si vzájomne prospievajú, pretože bazalka môže pomôcť odháňať škodcov paradajok a zvýrazniť ich chuť. Koriander môže pomôcť chrániť pred škodcami uhorky, a petržlen zase podporuje rast papriky. Na druhej strane, niektoré rastliny si konkurujú o vodu a živiny, ako napríklad uhorky a reďkvičky, preto by ste ich mali sadiť ďalej od seba. Brokolica môže negatívne ovplyvniť rast paradajok, podobne ako zemiaky ovplyvňujú rast papriky.
Dôvodom, prečo sa veľa druhov zeleniny vzájomne neznáša, je napríklad rozdielna potreba vody, miesta a živín. V najhoršom prípade sa medzi nesprávnymi susedmi v záhone môžu prenášať aj choroby a škodcovia. Často pritom pomôže sadiť konkurenčné druhy do rôznych záhonov alebo ich oddeliť neutrálnym druhom zeleniny.
Plodiny by sa v skleníku na seba nemali príliš tlačiť. Môže tak dochádzať k rýchlejšiemu prenosu škodcov alebo parazitov. Vo všeobecnosti platí zásada, že jednotlivé rastliny by od seba mali byť vzdialené približne 30 - 60 cm, niekedy i viac, podľa typu plodiny a metódy sadenia. Pri výbere vhodného miesta na zasadenie by sme okrem teploty, vzdušnosti a vlhkosti, ktoré tá-ktorá rastlina potrebuje, mali brať do úvahy aj ich veľkosť.
Tu je tabuľka kompatibility rastlín, ktorá vám pomôže pri plánovaní výsadby:
| Rastlina | Vhodní susedia | Nevhodní susedia |
|---|---|---|
| Paradajky | Skorá biela kapusta, listové šaláty, reďkovky, petržlen, cibuľa, pór, melón, bazalka | Kôpor, fenikel, zemiaky, uhorky, brokolica, paprika |
| Uhorky | Fenikel, kôpor, petržlen, listové a kapustové šaláty, reďkovky, strukoviny, fazuľa, hrášok | Neskoré zemiaky, paradajky, reďkvičky |
| Paprika | Cibuľa, cuketa, mrkva, karfiol, baklažán, paradajky (s opatrnosťou), bazalka, ibištek jedlý | Rajčiak, zemiaky |
| Melón a Patizón | (podľa kompatibility s uhorkami, často vyžadujú vlastný priestor) | (podľa kompatibility s uhorkami) |
| Reďkovky | Hrášok, jahody, mrkva, kapusta, paradajky, kaleráb, listový šalát, šalátové uhorky | Yzop, uhorky |
| Mrkva | Hrach, šalát, špenát, cibuľka, kapusta | Kôpor |
| Špenát | Takmer každá plodina | Červená repa |
| Šalát | Jahody, uhorky, mrkva, reďkovka, pažítka, cesnak |
Pestovanie konkrétnych plodín v skleníku
Úspešné pestovanie zeleniny v skleníku závisí od správneho načasovania výsadby, dodržiavania optimálnych podmienok a výberu vhodných odrôd.
Paprika
Papriky sú v skleníkoch veľmi obľúbené. Potrebujú teplé prostredie a dostatok slnečného svetla na rast. Pestovanie papriky v skleníku si vyžaduje určité špecifiká. Primárnou výhodou skleníka je vyššia teplota, vlhkosť a môžeme si teda dovoliť predpestovať sadenice či predĺžiť dobu ich výsadby. Samotné pestovanie papriky v skleníku sa takmer vôbec nelíši od bežného pestovania vo voľnej pôde. Rozdielom je fakt, že sadnice rastú rýchlejšie a podstatne skôr, a to vďaka vyšším teplotám a potrebnému zákrytu proti vetru.
Výber odrôd papriky
Pre pestovanie v skleníku sú vhodné rôzne odrody papriky. Medzi obľúbené patria:
- Paprika SHISHITO: Japonská špecialita určená na grilovanie, pečenie alebo praženie celých plodov. Plody sú 7-10 cm dlhé, mierne zvráskavené, zrejú zo zelenej do červenej farby.
- Paprika pálivá PYRAMID: Okrasná pálivá odroda, kríčková, kompaktná rastlina nízkeho vzrastu, vhodná ako dekoračná rastlina.
- Paprika ročná - chilli zmes: Zmes rôznych druhov chilli papričiek - Jalapeno, Padron, Roumanian giallo, Piccante di cayenna, Ciliegia piccante.
Výsadba papriky
Papriku je vhodné predpestovať v interiéri a do skleníka vysádzať už predpestované sadenice. Sadenice by mali byť zdravé, silné a s dobre vyvinutým koreňovým systémom. Semená papriky vysievame do sadbovačov alebo malých kvetináčov približne 6-8 týždňov pred plánovanou výsadbou do skleníka. Sadenice vysádzame do skleníka, keď pominie riziko mrazov a pôda sa prehriala na teplotu aspoň 15 °C. Papriky sadíme do brázd, ktoré by mali byť od seba vzdialené cca 50 - 60 cm. Samotné priesady by mali byť od seba vzdialené cca 35 až 45 cm, čo znamená, že na m2 sa vojde okolo 8 ks paprík. Tak, ako paradajky či iné ťahavé rastliny aj papriky potrebujú oporu pre svoj rast.
Starostlivosť o papriku
Po výsadbe je dôležité pravidelne zalievať, hnojiť a odstraňovať burinu. Paprika vyžaduje dostatok slnka a tepla. Skleníkové papriky si však vyžadujú pravidelné hnojenie. Papriky potrebujú neuveriteľné množstvo vody, ale dávajte si napriek tomu pozor, aby ste to neprehnali. Na jednu zálievku by ste nemali použiť viac ako 4 litre vody. Teplo je pre rast paprík tak tiež veľmi dôležitý. Problémom mnohých záhradkárov je však jav, ktorý si mnohí mýlia s chorobou. Opadávanie nezrelých a pomerne malých plodov je častou komplikáciou pestovania papriky v skleníku, a nie je to žiadne ochorenie. Problémom je nízka vzdušná vlhkosť, ktorá ovplyvňuje nie len papriku ale aj napr. Regulácia plodov však môže mať hneď niekoľko dôvodov, odhliadnuc od nízkej vzdušnej vlhkosti. Problémom môže byť celková nízka teplota, keďže paprika v poriadku znesie aj tzv. vlhké teplo. Ak má však rastlina nasadných veľa plodov, príp. kvetov, takáto regulácia môže byť úplne prirodzená.
Ako hnojiť papriky (kompletný sprievodca) - Pepper Geek
Uhorky
Uhorky sú ďalšou populárnou rastlinou pre skleníky. Podobne ako paradajky, aj uhorky potrebujú teplé a vlhké prostredie, aby mohli rásť a produkovať ovocie. Šalátové uhorky si vyžadujú veľa priestoru na rast, preto ich vysaďte samostatne, bez tesne susediacich rastlín. Uhorky sa vyznačujú tým, že potrebujú na svoj rast dosť priestoru, preto by ste ich nemali sadiť na husto.
Výber odrôd uhoriek
Pre pestovanie v skleníku sú vhodné partenokarpické odrody uhoriek, ktoré nepotrebujú opelenie. Medzi obľúbené patria:
- Uhorka siata nakladačka Majestosa: Skorá, odolná, tmavozelená, "hladká", hybridná, partenokarpická uhorka nakladačka od holandskej firmy RIJK ZVAAN.
- Uhorka siata nakladačka LEVINA: Skorá odroda. Silná rastlina s vynikajúcou produkciou, s hustými listami a malými valcovitými plodmi so svetlozelenou farbou. Málo ostňov, intenzívna chuť.
- Uhorka šalátová MARTA: Veľmi výnosná hybridná odroda uhorky, vhodná na pestovanie v skleníku a fóliovníku. Znáša menšie tepelné výkyvy. Plod dorastá 30 - 40 cm, je hladký.
Výsadba uhoriek
Uhorky môžeme predpestovať v interiéri alebo vysievať priamo do skleníka. Semená uhoriek vysievame do sadbovačov alebo malých kvetináčov približne 3-4 týždne pred plánovanou výsadbou do skleníka. Semená môžeme vysievať priamo do skleníka, keď sa pôda prehriala na teplotu aspoň 15 °C. Rastliny vysádzame v spone 50 x 50 cm, alebo v riadkoch s rozstupom 80-100 cm. Ideálne je zasadiť na 1 m2 najviac 3 uhorky. Uhorky sú popínavé rastliny, preto je potrebné im zabezpečiť oporu (napr. sieť, tyče). Uhorky sa pestujú najlepšie vertikálne, nie, lenže budú uhorky chutnejšie a celkovo lepšie, ale týmto spôsobom ušetríte priestor. Na vertikálne pestovanie môžete použiť takúto sieť.
Starostlivosť o uhorky
Po výsadbe je dôležité pravidelne zalievať, hnojiť a odstraňovať bočné výhonky. Uhorky vyžadujú dostatok vlhkosti a tepla. Uhorky sú náročné na zálievku, pri nedostatočnom polievaní môžu listy uschnúť. Tak ako v prípade paradajok, ani pri uhorkách nepolievame listy, ale časti pri koreni. Počas horúcich letných dní sa môže ľahko stať, že im nebude dostačujúca zálievka z večera, či z rána. Najlepšia voda na ich polievanie je odstatá voda, ktorú môžete čerpať zo suda na dažďovú vodu. Pravidelne kontrolujte stav uhoriek a v prípade, že nájdete suché či inak poškodené listy či plody záhradnými nožnicami ich odstráňte. Aj, keď budú uhorky v skleníku, stále im hrozí, že sa môžu spáliť. Je, preto vhodné použiť tieniacu textíliu.
Rajčiny (Paradajky)
Paradajky sú ideálnou rastlinou pre skleníky, pretože potrebujú teplé a vlhké prostredie na rast. Rajčiny sú vo všeobecnosti náchylné na listové choroby, a pri polievaní rastlín v skleníku potrebujeme, aby voda na listoch čo najrýchlejšie vyschla, inak riskujeme vznik plesní.
Výber odrôd rajčín
Pre pestovanie v skleníku sú vhodné tyčkové odrody rajčín, ktoré vyžadujú oporu. Medzi obľúbené patria:
- Rajčiak kolíkový SANMARO F1: Poloneskorá hybridná odroda tyčkového rajčiaku typu San Marzano s väčšími podlhovastými plodmi s mäsitou dužinou a výbornou sladkastou chuťou.
- Rajčiak ANDINE CORNUE: Paradajka tyčová papriková Andine Cornue je skutočným klenotom pre každého záhradkára a milovníka netradičných odrôd.
Výsadba rajčín
Rajčiny je vhodné predpestovať v interiéri a do skleníka vysádzať už predpestované sadenice. Semená rajčín vysievame do sadbovačov alebo malých kvetináčov približne 6-8 týždňov pred plánovanou výsadbou do skleníka. Sadenice vysádzame do skleníka, keď pominie riziko mrazov a pôda sa prehriala na teplotu aspoň 15 °C. Paradajky vysádzame v prednej časti skleníka, a teda tam, kde sa nachádzajú dvere. Paradajky potrebujú vzdušnosť, ktorá taktiež pomáha aj opeľovaniu. Odporúča sa pestovať v skleníku najviac 2 priesady na 1 m2, pokiaľ sadíte kolíkové rajčiny. Ak sa však chystáte pestovať paradajky kríčkové, môžete tento počet zvýšiť na 5 kusov. Rajčiny sú tyčkové rastliny, preto je potrebné im zabezpečiť oporu (napr. tyče, drôty).
Starostlivosť o rajčiny
Po výsadbe je dôležité pravidelne zalievať, hnojiť, odstraňovať bočné výhonky a vyväzovať rastliny k opore. Paradajky vyžadujú časté zalievanie. Rovnako ako pri všetkých rastlinách v skleníku, aj tu platí, že zalievame pri koreňoch, nie na listoch. Pre zdravý rast paradajok je tiež dôležité pravidelné vylamovanie záliskov. Tiež nezabúdajte paradajky pravidelne hnojiť, a to konkrétne hnojivom bohatým o draslík a fosfor. Problémom pestovania paradajok je opeľovanie. Preto treba z času na čas paradajkami zatriasť, aby sme tým zaručili úrodu. Ďalším častým problémom je praskanie plodov a zavinovanie listov. Praskanie plodov je zväčša len estetický problém, ktorý je spôsobený nerovnomernou zálievkou. Riešením je pravidelná zálievka s vetraním. Zavinovanie listov si mnohí pestovatelia mýlia s plesňovým ochorením, avšak pravdou je, že toto zavinovanie listov je spôsobené veľmi vysokou teplotou v skleníku.
Melón a Patizón
Melóny a patizóny patria medzi teplomilné plodiny, ktoré sa v skleníku môžu úspešne pestovať. Vyžadujú dostatok slnka a tepla.
Výsadba melónu a patizónu
Semená melónu a patizónu vysievame do sadbovačov alebo malých kvetináčov približne 3-4 týždne pred plánovanou výsadbou do skleníka. Sadenice vysádzame do skleníka, keď pominie riziko mrazov a pôda sa prehriala na teplotu aspoň 15 °C. Rastliny vysádzame v spone 80 x 100 cm, aby mali dostatok priestoru na rast a vývoj.
Starostlivosť o melón a patizón
Po výsadbe je dôležité pravidelne zalievať, hnojiť a odstraňovať burinu. Melón a patizón vyžadujú dostatok slnka a tepla. Dôležité je mať na pamäti, že v skleníku môže byť veľmi horúco, preto je potrebné udržiavať teplotu tak, aby sa rastliny neprehrievali. Rastliny by sa mali pravidelne kontrolovať a hnojiť, inak hrozí nedostatok živín a vody.
Všeobecné zásady starostlivosti o rastliny v skleníku
Ak sú priesady nasadené, príp. semená vysiate, nastáva čas starostlivosti o vaše rastliny. V závislosti od druhu zeleniny dbajte na individuálne zavodnenie a zabráňte hromadeniu vlhkosti. Dodatočne myslite na to, aby mala vaša zelenina pravidelný prísun čerstvého vzduchu, aby napríklad v lete nedošlo k akumulácii tepla alebo aby sa v dôsledku veľkej vlhkosti nezačala tvoriť pleseň.
Zavlažovanie a hnojenie
Závlaha má byť pravidelná v menších dávkach so slabým prúdom vody. Voda má mať teplotu ovzdušia. Na studenú vodu sú citlivé predovšetkým uhorky a paprika. Dôležité je mať na pamäti, že práve korene vyžadujú prístup k vode a nie listy. Postrekovanie listov je nesprávnym použitím vody a môže zvýšiť rozsah ochorenia.
Pre optimálny rast vašich rastlín je rovnako rozhodujúca správna teplota. Na základe rýchleho rastu vašej zeleniny v skleníku by ste navyše mali vo všeobecnosti dbať na pravidelné hnojenie. Rastliny je dôležité pravidelne kontrolovať, zavlažovať a hnojiť, pričom nezabudnite skontrolovať príslušný návod od hnojiva, aby bol jeho pomer správny a neuškodili ste tak plodinám.
Ekologické hnojivá a pomocné látky
Bio hnojivá plnia funkciu hnojív, lebo dodávajú živiny, ale aj funkciu pomocných látok. Obsahujú mnoho zložiek, ktoré súčasne podporujú imunitu rastlín voči nepriaznivým podmienkam, chorobám a škodcom.
- Drvená rohovina: Môže byť základom pre výrobu organicko-minerálneho hnojiva pre rajčiaky, papriky a uhorky. Obsahuje približne 9 % N + 9 % P2O5 + 9 % K2O + 3 % MgO. Dávkovanie je približne 50 až 80 g/m2 pred výsadbou. Počas vegetácie sa aplikuje dávka 180 až 200 g/m2.
- Prírodný extrakt z hnedých morských rias: Tvorí podstatu listového hnojiva, ktoré je bohaté na organické živiny, mikroelementy v chelátovej forme, aminokyseliny, biologicky aktívne látky a prírodné rastové stimulátory, napríklad auxíny, giberelíny a citokinény.
- Výťažok z krabích a krevetových ulít s obsahom bioaktívnej látky chitosan: Oligosacharid. Slúži na prevenciu rastlín voči hubovým, bakteriálnym a vírusovým chorobám.
- Prípravok SYMBIVIT PARADAJKY A PAPRIKY®: Vytvorená mykorhíza umožňuje lepší a dlhodobý príjem vody a živín (najmä fosforu a draslíka) a ich efektívnejšie dodanie rastlinám predovšetkým v období dozrievania plodov.
Regulácia teploty, vlhkosti a vetrania
Dôležité je mať na pamäti, že v skleníku môže byť veľmi horúco, preto je potrebné udržiavať teplotu tak, aby sa rastliny neprehrievali. Rastliny by sa mali pravidelne kontrolovať a hnojiť, inak hrozí nedostatok živín a vody. Vetraním regulujeme pohyb vzduchu, teplotu a vlhkosť. Ak má skleník viac, ako 6 metrov je efektívnejšie ak si nainštalujete aj strešné okná. Počas horúčav otvárajte obe dvere. Na jar a jeseň otvárajte iba hlavné dvere ( na južnej strane ). Týmto spôsobom chránime rastliny pred vetrom a chladom.
Ventilátory môžu slúžiť na rôzne účely vo vnútri uzavretej konštrukcie. Malé ventilátory pomáhajú pri problémoch s chorobami a škodcami tým, že vysušia prebytočnú vlhkosť alebo kondenzáciu. Jednoduchý teplomer môže byť malou položkou, ale je nepochybne jedným z najkritickejších, pokiaľ ide o pestovanie. Požiadavka regulovať denné svetlo, ktoré sa dostáva do skleníka je správne dosiahnutá použitím tieňovania.
Ochrana pred škodcami a chorobami
V prípade, že by sa vyskytli nejaké problémy, ako napríklad choroby alebo škodcovia, je nutné rýchlo zasiahnuť. V prostredí skleníka dochádza k rýchlemu šíreniu, ale za to je im možné predchádzať rýchlejšie a úspešnejšie. Skleníkové prostredie podporuje rýchle šírenie populácií škodcov. Príjemné, vlhké prostredie a bohaté rastlinstvo v skleníku sú atraktívnym a stabilným biotopom pre rast škodcov.
- Vošky: Tento jemne sfarbený hmyz s krehkým telom vypĺňa listy vašich milovaných a vzácnych rastlín. Pozrite sa na dno listov, kde sa vošky najradšej zhromažďujú.
- Strapky: Strapky sa odlišujú vo farbe od hnedastých až po čierne. Pri strapkách môže dôjsť k strednému až kritickému poškodeniu.
- Krvavé červy: Krvavé červy sú podlhovasté, kruhové červy porovnateľné s larvami húb s chýbajúcimi končatinami a s dobre definovanou hnedou hlavou.
- Slizniaky a slimáky: Ak je v skleníku/fóliovníku vlhkosť vysoká, môžu sa vyskytnúť slizniaky a slimáky. Pre kontrolu a reguláciu slizniakov a slimákov je potrebná čistota.
Pravidelná kontrola, či neprišlo k napadnutiu škodcami alebo či nie sú prítomné choroby, je nevyhnutná.
Zber úrody a následné pestovanie
Keďže v skleníku si užívate dlhšie časy zberu úrody ako vonku, môžete sa zo svojej vlastnej zeleniny tešiť mimoriadne dlho. Letná zelenina, ako uhorka, paprika a rajčiak, je väčšinou do konca augusta zozbieraná - tým však nemusí skončiť vaše pestovanie. Teraz je čas zabezpečiť si následné kultúry, ako valeriánku, čakankový šalát alebo špenát. Môžete ich vysiať po opätovnom pohnojení pôdy a na jeseň už môžete znovu zbierať úrodu.
tags: #ako #osadit #v #skleiku #papriku #uhorky