Krádeže v školskom prostredí, vrátane školskej jedálne, sú nepríjemným problémom, s ktorým sa stretávajú školy, rodičia aj deti. Aj keď sa môžu zdať ako drobné incidenty, môžu mať vážne dôsledky na dôveru, vzťahy a psychiku zúčastnených. Dôležité je vedieť, ako správne reagovať a predchádzať takýmto situáciám.
Pochopenie krádeže u detí
Krádež môžeme charakterizovať ako vzatie veci, ktorá patrí niekomu inému bez jeho dovolenia. Detská krádež nie je vždy motivovaná túžbou po veciach, ale môže byť signálom hlbších problémov. Krádeže sú príležitostné, kedy dieťa nezvládlo aktuálnu potrebu po danej veci a dopredu to neplánovalo.
Klamstvo ako sprievodný jav
Klamstvo a krádež často idú ruka v ruke. Dieťa môže klamať, aby zakrylo krádež, alebo aby sa vyhlo trestu. S prvým detským klamstvom sa môžete stretnúť už u škôlkarov, a to okolo tretieho roku. Dôvody bývajú rôzne:
- Túžba zaujať: Snaha vyzerať lepšie či zaujímavejšie v očiach okolia. „Tá veža siahala až po strop.“
- Ututlanie problému: Dieťatko niečo vyparatilo a bojí sa následku.
- Snaha dosiahnuť nejaký cieľ.
- Túžba nezraniť city blízkeho človeka: Tzv. milosrdná lož.
Najčastejšou príčinou klamstva je obava z trestu. Keď prichytíte syna či dcéru pri klamstve, pokúste sa udržať na uzde hnev aj krik. Na druhej strane, tváriť sa, že sa nič nedeje, taktiež nie je správne riešenie. Dieťa môže nadobudnúť pocit, že klamať je vlastne v poriadku a nebude mať snahu ani motiváciu hovoriť pravdu. Tým sa môže vážne narušiť dôvera. Povedzte mu, čo pre vás znamená dôvera a vysvetlite mu dôsledky konania.
Deti a klamstvo - čo s tým robiť
Príčiny detských krádeží
Detské krádeže nie sú väčšinou uskutočňované za účelom získania určitých vecí. Detská krádež môže často znamenať určité volanie o pomoc alebo prostriedok, ako môže dieťa na seba upozorniť. Psychológovia na základe svojich skúseností tvrdia, že detské krádeže sú väčšinou signálom problému, ktorý môže byť ukrytý v rodine alebo v škole.
Medzi hlavné dôvody patria:
- Uspokojenie materiálnych potrieb alebo získanie pozornosti: Dieťa kradne pre seba, lebo chce uspokojiť svoje materiálne potreby alebo chce získať pozornosť rodičov. Takto sa prejavuje jeho volanie o pomoc. Citovo deprimované deti majú napríklad potrebu hromadiť veci. Vnímajú to ako náhradu za nedostatok emocionálneho zázemia.
- Získanie priateľov a postavenia: Dieťa kradne pre to, aby takto získalo priateľov a získalo určité postavenie v rámci sociálnej skupiny, v ktorej sa pohybuje. Dieťaťu, ktoré kradne, aby získalo kamarátov, chýba akceptácia od vrstovníkov a má nedostatočné sociálne zručnosti, aby si ich získalo prijateľnejším spôsobom.
- Vstupný rituál do skupiny rovesníkov: Dieťa kradne z toho dôvodu, že musí absolvovať akýsi „vstupný rituál“ prijatia do skupiny rovesníkov.
- Adrenalínová zábava: Krádež môže predstavovať určitý spôsob adrenalínovej zábavy. Dieťa v tom pokračuje hlavne vtedy, ak jeho čin nebol odhalený.
Krádeže v rôznych vekových obdobiach
Je dôležité rozlišovať medzi krádežami u detí v predškolskom veku a u školákov.
Deti v predškolskom veku
Dieťa v predškolskom veku si ešte dostatočne neuvedomuje, že ak zoberie hračku alebo iný predmet svojmu kamarátovi či súrodencovi bez dovolenia, je to krádež. Koná skôr impulzívne, jednoducho tú vec chce, tak si ju vezme a to najlepšie tak, aby o tom nikto nevedel. Dieťa nemusíte trestať, obzvlášť ak sa to stalo prvý raz. Snažte sa mu vysvetliť, že cudzie predmety a hračky si nemôžu len tak vziať, pretože patria niekomu inému. Tiež poukážte na to, že ak by jemu niekto bez dovolenia zobral jeho obľúbenú hračku, iste by sa mu to nepáčilo. Vysvetľujte pokojne, ale dôrazne. Deti v predškolskom veku už dokážu rozlíšiť čo je dobré a čo zlé. Cesta trpezlivého vysvetlenia je pre ne prijateľnejšia ako krik a tresty. Ukradnutú vec vráťte spolu kamarátovi a nezabudnite na ospravedlnenie. Pokiaľ sa kradnutie už neopakuje, je to dobré znamenie, že sa vaše dieťa poučilo. Ak ale naďalej berie hračky či iné predmety druhým deťom a žiadne dohováranie ani vysvetľovanie nepomáha, mali by ste pátrať po hlbšej príčine, prečo to vlastne robí.
Deti počas školskej dochádzky
Aj u školákov by malo platiť, že ak sa takáto vec stane prvýkrát, mali by ste sa s dieťaťom porozprávať, vysvetliť mu, že to nie je správne. Ukradnutú vec treba vrátiť a pridať aj ospravedlnenie. Ak dieťa však doma ukradlo peniaze a stihlo ich už aj utratiť, môžete zvoliť vhodnú kompenzáciu. Dieťa by malo postupne vracať peniaze napríklad zo svojho vreckového. Pri opakovanom kradnutí je nutné pátrať po príčine. Často sa skrýva v tom, že dieťa túži mať veci, aké majú jeho kamaráti. Niekedy je zasa problém v tom, že dieťa je vychovávané príliš prísne. Aj keď sa možno niektorým rodičom zdá, že práve tvrdá disciplína je tým správnym výchovným prostriedkom, môže sa im to kruto vypomstiť. Dieťa môže krádež považovať za vhodný spôsob odplaty za tvrdú rodičovskú výchovu. No a v niektorých prípadoch je kradnutie, podobne ako u menších detí, reakciou na nedostatok rodičovskej pozornosti. Odhaliť príčinu častého kradnutia u detí v školskom veku nebýva vždy jednoduché a neraz je potrebná aj návšteva psychológa.
Ako postupovať, keď dieťa kradne
Ak zistíte, že vaše dieťa niečo ukradlo, je dôležité dodržať nasledujúce zásady:
- Zachovajte pokoj: Aj keď cítite hnev a sklamanie, prvá reakcia je rozhodujúca. Krik a urážky môžu dieťa uzavrieť do seba alebo vyvolať odpor.
- Pomenujte veci pravým menom: Nezľahčujte situáciu slovami ako „zobral si“, „požičal si“. Povedzte: „Toto, čo si spravil, je krádež. A to je vážna vec.“ Pomáhate mu uvedomiť si dôsledky.
- Nediskutujte o vine - zamerajte sa na dôsledky: Nie: „Prečo si to urobil?“ Ale: „Urobil si chybu. Teraz ju musíme napraviť.“
- Vystavte dôsledkom - primerane veku: Nechajte ho vrátiť peniaze, ospravedlniť sa, obmedzte výhody, dohodnite pravidlá.
- Otvorte tému hlbšie: Neskôr, keď emócie opadnú, skúste sa porozprávať: „Čo sa deje? Máš nejaké trápenie? Potrebuješ niečo?“
- Nezatvárajte nad tým oči: Aj malé sumy, ak sa opakujú, sú varovaním.
- Stanovte jasné hranice a dôsledky: Bez hnevu, ale dôsledne.
- Zmeňte štýl rozhovorov: Zámerne pracujte s dôverou. Vaša láska, ochota dať šancu, aj trpezlivosť sú dôležité. Ale teraz je na rade on - aby niesol dôsledky, zodpovednosť, aby prestal kradnúť a začal hovoriť pravdu.
Pomôcť môže aj dôverná komunikácia v rodine
Aby mohli rodičia zistiť, prečo dieťa kradne, musia s ním pravidelne a dôverne komunikovať. Aj v prípade starších detí platí, že o všetkom sa treba v pokoji porozprávať. Vyhnite sa pritom vyhrážaniu, hrozbám, dramatizovaniu situácie. Ak je dieťa prichytené pri čine, je pre neho zvyčajne hanba dostatočným ponaučením. Opakované a cielené porušovanie pravidiel už rodičia musia riešiť prísnejšie. Pomoc odborníka v takomto prípade príde vhod.
Je dobré poznať priateľov, spolužiakov, situáciu v triede, na krúžkoch a podobne. V súčasnosti si deti dosť závidia a porovnávajú si veci, ktoré vlastnia. Ak takáto atmosféra porovnávania v škole vládne, je dobré na to upozorniť aj triednu učiteľku. Niekedy pomôže spoločné stretnutie a komunikácia rodičov, detí a učiteľky.
Tiež je dobré zamyslieť sa nad situáciou v rodine a či naozaj všetko funguje tak, ako fungovať má, či všetci členovia rodiny sú naozaj šťastní a spokojní. Rozprávajte sa nielen o známkach, záujmoch, ale hlavne o citovom prežívaní a vzťahoch svojho dieťaťa. Aj v tomto prípade pomôže otvorená komunikácia, spoločné stretnutia všetkých členov rodiny, spoločné akcie a podobne. Buďte dobrými pozorovateľmi a po dôvodoch pátrajte spoločne. Namiesto trestov sa skúste s dieťaťom dohodnúť, čo chce urobiť pre to, aby sa krádeže neopakovali a ako chce svoju skutok napraviť. Nestačí sľúbiť, že už to viac neurobí. Ak vaše dieťa nemá vreckové, zaveďte mu ho. Aj toto môžem byť dobrou prevenciou pred kradnutím. Zapojte dieťa do plánovania rodinného rozpočtu a rozprávajte sa o tom, ako sa má s peniazmi hospodáriť. Aj takto sa postupne naučí vážiť si hodnotu vecí a uvedomí si, že v živote nič nie je zadarmo a všetko niečo stojí. Aby sme nemuseli riešiť problémy s krádežami našich detí, je dôležité odmalička ich viesť k tomu, aby poznali základné morálne normy.
Odporúčaný postup v škole pri krádeži
Keď dôjde ku krádeži v školskom prostredí, je nevyhnutné postupovať systematicky a citlivo. Predmetom krádeže môže byť čokoľvek, pritom hodnota takéhoto predmetu môže byť pre jeho majiteľa aj len osobná, emocionálna.
Prevencia a školský poriadok
- Prevencia už od začiatku školskej dochádzky detí: Informácie, že krádež je zlý, protiprávny čin, napr. prostredníctvom príbehov, pri ktorých deti dojme alebo nahnevá dôsledok takéhoto činu.
- Do školského poriadku zapracovať sankcie za krádeže.
- Každý, kto sa dopustí krádeže, by mal mať možnosť porozprávať sa s riaditeľom/kou školy.
Riešenie konkrétnych prípadov krádeží
- Starostlivo sa zaujímať o príčiny kradnutia: Môžu to byť aj dôvody ako donútenie od niekoho, kto dieťa zastrašuje, alebo kompulzívne správanie.
- Pri náhrade škody treba preferovať nápravu vzťahu medzi poškodeným a zlodejom: Zlodej by mal ukradnutú vec vrátiť priamo poškodenému, ospravedlniť sa mu a ponúknuť kompenzáciu za svoje konanie.
- Zákonných zástupcov zlodeja upovedomiť až potom, čo poznáme presné príčiny, prečo dieťa kradlo: Najmä ak ide o menšie deti.
- Ak ide o škodu väčšieho rozsahu, treba upovedomiť políciu.
- Dôležité je prešetriť každú nahlásenú krádež, ako posolstvo pre zlodejov a poškodených: Preslovy o krádežiach a rozhovory s poškodenými nezačínať tým, že si majú všetci dávať na svoje veci pozor, že si ich nemajú nosiť do školy alebo si ich majú zamykať. Takto to vyznieva akoby za krádež mohol poškodený a nie zlodej. A akoby bolo normálne veci zamykať a nie nekradnúť.
Deti a klamstvo - čo s tým robiť
Komu nahlásiť krádež
V závislosti od závažnosti a okolností krádeže je potrebné informovať rôzne inštitúcie:
- Rodičom poškodeného a rodičom zlodeja: Vždy však predtým bezpodmienečne zisťovať príčiny (niekedy zlodej kradne preto, že ho niekto poslal a on má strach neurobiť tak).
- Polícii: Ak sa jedná o úmyselnú krádež, ak je škoda väčšia a škola nevie svojimi vlastnými silami vymôcť nápravu a ak poškodený o to žiada (pozor: škola nie je orgán činný v trestnom konaní, preto by nemala nič vyšetrovať vlastnými silami, aby neovplyvnila svojim konaním vyšetrovanie polície).
- Odboru sociálno-právnej ochrany detí: Ak sa jedná o opakované konanie a prijaté výchovné opatrenia zo strany školy alebo aj s podporou poradne nemali žiaden účinok.
Poistenie školopovinného dieťaťa
Financovať školopovinné dieťa stojí nemálo peňazí. Niektorým nečakaným výdavkom však môžete predísť. Úraz na telocviku, krádež aktovky či mobilu alebo strata osobných vecí znamenajú ďalšie stenčenie rodinnej peňaženky. Určité veci nikto nedokáže predvídať. Najmä najmenší školáčikovia často strácajú veci. Na školskom dvore, v jedálni a v školskej družine zabúdajú bundy, čiapky, rukavice, topánky, prezuvky, peračníky či učebnice, no v posledných rokoch pomerne často dochádza aj k stratám a ku krádežiam mobilných telefónov.
Školy často majú uzatvorené skupinové poistenie s niektorou z poisťovní, pri ktorom žiakov poisťuje škola a poistné hradia rodičia. Rozsah skupinového poistenia sa môže v jednotlivých poisťovniach líšiť, preto by ste si mali preštudovať podmienky, hlavne výluky z poistenia a informácie súvisiace s likvidáciou poistnej udalosti.
Niekedy je lepšie nespoliehať sa na skupinové úrazové poistenie organizované školou, ale vybrať si také, ktoré je vhodnejšie pre vaše dieťa, lebo ho najlepšie poznáte. Individuálne uzatvorená poistná zmluva môže mať širšie poistné krytie. Školské poistenie sa nevzťahuje na stratu či poškodenie učebníc a školských pomôcok. Nie je štandardné, aby sa takéto predmety poisťovali ani individuálne, hoci v rámci poistenia domácnosti takáto možnosť existuje. Problematické je aj poistenie mobilov, peňazí a iných cenností.
Niektoré výdavky vám môže pokryť vhodné poistenie dieťaťa uzatvorené na dobu určitú, čiže na obdobie celého školského roka. Existujú aj komplexné balíčky pre školy, ktoré obsahujú majetkové aj úrazové poistenie pre celé triedy.
V prípade, ak nastane poistná udalosť, budeme môcť poisťovni poskytnúť osobné údaje dieťaťa a jeho zákonného zástupcu v rozsahu vyžadovanom poisťovňou (vrátane čísla bankového účtu na poskytnutie poistného plnenia, údajov zo správy ošetrujúceho lekára v prípade úrazu), len na základe Vášho súhlasu.
Šikanovanie ako faktor
Je dôležité si uvedomiť, že krádež môže byť spojená so šikanovaním. Šikanovanie je zámerné, opakované, nevyprovokované použitie sily agresorom, alebo skupiny agresorov s cieľom spôsobiť fyzické alebo psychické ublíženie obeti.
Typy agresorov
- Hrubý, impulzívny s narušeným vzťahom k autorite: Má výchovné problémy, rodičia sú agresívni voči sebe alebo voči nemu - napodobňuje ich. Má slabé sociálne zručnosti, správa sa neisto a vyrušuje. Šikanuje tvrdo a neľútostne, vyžaduje absolútnu poslušnosť.
- Slušný, kultivovaný, úzkostný: Ubližuje rafinovane bez prítomnosti svedkov. V rodine funguje tvrdá výchova bez emócií, lásky a nemá dovolené presadzovať svoje emócie. Je stále pod tlakom, aby bol úspešný.
- Srandista, optimistický, dobrodružný: So značnou sebadôverou, obľúbený a vplyvný.
Zrod ostrakizmu a vývoj šikanovania
- Mierne, prevažne psychické formy násilia: Kedy sa okrajoví členovia necítia dobre, sú neobľúbení, neuznávaní, outsideri, obetní baránkovia. Riziko ďalšieho negatívneho vývoja.
- Ďalší vývoj situácie závisí od skupiny: Ak je skupina súdržná a prevažujú pozitívne morálne hodnoty, tak šikanovanie bude neúspešné.
- Kľúčový moment (vytvorenie jadra): Ak sa nepostaví pevná hrádza pritvrdeným manipuláciám a počiatočnej fyzickej agresií, utvorí sa často skupina agresorov, tzv. jadro. Členovia začnú spolupracovať a systematicky (nie náhodne) šikanovať tých najslabších. Tu už je skupina rozdelená na podskupiny, ktoré rôznym spôsobom bojujú o vplyv.
- Väčšina prijíma normy agresorov: Chýba schopnosť žiakov rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé. Bez radikálnej pomoci zvonku sa situácia stáva nezvládnuteľnou. Normy agresora/agresorov sú prijaté, rešpektované všetkými. Žiaci sú rozdelení na dve skupiny: tí čo môžu a ich obete. Neutrálni a nesúhlasiaci žiaci sú stále viac konformnejší a násilie sa začína považovať za niečo normálne.
Postup pri riešení šikanovania
- Zaistenie ochrany obetiam: Rozhovory veďte mimo ostatných, individuálne.
- Treba agresorovi vysvetliť, čo od neho očakávate a prediskutovať ako porušil pravidlá.
- Nájsť vhodných svedkov: Následne s nimi vykonať individuálne rozhovory a prípadne konfrontačný rozhovor medzi svedkami (nikdy nie medzi agresormi a obeťami).
- Kontaktovanie rodičov alebo zákonných zástupcov oboch strán: A poskytnúť im kontakt na odborníkov (psychológov) s cieľom individuálnej odbornej starostlivosti.
- Kontaktovanie CPPPaP, či iné odborné zariadenie s prípadným zorganizovaním intervenčného programu.
Práca s rodičmi a obeťami
- Pozývajte rodičov do školy: Zvýšenie zainteresovanosti.
- Informujte rodičov o programoch, aktivitách, ktoré robíte: Ústne, listom.
- Požiadajte rodičov o pomoc a podporu.
- Poraďte im, aby svoje dieťa počúvali, ak sa bude sťažovať na šikanovanie.
- Vyzvite ich, aby Vás o prípadoch šikanovania informovali, aby ste ich mohli riešiť.
- Vysvetlite im postup v prípade šikanovania - jeho zistenia.
- Keď príde k incidentu a rodičia obete Vám to oznámia, ponúknite im okamžitú pomoc a ubezpečte ich, že sa táto záležitosť berie vážne.
- Naučte obeť zvládať posmievanie, doberanie si ich druhými, zostať pokojný, ignorovať.
- Pomôžte mu/jej vytvoriť si zoznam toho, čo povie, mať pripravenú odpoveď.
- Precvičte si s ním/ňou spôsoby, ako reagovať, neoplácať rany, hlasne kričať nie, rýchle sa dostať preč.
- Mnoho obetí šikanovania sa cíti byť opustenými a osamotenými - povzbudzujeme ich tým, že im venujeme svoj čas a svoju pozornosť.
- Dôležité je informovať psychológa/ičku!
Práca s agresorom
- Vždy s ním vedieme rozhovor individuálne: Nie pred celou triedou.
- Vysvetlite, že viete, že sa to občas deťom v jeho veku stáva: Napríklad, že niečo veľmi chcú, alebo sa im páči nejaké dievča a chcú mu niečo kúpiť, ale stáva sa aj to, že deti niekto môže vydierať.
- Možno odpovie, možno nie: V každom prípade vreckové nedostane - počet mesiacov zvážte vy.
- Ešte by bolo dobré, keby ste si spolu sadli a prebrali, koľko eur do rodiny mesačne prichádza: Koľko vás stojí bývanie, energie, oblečenie, drogéria, strava, dovolenky, výlet, krúžky, koľko odkladáte na sporenie a pod.
- Zober ho do obchodu, aby videl, čo sa dá za 30 eur nakúpiť, koľko čo stojí, ak to nerobíš.
- Ukáž mu na profesii, koľko kde zarábajú, aká je cena práce, koľko musí niekto na tých 30 eur robiť.
Kleptománia
Ak deti kradnú opakovane aj napriek rodičovským zásahom či dohováraniu, môže ísť aj o poruchu - kleptomániu. Je to opakované, nutkavé kradnutie vecí, predmetov, ktoré dieťa ani nepotrebuje a nemajú pre neho žiaden význam. Ide o diagnózu, ktorú treba konzultovať s odborníkom. Deti, ktoré trpia kleptomániou nekradnú pre radosť, pre zisk, ale pociťujú silné impulzy, ktoré nevedia ovládať a prichádza tak k strate kontroly.
tags: #ako #postupovat #ked #sa #kradne #v