Chutné, čerstvé a zdravé paradajky si môžete vypestovať, dokonca aj keď nemáte veľkú záhradu. Riešením môžu byť klimatizačné bunky, ktoré sa uplatnia aj v chladnejších oblastiach. Klimatizačné bunky predstavujú inovatívny prístup k pestovaniu rajčiakov, ktorý ponúka množstvo výhod. Zaujali vás výhody pestovania rajčiakov v klimatizačných bunkách? Čítajte ďalej, ako sa taká bunka dá zhotoviť, ako správne osadiť rastliny a ako sa o ne ďalej správne starať.
V našich podmienkach je rajčina jednoročná rastlina s bohatým koreňovým systémom. Rajčiny sú svetlomilné, teda dĺžka a intenzita osvetlenia silno ovplyvňuje nielen ich rast a plodnosť, ale i chuť.
Čo je klimatizačná bunka?
Klimatizačná bunka je jednoduché zariadenie z fólie a kovu, ktoré priaznivo ovplyvňuje všetky rastové podmienky, teda tepelné, svetelné i vlahové. V podstate ide o vytvorenie skleníkového prostredia bez nákladnej stavby skleníka pre teplomilné rastliny ako sú rajčiaky. Ide o jednoduché zostavenie z kovovej konštrukcie a fólie, ktorá umožňuje pestovateľom kontrolovať podmienky, ako sú teplota, vlhkosť a osvetlenie.
Výhody pestovania v klimatizačných bunkách
Prečo sa oplatí pestovať rajčiaky v klimatizačných bunkách? Výhodou je, že týmto spôsobom pestovania šetríme nielen náklady, ale aj priestor a pritom získame veľkú a bohatú úrodu. Zároveň je to zariadenie, pomocou ktorého na ploche štvrť štvorcového metra dosiahnete maximálnu úrodu. Plody sú pritom oveľa chutnejšie ako z fóliových krytov alebo skleníkov, ktoré majú problémy s vetraním.
Teplota nad 40 ºC už totiž rajčiakom škodí, opadávajú kvety a zastavuje sa ich rast. V klimatizačných bunkách nič podobné nehrozí, nakoľko sú dobre prevzdušnené, osvieži ich dážď, plody sú krajšie vyfarbené a chutnejšie. Prvé plody dozrejú skôr, čím sa predĺži obdobie rodivosti. Uzavretý systém znižuje riziko infekcií a škodcov.
V klimatizačnej bunke je možné získať až 32 kg paradajok. V šesťdesiatych rokoch sa uvádzalo, že zo štyroch rastlín v jednej bunke možno získať úrodu až 32 kg rajčiakov, pričom vtedy aktuálne odrody prinášali nižšie úrody ako súčasné. Teraz je situácia úplne iná. Množstvo semenárskych firiem ponúka široký sortiment oveľa úrodnejších, kvalitných odrôd odolných proti chorobám a praskaniu, vhodných na pestovanie v klimatizačných bunkách.
Konštrukcia klimatizačnej bunky
Návod, ako na to
Klimatizačnú bunku si veľmi ľahko zhotovíte. Skladá sa z troch častí:
- Spodná časť je vyrobená zo štyroch kusov trištvrtecólových rúrok, dlhých 120 cm, vrecovej fólie širokej 1 m a dlhej 85 cm.
- Strednú časť vytvára „strieška“ z kovovej tyčky s priemerom 6 mm, zohnutej do štvorca 50 x 50 cm. Je upravená tak, aby sa dala zasunúť do rúrok. Na štvorec je klincami pripevnená nenapnutá fólia, ktorá má v strede malý otvor v tvare kríža.
- Poslednú časť tvorí konštrukcia, ktorá sa stane oporou dlhých stoniek rajčiakov. Sú to vlastne štyri kovové tyče, napríklad roxory, hrubé 6 mm a dlhé 1,5 m. Na jednom konci sú spojené zvarením či zviazaním, opačné konce sa zasunú do rúrok spodnej časti.
K zhotoveniu budete potrebovať nosnú konštrukciu, ktorú tvoria 4 trubky, buď hliníkové, alebo umelohmotné, alebo z iného vhodného materiálu, aspoň 1,8 m dlhé a fóliový rukáv hrúbky 0,1 až 0,2 mm, široký 1 m, dlhý 2 m. Ďalej budete potrebovať asi pol metra jednopalcovej hadice, čiernu fóliu 0,5x0,5 m a dva kolíky na bielizeň.
Príprava miesta
Najskôr si určíme miesto, kam bunku postavíme. Musí tam byť dostatok slnka a tiež možnosť zalievania. Samotná bunka zaberá iba 0,5 x 0,5 m, ale ak ich budeme stavať vedľa seba viac, musí byť medzi nimi medzera, aspoň 0,5 metra. Označíme si miesto kolíkmi a z celého priestoru odstraníme pôdu do hĺbky asi 0,25 m. Ak je pôda kvalitná a neboli v nej pestované v predchádzajúcich dvoch rokoch zemiaky, premiešame ju s dobrým kompostom a vrátime na pôvodné miesto.
Do rohov vytýčenej klimatizačnej bunky narazíme pripravené trubky približne do hĺbky 0,3 m. Zem zo stredu klimatizačnej bunky vyhrabeme k jej okraju, do stredu klimatizačnej bunky bude smerovať jeden koniec hadice, druhý koniec bude vonku a hadica bude slúžiť na zalievanie rajčiakov v klimatizačnej bunke. Na vyčnievajúci koniec hadice v klimatizačnej bunke nasadíme štvorec z čiernej fólie, do ktorého sme predtým vystrihli uprostred kruhový otvor.
Postup pri sadení a montáži fólie
Priesady zásadne vysádzame len do teplej pôdy, ktorá má v hĺbke 10 cm aspoň 10 °C a neočakávajú sa žiadne silné mrazy (u nás v teplých oblastiach to môže byť už aj medzi 10. a 20. aprílom). Vysádzame kontajnerované sadenice vysokých rajčinových odrôd, ktoré dosiahli výšku 25 až 30 cm a majú už aspoň jeden kvetný vijan s rozkvitnutými kvetmi a druhý vijan s nakvitajúcimi kvetmi.
Na pripravenú, vyhnojenú hriadku zatlčte rúrky do tvaru štvorca 50 x 50 cm a do hĺbky 40 cm. Pred výsadbou vylomíme bočné zálistky na priesade a sadenice vysadíme do pôdy šikmo, hlbšie a „na vodu“ (do jamky pred vysadením nalejeme vodu a necháme ju vsiaknuť). Ku každej rúrke vysaďte jednu rastlinu kvalitnej odrody, ktorú k nej hneď priviažte.
Potom natiahneme fóliový rukáv na konštrukciu a spodnú časť prihrnieme zeminou. Navlečte fóliu, na spodných rohoch ju narežte do výšky asi 5 cm a prihrňte pôdou. Potom nasaďte strednú časť, štvorec s fóliou. Vtedy je bunka stabilizovaná. Podľa teploty môžete fóliu po obvode o niekoľko centimetrov zhrnúť, aby sa bunka mohla vetrať.
Keď rajčiaky začnú prerastať bunku, ešte raz ich uviažte o rúrku a opatrne ich prestrčte cez vetrací otvor fólie, ktorý zväčšíte maximálne na 20 cm. V tomto období nasaďte vrchnú časť z kovových tyčí a rastliny k nim postupne priväzujte. Cez deň necháme vo fólii malý otvor, aby sa mohol dostať dovnútra vzduch. Ak je veľmi teplo vetráme výdatnejšie. Ak dosiahnu rastliny výšku trubiek, čo býva začiatkom júla, je dobré fóliový kryt úplne odstrániť. Predĺžime tým životnosť fólie, pretože jej najväčším nepriateľom je ultrafialové žiarenie, ktoré spôsobuje stvrdnutie a zníženie pružnosti.
Ivan Hričovský: PREČO RAJČINY RASTÚ NEROVNOMERNE?
Správna starostlivosť o rajčiaky
Hneď po zasadení odstráňte listy, ktoré sa dotýkajú pôdy. Listovú plochu nezmenšujte! To znamená, že odstraňujte len listy poškodené a choré. Približne každé dva týždne odstráňte zálistky, vyviažte rastliny. Rastliny zaštipujeme a nechávame im iba jeden výhonok. Kvety sú samoopelivé, na dobré opelenie však potrebujú pohyb - potriasanie rastlinou, aby sa peľ striasol na bliznu.
Závlaha
Rajčiny sú najnáročnejšie na závlahu po výsadbe, v čase pred kvetom a počas narastania plodov, čo je vo vonkajších podmienkach od mája do augusta. Osvedčená je kvapková závlaha. Ak chcete použiť kvapkovú závlahu, pripevnite ju na zem medzi rúrky. Výhodou je, ak máte sud alebo veľkú nádobu umiestnenú 1 až 1,5 m nad zemou. Nádoba by mala byť tmavá, aby sa netvorili riasy, a mala by mať poklop. Takto možno polievať samospádom podľa potreby. Dôležitá je pravidelnosť.
Jedna rastlina v plnej rodivosti v lete potrebuje asi 2,5 l vody za deň. Ak kvapkovú závlahu nemáte, stačí naliať na strednú časť fólie, kde sa nachádza malý otvor, asi 8 až 10 l vody alebo naliať za vedro vody priamo do bunky. V závislosti od počasia sa ich týždenná spotreba vody pohybuje okolo 25 až 30 mm (1 mm = 1 liter na m2), ale v horúcich a suchých obdobiach to môže byť aj dvakrát toľko.
Rajčiny nesmieme šokovať závlahou studenou vodou, najlepšia je okysličená, slnkom prežiarená voda zo suda či nádrže s teplotou, akú má pôda. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená. Príliš veľa vody by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov rastliny.
Hnojenie
Dobrý rast zabezpečíte používaním hnojív plod - kvet. Odporúčanú koncentráciu rozdeľte tak, aby ste prihnojovali každý druhý deň v malých množstvách. Približne dvakrát za mesiac aplikujte vápnik. Pohodlne prihnojovať môžete prostredníctvom kvapkovej závlahy. Rajčiny prihnojujeme každé 2 týždne zriedeným roztokom rastlinného zákvasu alebo špeciálnym bezbalastným hnojivom rozpustným vo vode určeným na rajčiny.
Po výsadbe je dobré rajčiaky prihnojiť, aby sa pripravili na tvorbu kvetov. Dodáme im superfosfát a síran draselný. Na desaťlitrovú krhlu vody rozpustíme asi 50 g superfosfátu a 15 g síranu. Potom už prihnojujeme buď Cereritom, alebo ešte lepšie vykvaseným slepačím trusom. Na jeden diel vykvaseného substrátu desať dielov vody. Rajčiny sú náročné na pravidelný prísun živín.
Pre optimálnu výživu rajčiakov v klimatizačných bunkách je dôležité dodržiavať správne pomery živín. Nasledujúca tabuľka sumarizuje odporúčané pomery:
| Živina | Odporúčaný pomer | Funkcia |
|---|---|---|
| Dusík (N) | 1,2 | Dôležitý pre rast listov a stoniek (vegetatívny rast), najmä v počiatočných fázach. Rajčiny sú náročnejšie na dusík v čase od začiatku rastu až do kvitnutia a nalievania plodov. Prehnojenie dusíkom má za následok bujný rast vegetatívnych orgánov na úkor kvitnutia a tvorby plodov. |
| Fosfor (P2O5) | 1,0 | Kľúčový pre kvitnutie a tvorbu plodov, posilňuje koreňový systém. Fosfor je dôležitý, ale ani pri ňom by sme nemali prekročiť jeho optimálnu dávku, lebo jeho nadbytok zhoršuje chuť i šťavnatosť plodov. |
| Draslík (K2O) | 1,4 | Nevyhnutný pre chuť a šťavnatosť plodov, celkovú vitalitu rastliny a odolnosť voči stresu. Na draslík sú ale rajčiny veľmi náročné a od jeho dobrých dávok závisí najmä chuť rajčín. Uprednostňujeme však síranové formy, lebo chlór rajčiny neznášajú. |
Ochrana rastlín
Najlepšia ochrana je prevencia. Rastliny pravidelne kontrolujte. Pozornosť venujte hlavne zdravotnému stavu. Odstraňujte choré listy alebo ich časti. Proti hubovým chorobám používajte prípravky na báze medi a mancozebu, ktoré treba striedať. Fólia sa zvykne i zarosiť, toto zarosenie však nesmie trvať dlho, lebo sa tým podporuje rozvoj hubových chorôb. Lepšie teplotné podmienky dosiahnete zakrytím bunky bielou netkanou textíliou. Pred príchodom jesenných mrazov vyberieme z pôdy celé rastliny aj s koreňmi, uložíme ich na suché a pred mrazmi chránené miesto.
Výber vhodných odrôd
V súčasnosti nie je žiaden problém zakúpiť si semená, ktoré sú vhodné na pestovanie v klimatizačných bunkách. Producenti semien a šľachtitelia sa prispôsobujú požiadavkám záhradkárov a preto vyšľachtili množstvo druhov paradajok, ktoré sú odporúčané na pestovanie v kvetináčoch, a ktoré sú ideálne aj pre klimatizačné bunky.
Osvedčené vysoké odrody rajčín:
- So strednou veľkosťou plodov (okolo 100 g), červenoplodé: ’Start F1‘, ’Tipo F1‘, ’Torino F1‘, ’Toro F1‘, ’Parto F1‘, ’Domino F1‘.
- Veľkoplodé (500 g), mäsité, s menším obsahom semien (šalátové): ’Brutus‘, ’Beefmaster‘, ’VFN F1‘, ’Homestead‘.
- Väčšou odrodou (okolo 250 g) srdcovitého tvaru je ’Herodes‘.
- Drobnejšie, tzv. cherry rajčiny.
tags: #rajciny #v #klimatizacnych #bunkach