Zemiaky patria k často pestovaným záhradným rastlinám. Nie vždy nám však za vynaložené úsilie prinesú očakávanú odmenu. Pre dosiahnutie skutočne bohatej úrody je dôležité dodržiavať niekoľko overených postupov, z ktorých jeden je mimoriadne podstatný - prihrnovanie zemiakov. Ohrňanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny.
Prečo je dôležité kopcovanie zemiakov?
Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu. Dôležitosť prihrnovania spočíva v niekoľkých aspektoch:
- Tvorba hlúbnych koreňov a hľúz: Vyššie navŕšená pôda poskytne rastline viac priestoru pre rozvoj koreňovej sústavy a tým podporí aj tvorbu väčších hľúz.
- Odvodnenie pôdy: Hroble prispievajú k lepšiemu odvádzaniu prebytočnej vody, čím znižujú riziko hniloby a podmáčania.
- Stabilita rastlín: Vďaka prihrnutiu pôdy sú zemiaky pevnejšie usadené v zemi a menej náchylné na vyvrátenie vetrom či dažďom.
Kedy a ako prihrňovať zemiaky?
V období, keď zemiakové rastliny dosiahnu výšku okolo 25 až 30 cm, prichádza na rad prihrnovanie. Najlepší čas na prihrnovanie je obdobie tesne po daždi, keď je pôda vlhká a mäkká. Vtedy sa s ňou dá ľahko pracovať, a nie je nutné vynakladať príliš veľkú námahu pri formovaní hrobľov. Stačí použiť rýľ alebo motyku a jemne vytvoriť kopčeky, ktoré by mali byť vysoké približne 15 cm. Vďaka vlhkému prostrediu sa nová vrstva pôdy lepšie spojí s podložím a rastliny dokážu rýchlejšie využiť dostupné živiny.
Opakované prihrnovanie pre ešte lepšiu úrodu je možné. Po prvej úspešnej aplikácii prihrnutia môžete tento postup zopakovať aj niekoľkokrát v priebehu rastu zemiakov. Vždy, keď rastliny zosilnejú a trocha sa „vytiahnu“, je vhodné prihrnutie znova zrevidovať a prípadne doplniť. Samozrejme, najlepšie výsledky dosiahnete, ak sa pokúsite využiť obdobie po daždi aj na tieto následné úpravy.
Potato Growing Underground Time Lapse - 92 Days
Nástroje na prihrnovanie
Ak máme záhradu a v nej pestujeme zemiaky, musíme ich ohrnúť do riadkov. V prípade, že zemiaky sú nasadené na malej ploche, vystačíme si motykou. Ak je to veľká plocha na ohŕňanie použijeme motorové mechanizmy ako malotraktor. Na výrobu ohŕňača potrebujeme rúru s priemerom 22 až 25 mm a dlhú 3,4 m. Rúru rozrežeme na štyri diely, najdlhší diel - 1,2 m použijeme na stredovú os prednej časti ohrnovača. Z dvoch rúr dlhých 0,8 m vyrobíme rukoväte ohrnovača a štvrtú rúru dlhú 600 mmm použijeme ako nosnú časť ohŕňača. Na výrobu pluhu ohŕňača použijeme plech s hrúbkou 2 mm a rozmermi 400 × 400 mm. Plech obstrihneme do tvaru srdca a cez stred ohneme do pravého uhla. Pluh privaríme pomocou uholníka 30 × 30 × 300 mm o nosnú časť ohŕňača spolu aj s rukoväťami, ktoré podľa náčrtu ohneme. Na prednú časť ohŕňača privaríme držiak s kolieskom, ktoré slúži na ľahší pohyb medzi riadkami, ale ohŕňač nám bude slúžiť aj bez tohto kolieska. Na hornú prednú časť ohŕňača privaríme ešte kruhovú oceľ s priemerom asi 12 mm a zahneme ju, poslúži na uchytenie lana, za ktoré budeme ohŕňač ťahať. Prednú a nosnú časť spojíme kovovou tyčou s priemerom 14 mm a dĺžkou 300 mm, v nich vyvŕtame diery s priemerom 3 mm, do ktorých nasunieme skrutky M3 (môžeme použiť aj drôt alebo v nutnom prípade obyčajné klince). V prípade, že nepotrebujeme, aby sa ohŕňač dal rozložiť na dva kratšie diely môže byť stredová nosná časť z jedného kusa dlhého asi 1,8 m.
Príprava pred prihrnovaním: Okopávanie
V čase, kým zemiaky nedosiahnu výšku 25 až 30 cm, je vhodné im venovať starostlivosť v podobe okopávania. Okopávanie pomáha prevzdušniť pôdu a zároveň odstraňuje burinu, ktorá by mohla rastlinám zbytočne odoberať živiny a priestor. Až keď sú zemiakové rastliny dostatočne vysoké, môžete bez obáv prejsť k prihrnovaniu, ktoré je nielen praktickým, ale aj šetrným spôsobom starostlivosti o vašu úrodu.
Ďalšie dôležité aspekty pestovania zemiakov pre bohatú úrodu
Výber a príprava sadby
Február je ideálny mesiac, kedy je vhodné zaoberať sa výberom sadbových zemiakov. Zemiaky vysádzame až v apríli. Na sadenie používame certifikované sadivo. Nesadíme zemiaky z predchádzajúcej úrody a ani konzumné zemiaky z obchodu. Dôvod je ten, že certifikovaná zemiaková sadba je pestovaná v sterilnej pôde, neobsahuje vírusy a plesne, ktoré by sa mohli preniesť na novú úrodu pri použití zemiakov z predošlej úrody. Obyčajné konzumné zemiaky z obchodu sú ošetrené prípravkami proti klíčeniu a preto nie sú určené k sadeniu. Pestovaním certifikovanej sadby dosiahneme vyššiu a kvalitnejšiu úrodu, ktorá je odolná voči chorobám.
Hľuzy je dôležité pred výsadbou prebudiť alebo naklíčiť. Naklíčená sadba je rýchlejšia takmer o dva až tri týždne, napučaná asi o týždeň. Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Výber odrody zemiakov
Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť. Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka.
Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.
Vegetačná doba odrôd:
- Veľmi skoré odrody zemiakov: potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní.
- Skoré odrody zemiakov: sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní.
- Stredne skoré odrody: ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní.
- Stredne neskoré odrody: ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní.
Varné typy zemiakov:
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Odborníčka Andrea Žitňanská zo sadbovezemiaky.sk odporúča nasledujúce odrody:
- Veľmi skoré odrody: ‘Impala’(AB), ‘Anuschka’(AB), ‘Riviera’(AB), ‘Magda’(AB).
- Skoré odrody: ‘Marabel’ (B-BA), ‘Ditta’ (AB), ‘Keřkovské rohlíčky’(AB), ‘Bohemia’(BA), ‘Terka’(B), ‘Jitka’(BC), ‘Barbora’(B), ‘Viola’(AB).
- Poloskoré odrody: ‘Agria’(BC), ‘Bella’ (B-BA),‘Belmonda’ (B), ‘Laura’(B), ‘Milva’(BA), ‘Red Anna’(B-BA), ‘Sylvana’(B).
- Poloneskoré a neskoré odrody: ‘Jelly’(B), ‘Tosca’(AB).
Príprava pôdy a výsadba
Prvým krokom pred samotným sadením je príprava pôdy do ktorej sa budú zemiaky sadiť. Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík.
V priebehu niekoľkých mesiacov musia zemiaky po zasadení do pôdy vyprodukovať silnú rastlinnú hmotu (vňať) a následne aj hľuzy. Toto obdobie je náročné na spotrebu živín z pôdy. Príprava pôdy by mala začať už krátko po letnom/jesennom zbere, najneskôr však pred jarnou výsadbou do pôdy. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Tip: Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.
Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno. Sadba zemiakov má svoje pravidlá. Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak je v tom jeden háčik. Zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu.
Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm. Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm. V tomto prípade záleží od kvality pôdy. Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť medzi sadenými zemiakmi.
Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme. Nebojte sa, sadenie zemiakov nie je žiadna veda.
| Fáza | Čas | Popis |
|---|---|---|
| Predklíčenie | Začiatok marca | Uloženie hľúz do debničiek v svetlej miestnosti (12-15 °C) |
| Sadenie | Polovica až koniec apríla | Sadenie do plytkých brázd (70 cm od seba, 30 cm medzi hľuzami) |
| Kopcovanie | Po vzídení rastliny | Nakopcovanie zeminy okolo rastlín (3-4 krát) |
Starostlivosť o zemiaky po zasadení
Niekedy nás vie počasie poriadne prekvapiť. Zasa tu platí pravidlo, že je nutné sledovať predpoveď počasia, aby nás mrazy nezastihli prekvapených. Už krátkodobý pokles teplôt pod 0 °C vie na mladej vňati napáchať nemalé škody. Poškodenie mrazom sa stáva najmä pri skorom sadení zemiakov. Pokiaľ ste zvládli zemiaky zasadiť, gratulujeme, zvládli ste najťažšiu časť. Starať sa o zemiaky špeciálne netreba. Je však potrebné polievať ich, aspoň dvakrát ich okopať a taktiež počas obdobia rastu vyplieť burinu.
Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Zemiak je plytko koreniaca plodina, ktorej väčšia časť koreňov dosahuje hĺbku 30 až 40 cm. Potrebuje teda, aby mal živiny aj vodu približne v tejto hĺbke. Ak sú iviny a voda hlbšie, je treba zavlažovať. Závlahová dávka je asi 20 až 40 litrov vody na 1 m2. Treba si túto dávku rozdeliť podľa potreby a podľa rastovej fázy zemiaka. Zo začiatku žije zemiak z vlahy, ktorú má pôda po zime. Od fázy intenzívneho rastu už treba pracovať so zavlažovaním. Ideálna doba na zavlažovanie je ráno. Vo vývojovom období, ideálne po vyrastení listov, zemiaky môžeme prihnojiť špeciálnym granulovaným hnojivom na zemiaky. Opäť to prispeje k vyššej úrode.
Plochu s vysadenými zemiakmi pravidelne zavlažujeme, sucho zemiakom neprospieva. Od závlahy závisí bohatá úroda. Množstvo vlahy vyžadujú zemiaky najmä v prvých týždňoch pestovania, v čase intenzívnej tvorby zelenej hmoty. Ale pozor, čo najmenej zalievajme na listy, vodu skôr lejme ku koreňom.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Asi najznámejším škodcom zemiakov je pásavka, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
Obávaná skaza zemiakovej úrody - pleseň zemiaková - sa šíri najmä vo vlhkom a teplom počasí. Najskôr zasahuje a oslabuje zemiakovú vňať, na ktorej sa objavujú hnedohrdzavé až čierne škvrny (na začiatok typicky na špičkách listov). V zasiahnutých miestach vňať vysychá, prestáva ďalej rásť a odumiera. Pleseň zemiaková však nezostáva len pri nadzemnej časti. Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Zber a skladovanie
Zemiaky je najlepšie vysádzať v apríli, zberať ich môžeme v júni. Je to vtedy, keď vňať začne jemne poliehať. Vyberáme ich opatrne a vždy radšej postupne pomocou vidiel, pretože sa ľahko poškodia. Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.
Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí.
Zemiaky treba skladovať v tme pri teplote 3-7°C pri dobrom vetraní a vlhkosti 85 - 95%. Pri vyšších teplotách začínajú hľuzy predčasne klíčiť, pri teplotách pod 0°C zemiaky zamŕzajú. Počas celej doby uskladnenia hľuzy dýchajú, pričom sa spotrebúva cukor, ktorý vzniká premenou škrobu. Pri nedostatočnom vetraní začína dužina zemiakov šednúť. Ak počas uskladnenia zemiakov klesla teplota pod 3°C, budú mať zemiaky zrejme nasladlú chuť.
tags: #ako #rychlo #ohrniem #zemiaky