Zemiaky (Solanum tuberosum L.) sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Na Slovensku sa zemiaky dostali asi v 18. storočí a patria medzi hospodársky najvýznamnejšie plodiny. Ich pestovanie je nenáročné, no pre dosiahnutie bohatej úrody je dôležité poznať správny termín výsadby, požiadavky na pôdu, spôsob zálievky a výživu rastlín. Ak chcete mať dobrú úrodu zemiakov, musíte začať pôdou. Ak ju dobre pripravíte, úspech je takmer zaručený.
Tento článok ponúka prehľad odborných odporúčaní pre efektívne pestovanie zemiakov, vrátane ekologických alternatív hnojenia. Prvým krokom pred samotným sadením je príprava pôdy, do ktorej sa budú zemiaky sadiť.
Príprava pôdy pred sadením zemiakov
Zemiaky majú radi kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Ideálnym typom pôd sú piesčito-hlinité pôdy s vysokým obsahom organických látok. Piesčité pôdy, ktoré nezadržiavajú vlhkosť, sú vhodné skôr pre skoré odrody, treba pri nich dbať na pravidelné zavlažovanie a hnojenie. Ťažké ílovité pôdy, ktoré zadržiavajú nadbytočnú vodu, môžu spôsobiť hnitie hľúz a deformácie rastlín. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy.
Ideálnym pH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5,5 až 6,0. pH vyššie ako 6,0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti. Samozrejme, pôdu sa dá aj upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú, chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami.
Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Tradične sa zapracováva hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene a následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar. Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Výbornou alternatívou je frass, hmyzí trus, ktorý poskytuje vyvážený obsah živín a zároveň podporuje pôdnu mikroflóru. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.
Tip: Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli.
Striedanie plodín pre zdravie pôdy
Bežné rady hovoria, že plodiny sa majú striedať. Niečo na tom zrejme bude. Pestovanie zemiakov rok čo rok na tom istom mieste vedie k znižovaniu úrody. Zemiaky pôdu vyčerpávajú a zvyšujú tlak škodcov a chorôb. Striedanie plodín je kľúčové pre udržanie zdravia pôdy a prevenciu problémov spojených s monokultúrnym pestovaním. Ak po zemiakoch nasadíte plodinu z tej istej čeľade, nezlomíte infekčný cyklus a pôda sa zbytočne ďalej vyčerpáva. Skúsenosti záhradkárov potvrdzujú, že striedanie plodín má pozitívny vplyv na úrodu. Naopak, dlhodobé pestovanie tej istej plodiny na jednom mieste (monokultúra) môže viesť k zníženiu úrody a zvýšenému výskytu chorôb a škodcov.
Zelené hnojenie ako riešenie pre vyčerpanú pôdu
Ak sa pôda po pestovaní zemiakov stáva menej úrodnou, je vhodné použiť zelené hnojenie. Zelené hnojenie je popri hnojení kompostom rýchlym zdrojom organickej hmoty a živín v pôde, ktoré sú ľahko prístupné pre kultúrne rastliny. Týmto hnojením sa pôda obohacuje o dôležité látky, vyľahčuje sa, dokáže lepšie prijímať a zadržiavať vodu a živiny a je odolnejšia voči veternej a vodnej erózii oproti hnojeniu priemyselnými hnojivami, ktoré navyše pôdu zasoľujú.
Pôdy, na ktorých sú vysiate rastliny na zelené hnojenie majú navyše obmedzený výpar, nevytvára sa na nich pôdny prísušok, zabraňuje sa ich zaburiňovaniu, detoxikujú sa a zbavujú pôdnej únavy. Niektoré druhy používané pri zelenom hnojení dokážu mať navyše nematocídny účinok - jedná sa o niektoré odrody horčíc, ktoré významne potláčajú háďatko repné, a repka olejná, ktorá má tieto účinky aj proti iným háďatkám, ako je háďatko zemiakové, cesnakové, cibuľové a ďalším škodcom.
Významné je aj využitie bôbovitých rastlín pre výživu pôdy. Táto čeľaď má hrčkotvorné baktérie, ktoré viažu vzdušný dusík a následne oň obohacujú pôdu.
V súčasnej dobe, keď sa stále viac hovorí o udržateľnosti a ekologickej rovnováhe, nadobúda zelené hnojenie na dôležitosti. Táto metóda spočíva v pestovaní konkrétnych rastlín s cieľom obnoviť a zlepšiť pôdnu štruktúru a plodnosť. Zelené hnojenie je organický spôsob, ako obnoviť a oživiť pôdu s využitím špecifických plodín, ako sú ďatelina, facélia, horčica a lucerna.
- Strukoviny: Hrach, fazuľa, bôb, vika sú vynikajúce na obohatenie pôdy o dusík.
- Repka a horčica: Rýchlo rastú a zlepšujú štruktúru pôdy.
- Obilninovo-strukovinové miešanky: Kombinujú výhody oboch skupín rastlín.
- Ďatelina: Ak máte možnosť nechať pôdu dlhšie odpočívať, ďatelina je skvelá voľba.
- Facélia (svazenka vraticolista): Rýchlo rastie, ale rýchlo nastupuje do kvetu.
Ak ste skončili so zberom v lete (skoré zemiaky), stihnete ešte rýchlu listovú zeleninu: šaláty, špenát, rukola, endívia, reďkovka.
Postup pri zelenom hnojení
- Výsev: Po zbere zemiakov povrch urovnajte a vysejte vybranú plodinu na zelené hnojenie.
- Rast: Nechajte rastlinu rásť, kým nedosiahne výšku približne 10-30 cm (v závislosti od druhu rastliny).
- Zapravenie do pôdy: Rastlinu pokoste alebo posekajte a zapravte ju do pôdy. Môžete pridať aj maštaľný hnoj alebo kompost.
- Rozklad: Nechajte rastlinné zvyšky rozložiť sa v pôde. Tento proces trvá niekoľko týždňov.
Postup pri zelenom hnojení je jednoduchý a dostupný pre každého pestovateľa. Vykonávať sa môže celoplošne alebo úsekovo. Celoplošné zelené hnojenie predstavuje hnojenie celej plochy záhrady alebo pestovateľskej plochy. Takéto hnojenie sa vykonáva napríklad po likvidácii starej ovocnej výsadby alebo pokiaľ sa na ploche pestovala iba jedna kultúrna plodina, napríklad zemiaky. Po likvidácii výsadby alebo zbere úrody sa povrch pôdy musí rozrušiť plytkou orbou v prípade zatrávnených ovocných výsadieb alebo rozhrabaním poprípade rozbránením po zbere úrody zeleniny. Na povrch pôdy sa rozmetadlom alebo ručným rozhodením vyseje zmes na zelené hnojenie a následne sa povrch pôdy zaseká hrabľami alebo sa pobráni, aby sa osivo zapracovalo do pôdy.
Úsekové zelené hnojenie sa vykonáva na malých častiach zeleninovej záhrady po zbere úrody, napríklad uhoriek, cibule alebo cesnaku. Po výseve zmesi sa môže plocha zavlažiť, nie je to však nutnosťou. Často krát postačia atmosférické zrážky. Osivo začne postupne do dvoch týždňov klíčiť a vysiatu plochu zarastať. O takúto plochu nie je potrebné sa starať, rastliny sa nechajú voľne rásť. Dôležitým obdobím je začiatok kvitnutia rastlín. V tomto období je potrebné zmes rastlín na zelené hnojenie pokosiť a zapracovať do pôdy, pretože obsahujú najviac potrebných látok a živín pre pôdu. Na veľkých plochách je vhodné vykonať hlbokú orbu, menšie plochy sa môžu porýľovať. Je to však fyzicky náročnejšia práca.
Na predaj sú ponúkané rôzne zmesi a rastliny na zelené hnojenie. Ako monokultúra sa používa napríklad repka, horčica, hrach alebo facélia. Vhodnejšie je však používať miešané balené zmesi, ktoré sú druhovo pestré a do pôdy dodávajú viac živín. Príklad zloženia zmesi: hrach žltý 30%, vika jarná 30 %, horčica 30 %, ovos 10 %. Tieto zmesi navyše ponúkajú na začiatku obdobia kvitnutia potravu pre včely.
Hnojenie zemiakov pre bohatú úrodu
Hnojenie zemiakov je kľúčové na zabezpečenie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu pre správny rast a vývoj.
Druhy hnojív
- Organické hnojivá: Hnoj alebo kompost poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu rastlín. Maštaľný hnoj je neoceniteľným zdrojom živín. Používajte dobre vyzretý maštaľný hnoj v primeranom množstve.
- Anorganické hnojivá: Rýchlejšie uvoľňujú živiny, ale môžu spôsobiť nadmerné hnojenie, pokiaľ nie sú používané správne.
- Granulovaný hnoj: Fermentovaný a lisovaný do granúl, čistý, neobsahuje burinové semená a často je bez zápachu.
Ako hnojiť zemiaky
Príprava pôdy: Počas prípravy pôdy na výsadbu môže byť pôda obohatená hnojom alebo kompostom. Pôda by mala byť bohatá na organickú hmotu a dusík. Pri použití hnoja by mal byť aplikovaný aspoň mesiac pred výsadbou, aby sa zabránilo spáleniu koreňov zemiakov.
Počas rastu: Počas rastu zemiakov je dôležité pravidelne sledovať pH pôdy, aby sa zistilo, či sú v pôde správne podmienky pre rast a vývoj zemiakov. Ak je pH pôdy príliš kyslé alebo príliš zásadité, môžu byť pridané vhodné prísady na reguláciu pH.
Dávkovanie: Ideálne podľa výsledkov pôdneho rozboru a potrieb pestovaných plodín sa odporúča od 5 do 40 kg hnoja na štvorcový meter. Desať litrov sušeného hnoja by vám malo vystačiť asi na 3,5 štvorcového metra hriadky.
Odporúčané živiny pre rast zemiakov:
- (N) - dusík: stimuluje rýchly rast, zvyšuje počet listov a zvyšuje ich fotosyntetickú aktivitu.
- (P) - fosfor: je v tomto období najvýznamnejšou živinou. Podporuje rast koreňového systému a vedie k skorému klíčeniu.
- (Ca / Mg) - vápnik: je potrebný pre rast koreňov, listov a vyvíjajúcich sa tkanív a pomáha rastline prekonať akýkoľvek environmentálny stres.
Počas tvorby hľúz:
- (N) - dusík: podporuje silnú fotosyntetickú aktivitu listov, ktorá je potrebná na tvorbu hľúz.
- (P) - fosfor: ovplyvňuje tvorbu hľúz viac ako akékoľvek iné živiny.
Počas rastu hľúz:
- (N) - dusík: významne prispieva k rastu hľúz.
- (P) - fosfor: Počas tohto času plnenia má fosfor rozhodujúci vplyv na konečnú veľkosť hľúz.
- (K) - draslík: Počas fázy rastu hľúz je draslík prvkom absorbovaným najrýchlejšou rýchlosťou a v najväčších množstvách plodinou. Prispieva k produkcii uhľohydrátov v listoch a ich migrácii do hľúz.
- (Mg / Ca) - horčík a vápnik: majú rozhodujúci vplyv na vývoj hľúz. Horčík zvyšuje fotosyntetickú aktivitu a zvyšuje migráciu uhľovodíkov do hľúz.
| Živina | Účinok |
|---|---|
| Dusík (N) | Stimuluje rast listov a fotosyntetickú aktivitu |
| Fosfor (P) | Podporuje rast koreňového systému a tvorbu hľúz |
| Draslík (K) | Prispieva k produkcii uhľohydrátov a ich migrácii do hľúz |
| Vápnik (Ca) a Horčík (Mg) | Majú vplyv na vývoj hľúz a zvyšujú fotosyntetickú aktivitu |
Čomu sa vyhnúť: Pozor na plodiny ako cibuľa, petržlen a mrkva, ktoré nie sú vhodné pre hnojenie maštaľným hnojom.
Výber odrôd zemiakov
Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti a farby. Pri výbere odrôd a príprave pôdy je však dôležité venovať pozornosť niekoľkým kľúčovým faktorom, ktoré môžu výrazne ovplyvniť úrodu a zdravie vašich zemiakov. Ak chcete konzumovať zemiaky zo svojej záhrady už v júni, skorú odrodu by ste mali sadiť už teraz. V záhradníctvach kúpite niekoľko desiatok odrôd.
- Rané odrody: zrejú už po 70 až 90 dňoch a sú ideálne pre záhradkárov, ktorí si chcú vychutnať úrodu skôr. Sú vynikajúcou voľbou pre oblasti s kratšou rastovou sezónou. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť.
- Poloneskorý zemiak: Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie.
- Neskoré odrody: potrebujú 120 až 140 dní na zrenie a sú vhodné pre dlhšiu rastovú sezónu, pričom často ponúkajú lepšiu dlhodobú skladovateľnosť.
- Neskorý zemiak: Neskoré zemiaky dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime.
- Odrody Odolné voči Chorobám: Vyberajte odrôdy, ktoré sú prirodzene odolné voči bežným chorobám, ako je zemiaková plesňa, vírusové choroby a hniloba. Tieto odrody znižujú potrebu chemických ošetrení a zvyšujú šance na zdravú úrodu.
- Farebné zemiaky: Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.
Varné typy zemiakov
- Varný typ A - šalátové zemiaky: sú pevné, lojovité, majú jemnú štruktúru, slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: polopevné, čo znamená, že pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: pri varení mäknú a krehnú, sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých typov. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: AB alebo BC a podobne. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov. Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Klíčenie zemiakov v troch jednoduchých krokoch
Pripraviť si však treba aj zemiaky. Asi najdôležitejšie je nechať hľuzy pred výsadbou riadne naklíčiť.
- Krok č. 1: Zemiaky, ktoré chcete nechať naklíčiť si musíte vybrať buď spomedzi vami dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny alebo si kúpiť sadbové zemiaky a to či už osobne, od suseda alebo cez internet necháme na vás.
- Krok č. 2: Uložte ich do debničky tak, aby smerovali púčikmi (očkami) hore. Debničku uložíme na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo. Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predklíčiť do tmy! Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm.
- Krok č. 3: Čo ak mám zemiakov na klíčenie málo? Môžete si počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia. Menšie množstvo sadiva možno rozdeliť - rezať je vhodné pozdĺžne od tzv. korunky, aby každá časť obsahovala aspoň jedno očko. Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik).
Kedy je najlepší čas na sadenie zemiakov
Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Zemiaky vysádzame na jar, keď je pôda dostatočne teplá, ideálne medzi aprílom a májom. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Hoci zemiaky znesú mierny chlad, ideálny čas výsadby je od marca do mája, podľa konkrétnej odrody.
Vápnenie pôdy je dôležitým krokom pri vyživovaní pôdy a plodín vo vašej záhrade. Vápnenie zmierňuje kyslú pôdnu reakciu, optimalizuje pH pôdy, má asanačný účinok a znižuje chorobnosť rastlín vďaka tomu, že ničí choroboplodné zárodky v pôde. Vápnik je nenahraditeľnou látkou pre výživu rastlín a je potrebný pri stavbe oporných pletív buniek a koreňov. Na vápnenie pôdy sa najčastejšie používa pálené vápno alebo mletý vápenec. Pálené vápno rýchlejšie prijíma vlhkosť a je vhodné do ťažkej pôdy, mletý vápenec uvoľňuje vápnik pomalšie a je vhodný na vápnenie ľahkých a stredne ťažkých pôd. Pri vápnení je dôležité vyhnúť sa súbežnému používaniu vápna s iným hnojivom - najmä s maštaľným hnojom a s fosforečnými hnojivami. Vápniť pôdu je možné celoročne, ale najlepší čas na vápnenie je v novembri - na jeseň. Vápno treba aplikovať na porýľovanú a rozdrobenú pôdu. Vápnenie nie je nutné opakovať každý rok, závisí to individuálne od spotreby vápnika rastlinami a jeho prirodzeným vyplavovaním z pôdy, podľa množstva úhrnu zrážok. Plodová zelenina ako sú napr. rajčiaky a uhorky, neznáša čerstvé vápnenie. Pôdnym rozborom vopred zistíme kyslosť pôdy - jej pH. Zemiakom sa darí na kyslých a slabo kyslých pôdach s kyslosťou od 5,5- 6,5 pH. Pri zemiakoch sa pôda nikdy nesmie vápniť na jar, pred zasadením, pretože môže zvýšiť výskyt chrastavitosti zemiakov.
Pred nákupom sadbových zemiakov si musíme vybrať tú pravú odrodu pre seba. Existujú rôzne farby, štyri varné typy, skoré a neskoré odrody. Superskoré odrody môžete zbierať už koncom mája, a výhodou je aj to, že ich viete sadiť dvakrát za sezónu - po pozbieraní skorších rastlín ako napr. hrach, na zvyknutý voľný priestor môžete sadiť zemiaky až do konca júna. Tie už môžete nechať na zimné uskladnenie, týmto spôsobom budete mať čerstvé konzumné zemiaky celú sezónu. Keď si želáte dobre skladovateľné zemiaky, budete potrebovať stredne skoré až stredne neskoré odrody. Tieto odrody zbierate až na jeseň, uskladňujú sa v pivnici. Každopádne vyskúšajte naše rezistentné odrody Next Generation odolné phytoftóre!
Približne v prvej polovici marca by ste mali hľuzy ukladať tak, aby očkami smerovali nahor. V svetlej miestnosti s teplotou okolo 14°C ich skladujeme až do doby výsadby. Hľuzy vytvoria silne klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predklíčiť do tmy! Ideálne pre pestovanie zemiakov sú ľahšie, humózne pôdy, piesočnaté až hlinitopiesočnaté a kypré. Utužená, ťažká, zamokrená pôda znižuje výnosy. Najlepšie je ich pestovať na chránenej polohe. Ideálnym PH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5.5 až 6.0. Ph vyššie ako 6.0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti. Samozrejme pôdu sa dá aj upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú, chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami. Nepestujte zemiaky na rovnakom mieste, ako predchádzajúce dva roky! Po posledných mrazov môžeme sadiť naklíčené hľuzy. Motykou vykopeme jamčeky, vzdialené od seba cca 60-75 cm. Do jamiek hlbokých 10 cm naukladáme naklíčené hľuzy minimálne 30 cm od seba, klíčkami hore. Zakryme ich zeminou tak, aby vznikol kopček 10 až 15 cm.
N - Dusík: aplikujte dávku 200 kg N/ha vrátane pôdnej zásoby. Neprihnojujte s N počas vegetácie. Mn - Mangán a Mg - Horčík: aplikácia mangánu a horčíka podporí tvorbu vňate a zamedzí jej predčasnému dozretiu/odumretiu. K - Draslík: v KCI forme aplikujte len na jeseň alebo skoro na jar. Neskorá aplikácia v KCI forme môže znížiť obsah sušiny v hľuzách. Okrem dostatočného hnojenia je veľmi dôležitý aj dostatok vody. Zemiaky napadá viacero škodcov a chorôb, proti väčšine však sa dá aj preventívne brániť vďaka biologických a chemických prípravkov. Zemiaky zbierame vždy až po odkvete. Až vtedy sú hľuzy ideálne veľké, postupne ich vyberáme na priamy konzum. Používajte prípravok na ochranu rastlín bezpečným spôsobom.
Pozrite si toto PREDTÝM, AKO zasadíte zemiaky 🥔
tags: #ako #upravit #podu #na #zemiaky