Vypestovať si vlastnú bylinku, zeleninu či letničku zo semiačka je cenovo dostupný, rýchly a pre mnohých začínajúcich pestovateľov aj fascinujúci proces. Hoci si vyžaduje trpezlivosť, odmenou vám bude pocit uspokojenia a silné, odolné rastliny, ktoré prinesú bohatšiu úrodu. Ak nemáte možnosť kúpiť si priesadu, pestovanie zo semien je dobrou voľbou. Dlhoroční pestovatelia uprednostňujú výsev semiačok na chránené miesto - do pôdy prekrytej ochrannou fóliou alebo do fóliovníka. Táto metóda nám poskytne väčšiu kontrolu nad sadenicami. Ešte pred vysadením von z nich vypestujeme väčšie a odolnejšie rastliny.
Skleník ani fóliovník nie je nevyhnutný. Priesady si vypestujeme aj doma na parapetoch okien alebo stolíkoch v záhradnej chatke pod svetlom. Keď podrastú, vysadíme ich von a prekryjeme fóliou.
Príprava na výsev: Kedy a do čoho sadiť?
Skúsení záhradkári vedia, že kľúčom k úspechu je správne načasovanie. V prvých mesiacoch roka býva v záhrade pokoj. Skúsení záhradkári však vedia, že práve teraz nastáva ideálny čas na predpestovanie vlastných priesad. Ak teraz zasejete semienka, na jar budete mať silné rastliny, ktoré sa lepšie zakorenia a častejšie prinesú bohatú úrodu.
Predpestovanie je vhodné najmä pre zeleninu s dlhšou vegetačnou dobou, ktorú by sme v našich podmienkach pri priamom výseve nestihli dopestovať do zberu, alebo pre teplomilné druhy, ktorým škodia neskoré jarné mrazy (papriky, rajčiny, uhorky, tekvice, baklažány). Medzi rýchlo rastúce druhy, ktoré stačí predpestovať len krátko, patria cukety, tekvice a uhorky.
Výber nádob na predpestovanie
Na výsev nepotrebujete špeciálne drahé nádoby. Postačia vám:
- Klasické črepníky, hrantíky alebo výsevné misky.
- Recyklované obaly od jogurtov, zmrzliny, mlieka či džúsov (nezabudnite urobiť otvory na odtok vody).
- Bunkové tácky (sadbovače): Ideálne pre presný výsev, kde má každá rastlinka vlastný priestor, čo eliminuje potrebu neskoršieho pretrhávania či delenia koreňov.
- Rašelinové kvetináče a Jiffy tablety: Praktické, pretože rastlinku do pôdy vysadíte aj s nádobou, čím predídete poškodeniu koreňového systému pri presádzaní.
Nádoba, do ktorej budete vysievať, by mala byť dostatočne hlboká, aby mal korienok kam rásť, a mala by prepúšťať prebytočnú vodu.
Optimálne podmienky pre rast
Predstavte si semienko ako „malý balíček energie“. Aby sa prebudilo, potrebuje správnu rovnováhu medzi vlhkosťou, teplotou, vzduchom a svetlom.
Substrát
Použite kvalitný, vzdušný a jemný substrát určený na výsev a množenie, ktorý dobre udržiava vlhkosť. Je namiešaný tak, aby spolu s dostatkom vlahy, tepla a svetla zabezpečil klíčiacim rastlinkám dostatočnú výživu. Domáci substrát by mal obsahovať podiel piesku pre lepšiu drenáž a nemal by byť príliš bohatý na živiny, aby sa korene rastliny mohli zdravo vyvíjať. Pred použitím domáceho substrátu sa odporúča sterilizácia (napríklad v rúre pri 180 °C na 15 minút). Ak nemáte špeciálnu zeminu podľa druhu rastlín, ktoré chcete zasiať, použite viacúčelovú zeminu s vyšším obsahom kompostu. Nádobu na výsev naplňte vrstvou vlhkého substrátu. Nemal by byť príliš mokrý, ale ani preschnutý. Zatlačte ho, aby ste odstránili vzduch.
Vlhkosť
Voda je nevyhnutná, no pôda nesmie byť premokrená, inak hrozí hniloba koreňov a plesne. Už pred výsevom treba kompost navlhčiť. Ideálny spôsob je, ak nádobu naplnenú hlinou s otvormi zospodu postavíte do podmisky s vodou. Samotný kompost však vopred nezavlažujte, pretože v pôde nebude dostatok kyslíka a semená budú mať problém klíčiť. Potom vrch pestovateľskej tácky alebo kvetináč zakryte plastovým vekom, prípadne igelitom. Potom semená zavlažte rozptýleným prúdom vody, buď cez ružicu alebo postrekovačom. Pôdu s klíčiacimi rastlinkami udržiavajte vlhkú, ale nie premokrenú. Sucho klíčenie zastavuje, silný prúd môže semená alebo rastlinky vyplaviť. Nielen začínajúci, ale aj pokročilí pestovatelia sa sem-tam stretnú s problémami. Napríklad, aj priveľa vlahy škodí. Daždivé počasie alebo intenzívne polievanie zasadené semiačka i malé rastlinky vyplaví z pôdy. Zvyšky budú v pôde hniť.
Teplota
Väčšina semien potrebuje na klíčenie teplo: 16 až 20 °C. Niektoré vyžadujú vyššie teploty okolo 20 až 23 °C, napríklad letničky. Trvalkám určeným do chladnejšieho prostredia stačí nižšia teplota. Teplota by mala byť stabilná, bez väčších výkyvov okolo 20 °C.
Svetlo
Po vyklíčení rastlinky potrebujú veľa svetla (12 - 16 hodín denne). Nedostatok svetla spoznáte ľahko: rastliny sú „vytiahnuté“, majú tenké stonky a svetlú farbu. V zimných mesiacoch môžete využiť umelé osvetlenie v podobe špeciálnych pestovateľských lámp. Mladé rastlinky potrebujú dostatok svetla. Najviac sa im bude páčiť na južnej strane. Pri nedostatku svetla budú rastlinky slabé, vytiahnuté. Vtedy ich prisvetlite. Dôvodom vyťahovania rastliniek môže byť aj vyššia teplota, najmä v skleníku alebo parenisku. Pri výsevoch sa vyhnite priamemu slnečnému svetlu, ktoré môže na citlivých listoch mladých rastliniek spôsobiť popáleniny.
Špecifiká výsevu
Semená byliniek či kvetov majú rôzne tvary a veľkosti. Od nich závisí aj spôsob výsevu. Dôležité je vedieť, či je daný druh svetloklíčivý. Napríklad zeler, bazalka alebo šaláty potrebujú na klíčenie svetlo, preto sa tieto semená len jemne pritlačia na povrch substrátu a nezahŕňajú zeminou. Najmenšie semienka iba pritlačte do pôdy - na väčších plochách doskou, v malých nádobách rukou.
Väčšie semená (cukety, tekvice) vyžadujú hlbšiu výsadbu, zvyčajne do hĺbky zodpovedajúcej ich vlastnej hrúbke. Ak používate malé nádoby, ako napríklad obaly od jogurtov alebo vajíčok, sejte po 1 - 2 semienkach. Tie zasypte takou vrstvou zeminy, ako sú samy hrubé.
Do každej misky zasejte jedno alebo dve semená. Výhodou je, že nebudete musieť sadenice neskôr pretrhávať alebo rozdeľovať ich korene, keď podrastú. Každá má vlastný priestor.
Stratifikácia semien
Stratifikácia sa týka najmä niektorých osív a semien, ktoré bez nej nemajú takú klíčivosť a úspešnosť ako nestratifikované semená. Laicky napísané to znamená, že semená niektorých druhov trvaliek potrebujú prejsť obdobím chladu (cca 60 - 90 dní) pokračujúcim následným zvýšením teploty. Ak máte možnosti, semená sa dajú stratifikovať vo vlhkom piesku v pivnici, v miestach, kde je chlad. V chladničke, bez piesku, ide o suchú stratifikáciu. Tam je vhodné zabaliť semienka do papierovej utierky, vreckovky a ešte do papierového vrecka a uložiť na dno. Po tomto období semená vysejte a teplotu zvýšte.
Od klíčenia po výsadbu
Keď sa objavia prvé pravé listy, rastlinky, ktoré boli vysiate spoločne do jednej misky, je potrebné pikírovať (rozsadiť) do vlastných nádob. Ak ste zasiali rastlinky na záhon alebo do hrantíka, keď budú mať dva páry pravých listov, opatrne ich rozsaďte do zakoreňovačov so substrátom. Silné rastlinky po jednej, slabšie aj po tri. Zakoreňovače dajte na svetlé miesto. Pri manipulácii ich držte za klíčne (děložné) lístky, nie za jemnú stonku, aby ste ich nepoškodili.
Otužovanie
Prechod z teplého bytu priamo na záhon by bol pre rastliny šokom. Priesady pred výsadbou von otužujte týždeň až desať dní vynášaním na miesto chránené pred priamym slnkom a vetrom, neskôr ich nechajte vonku aj v noci. Otužovanie by malo prebiehať postupne. Prvé dni nechajte priesady vonku len krátko, v závetrí, skôr v tieni alebo polotieni. Teplomilné druhy (paradajky, papriky, uhorky, cukety, tekvice) vysádzajte von až vtedy, keď nočné teploty stabilne neklesajú pod 8-10 °C.
Priesady na vysádzanie sú dostatočne silné. Majú pevné a zdravé korene a pravé listy. Uhorky a tekvice majú mať 2 až 3 pravé listy, šalát a kaleráb 3 až 4.
Priesady vysádzajte podľa citlivosti na teplo. Kapustu, karfiol, kaleráby vysádzajte v druhej polovici apríla, rajčiny, papriky, uhorky, tekvice, baklažány a melóny v druhej polovici mája.
Označovanie
Aby ste predišli zámene odrôd alebo nesprávnej starostlivosti, vždy si každú misku či črepník označte menovkou s názvom odrody a dátumom výsevu.
Časté chyby pri výseve a pestovaní
Pri pestovaní vlastných semien sa môžeme stretnúť s niekoľkými bežnými chybami:
- Vysievanie príliš skoro alebo neskoro: Rôzne druhy zeleniny si vyžadujú rôzny čas na výsev. Príliš skorý výsev znamená, že počasie ešte nebude vhodné na presádzanie do voľnej pôdy. Naopak, neskorý výsev zapríčiní, že rastlinky sezónu plodenia už nestihnú.
- Vysievanie starých semien: Ak na výsev použijeme semienka, ktoré už nie sú vhodné, nedočkáme sa ani kvalitnej úrody. Klíčivosť semien a kvalita priesad bude nižšia, prípadne sa nových rastlín ani nedočkáme.
- Použitie nevhodného substrátu: Nepoužívajte zeminu použitú, prípadne určenú na špeciálne použitie, napr. na pelargónie či izbové rastliny. Investujte radšej do substrátu na výsev a množenie.
- Nevhodné svetelné podmienky: Výsevy musia byť vždy na svetle, vyhnite sa však priamemu slnečnému svetlu, ktoré môže na citlivých listoch mladých rastliniek spôsobiť popáleniny. Nedostatok svetla pri optimálnej teplote môže spôsobiť, že rastlina sa príliš vyťahuje a láme.
- Nedostatok alebo prebytok vlahy: Predpokladom rovnomerného klíčenia je dostatok vlahy. Dávajte pozor, aby ste semená zo substrátu nevyplavili, ako aj na premokrenie. Pre rastliny je tiež nebezpečné, aby substrát na dlhší čas preschol.
Produkcia vlastných semien zeleniny
Hlavným cieľom vlastného semenárstva je každoročne získať z vlastnoručne vyprodukovaných semien stále rovnako dobrú kvalitu a vlastnosti daných zelenín. Keď sa rozhodneme pre produkciu vlastných semienok, pokúsime sa o danej odrode zistiť čo najviac informácií. Existuje hneď niekoľko možností, ako získať semená. Osloviť môžeme napríklad semennú banku zameranú na uchovávanie starých odrôd.
Význam zachovania odrodovej pravosti
Dvojpohlavnosť rastlín je príčinou problému so zachovaním odrodovej pravosti pri ich množení semenami. Peľ na danú bliznu kvetu môže preniesť vietor alebo hmyz aj z kvetu inej odrody, a tým vznikne hybrid, ktorý má už iné vlastnosti ako odroda, ktorú chceme množiť. Trochu nám to zjednoduší skutočnosť, že sa, všeobecne povedané, krížia, opeľujú navzájom len odrody a formy v rámci jedného druhu rastliny. Rovnaký druh poznáme podľa latinských názvov tak, že obyčajne sú prvé dve mená rovnaké.
Aby sme týmto nežiaducim kríženiam zabránili, musíme odrody, ktoré sú toho schopné, od seba navzájom tým najvhodnejším spôsobom izolovať. Ak však chceme získať semená konkrétnej odrody, takému sprášeniu treba čo možno najviac predísť. Napríklad, ak by sme chceli z jednej záhrady získať osivo viacerých odrôd tekvíc, mali by sme záhony založiť v čo najväčšej vzdialenosti od seba. V prípade tekvice je takáto izolačná vzdialenosť viac ako 300 metrov. To je v menšej záhrade takmer nemožné dodržať.
Dobrou voľbou sú rôzne odrody paradajok, kde až na pár výnimiek stačí dodržať odstup od iných odrôd viac ako tri metre. Podobne sú na tom aj hrach či šalát. Naopak samoopelivé rastliny, medzi ktoré patria zo zelenín všetky šaláty, hrach, záhradný bôb, paradajky, baklažány, kríčková fazuľa a pod. sú na rozmnožovanie ideálne. Z takýchto voľne rastúcich rastlín môžete zobrať semená bez obáv. V budúcom roku vám z nich vyrastú rovnaké rastliny, ako bola pôvodná odroda.
Oveľa zložitejšia situácia je však pri druhoch cudzoopelivých (a tých je väčšina). Ich peľ sa prenáša z rastliny na rastlinu buď vetrom (napr. špenát, šalátová repa, kukurica), alebo hmyzom (čakanky, fazuľa mnohokvetá, cibuľa, pór, uhorky, tekvice a všetky hlúboviny).
Semená hybridných odrôd (F1)
Dlhoroční záhradkári si odkladajú semená tých najlepších rastlín. Pozor však na semená hybridných odrôd označených ako F1. Z nich vypestujete kvalitnú úrodu len prvý rok. Semená hybridov „F1“ sú geneticky nestabilné a majú odskúšané žiaduce vlastnosti len v prvej generácii. V ďalšej generácii sa ich vlastnosti obyčajne úplne rozštepia. Takže sú to vlastne semená na jedno použitie! Každý rok musíme znovu a znovu kupovať nové. Dopestovanie si vlastného osiva je výborná vec. A to nielen z finančného, ale hlavne trvalo udržateľného a ekologického hľadiska. Najmä pokiaľ si chce človek dopestovať zdravé a chutné potraviny s vysokou výživovou hodnotou. A nie kupovať prešľachtené, geneticky upravované, či chemicky striekané osivo. Z hybridných rastlín sa teda zber semienok neodporúča.
Príprava rastlín na zber semien
Aby sme každoročne dosiahli stále rovnako dobrú kvalitu a vlastnosti pestovaných zelenín, nutne musíme dodržať určité pravidlá pestovania materských rastlín. Tieto pravidlá sa však neraz od druhu k druhu rastliny líšia podľa ich základných vlastností, ktoré musíme vopred poznať. Pred výsadbou odstránime choré rastliny alebo ich poškodené časti. Vysádzame ich (hlavne hlúboviny) o niečo hlbšie, ako boli pôvodne, lebo v druhom roku už nevytvárajú také pevné korene, ale ich kvetné stvoly sú často vysoké a ťažké a rastliny by sa mohli vetrom vyvrátiť. Preto kvitnúce stvoly vždy vyväzujeme ku kolíkom alebo k drôtom, prípadne k sieťovine natiahnutej nad záhonom. Pred kvitnutím prihrnieme pôdu k rastlinám tak, aby stáli pevnejšie.
Zber a sušenie semien
Väčšina semien zreje postupne, preto ich semenníky aj postupne prebierkou zberáme, a to vždy za suchého, slnečného počasia. Niektoré rastliny (hrach, fazuľu) vytrhávame celé, necháme na slnku a potom v kôlni, na povale voľne zavesené dosušiť. Semená by sa mali zbierať z kvetov plno kvitnúcich v letnom období, nie na jeho začiatku ani na konci leta, prípadne v jeseni. Hrozí tu slabé opelenie rastlín a to by malo dopad aj na kvalitu semena. Zbierajte semená len zo zdravých rastlín a semená už suché a vyzreté. Semená väčšiny letničiek pri dozrievaní vypadávajú, preto je dôležité vystihnúť správny čas na zber.
Pokiaľ chcete zbierať semená sirôtok, zberajú sa ešte takmer neotvorené. Sú veľmi pukavé a vystreľujú do okolia. Vložte ich do papierového vrecka, do ktorého urobíte väčšou ihlou niekoľko dierok a vrecko umiestnite na slnko. Budete počuť pukanie a otváranie toboliek a vystreľovanie semienok, ktoré zostanú priamo vo vrecku. Môže sa stať, že budúcu jar na záhonoch nájdete mladé rastliny letničiek, vyrastené z vypadaných semien. Tieto sadenice budú silnejšie ako predpestované, a preto je vhodné ich na záhone ponechať a prípadne ich len pretrhať a neskôr presadiť. Pokiaľ nechcete, aby sa semienka vysemenili do pôdy, zozbierajte súkvetia skôr a nechajte ich vysušiť a dozrieť alebo na niektoré druhy natiahnite starú pančuchu.
Nazbierané semená sušte jednotlivo podľa druhu na tienistom mieste a uskladňujte podobne ako bylinky v papierovom vrecku s označením. Semenníky a vňate so semenom dosušujeme buď na papieri na zemi, alebo zavesené na špagáte v zväzkoch, pod ktorými je položený papier zachytávajúci vypadané semená, či ich sušíme rozložené na lieskach v suchej a dobre vetranej miestnosti. Dbáme, aby sa semená nepomiešali. Zozbierať jednoducho môžete aj semená trvaliek a dvojročných rastlín. Už budúcu jar môžete mať vypestované krásne rastliny, z vlastných semien.
Spracovanie semien z plodovej zeleniny
Semená niektorých plodových zelenín sú v plode obalené slizom. Ak by ste semená z plodu vybrali a priamo sušili, sliz na nich zaschne a zostanú v nich látky, ktoré zabraňujú klíčeniu. Semená paradajok, uhoriek a tekvíc je preto nutné po vybratí z plodov nechať vykvasiť v nádobke s vodou. Po niekoľkých málo dňoch v teple sa sliz rozloží. Semená potom na site prepláchnite vodou a vysušte. Čo najdokonalejšie vysušenie ostatne prospeje všetkým druhom semien.
Z dužinatých plodov plodovej zeleniny (paradajky, uhorky) po jej dobrom pozberovom dozretí na slnku semená lyžičkou vyberieme a bez vody dáme do sklených pohárov na slnko za občasného miešania (aby nevznikla pleseň) na asi 3 dni prekvasiť, aby sa zbavili slizovitého obalu. Čas kvasenia nepredlžujeme, aby semená nezačali klíčiť. Potom semená prenesieme na sito, dobre vodou prepláchneme a necháme na nasiakavom papieri dobre vysušiť, pričom teplota nesmie prekročiť 35 °C. Ak preprané semená zmiešame v pohári s väčším množstvom vody, navrch vyplávajú tie, ktoré sú ľahké, prázdne a nekvalitné, a ťažšie a kvalitné sa usadia na dne.
Čistenie a triedenie semien
Vymlátené semená musíme pred uložením zbaviť nečistôt. Najprv ich preosejeme cez sito a tak ich zbavíme hrubých nečistôt. Potom semená dočistíme od ľahších nečistôt previatím vetrom: stály, dokonca regulovateľný prúd vzduchu získame pomocou ventilátora, vysávača alebo sušiča na vlasy. V prúde tohto vzduchu presypávame čistené semená z jednej hornej nádoby do druhej, spodnej, ktorá je širšia s vyššími okrajmi a je postavená na rozprestretej fólii, na ktorú padá ľahší odfúknutý odpad zo semien. Keď sú semienka dostatočne usušené, dočistíme ich ručne, niekedy i za pomoci fúkania, pričom odfúkneme drobné rastlinné nečistoty.
Uskladnenie semien
Semená dobre vysušené a vyčistené ukladáme buď do papierových, alebo látkových vrecúšok, vždy dôsledne označených dátumom zberu, odrodou, spôsobom pestovania, pôvodom semien podľa matky, prípadne výsledkom testu klíčivosti s dátumom jeho vykonania. Strukovinové semená môžu byť napadnuté zrnokazom, ktorý dokáže všetky zničiť, a preto ich preventívne uložíme na 10 h do mrazničky pri teplote -12 °C. Semená chránime pred myšami v pohároch alebo kovových nádobách. Ak máme semienok väčšie množstvo, rozdelíme ich do viacerých papierových vrecúšok, a to v takom množstve, ktoré zodpovedá dávke využiteľnej pri výseve v jednom roku. Ak máme miesto v mrazničke, kde sa teplota pohybuje okolo 18 stupňov pod bodom mrazu, uchováme ich vzduchotesne uzatvorené priamo tam. Bežne však stačí vrecká s osivom uložiť najlepšie do patentových pohárov, na ktoré nalepíme ceduľku s označením odrody a dátumom zberu.
Testovanie klíčivosti semien
Na tanier položíme 3 - 4 vrstvy navlhčeného filtračného papiera alebo navlhčenú vatu a na ňu rovnomerne rozmiestnime spočítaný počet kontrolovaných semien (25 alebo 50). Tanier prekryjeme priesvitným vekom a necháme pri izbovej teplote asi 10 dní semená klíčiť. Z vyklíčených semien si vypočítame % klíčivosti. Aj prestarnuté semená môžu vyklíčiť, ale klíčia veľmi pomaly a vyklíčia až za dlhší čas, čo je zlé, lebo sú v pôde dlho vystavené pôdnym patogénom a ani úrodnosť rastlín z takých semien nie je dobrá.
tags: #ako #vypestovat #semienka #kultivaciou