Špenát siaty (Spinacia oleracea) je listová zelenina, ktorú pestujeme pre jej prízemnú ružicu svetlo- až tmavozelených, rovných až bublinatých listov. Má krátke vegetačné obdobie, iba 45 - 70 dní. Listy konzumujeme čerstvé alebo tepelne upravené. Je bohatý na vlákninu, vitamíny A, B1, B2, B6, B9, B12, C, minerálne látky Ca, Fe, Mg, K.
Vzhľad špenátu v rôznych fázach rastu
Listová čepeľ špenátu býva tvarovo veľmi rozdielna - oválna, elipsovitá, trojuholníkovitá. Kvetná stonka dorastá do výšky 50 cm. Kvety sú nenápadné, žltozelené, usporiadané v klbôčkach. Plod je jednosemenná nažka. Osivo je svetlohnedé, guľovité, s priemerom asi 3 mm. Špenát rýchlo klíči, preto sa používa aj ako značkovacia rastlina. Koreň špenátu je rozkonárený a plytký.
Mladé listy verzus staršie listy
Mladé špenátové listy sú jemnejšie a majú kratšiu dobu tepelnej úpravy. Sú ideálne do šalátov, na pizzu, do cestovinových šalátov a ako doplnok k obloženým misám. Staršie listy majú pevnejšiu štruktúru a výraznejšiu chuť. Treba ich dôkladnejšie umývať, aby sa odstránili nečistoty aj zo záhybov. Pred konzumáciou je najmä tuhšie listy vhodné spariť asi 5 minút v troche horúcej vody, aby sa znížil obsah dusičnanov.
Pestovanie špenátu
Špenát pestujeme na jar a na jeseň v II. prípadne v III. trati ako predplodinu, medziplodinu alebo následnú plodinu. Najvhodnejšie pôdy sú piesočnato-hlinité, dobre zásobené živinami. Optimálne pH je 7. Je náročnejší na vlahu.
Výsev a zber
Na jarný zber ho vysievame koncom februára, v marci i apríli, na jesenný v auguste a začiatkom septembra. Vysievame ho do vlhkej pôdy do riadkov od seba vzdialených 15 - 30 cm, do hĺbky 1,5 - 2 cm. V riadku sa snažíme vysiať semienka redšie, na vzdialenosť 5 - 10 cm, aby mali rastliny dosť priestoru na tvorbu ružice. Výsevy môžeme zakryť netkanou textíliou na udržanie vlhkosti. Iný spôsob výsevu je takzvaným rozptylom, do riadku širokého 10 - 15 cm. Jarný zber začína v apríli, jesenný v septembri. V domácich podmienkach zberáme prebierkou, keď majú rastliny 5 - 6 pravých listov. Vytrhávame celú rastlinu aj s koreňom alebo odrežeme ružicu listov ešte pred kvitnutím, lebo neskôr listy horknú a nie sú chutné.
Kedy a ako zbierať špenát – 4 SPÔSOBY!
Skladovanie a spracovanie špenátu
Listy špenátu veľmi rýchlo vädnú, ak sú mokré a je horúco, môžu sa zapariť, preto ich urýchlene spracujeme. Špenát je lepšie vôbec neskladovať a hneď spracovať. V chladničke vydržia čerstvé listy asi 2 dni. Aj v ideálnych podmienkach 0°C a 95% vlhkosti vydrží maximálne 8 dní po zbere.
Mrazenie špenátu
Špenát môžeme konzervovať mrazením. Vyberáme na to zdravé, zelené, najlepšie len mladé listy špenátu. Dlhé a hrubšie listové stopky odrežeme, lebo sú dosť vláknité. Listy mrazíme celé, nakrájané, natrhané na menšie kúsky, prípadne veľmi jemne, nie na úplnú kašu, rozmixované. Pred mrazením listy na krátky čas, asi na 1 minútu, zalejeme horúcou vodou alebo ich do nej nakrátko namočíme, aby sa sparili, zmäkli. Vodu zlejeme, ochladíme ich studenou vodou a necháme odkvapkať na sitku. Vychladnuté listy vložíme do mikroténového vrecka, vytlačíme vzduch, zaviažeme a dáme zmraziť. Do vrecka vložíme toľko hmoty, aby sme mali dávku približne na jedno použitie. Rozmixovaný špenát môžeme zmraziť aj v plastových téglikoch alebo v silikónových formičkách.
Príprava starších listov
Pred konzumáciou listy čerstvého špenátu umyte v miske so studenou vodou, vložte do cedidla, prepláchnite pod tečúcou vodou a nechajte odkvapkať. Najmä staršie listy treba umývať dôkladne, aby ste zmyli nečistoty aj zo záhybov. Potom odrežte alebo odlomte hrubšie stonky. Staršie, tuhšie stopky listov sa dajú pripraviť aj samostatne, nemajú síce takú výraznú chuť ako samotné čepele listov, netreba ich však vyhodiť. Listy špenátu obsahujú veľa vody, preto ich dusíme, varíme, paríme len veľmi krátko, lebo strácajú objem.
Výživové hodnoty špenátu
Špenát je výborným zdrojom vitamínu K, vitamínu A (vo forme karotenoidov), mangánu, kyseliny listovej, horčíka, železa, medi, vitamínu B2, vitamínu B6, vitamínu E, vápnika, draslíka a vitamínu C. Je veľmi dobrý zdroj vlákniny, fosforu, vitamínu B1, zinku, bielkovín a cholínu. Okrem toho je dobrým zdrojom omega-3 mastných kyselín, niacínu, kyseliny pantoténovej a selénu. Okrem nutričného bohatstva špenátu, pokiaľ ide o konvenčné živiny, špenát poskytuje aj karotenoidy luteín, neoxantín a violaxantín; flavonoidy spinacetin, patuletin a jaceidin; a prirodzene sa vyskytujúce dusičnany. V 100 gramoch špenátu je iba 23 kalórií.
Porovnanie s brokolicou
Pre lepšiu predstavu o výživových hodnotách špenátu uvádzame porovnanie s brokolicou:
| Živina | Špenát (100g) | Brokolica (100g) |
|---|---|---|
| Vitamín A | Vysoký | Stredný |
| Vitamín C | Vysoký | Vysoký |
| Vitamín K | Vysoký | Stredný |
| Železo | Dobrý zdroj | Menej |
| Horčík | Dobrý zdroj | Menej |
Riziká spojené s konzumáciou špenátu
Špenát obsahuje oxaláty, ktoré môžu spôsobiť vznik obličkových kameňov, vedúci k zdravotným ťažkostiam. V prípade, že mačka trpí oxalátovými kameňmi alebo inými obličkovými problémami, odporúča sa úplne vylúčiť špenát zo stravy. Rovnako je potrebné vyhnúť sa špenátu pri gastrointestinálnych alebo močových problémoch.
V minulosti sa vyskytli prípady, kedy po požití špenátového pretlaku u viacerých osôb prejavila malátnosť, závraty, sucho v ústach, rozmazané videnie a rozšírené zrenice. Preto je dôležité vždy dbať na kvalitu a čerstvosť špenátu a v prípade akýchkoľvek podozrivých príznakov sa vyhnúť jeho konzumácii.
Alternatívy k špenátu siatemu
Jarní špenát nemusí pochádzať len zo špenátu siateho. Merlík a lebeda, často považované za burinu, ponúkajú chutnú a výživnú alternatívu. Hlavnou výhodou merlíku aj lebedy je nízky obsah kyseliny šťavelovej. Tá môže v tele viazať vápnik a pri nadmernej konzumácii prispievať k tvorbe obličkových kameňov. Zatiaľ čo špenát siaty je na oxaláty pomerne bohatý, tieto plané druhy predstavujú šetrnejšiu alternatívu. Stačí zbierať mladé, svieže listy, ideálne pred kvetom. Tepelná úprava je rovnaká ako u klasického špenátu. Stačí krátke sparenie, podusenie na cibuľke, prípadne rozmixovanie s trochou smotany alebo cesnaku.
- Lebeda lesklá (Atriplex sagittata): Statná jednoročná bylina dorastajúca do výšky až 150 cm. Mladé listy sa na jar zbierajú ako jarný špenát, staršie listy možno pridávať do polievok alebo plniek.
- Lebeda rozkladitá (Atriplex patula): Jednoročná bylina, dorastá obvykle do výšky 30-80 cm. Mladé listy sú jemné a chuťou pripomínajú špenát s ľahko orieškovým tónom.
- Merlík všedobr (Chenopodium bonus-henricus): Trváca bylina dorastajúca do výšky okolo 60 cm. Na jar poskytuje veľmi chutné listy, vhodné na prípravu jarného špenátu. Mladé výhonky možno tiež pripravovať podobne ako špargľu.
tags: #ako #vyzera #starsi #spenat