Špenát siaty (Spinacia oleracea) je jednoročná rastlina z čeľade láskavcovitých, ktorá si získala popularitu vďaka svojim nutričným hodnotám a relatívne jednoduchej pestovateľnosti. História pestovania špenátu siaha do juhozápadnej Ázie, kde ho kultivovali už starí Peržania. V Európe bol bežnou zeleninou od 16. storočia.
Dnes je špenát obľúbenou listovou zeleninou, ktorú si môžete jednoducho vypestovať aj vo vlastnej záhrade alebo na balkóne.
Prečo pestovať špenát?
Špenát je mimoriadne zdravá listová zelenina, ktorá obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov s pozitívnym vplyvom na zdravie. Je bohatý na vlákninu, vitamíny A, C, vitamíny skupiny B (najmä B1, B2, B6, B9 - folát, B12), minerály ako železo, vápnik, horčík, draslík, zinok a jód. Cenné sú aj jeho antioxidanty, karotenoidy a flavonoidy.
Medzi hlavné zdravotné benefity konzumácie špenátu patria:
- Podpora imunity: Vysoký obsah vitamínu C posilňuje imunitný systém a chráni telo pred infekciami.
- Podpora zdravia srdca: Flavonoidy zlepšujú funkciu ciev a prispievajú k znižovaniu krvného tlaku.
- Zlepšenie trávenia: Vláknina podporuje zdravé trávenie a zmierňuje riziko zápchy, zrýchľuje metabolizmus a viaže toxické látky.
- Protizápalové účinky: Špenát má protizápalové účinky, ktoré sú prospešné najmä pri chronických ochoreniach.
- Podpora zdravých kostí: Obsah vitamínu K a vápnika prispieva k udržaniu zdravých kostí.
- Antioxidačné pôsobenie: Pôsobí ako antioxidant preventívne proti nádorovým ochoreniam.
- Zlepšenie vlasov a pokožky: Podporuje nielen vnútorné zdravie, ale zlepšuje aj vlasy a pokožku.
- Vhodný pre diabetikov: Je vhodný pre diabetikov i pre ľudí, ktorí majú málo vápnika.
Je dôležité poznamenať, že ľudia užívajúci warfarín (liek na riedenie krvi) by mali konzumovať špenát len v malých dávkach a pod dohľadom lekára, keďže špenát obsahuje vitamín K, ktorý ovplyvňuje zrážanie krvi.
Výber odrody špenátu
Na trhu existuje množstvo odrôd špenátu, ktoré sa líšia dobou zrenia, odolnosťou voči teplu a tendenciou vybiehať do kvetu. Vo všeobecnosti rozlišujeme zimné a letné odrody špenátu. Medzi obľúbené odrody patria:
- Monores: Odroda vhodná najmä na jarný výsev, ale dá sa pestovať aj na jeseň.
- Bloomsdale: Skorá odroda ideálna pre jarné a jesenné sejby.
- Tyee a Giant Winter: Stredne skoré a neskoré odrody, odolnejšie voči teplu a vhodné na letné pestovanie.
- Matador: Vhodný na celoročné pestovanie, vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami.
- Zimný špenát: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar, dobre odoláva nízkym teplotám. Ako zimný špenát sa viac hodia veľkolisté odrody ako „Giant Winter“ a „Oriental Giant“, ktoré dokážu dokonale využiť obmedzené zimné svetlo.
- Asta: Odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
Špenát novozélandský
Špenát novozélandský (Tetragonia expansa) je teplomilná listová zelenina, ktorá sa pestuje ako náhrada klasického špenátu počas letných mesiacov. Vyniká dlhou zberovou sezónou, vysokou úrodnosťou a jemnou chuťou listov. Rastlina vytvára rozkonárené, plazivé výhonky s mäsitými listami trojuholníkového tvaru, ktoré sú vhodné na priamu konzumáciu aj tepelné spracovanie. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu. Semená si môžete pred sejbou namočiť na 1 - 2 dni do vody.
Špenát novozélandský sa vysieva od apríla do júna, keď je pôda už prehriata aspoň na 10-12 °C. V chladnej pôde semeno klíči pomaly, preto sa odporúča pred výsevom ho na 24 hodín namočiť. Vysieva sa do riadkov vzdialených 40-50 cm, do hĺbky približne 1-2 cm. Po vyklíčení sa rastliny jednotia na spon 40 × 40 cm. Zber mladých listov možno začať približne po 6-8 týždňoch od výsevu a pokračovať počas celého leta až do jesene.
Kedy siať špenát?
Špenát obľubuje chladnejšie počasie, preto je najvhodnejší čas na jeho výsev jar alebo jeseň. Najlepšie rastie pri teplotách medzi 10 °C a 20 °C. V horúcom počasí má tendenciu rýchlo kvitnúť a vytvárať semenníky. Semená špenátu klíčia už pri teplote 3 až 4 °C a odolávajú chladu až do 3 °C.
- Jarný výsev: Začína sa už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla. Ak by ste ho zasiali neskôr, vegetačné obdobie by sa posunulo do časti roka s dlhšími dňami, čo by malo za následok rast špenátu do kvetu.
- Letný výsev: Pre jesenný zber vysievame špenát od júna do augusta. V lete treba špenát viac zalievať ako na jar a tiež mu prospeje prihnojenie.
- Jesenný výsev: Vykonávajte počas septembra, aby bol špenát na zber na jar. Špenát dobre prezimuje, pokiaľ ho pred zimou zazimujete napr. čečinou. Zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri.
Majstrovská trieda pestovania špenátu: Pestujte superrýchle listy
Príprava pôdy a výsev
Špenát nekladie nároky na pôdu, vyrastie na akejkoľvek, ktorá bude mať dostatok humusu, a teda živín. Neznáša trvalé premokrenie. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny. Ideálna je mierne kyslá alebo neutrálna pôda s pH medzi 6 a 7 (hlinito-piesočnatá s pH 6,5 až 7). Nevhodná je kyslá pôda. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom, pretože špenát akumuluje dusičnany v listoch. Ak máte pochybnosti o kvalite pôdy, vykonajte test pôdy, aby ste zistili jej pH a nutričné hodnoty. Ak je to potrebné, upravte pH pôdy pomocou dolomitického vápenca alebo síry.
Postup prípravy pôdy a výsevu:
- Príprava pôdy: Prekopte pôdu do hĺbky aspoň 20 cm a odstráňte všetky buriny, kamene a iné nečistoty. Zapracujte do pôdy dostatok kompostu alebo zrelého hnoja, ktorý bol zapracovaný rok predtým. To zlepší štruktúru pôdy a zabezpečí dostatok živín pre rastliny.
- Výsev: Vysievajte do riadkov vzdialených od seba 15-30 cm, do hĺbky približne 2-3 cm. V riadku na vzdialenosť 1,5 - 3 cm, neskôr sa mladé rastlinky pretrhajú tak, aby medzi nimi ostalo cca 15 cm. Použite asi 5 g osiva na 1 m štvorcový. Pre nepretržitý zber vysievame špenát postupne, vždy len čo vzídu sadenice z predchádzajúceho výsevu. Jarné výsevy môžete zakryť netkanou textíliou na lepšie udržanie vlhkosti.
Môžete použiť aj výsevný pásik, ktorý obsahuje dusíkaté hnojivo a podporuje lepší rast mladých rastlín. Celý proces vysádzania dokáže zjednodušiť výsevná latka.
Starostlivosť o špenát
Počas vegetácie zbavujeme špenát buriny, podľa potreby jednotíme, okopávame a primerane zalievame.
- Zavlažovanie: Zdravý špenát potrebuje dostatok vody, avšak pôda nesmie byť premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Ideálne je pravidelné, mierne polievanie, najlepšie ráno, aby sa minimalizovala tvorba plesní. Korene sú plytko, takže nedokážu získavať vodu z hĺbky. Špenát nemá rád teploty nad 25 °C a sucho. Pôsobením sucha jeho listy dosahujú menšiu veľkosť a sú tvrdšie. Zároveň začne rásť do kvetu. Počas horúceho počasia budete musieť zalievať záhon dvakrát denne. Ak chcete znížiť riziko, že zasiata zelenina medzi polievaním vyschne, prikryte plochu záhradným rúnom s dvojitou hrúbkou.
- Hnojenie: Špenát potrebuje prihnojiť najmä pri letnom a jesennom výseve. Pri letnom výseve prihnojujte pravidelne do zberu, pri jesennom potom hneď na jar a tiež do zberu. Pri letnom a jesennom výseve špenát prihnojujte tekutým hnojivom s obsahom dusíka a menej draslíka a fosforu.
- Ochrana pred škodcami a chorobami: Medzi najčastejšie choroby patrí pleseň špenátová, ktorá sa prejavuje tvorbou žltých rozptýlených škvŕn na vrchnej strane listov a sivofialovým povlakom zo spodnej strany. Aj slabo napadnuté rastliny sú horkasté a nekonzumovateľné. Prevenciou je zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu medzi rastlinami, výber kvalitného osiva, dodržiavanie osevného postupu a pestovanie odolných odrôd (napríklad ‘Emilia F1’ alebo ‘Misano F1’). Ďalším častým problémom sú škodcovia, ako je voška.
Pestovanie špenátu v kvetináči
Špenát je nenáročná rastlina, ktorú môžete pestovať aj v kvetináči s hĺbkou 15 - 20 cm. Okrem dostatočne veľkej nádoby (s priemerom aspoň 15 - 30 centimetrov) budete potrebovať záhradný substrát s hlinitou, drobnou textúrou. Do pôdy nezabudnite doplniť kompost. Pôda musí byť dobre odvodnená. Vyhnite sa umelému zatepleniu pôdy.
- Výsev: Semená zasejte približne 2 cm hlboko. Semienka špenátu by sa mali sadiť približne 8 cm od seba. Ak sa chystáte zberať baby špenát v rannom veku, môžete zmenšiť rozstup sadenia na 5 cm. Sadenice špenátu klíčia 5 až 14 dní v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Keď sa na každej rastline objavia 2-3 lístky, sadenice sú zrelé na presadenie do väčšieho kvetináča.
- Starostlivosť: Ak pestujete špenát na jeseň, udržujte rastliny na slnečnom mieste. Na jar a v lete stiahnite kvetináče do polotieňa, priame slnko by listy baby špenátu mohlo spáliť. Počas tropických letných dní udržujte špenát iba v tieni. Dbajte na to, aby bol špenát pravidelne polievaný, ale nie preliaty. To vedie k hnilobe a k rôznym plesňovým ochoreniam. Vyhnite sa tiež vlhčeniu listov.
Zber a skladovanie
Vegetačná doba špenátu je iba 60 dní. Mladé čerstvé listy zberáme 5-6 týždňov po výseve, v teplých oblastiach aj skôr, keď majú rastliny 5 až 6 pravých listov. Zberať ho môžeme až kým nezačne vybiehať do kvetu, pretože neskôr listy horknú a nie sú chutné. Zber špenátu sa vykonáva, keď sú listy dostatočne veľké a zdravé. Vytrhnite rastlinu aj s koreňom alebo odrežte celú ružicu. Listy odrezávajte nožom, netrhajte ich. Špenát zbierajte počas najchladnejšej časti dňa, aby ste zabránili vädnutiu listov. Ideálne je to buď skoro ráno alebo večer.
Špenát môžete zbierať v dvoch fázach:
- Ako baby špenát: Treba zbierať hneď na začiatku, keď sú listy ešte mladé a jemné. Baby špenát má delikátnu chuť a hodí sa do zeleninových šalátov, ale aj do smoothies. Stonky baby špenátu, na rozdiel od zrelého špenátu, nemusíte vyhadzovať, sú jemné a vhodné na konzumáciu.
- Ako zrelý špenát: Zberá sa ako posledný, zvyčajne až po 50 dňoch po vyklíčení. Je vhodný najmä na varenie. Musíte ho dôkladne ošetriť, umyť a zbaviť tvrdých častí, najmä stoniek.
Pozberané listy rýchlo zvädnú alebo sa zaparia, takže by sme ich mali čo najskôr skonzumovať. Čerstvé listy špenátu nemožno uchovávať dlhšie ako 2-3 dni, pretože rýchlo vädnú a postupne strácajú vitamíny. Pred použitím ho príliš dlho neoplachujte, pretože tým stráca živiny. Čistý špenát môžete zabaliť do vlhkej (ale nie mokrej) utierky a uložiť do vzduchotesnej nádoby v chladničke, kde vydrží 3 až 5 dní.
Mrazenie špenátu
Ak chcete špenát skladovať dlhšie, môžete ho zamraziť. Pred mrazením listy na chvíľu zalejte horúcou vodou alebo ich do nej nakrátko namočte, aby sa sparili a zmäkli. Po odkvapkaní ich môžete zamraziť celé, nakrájané, natrhané na menšie kúsky alebo veľmi jemne rozmixované. Rozdeľte si ho do malých mištičiek alebo do malých mraziacich vrecúšok.
Využitie špenátu v kuchyni
Špenát je výnimočne všestranný a môže byť použitý v rôznych jedlách. Tvrdšie a hrubšie stopky listov sú síce drevnatejšie, ale dajú sa tiež pripraviť.
- Šaláty: Čerstvé listy špenátu sú skvelým základom pre zdravé šaláty. Skombinujte ich s ďalšími zeleninami, orechmi, semienkami a ľahkým dresingom.
- Smoothies: Pridajte špenát do vašich ranných smoothies pre extra dávku živín. Špenát sa dobre kombinuje s ovocím, ako sú banány, jablká a bobuľové plody.
- Polievky a dusené jedlá: Špenát je vynikajúci v polievkach a dusených jedlách. Môžete ho pridať do minestrone, šošovicovej polievky alebo kari.
- Quiche a omelety: Pridajte špenát do quiche, frittaty alebo omelety pre zdravú a chutnú prísadu.
- Pesto: Vytvorte si domáce špenátové pesto zmiešaním čerstvých listov špenátu, cesnaku, parmezánu, olivového oleja a orieškov.
- Cestoviny: Cestoviny so špenátom a syrom neodmietne nikto v domácnosti. Vhodnou cestovinou na špenátový recept sú cannelloni.
Recepty
Klasický špenát ako príloha:
Budete potrebovať: 1 malú cibuľu, olej, 4 hrste špenátu (listov), soľ, korenie, vajíčko, 2 strúčiky cesnaku, popr. smotanu.
Postup: Cibuľu olúpte, nakrájajte nadrobno, opražte na oleji, pridajte pokrájané listy špenátu, nechajte zavädnúť, osoľte, okoreňte, pridajte rozotrené strúčiky cesnaku, 1 vajce, chvíľu povarte, aby sa vajcia zrazilo. Ku koncu varu môžete pridať trošku smotany.
Špenátové palacinky:
Palacinky si pripravíme podobným spôsobom ako klasicky, ale do cesta nepridáme cukor. Odložíme ich bokom. Špenát si pripravíme podľa návodu vyššie (klasický špenát). Každú palacinku potrieme špenátovou náplňou a zabalíme. Jednotlivé palacinky obalíme vo vajíčku a strúhanke a opečieme na panvici. Podávame napr. s kyslou smotanou alebo so šalátom z čerstvého špenátu a syra Fety.
Špenátový koláč:
Budete potrebovať: 240 g hladkej múky, 120 g tuku, 1 lyžica studenej vody, soľ, na náplň: špenát pripravený podľa návodu vyššie, strúhaný syr a smotana.
Postup: Zo surovín na cesto uhnite rýchlo cesto, ktoré necháme v chladničke aspoň 0,5 hodiny odležať. Medzitým si pripravíme špenát. Cestom potom vyložíme okrúhlu zapekaciu misu a predpečieme v rúre dozlatista. Potom necháme mierne vychladnúť, naplníme špenátom, ktorý posypeme syrom a zalejeme trochou smotany. Dopečieme asi 30 minút v rúre na 200 °C.
Dobré susedstvo v záhrade
Pri plánovaní výsadby špenátu je dôležité zvážiť, ktoré rastliny sú pre neho dobrými susedmi a ktoré naopak. Predlžujúce sa jarné dni a rastúce teploty spôsobia, že rukola, špenát a reďkovky idú rýchlo do kvetu. Keď tieto rastliny pestujeme na jeseň sú čoraz väčšie a chutnejšie, až kým neskončia na stole.