Pestovanie paradajok je pre mnohých záhradkárov vášňou. Každý deň sa staráte o svoje paradajky a čakáte na okamih, keď začnú mať krásnu červenú farbu. Dni však plynú a ony stále zostávajú zelené. Čo môže byť príčinou tohto oneskorenia? Poznať proces dozrievania je kľúčové pre získanie sladkej a bohatej úrody.
Fázy dozrievania paradajok
Paradajky prechádzajú dvoma fázami dozrievania, ktoré sa tiahnu postupne od polovice júla až do konca septembra. Celý proces od nasadenia plodov po plnú zrelosť možno rozdeliť na dve hlavné fázy:
- Nárast plodu: Trvá 20 až 30 dní, počas ktorých paradajka dosiahne svoju finálnu veľkosť a zostáva zelená. V počiatočných fázach rastu potrebujú rastliny dusík na podporu svojho vývoja.
- Dozrievanie (zmena farby): Nasleduje ďalších 20 až 30 dní, kým plod zmení farbu na charakteristickú farbu odrody a zmäkne. S dozrievaním plodov sa však mení potreba draslíka a fosforu.
Vo všeobecnosti sa plody rajčiaka začínajú vyfarbovať asi 6 až 8 týždňov po opelení kvetov. Tento čas sa však líši podľa odrody - drobnoplodé cherry paradajky zrejú skôr ako veľké mäsité „steakové“ typy. Skoré odrody paradajok, ako napríklad „Poranek“ a „Promyk“, začínajú dozrievať už začiatkom júla.
Prečo paradajky nedozrievajú?
Niekedy sa stáva, že napriek náležitej starostlivosti plody nedozrejú tak, ako očakávate. Ak vaše paradajky stagnujú v zelenej fáze, príčinou môžu byť nevhodné podmienky:
Teplota
Jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich dozrievanie paradajok je teplota. Optimálny rozsah teplôt je od 16 do 26 °C. Paradajky produkujú karotén a lykopén (látky, ktoré spôsobujú červené sfarbenie) pri teplote 10 až 30 °C.
- Ak teplota klesne pod 15 °C (resp. 10 °C), proces dozrievania sa zabrzdí.
- Naopak, príliš vysoké teploty nad 30 °C môžu tiež nepriaznivo ovplyvniť dozrievanie plodov. Mnohí pestovatelia rajčín sa čudujú, prečo plody nedozrievajú, keď je teplo a slnečno. Zvyčajne je to preto, že je až priveľmi teplo, teda nad 30 °C. Vtedy je riešením vytvoriť paradajkám viac tieňa.
V našom podnebí, kde môže byť počasie rozmarné, môže ochrana rastlín pred chladom, napríklad pestovaním v skleníku, pomôcť. V septembri však už teplo slabne a zostanú nám zelené paradajky, ktoré na rastline nedozrejú.
Svetlo
Rajčiaky potrebujú na správny rast a tvorbu plodov aspoň 6 až 8 hodín plného slnečného svetla denne. Ak paradajky nemajú dostatok svetla, môžu mať problémy s fotosyntézou, čo vedie k slabému rastu a menším a menej chutným plodom.
Na druhej strane, príliš veľa slnka môže viesť k spáleniu listov a plodov, preto je dôležité nájsť rovnováhu. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie.
Nesprávna výživa
Ako už bolo spomenuté, s dozrievaním plodov sa mení potreba draslíka a fosforu. Nedostatok draslíka môže potlačiť tvorbu lykopénu, farbiva, ktoré je zodpovedné za červenú farbu paradajok.
Paradajky si vyžadujú veľmi úrodnú pôdu. Ideálna je prevzdušnená hlinitá a piesočnatá pôda. Najlepšie záhony pripravíte na príchod paradajky tak, že nebudete šetriť prírodným kompostom. Pre paradajky je veľmi prospešné napríklad organické hnojivo z morských rias, alebo hnoj z hydiny. Domáce hnojivo si môžete vyrobiť aj zo žihľavy či paprade a zvýšiť tak odolnosť paradajky. Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné.
Zavlažovanie
Prílišné zavlažovanie môže viesť k problémom s dozrievaním paradajok. Nadmerné množstvo vody môže spôsobiť hnilobu koreňov a stres rastlín, čo negatívne ovplyvňuje proces dozrievania. Dôležité je zalievať rastliny striedmo, zabezpečiť správne množstvo vody, ale vyhnúť sa nadmernému zalievaniu.
Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky. Ak nebudú mať dostatok vlahy, začnú praskať. Pravidelne teda zavlažujte pôdu, no vyhnite sa „bahnitej“ vode. Vodu však nalejte priamo na pôdu, nie na listy, mohli by totiž vyschnúť. Najbezpečnejším a najprospešnejším časom na polievanie je skoré ráno, alebo pri večernom zotmievaní.
Preťažené rastliny
Problémy dozrieť majú často aj preťažené rastliny rajčiakov. Keď rastlina spotrebuje príliš veľa energie na tvorbu listov a kvetov, nezostane jej veľa energie na sfarbenie zelených paradajok.
Škodcovia a choroby
Hubové, bakteriálne alebo vírusové infekcie, ako napríklad pleseň zemiaková (Phytophthora infestans) alebo pleseň sivá, môžu rastliny oslabiť a brániť ich rastu. Známky sú rýchlo zväčšujúce sa hnedé škvrny na listoch a biely povlak na spodnej strane listov. Z tohto dôvodu je dôležité pravidelne kontrolovať, či na kríkoch a listoch nie sú hnedé škvrny alebo sivé škvrny. V takom prípade je potrebné použiť fungicídy a prípravky na ochranu proti škodcom.
Molice známe ako biele mušky sú najpravdepodobnejším škodcom, ktorý postihuje paradajky. Ich vzhľad sa podobá malým moliam a dospelé jedince kladú vajíčka na spodnú stranu listov. Rastúce vajíčka sa živia listami a zanechávajú lepkavý sekrét, ktorý priťahuje ďalšie choroby. Na naše šťastie, molice majú prirodzeného nepriateľa, malé osy, ktoré sa nimi živia.
Vošky delíme na zelené a čierne, no oboje môžu paradajkám dosť poškodiť. Ľahkou pomocou pri napadnutí voškami je nasadenie nechtíka lekárskeho. Ten skutočne priťahuje užitočný hmyz, ako sú lienky a pestrice pruhované („falošné“ osy), ktoré radi jedia vošky. Funguje aj postrek vodou - čiernu mušku jednoducho zrazí z rastliny.
Existuje mnoho druhov vírusu mozaiky, ktoré môžu postihnúť paradajky, ale všetky je možné identifikovať podľa žltých, potom bronzových a zdeformovaných listov. Je to najrozšírenejšia známa choroba rajčín na listoch. Je to veľmi infekčný vírus, ktorý môžu aj ľudia prenášať z rastliny na rastlinu.
Ako urýchliť dozrievanie na rastline
Ak sa blíži koniec sezóny a prvé jesenné mrazy sú za dverami, môžete rastlinám „pomôcť“ nasmerovať energiu do plodov:
- Zastavenie rastu (zaštipovanie): Odstráňte vrchol hlavnej stonky tesne nad najvyšším kvetenstvom. Rastlina prestane vyvíjať nové listy a kvety, ktoré už nestihnú dozrieť. Väčšina záhradníkov vie, že treba odstraňovať výhonky v podpazuší vetvičiek, ale nie každý vie, že je vhodné skrátiť aj hlavnú stonku rastliny rajčiaka.
- Redukcia plodov a listov: Odstráňte všetky choré, poškodené alebo príliš neskoro nasadené malé plody. Odstrihnite aj nepotrebné bočné výhonky a spodné listy. Nezostáva už veľa času na zrenie a rastlina prestane plytvať energiou na tvorbu nových listov a ďalších a ďalších kvetov. Energiu použije na dozrievanie zelených paradajok, ktoré sú ešte na rastline.
- „Stresová terapia“: Postupné obmedzenie zálievky signalizuje rastline, že sezóna končí, čo ju núti urýchliť dozrievanie plodov na zabezpečenie semien.
Prestaňte ničiť úrodu: Táto banálna chyba vás pripraví o všetky paradajky
Dozrievanie v interiéri
Keď sa leto končí a slnka ubúda, posledné paradajky na rastlinách často nestihnú dozrieť. Dobrá správa je, že patria medzi plodiny, ktoré dokážu dozrieť aj po odtrhnutí. Kľúčom je správne teplotné prostredie a prirodzený plyn - etylén, ktorý si plody vytvárajú samy. Ak predpoveď hlási mrazy, paradajky pozberajte a nechajte ich dozrieť vnútri.
Na úspešné dozrievanie paradajok v interiéri musíte replikovať ideálne podmienky, ktoré by prirodzene mali v záhrade. Ak máte plody umiestnené v miestnosti pod 10 ° C, zelenina nedozrie a môže sa začať kaziť. Táto zelenina nepotrebuje na dozrievanie svetlo. V skutočnosti často dozrieva v tme lepšie, ako keď sú plody vystavené slnečnému žiareniu.
Metódy dozrievania v interiéri
- Metóda s jablkom (alebo banánom): Jablká (a zrelé banány) vylučujú do svojho okolia etylén, ktorý stimuluje dozrievanie. Vložte zelené paradajky do papierového vrecka alebo sklenenej nádoby spolu so zrelým jablkom či banánom. Prekryte potravinárskou fóliou, aby ste zakonzervovali želanú atmosféru.
- Metóda s nádobou: Pripravte si priedušnú nádobu. Poslúžia plastové vrecká s dierkami, hnedé papierové vrecko alebo aj obyčajná kartónová škatuľa. Nezrelé paradajky uložte na teplé a chránené miesto, mimo prievanu. Dbajte na to, aby paradajky neležali na sebe, ale v jednej vrstve. Vrecko či nádobu pravidelne kontrolujte a tie, ktoré už dozreli, odložte bokom, aby neprešli do prezretého štádia.
- Metóda so zavesením: Pri silnom ochladení môžete vytiahnuť celú rastlinu aj s koreňmi a zavesiť ju v garáži alebo pivnici hore nohami. Zelené paradajky, ktoré nie a nie dozrieť, nepotešia žiadneho pestovateľa. Našťastie, existuje pár vecí, vďaka ktorým môžete proces dozrievania urýchliť.
Paradajky, ktoré dozrejú prirodzene na rastline, majú plnšiu arómu a vyšší obsah cukrov.
Ako rozoznať zrelú paradajku
Zrelé paradajky majú rovnomerne sýtu farbu bez zelených škvŕn. Ich šupka je potom lesklá a hladká, bez vrások, škvŕn a prasklín. Nezrelé paradajky majú často matný, múčnatý povrch. Ak paradajka dosiahla zrelosť, mala by sa pri ľahkom tlaku jemne poddať, ale nemala by byť príliš mäkká alebo kašovitá. Zrelé paradajky majú výraznú, sladkú a zemitú vôňu. Ak chcete cítiť vôňu, musíte k paradajke priblížiť nos, pretože listy rastliny majú silnú, charakteristickú vôňu, ktorá môže zakryť vôňu ovocia.
Nie všetky zelené paradajky sú nezrelé. Na trhu existujú aj odrody, ktoré ostávajú zelené aj po dozretí. Vždy si overte, o akú odrodu ide. Príkladom je odroda „Evergreen“, ktorá je veľká bifteková odroda a zostáva plne zelená aj po úplnom dozretí. Napriek farbe má skvelú chuť s jemne citrónovými tónmi.
Prehľad znakov zrelosti
| Znak | Zrelý plod | Nezrelý plod |
|---|---|---|
| Farba | Rovnomerne sýta, bez zelených škvŕn | Matný, často so zelenými fľakmi |
| Konzistencia | Pri tlaku sa jemne poddá | Tvrdý a tuhý |
| Vôňa | Výrazná, sladko-zemitá | Bez vône |
Upozornenie
Nezrelé paradajky obsahujú solanín - toxickú látku, ktorá sa pri dozrievaní odbúrava. Zelené nezrelé rajčiaky obsahujú toxický solanín, ktorý spôsobuje podráždenie nervového systému, bolesti hlavy či závraty. Zelené rajčiaky by ste rozhodne nemali podávať deťom. Akonáhle je však paradajka krásne červená, škodlivej látky sa báť nemusíte.
tags: #akodlho #dozrieva #paradajka