Tento článok prináša pohľad na súčasné výzvy a možnosti vo vzdelávaní, so zameraním na informatiku a budovanie dôležitých životných zručností, akými sú vyjednávanie a efektívna komunikácia. Skúma praktické skúsenosti z výučby informatiky, kriticky hodnotí školský systém a poukazuje na dôležitosť neustáleho osobného a profesionálneho rastu.
Bloková výučba informatiky: Pestovanie líderských schopností u detí
Venujem sa blokovej výučbe informatiky už tretím rokom. Počas prvého roka sme len pár mesiacov experimentovali predovšetkým s offline informatikou. Druhý rok som pri sledovaní rozvoja detí zistil, že moja úloha je zhruba 80 %
leadership
, 20 % priame odovzdávanie znalostí, ak chcem deti viesť k budovaniu zručností v informatike. Tretí rok by som rád celú vec systematizoval tak, aby sa maximum detí dostalo k reálnym zručnostiam pre život skrze informatiku.Môj deň začal úvodnou prezentáciou ku skupine detí zhruba od 4. do 6. triedy, medzi ktorými som získal šesť dobrovoľníkov na výučbu mladších detí a päť záujemcov o tvorbu vlastnej prezentácie do informatiky. Informatika je niečo, čo by podľa mňa škola mala učiť deti od samotného začiatku, teda od nástupu do prvej triedy. Tento rok som sa však rozhodol nebyť tým dôležitým a cielene sa práci s prvákmi vyhnúť. Namiesto toho som prípravu lekcie pre najmenších zadal dvom trojčlenným tímom dobrovoľníkov. Výsledkom prípravy bola trojica rôznych aktivít pre malé skupiny a jedna úvodná pre všetky tri skupiny spoločná.
Celý popoludňajší blok tak pre svojich spolužiakov organizovali deti zo štvrtého a piateho ročníka ZŠ. Počas minulého roka som mal dobrovoľníkov aj z druhej a tretej triedy, v jednom prípade dokonca na špičkovej úrovni.
Občas si na internete čítam o tom, ako deti nezvládnu ani zapnúť počítač, nieto sa nejako zmysluplne venovať informatike. Ja vidím deti, ktoré bez akéhokoľvek predchádzajúceho výcviku vedú skupinu spolužiakov a pomáhajú im rásť, bez toho, aby som musel do celého procesu zasahovať. Trochu zasahujem, pretože chcem tým aktivitám nastaviť určitý štandard, ale na rovinu, keby som sa vytratil po anglicky a nechal celé to popoludnie v réžii detí, verím, že by sa to stále ešte uskutočnilo na veľmi dobrej úrovni, podľa toho, čo som videl. Akurát to riešenie sporov medzi deťmi občas vyžaduje zásah dospelého alebo aspoň vedomie všetkých zúčastnených, že by zasiahnuť mohol. Na druhú stranu sa môžem zamerať na deti, ktoré majú tendenciu konflikty vytvárať.
Mnoho ľudí neverí, že by desaťročné deti mohli vytvárať a viesť kvalitné lekcie pre troch alebo štyroch spolužiakov. Ja veriť nemusím, pre mňa je to niečo úplne samozrejmé. Je prvý školský deň roku 2024 a ja som opäť v situácii, keď to vyzerá, že sa ma školstvo bude týkať viac, než som si kedy dokázal pripustiť.
Kritický pohľad na školský systém
Dovolím si zhrnúť pár svojich myšlienok k nižším ročníkom ZŠ:
- Známky: Známky chápem ako vyjadrenie, či dieťa teraz a tu spĺňa momentálne očakávania nejakého učiteľa. O deťoch ani rodičoch mnoho nevypovedajú. Neustále hodnotenie aktivity detí učiteľom je toxické a neproduktívne bez ohľadu na použitú známkovaciu škálu. Medzi toxické známkovanie radím aj veci ako každodenné pečiatky smajlíkov a mračíkov.
- Povinné domáce úlohy: Povinné domáce úlohy a rôzne povinné aktivity mimo školského času a zháňanie vecí pre deti je obyčajná šikana. Úlohou rodiča je odvádzať svoju prácu, za ktorú je platený, a dostať dieťa do školy. Učitelia by sa mali starať o kvalitu výučby v škole, nie otravovať a ukladať úlohy rodinám v čase, ktorý im nepatrí.
- Učenie a motivácia detí: Deti sa učia rady. Ak nemajú dobré vedenie, možno sa učia hlúposti a rozvíjajú sa v nie práve šťastných smeroch, ale učia sa stále, a z veľkej časti navzájom. Keď som chodil do školy (deväťdesiate roky), tak sa aj tí najväčší hlupáci učili aspoň kopať do lopty alebo neskôr šlukovať. Viem o niekoľkých, čo nemali dobré vedenie doma ani v škole, a dnes pracujú a starajú sa o deti.
- Očakávania učiteľov: Budúci učitelia sa často rekrutujú z dobrých a poslušných dievčat a chlapcov, a do školy si nosia očakávania, že všetky deti majú byť ako oni. Lenže deti nie sú figuríny z továrne, ale ľudské bytosti rôznej povahy, rôznych záujmov a rôzneho zázemia. Títo učitelia nechávajú prosperovať deti sebe podobné, ale už napríklad moje dieťa je u nich odsúdené na neúspech.
- Podpora talentovaných detí: Nepozerám na tituly, aprobácie ani počet rokov. Niektorí učitelia majú pocit, že keď pred štvrťstoročím vyštudovali, tak už to doklepú do dôchodku. Trochu šikovnejšie dieťa koľkokrát pomôže s učením viac ako mnohý zaslúžený pedagóg. Také deti má naša spoločnosť podporovať, nie sa ich snažiť zatĺcť do zeme a vrátiť späť do radu.
- Viacročné gymnáziá: Viacročné gymnáziá nie sú nástrojom diabla a ich zakazovanie české školstvo nezachráni. Je to len druhý stupeň + gympel bez ďalších prijímačiek. Keď môžu existovať školy päťročné od prvej do piatej triedy, tak prečo by nemohli existovať aj školy od šiestej do trinástej triedy. Čo skúsiť urobiť základku, z ktorej deti ani učitelia odchádzať na VG nepotrebujú?
- Komunikácia v školstve: Narazil som na to, že českí učitelia nevedia komunikovať poriadne ani medzi sebou, nieto s dospelými, ktorí im zverujú svoje deti. Rodičia sa nedajú tak ľahko okríknuť. A ak sa dotyčný nikdy nenaučil jednať inak ako nátlakom a silou autority štátom zverenej, môže ľahko naraziť a potom sa strašne diviť. Čo s tým?
Osobná cesta k vyjednávaniu a komunite #MasteryClub
Nemôžem z diaľky nesledovať kauzu „Dr. Radim Pařík Ph.D.“ a predovšetkým jej vplyv na reputáciu celej českej a slovenskej vyjednávacej komunity. Vo februári roku 2020 som si na odporúčanie od Vojtěcha Kalába kúpil slávnu knihu Never Split the Difference. V lete toho istého roka som sa prvýkrát stretol s Denisom, Tomom, Mexom, Radimom a hromadou ďalších ľudí v rámci Prosecco party, Neformálka a tiež na Radimovej prvom networkingu v reštaurácii Bellevue Zátiší.
Počas roku 2021 ma už začal Mexo vťahovať do diania okolo vyjednávania u nás aj vo svete (online na clubhouse) a veľa sa nás zišlo na Oldschoolers Live. Vyjednávanie som postupne počas roku 2022 začal vnímať ako kráľovskú disciplínu komunikácie a zúčastňoval som sa večerných tréningov #MasteryClub. V roku 2023 som sa potom zúčastnil už ako člen tímu konferencie #NegotiCON a neskôr vyrazil na kurz #Vyjednáváme. Vtedy už sa Radim navážal snáď do každého, kto sa zaoberal vyjednávaním mimo jeho vlastnú štruktúru, ktorá už niesla, nerad by som niekomu siahal do svedomia, niektoré znaky sekty.
Radim si so mnou v rokoch 2020 a 2021 dosť živo písal a rád sa vyjadroval k hlúposti ľudí, čo „nie sú ako my“. Niekedy ma jeho ostrejšie poznámky k ostatným diskutérom bavili, niekedy už mi to prišlo trochu zbytočné a cez čiaru, ale určite som sa necítil na to takého komunikačného mága a stratéga hodnotiť. Ilúzie som stratil niekedy na konci roku 2021, keď som osobne sledoval jeho nerešpekt voči žene, ktorá ho prišla osloviť s pozvaním do televízneho programu. Počas roku 2022 som si už len potvrdil, že tak, ako on funguje a jedná s ľuďmi, tak to rozhodne robiť nechcem. Počas roku 2023 som už v rámci #MasteryClub pomáhal budovať prostredie, ktoré je v priamom kontraste s takýmto jednaním.
Naším vzorom sa v tomto smere stal Gary Noesner a „Garyho trojka“:
- Be respectful
- Be trustworthy
- Be likeable
Vyjednávanie, tak ako sa mu učím, je o umení deeskalácie konfliktov, odstraňovaní prekážok a dosahovaní zmysluplnej dohody. Po niekoľko rokov boli českí vyjednávači nazývaní komouši, ľavicovými extrémistami a batôžkarmi. Čo sa bude diať teraz? Tak na to som docela zvedavý. Ja sa s tým rozhodne špiniť nebudem, radšej nechám ego za dverami a pôjdem si svojou vlastnou cestou. Niektorí ľudia mi hovoria, že nemám kecať do školstva a že oveľa väčšiu parádu urobím so svojimi schopnosťami a zručnosťami inde.
Spolupráca v #MasteryClub a sila komunikácie
Tereza Bočanová a ja obaja patríme medzi trénerov vyjednávania mastery klubu pod krídlami Negotico. V dvoch rôznych formách sa k nám dostal dotaz, kto sme a prečo to robíme. Raz ako zvedavá otázka od účastníčky ukážkového mastery klubu a raz ako kopanec od internetového trolla.
„It's not what you say, it's how you say it.“ ~Gary
Tak presne toto je jedna z vecí, ktoré na vyjednávacom klube riešime. Teda ako možno tú istú vec podať rôznymi spôsobmi a podľa toho sa tá komunikácia uberá rôznym smerom a dáva rôzne výsledky.
Ja som programátor so živnosťou od roku 2008 a na večerných tréningoch a kurzoch som sa naučil upokojiť, menej hovoriť, viac počúvať a predovšetkým lepšie rozumieť tomu, čo ostatní priamo nehovoria. Terka je manažérka, pedagogička na základných a stredných školách od roku 2014, riaditeľka súkromnej školy od roku 2020 do roku 2024, toho času otvorená novým výzvam.
Obaja sme sa ešte ako účastníci mastery klubov zlepšili v práci s ľuďmi, zvládaní konfliktov a dosahovaní dohôd v ťažkých situáciách a ďalej na sebe pracujeme. V priebehu času sme z rôznych dôvodov dostali ponuku pripojiť sa k trénerskému tímu a podieľať sa na príprave a realizácii rôznych akcií vrátane práve klubových vyjednávacích večerov. Po každej takejto akcii si voláme a vyhodnocujeme, čo sa darilo alebo nedarilo z nášho pohľadu aj z pohľadu účastníkov, a okrem toho sa dlhodobo bavíme o tom, čo nám osobne tá spolupráca reálne dáva alebo nedáva.
Spoločne s Terezou aj každý zvlášť sme viedli večerné tréningy, ktorých sa zúčastnili vyjednávači, mediátori, právnici, obchodníci, manažéri, ale práve aj ľudia z profesií, ktoré si priamo s vyjednávaním možno nespájate, napriek tomu mali záujem ísť s nami trénovať a vyskúšať si rôzne situácie. Otázku, či sme na to s Terkou dosť dobrí, na klube nejako neriešime. Robíme, čo nás baví a čo nám ide, a snažíme sa, aby naše akcie boli super pre našich účastníkov. Pokiaľ by bol niekto predsa len nespokojný, môže sa na nás s dôverou obrátiť, a my ho radi vypočujeme. Ako klub sme tu pre seba navzájom a naším cieľom je robiť veci dobre. Okrem toho klub nie je len o tom, čo máme ten ktorý večer na programe, ale aj o tom, že sa vidíme, nájdeme čas konzultovať spolu veci, ktoré práve riešime, a občas tam vznikajú docela zaujímavé nápady a projekty, ktoré s vyjednávaním priamo nesúvisia.
Nevydarený webinár o programovaní v Scratchi: Lekcia nerešpektu
K účasti na webinári ma presvedčil konkrétny bod programu, kvôli ktorému som si včera o 13:00 rezervoval čas, aby som to určite nepremeškal. Téma bola: „Aké konkrétne chyby robia učitelia pri výučbe programovania v Scratchi najčastejšie.“ Fakt som sa na to tešil. Nezačalo to dobre. Nedostal som sa ani na dotaz k informácii, ako dlhý webinár bude, a do jeho začiatku mi neprišiel link, aby som sa mohol pripojiť, a musel som si ho zháňať po všetkých čertoch. To však nie je nič proti tomu, čo nasledovalo.
Pripojil sa nejaký rádoby múdry dedo zo Slovenska, a začal si tam niečo rozprávať bez akejkoľvek interakcie s publikom. Celých päťdesiat minút sa s témou Scratch vôbec neobťažoval a riešil tam namiesto toho nejakého Emila, na ktorého tých cca 300 ľudí, často učiteľov v prípravnom týždni, neprišlo. Takú mieru nerešpektu som vo vzdelávaní dospelých dlho nevidel. Diskusia pri živom videu na YouTube bola plná rozčarovaní. „Tak 45 minút v pr... a nič zo sľubovaného neprebehlo. Tomu hovorím praktická ukážka úcty k učiteľom a ich práci. Aspoň viem, že ďalšie podobné ponuky môžem hodiť do koša.“ V jednu chvíľu sa v live diskusii začali ospravedlňovať tí, ktorí niekomu účasť na danom webinári odporučili.
Potom prebiehalo niečo, čo vyzeralo ako ukážka úplných základov programovacieho nástroja Scratch, opäť celkom bez interakcie s publikom a bez nadväznosti na deklarovaný program. Potom sa dedo, teda pardon, pán profesor, pustil do ďalšieho dlhého nudného monológu o tom, ako sú učitelia príliš hrr a robia s deťmi zaujímavé veci v informatike príliš skoro. Prihováral sa nám do duše, že by sme mali rešpektovať rozdelenie prvého a druhého stupňa, pretože keď si tie veci deti vyskúšajú na prvom stupni, nebudú ich na druhom stupni baviť.
Mal som z toho pocit, že keby som bol dieťa a pán profesor ma mal učiť programovať, za jedinú lekciu by zo mňa dokázal vytiahnuť všetku radosť zo života. Možno tam došlo k nejakému nedorozumeniu a pán vôbec nevedel, že rozpráva na webinári a že tam na tipy na precíznejší pohľad na Scratch čakajú a na jeho interakciu čakajú stovky ľudí, ktorí by sa inak pripravovali na začiatok školského roka. Alebo veril, že si učitelia informatiky radi vyhradia presný čas na počúvanie deväťdesiatminútového monológu a v H-Edu si mysleli, že keď je to akcia zadarmo, že je okay jednoducho to skúsiť. Po 1 hodine a 27 minútach a 25 sekundách zaznelo: „Ďakujem vám pekne, že ste to vydržali.“ Dík, že som sa dozvedel o chybách, čo možno robím pri výučbe so Scratch a inými nástrojmi. 🙃 A že som sa dozvedel cenné rady, že mám deti chrániť pred poznávaním zaujímavých vecí, aby sa neskôr v škole nenudili.
Osobná skúsenosť: Hodnota bartera a mentorskej podpory
Zomrela žena, ktorá si v roku 2001, keď mi bolo pätnásť a nemal som peniaze na súkromné lekcie angličtiny, myslela, že som „good enough“ na babysitting a ponúkla mi barter. Dve hodiny s deťmi za hodinu so mnou. Bola to výhodná ponuka. Na jednej strane som dostával lekcie angličtiny cielené na bohatšie vyjadrovanie, na druhej strane som dostával cennú skúsenosť a ako bonus dlhé rozhovory v kuchyni, možnosť tráviť čas so zaujímavými ľuďmi hneď dvoch generácií a tiež priestor hovoriť o svojich pocitoch a životných situáciách s niekým, kto neprichádzal s instantnou radou, ale naopak ma nútil pozerať sa na veci z rôznych uhlov pohľadu.
Spomínam na náš rozhovor, keď som mal pocit, že už to s hodnotením mojich plánovaných krokov preháňa a nenecháva mi obvyklý priestor pre vlastný pohľad. Na moju poznámku: „Tak mi potom aspoň môžeš povedať, že si mi to hovorila,“ odpovedala: „Také veci nerobím. Toto mi nedávaj.“ Vedel som, že môžem vypočuť jej skúsenosti, rovnako sa rozhodnúť blbo, a nakoniec sa za ňou vrátiť a dostať úsmev a milú reakciu. Isteže mala svoje muchy a problémy, ale priznám sa, že v tej dobe som okolo seba moc takto fungujúcich ľudí k dispozícii nemal. Je to uzavretá kapitola, náš posledný rozhovor posledným zostane, a ako mi povedala do telefónu tuším 13. septembra 2001: „Život ide ďalej.“
tags: #anna #woletz #kolaciky #susienky