Domáca slanina je jedným z pokladov tradičnej slovenskej kuchyne, ktorý si svoje miesto v srdciach gurmánov drží už stáročia. Údenie slaniny nie je len proces konzervácie, ale aj umenie, ktoré si vyžaduje skúsenosti, cit pre detail a trochu trpezlivosti. Tento tradičný spôsob úpravy mäsa dodáva slanine nezameniteľnú chuť a arómu, ktorá rozvonia každý stôl. Domáce údenie mäsa je starodávna technika konzervácie a dochucovania, ktorá pretrváva stáročia.
V dnešnej dobe, keď sa čoraz viac ľudí vracia k tradičným metódam prípravy jedál, zažíva domáce údenie renesanciu. Nielenže si môžete vychutnať autentickú chuť, ale máte aj plnú kontrolu nad kvalitou a použitými surovinami. Rozohriata udiareň dokáže z obyčajného mäsa vykúzliť neodolateľnú pochúťku s krásnou farbou, výraznou arómou a dlhou trvanlivosťou. Práve v dyme sa ukrýva čaro, ktoré mäso nielen ochutí, ale aj prirodzene zakonzervuje.
Výber a príprava mäsa na údenie
Úspech celého procesu sa začína výberom mäsa. Kvalita údeného mäsa začína už pri výbere suroviny. Pri výbere mäsa na prípravu domácej slaniny by ste mali dbať na niekoľko základných kritérií. Ideálne mäso by malo pochádzať z mladších ošípaných, pretože takto získate mäso s jemnou textúrou a primeraným množstvom tuku. Ideálne sú tučné časti, pretože tuk pomáha udržiavať mäso šťavnaté počas dlhého procesu údenia.
Medzi najčastejšie používané druhy patria:
- Bravčové mäso: Plece, krkovička, bok, koleno a rebrá sú vynikajúce na údenie. Bravčové mäso je pomerne mastné, čo zaručuje šťavnatosť a výbornú chuť. Najlepšie výsledky dosiahnete s bravčovým bez kosti, ktoré má dostatok tuku - ten zabraňuje vysychaniu počas údenia. Najčastejšie sa na prípravu slaniny používa bravčový bok, ktorý je klasickou voľbou pre gazdovskú a prerastenú slaninu, pretože má ideálny pomer mäsa a tuku. Okrem boku môžete použiť mäso zo stehna alebo chrbta.
- Hovädzie mäso: Hrudník (brisket) a rebrá sú obľúbené pre ich bohatú chuť. Hovädzie mäso vyžaduje dlhší čas údenia pri nižšej teplote, aby zmäklo a bolo šťavnaté.
- Hydina: Kuracie a morčacie mäso sa údi pomerne rýchlo a je ideálne pre začiatočníkov. Dôležité je dbať na to, aby bolo mäso dôkladne prepečené.
- Ryby: Losos, pstruh a makrela sú populárne pre ich jemnú chuť a relatívne krátky čas údenia.
Ak máte radi experimenty, skúsiť môžete aj klobásy, hydinu, ryby či dokonca syry. Je dôležité, aby mäso bolo čerstvé, s prirodzenou vôňou a farbou. Ideálne je nakupovať mäso od lokálnych farmárov alebo overených dodávateľov. Ak máte možnosť získať mäso z domácej zabíjačky, ste o krok bližšie k autentickej chuti, ktorá charakterizuje tradičnú domácu slaninu. Mäso by malo byť pevné na dotyk, s prirodzenou farbou a bez nepríjemného zápachu. Uprednostňujte mäso od lokálnych producentov, u ktorých máte istotu pôvodu a kvality.
Nakladanie mäsa: Kľúč k chuti a trvanlivosti
Predtým však treba mäso poriadne naložiť, aby získalo chuť aj správnu konzistenciu. Nakladanie mäsa je základom úspechu. Solenie slaniny je kľúčový krok, ktorý ovplyvní výslednú chuť, štruktúru aj trvanlivosť výsledného produktu. Tento proces nielenže dodáva mäsu požadovanú chuť, ale tiež pomáha slaninu konzervovať. Soľ pôsobí na mäso tak, že preniká do mäsa a vytláča z neho vodu a zároveň znemožňuje množenie škodlivých mikroorganizmov. Soľ pomáha odvádzať prebytočnú vlhkosť a vytvára vhodné prostredie na dlhšie skladovanie. Správne naložené mäso má po rozkrojení jemne ružovkastý odtieň a rovnomernú farbu. Pri solení je dôležité dodržať presné množstvo soli a ingrediencií na základe hmotnosti mäsa.
Existujú dve tradičné metódy nakladania:
1. Suché nakladanie
Pri suchej metóde sa soľ a koreniny aplikujú priamo na mäso. Soľ premiešame s obľúbeným korením - napríklad s čiernym korením, bobkovým listom, cesnakom alebo novým korením - a zmes dôkladne votrieme do mäsa zo všetkých strán. Mäso umyte a osoľte. Soľ dobre zapracujte prstami (pri nakladaní je dôležité dodržiavať hygienu). Do zmesi pridajte cesnak alebo iné korenie podľa chuti. Následne mäso pevne zabalíme, uložíme do chladničky s teplotou okolo 4 °C a necháme ho odležať tri až šesť týždňov podľa veľkosti kusov. Občas ho skontrolujeme a môžeme ho aj jemne premiešať. Kúsky skladujte v čistej nádobe bez prístupu vzduchu alebo vo vákuu (pomocou vákuovačky). Pri menších množstvách mäsa postačí pevne zabalená potravinárska fólia. Skladujte v chladničke pri teplote do 4 °C.
Pokiaľ použijeme vákuovačku, znížime čas cca na 3-4 dni, prípadne týždeň, pokiaľ máme väčšie kúsky. Pri nakladaní nám ide o to, aby soľ prenikla až do stredu, tým mäso zmäklo. Doba nakladania sa môže líšiť od nakladaného mäsa, menšie kúsky bôčika nakladáme na 2-3 týždne, krkovičku a väčšie kúsky mäsa na 4-6 týždňov. Pri údení za studena je nevyhnutné zabezpečiť, aby bolo mäso úplne vysušené soľou. Soľ prenikne do stredu a mäso zmäkne. Na reze to ľahko spoznáte, keď je mäso na celom povrchu rovnako ružové. V prípade menšieho bravčového brucha to trvá 2 - 3 týždne (alebo dlhšie) a v prípade väčších kusov, ako je krkovička, 3 - 6 týždňov.
2. Mokré solenie - v soľnom kúpeli
Pri mokrej metóde sa pripraví slaný nálev, ktorý slaninu obohatí o šťavnatosť a jemnejšiu chuť. Druhým spôsobom je pripraviť si soľný roztok. Pripravte nálev z vody, soli a korenín. Mäso ponorte do nálevu tak, aby bolo celé zakryté. Do nálevu môžeme pridať aj cesnak, bobkový list, nové korenie či iné prísady podľa chuti. Mäso musí byť celé ponorené a mierne zaťažené, aby nevystupovalo na hladinu. V chladničke ho nechávame odležať 3 až 6 týždňov a pravidelne kontrolujeme nielen mäso, ale aj samotný nálev. Základný soľný roztok na údenie si pripravíme tak, že na liter vody dáme 80 g soli. Dobrú službu vám v soľnom roztoku urobí aj korenie: bobkový list, borievka, celé korenie, nové korenie. Mäso do soľného roztoku ponoríme, tak aby bolo úplne ponorené. Najlepšie je využiť špeciálne hlinené hrnce, v ktorých takto mäso skladujeme.
Soľ alebo rýchlosoľ zriedime vodou a pripravíme údiaci lúh. Každý uprednostňuje inú slanosť. Začnite s približne 8 % soli, t. j. 800 g soli na 10 litrov vody. Pri rýchlosoli postupujte podľa návodu. Podľa chuti pridajte korenie a bylinky - napríklad korenie, borievku alebo rozmarín. Pred použitím nálev prevarte, aby bylinky uvoľnili svoju arómu. Pred naložením lák ochlaďte na teplotu 4 °C. Mäso úplne ponorte. Mäso pravidelne prebaľujte. Ak nálev mierne zapácha, umyte mäso v studenej vode a nalejte nový nálev do čistej nádoby. Potom mäso sledujte; ak sa táto situácia opakuje, mäso ďalej neuchovávajte. Správne naložené bravčové alebo hovädzie mäso sa spozná podľa toho, že mäso je na dotyk mäkké (najmä v tukovej časti) a na reze má symetrickú farbu.
JAK NALOŽIT MASO NA UZENÍ BEZ RYCHLOSOLI
Rýchlosoľ vs. obyčajná soľ
Výber soli pri marinovaní mäsa je medzi domácimi kuchármi večným bojom. Výhody a nevýhody možno nájsť na oboch stranách. Rýchlosoľ alebo dusitanovú soľ si mäsiari ctia ako malý zázrak už viac ako 100 rokov. Skracuje čas potrebný na marinovanie mäsa a znižuje riziko napadnutia baktériami - vrátane obávaného Clostridium botulinum. Okrem toho zvýrazňuje prirodzenú červenú farbu mäsa, zatiaľ čo pri použití bežnej soli môže mäso mierne zosivieť.
Odporcovia rýchlosoli poukazujú na riziká spojené s konzumáciou dusitanov. Zmesi určené na domácu úpravu mäsa, ako napríklad Praganda, však obsahujú približne o polovicu menej dusitanov ako priemyselne používané rýchle soli. Tým sa dostávame pod 80 mg na kilogram mäsa, čo je pod úrovňou povolených hodnôt aj pre označenie bio. Vitamín C eliminuje negatívne účinky dusitanov na organizmus. Pridávajte čerstvú zeleninu - napríklad papriku - priamo k mäsu. Chren, zeler alebo petržlen tiež obsahujú vysoké množstvo vitamínu C.
Ak nemôžete čakať týždne, zvýšte koncentráciu lúhu na približne 15 až 20 %. Do mäsa pridajte približne 1 dcl na 1 kg. Takto pripravené mäso sa zvyčajne dá vyúdiť po 24 hodinách. Bezpečnejšie je však počkať 2 až 3 dni.
Príprava mäsa pred údením
Pred samotným údením je potrebné slaninu opláchnuť studenou vodou, aby sa odstránila prebytočná soľ a koreniny, a následne ju dôkladne osušiť. Po odležaní vyberte mäso z nálevu a dôkladne ho osušte čistou handričkou alebo papierovou utierkou. Mäso vyberte z chladničky približne 2 hodiny pred ďalším spracovaním. Následne slaninu zaveste na hák, pripravenú na údenie v udiarni. Napichujte na háčiky alebo vyvažujte na šnúrkach. Mäso nechajte v rúre sušiť ďalších 40 minút pri teplote 70 °C s pootvorenými dvierkami (v konvektomate s otvorenou klapkou). Túto metódu možno riešiť priamo v udiacej rúre, ak zabezpečíme len teplý vzduch bez dymu. Mäso môžeme ešte rozvlažiť, aby sme ho pripravili na údenie. Rozvlaženie prebieha varením vo vode na teplotu 70°C po dobu 20 minút.
Udiareň a výber dreva
Príprava udiarne
Udiareň je zariadenie, v ktorom sa mäso údi pomocou dymu. Existuje niekoľko typov udiarní, ktoré sa líšia konštrukciou a spôsobom výroby dymu:
- Klasická udiareň: Skladá sa z ohniska, dymovodu a údiacej komory. Ohnisko je umiestnené pod údiacou komorou a dym prechádza cez dymovod do komory, kde údi mäso.
- Elektrická udiareň: Používa elektrický ohrievač na výrobu dymu z drevených štiepok. Je jednoduchá na používanie a umožňuje presnú kontrolu teploty.
- Plynová udiareň: Používa plynový horák na výrobu dymu z drevených štiepok. Ponúka dobrú kontrolu teploty a je vhodná pre údenie väčšieho množstva mäsa.
- Sudová udiareň: Je vyrobená z kovového suda a je vhodná pre menšie množstvo mäsa. Je jednoduchá na výrobu a cenovo dostupná.
Pred samotným údením je potrebné udiareň dôkladne vyčistiť a pripraviť. Skontrolujte, či je dymovod priechodný a či je komora čistá od zvyškov predchádzajúceho údenia. Ak používate klasickú udiareň, pripravte si dostatok dreva na kúrenie. Pre elektrické a plynové udiarne si pripravte drevené štiepky. Roztápajte udiareň na 90 °C, vložte mäso, nastavte teplotu na 70 °C a uvoľnite dym. Komín údiaceho zariadenia nechajte otvorený, aby dym mohol voľne prechádzať cez údiace zariadenie.
Výber dreva: Rozhodujúci faktor pre chuť dymu
Druh dreva má zásadný vplyv na chuť údeného mäsa. Každý druh dreva má svoju charakteristickú arómu, ktorá sa prenáša do mäsa počas údenia. Údenie vykonávajte pomocou tvrdého dreva, ako je buk alebo dub, ktoré zabezpečia stabilný a jemný dym. Pre zaujímavú arómu môžete použiť aj ovocné dreviny, napríklad slivku či jabloň, ktoré obohatia výslednú chuť a vôňu údeniny. Dôležité je, aby drevo iba pomaly tlelo a vydávalo hustý dym, nesmie horieť. Po celom svete sa používajú na proces údenia rôzne druhy drevín. Drevo musí byť v prvom rade suché a nesmie obsahovať živicu, ktorá by mohla spôsobiť horkú chuť. Používajte štiepky alebo drobné polená, ktoré pomaly tlejú a produkujú stabilný dym. Vyhnite sa drevu z mäkkých ihličnanov, ako je borovica či smrek. Ak túžite po autentickom a kvalitnom výsledku, stavte na osvedčené bukové drevo!
Medzi najobľúbenejšie druhy dreva patria:
- Buk: Univerzálne drevo s jemnou a vyváženou chuťou, vhodné pre všetky druhy mäsa. Bukové drevo je tradičnou a najčastejšie používanou voľbou na údenie. Poskytuje jemný, prirodzený dym, ktorý slanine dodá zlatistú farbu a jemnú chuť.
- Dub: Drevo s výraznou a robustnou chuťou, ideálne pre hovädzie mäso a divinu. Dubové drevo má podobné vlastnosti ako buk, no jeho dym je o niečo intenzívnejší.
- Čerešňa: Drevo so sladkou a ovocnou chuťou, vhodné pre bravčové mäso, hydinu a ryby.
- Jabloň: Drevo s jemnou a sladkastou chuťou, vhodné pre bravčové mäso a hydinu.
- Orech: Drevo s výraznou a pikantnou chuťou, vhodné pre hovädzie mäso a divinu.
- Jelša: Drevo s jemnou a neutrálnou chuťou, vhodné pre ryby a hydinu. Jelšové drevo patrí k tradičným druhom dreva na údenie.
Používajte len suché a dobre vyzreté drevo. Mokré drevo produkuje veľa dymu a má negatívny vplyv na chuť údeného mäsa. Drevo by nemalo byť ošetrené chemickými látkami alebo farbami. Druh dreva má najväčší vplyv na konečnú farbu mäsa a tiež na konečnú arómu. Drevá by sa mali navzájom kombinovať a dopĺňať rôznymi aromatickými koreninami, ako sú vetvičky borievky alebo bobule.
Proces údenia: Trpezlivosť prináša najlepšie výsledky
Samotný proces údenia vyžaduje trpezlivosť a pozornosť. Dôležité je udržiavať konštantnú teplotu a kontrolovať množstvo dymu. Teplota údenia závisí od druhu mäsa a preferovanej metódy údenia. Keď je udiareň správne zohriata, zaveste do nej slaninu. Proces údenia by mal trvať aspoň 10 hodín, pričom čas môžete upraviť podľa vzhľadu mäsa a intenzity arómy.
Metódy údenia
Podľa teploty použitého dymu sa údenie rozdeľuje na údenie studeným dymom do 20 °C, teplým dymom do 60 °C a horúcim dymom do 100 °C.
1. Údenie studeným dymom
Údenie studeným dymom je najstaršia metóda konzervácie mäsa. Takto vyúdené mäso nám vydrží pri správnom uskladnení aj niekoľko mesiacov. Studeným dymom rozumieme teploty do 30 °C. Týmto spôsobom údime aj niekoľko dní. V údiacom procese je nutné robiť prestávky. Na tento účel údenia sa vám bude hodiť generátor studeného dymu. Ide o časovo veľmi náročnú metódu údenia. Výsledky z nej ale stoja za to. Na začiatku udržujeme teplotu dymu na hranici 20 °C, o niekoľko hodín ju zvýšime asi na 25 °C. Udržujeme nízku intenzitu ohňa pri súčasne bohatom dymení. Ohnisko príliš nerozhrabujeme, aby sme mäso viditeľne nezaprášili. Počas údenia mäso vysychá. Dobre vyúdené mäso stratí až 35 % vody. Pretože mäso vyúdené len studeným dymom býva príliš tuhé, doplňujeme tento proces tak, že po začiatočnom odymení mäso zahrejeme na 60 - 100 °C po dobu 30 až 60 minút (podľa veľkosti dielu).
2. Údenie teplým dymom
Údenie teplým dymom je najpoužívanejšou technikou údenia. Teplý dym je v rozmedzí najbežnejšie od 65-75 °C. Každý preferuje tú svoju teplotu údenia. Výhodou takéhoto údenia je výrazne kratšia doba procesu. Zároveň máme väčšiu istotu, že zničíme všetky nežiaduce látky a baktérie, ktoré by sa v mäse mohli objaviť. Na začiatku osušujeme pri teplotách do 25 °C. Teplotu potom zvýšime na 50 - 60 °C. Pri údení slaniny je kľúčové dodržiavať správnu teplotu, pretože tá ovplyvňuje chuť, textúru a trvanlivosť výsledného produktu. Ideálna teplota: 50-60 °C. Táto metóda je tradičná a umožňuje pomalé prenikanie dymu do mäsa.
3. Údenie horúcim dymom
Horúci dym používame pri údení najčastejšie. Teda 75-100 °C. Niekto ho používa na začervenanie výrobkov na konci údenia. Teplotu v udiarni na posledných 30 minút vyženiete vyššie, aby sa vám výrobky pekne zafarbili. U klobás a domácich údenín sa však môže stať, že sa vám oddelí tuk od mäsa. Pri údení slaniny je kľúčové dodržiavať správnu teplotu, pretože tá ovplyvňuje chuť, textúru a trvanlivosť výsledného produktu. Ideálna teplota: 70-80 °C. Táto metóda je rýchlejšia a vhodná pre tých, ktorí plánujú skonzumovať slaninu v kratšom čase. Slanina získa výraznejšiu dymovú chuť. V prvej fáze - osušenie výrobku - musíme dosiahnuť odvedenie prebytočnej vlhkosti z povrchu výrobkov zahriatím povrchovým vrstiev. Mäso vkladáme do vyhriatej udiarne a osušujeme nad miernym jasným plameňom asi 30 minút bez obohacovania dymom. V ďalšej fáze oheň zasypávame navlhčenými pilinami alebo oheň jemne postrekujeme vodou, aby sme dosiahli hustý a vlhký dym. Takýto dym preniká najlepšie pod povrch, zafarbuje a aromatizuje výrobok. Vlhčením taktiež redukujeme oheň, aby sa príliš nerozhorel.
Teplota pri údení mäsa sa pohybuje medzi 60 °C a 100 °C (najčastejšie 65 °C a 75 °C, aby z mäsa neunikal tuk), a preto je aj tepelná úprava. Výhodou údenia teplým a horúcim dymom je, že čas údenia sa výrazne skráti na niekoľko hodín a mäso je šťavnatejšie. Mäso je často predvarené (tzv. "tenderizované") alebo varené, čo mení výslednú chuť a konzistenciu mäsa. Ako predjedlo môžeme do udiarne na údenie pridať kabanos a klobásy - prídu vhod pri čakaní na mäso.
Postup údenia:
- Vyberte mäso z nálevu a osušte ho papierovou utierkou.
- Zaveste mäso do udiarne tak, aby sa jednotlivé kusy nedotýkali.
- Zahrejte udiareň na požadovanú teplotu.
- Pridajte drevené štiepky do ohniska (alebo do nádoby na štiepky v elektrickej alebo plynovej udiarni).
- Kontrolujte teplotu a množstvo dymu. Pridávajte drevo alebo štiepky podľa potreby.
- Počas údenia pravidelne kontrolujte mäso. Ak je povrch mäsa príliš suchý, môžete ho potrieť olejom alebo marinádou.
Slaninu musíte údiť minimálne po dobu 24 hodín. Pravidelne kontrolujte farbu a konzistenciu mäsa. Hotová slanina by mala mať zlatistú farbu a jemnú dymovú arómu. Udržiavajte rovnomernú teplotu v udiarni, aby dym prenikal rovnomerne. Po skončení údenia nechajte slaninu pozvoľna vychladnúť v udiarni, čo jej pomôže udržať chuť a štruktúru. Po ukončení údenia nechajte mäso vychladnúť na vzduchu.
Doba údenia závisí od druhu mäsa, jeho veľkosti a teploty údenia. Použite teplomer na mäso, aby ste sa uistili, že je mäso dôkladne prepečené.
| Druh mäsa | Teplota údenia | Orientačná doba údenia |
|---|---|---|
| Bravčové plece | 70°C | 8-12 hodín |
| Hovädzí hrudník | 65°C | 12-16 hodín |
| Kuracie mäso | 75°C | 3-4 hodiny |
| Losos | 60°C | 4-6 hodín |
Skladovanie Údeného Mäsa: Predĺžte Jeho Trvanlivosť
Správne skladovanie je kľúčové pre zachovanie kvality a chuti údeného mäsa. Údené mäso môžete skladovať v chladničke, mrazničke alebo v chladnej a vetranej komore. Trvanlivosť údeného mäsa závisí hlavne na dĺžke údenia. S dĺžkou údenia úmerne klesá obsah vody v mäse, ktoré sa tak stáva nevhodným prostredím pre mikroorganizmy. Zložky dymu chrániace mäso pred pokazením prenikajú aj do hlbších vrstiev mäsa.
- Chladnička: Údené mäso môžete skladovať v chladničke po dobu 7-10 dní. Zabaľte mäso do potravinovej fólie alebo ho uložte do vzduchotesnej nádoby.
- Mraznička: Údené mäso môžete skladovať v mrazničke po dobu 2-3 mesiacov. Zabaľte mäso do potravinovej fólie a uložte ho do mraziaceho vrecka. Pred použitím nechajte mäso pomaly rozmraziť v chladničke.
- Chladná a vetraná komora: Údené mäso môžete skladovať v chladnej a vetranej komore po dobu niekoľkých týždňov až mesiacov. Zaveste mäso na háky a uistite sa, že je dobre vetrané.
Druhy údenín a ich využitie
Slanina nie je len jedna - existuje mnoho druhov, ktoré sa líšia chuťou, zložením a spôsobom prípravy. Mohli by sme povedať, že skoro v každej krajine si obyvatelia vytvorili svoju vlastnú verziu slaniny. Každý typ má svoje špecifiká a je ideálny na rôzne kulinárske využitie.
- Papriková slanina: Tento druh slaniny je typický svojou korenistou chuťou, ktorú získava vďaka bohatej vrstve sladkej alebo pálivej papriky. Je obľúbená pre svoju intenzívnu vôňu a pikantnú arómu.
- Gazdovská slanina: Tradičná gazdovská slanina obsahuje vysoký podiel tuku a je údená na dlhšie obdobie, čo jej dodáva bohatú, hlbokú chuť a pevnejšiu konzistenciu. Je obľúbená pri príprave jedál na vidieku, ako sú fazuľové polievky, šošovica či kapustnica.
- Prerastená slanina: Prerastená slanina má výrazný pomer mäsa a tuku, vďaka čomu je šťavnatá a jemná. Je stredne údená a výborne sa hodí na rôzne úpravy.
- Anglická slanina: Anglická slanina sa vyznačuje vysokým podielom mäsa a jemnou tukovou vrstvou. Je ľahko údená, čo jej dodáva decentnú arómu, a má mäkkú, ale pevnejšiu konzistenciu. Ide o bravčový bôčik, ktorý sa zvyčajne buď nasolí na sucho, alebo naloží do slaného nálevu a následne sa jemne vyúdi studeným dymom. Výsledná slanina je v podstate surová a je nutné ju tepelne upraviť.
- Pancetta: Pancetta má svoj pôvod v Taliansku. Určite ste sa s ňou stretli pri príprave cestovín (špagety Carbonara). Pri výrobe pancetty sa používa bravčový bôčik. Počas dvoch týždňov sa bôčik čiastočne suší, pričom si zachováva určitú šťavnatosť. Pancetta sa na rozdiel od iných druhov mäsa nikdy neúdi.
- Prosciutto a jamón: Prosciutto (Taliansko) sa vyrába z bravčového stehna, ktoré sa zbaví krvi, nasolí sa a zavesí v temnej miestnosti, kde zreje jeden až dva roky. Najdrahšie španielske jamóny (Španielsko) sa v podstate delia na dva rôzne druhy a to ibérico a serrano. Pri výrobe sa používajú rôzne druhy ošípaných čo sa odráža aj na výslednej chuti.
tags: #apravne #udenie #masa #po #domacky