Téma GMO (geneticky modifikované organizmy) patrí medzi najdiskutovanejšie témy v modernom poľnohospodárstve a potravinárstve. V rámci upevňovania potravinovej gramotnosti by sa každý uvedomelý spotrebiteľ mal zaujímať o to, čo konzumuje a aký to má dopad na zdravie aj životné prostredie. Hoci geneticky modifikované plodiny môžu byť lacnejšie na pestovanie, prístup k nim často kontrolujú veľké korporácie. Tie si často patentujú svoje odrody (napríklad Monsanto, dnes súčasť Bayeru), čo vedie k monopolizácii trhu a závislosti farmárov.
Čo sú GMO a prečo sú dôležité?
GMO potraviny sú produkty vyrobené z organizmov, ktorých DNA bola upravená genetickým inžinierstvom, aby mali špecifické vlastnosti. Genetické inžinierstvo sa začalo využívať v potravinárstve a agrosektore v 80. rokoch 20. storočia, pričom prvé geneticky modifikované plodiny boli komercializované v 90. rokoch. S nástupom priemyselnej revolúcie a neskôr s rozkvetom genetického inžinierstva v 90. rokoch 20. storočia sa rozsah ponúkaných plodín a potravín s využitím genetickej modifikácie na komerčné účely rozrástol v mnohých krajinách sveta, zatiaľ čo v iných sú stále prísne regulované alebo zakázané.
GMO sa vytvárajú najmä na zvýšenie úrodnosti, odolnosti voči chorobám a škodcom, toleranciu na herbicídy, zlepšenie trvanlivosti alebo na obohatenie výživových hodnôt plodín. To všetko vedie k vyšším výnosom, samozrejme aj ekonomickým. Ďalšou vlastnosťou geneticky upravenou v potravinárskych výrobkoch je odolnosť voči škodcom. Tieto odrody boli geneticky navrhnuté s génmi pôdnej baktérie, ktorá produkuje proteín toxický pre hmyz.
Skutočný problém s geneticky modifikovanými potravinami
Najbežnejšie GMO plodiny
Hlavnými výrobkami, na ktoré sa NON GMO dnes vzťahuje, sú sója, kukurica, lucerna, papája, repka, bavlna, cukrová repa, letná tekvica, jablká, zemiaky a ryža. Tieto uvedené rastliny sú vyrábané ako GMO a predstavujú 99 percent GMO produktov. Najbežnejšie GMO plodiny využívané v agrosektore sú všeobecne sója, kukurica, bavlna, repka olejná (kanola), cukrová repa a v niektorých krajinách aj papája, cuketa a baklažán. Okrem plodín sa však genetické inžinierstvo využíva aj v mikroorganizmoch na produkciu potravinárskych zložiek, ako sú enzýmy, vitamíny alebo prísady v potravinárskom priemysle.
GMO plodiny sa dnes pestujú na miliónoch hektárov pôdy, najmä v USA, kde aj bola uvedená na trh prvá komerčne pestovaná geneticky modifikovaná plodina - paradajka Flavr Savr, v Brazílii, Argentíne, Kanade, Indii a v Číne. V týchto krajinách sú GMO bežne povolené a rozšírené, pričom najčastejšie GMO plodiny zahŕňajú sóju, kukuricu a bavlnu.
GMO a Európska únia
V Európe vyvolal tlak na dereguláciu legislatívy GMO obavy z rizík pre ekologické poľnohospodárstvo a straty príležitostí na podporu udržateľných agroekologických postupov. Ochrana európskeho spotrebiteľa má silnú pozíciu, vďaka čomu majú konzumenti prísne chránené práva, vrátane povinného označovania GMO potravín. Každý GMO produkt musí prejsť dôkladným hodnotením bezpečnosti pred schválením na pestovanie alebo predaj. V EÚ je povolený len malý počet GMO plodín na pestovanie (napríklad MON810 - kukurica). Ďalšie, prísne regulované sú povolené na import a spracovanie. Oproti USA sú na trhu desiatky GMO plodín povolených na pestovanie a konzumáciu.
Európska legislatíva zaväzuje výrobcov potravín a krmiva, aby na svojich výrobkoch označovali obsah GMO (v prípade, že GMO predstavujú viac ako 0,9 % daného výrobku). Tieto predpisy, ktoré sú súčasťou legislatívy EÚ na ochranu spotrebiteľov, sa týkajú aj dovozu produktov obsahujúcich deriváty z GMO, ako napríklad sójový olej či cukor. Väčšina GMO, ktoré sú povolené v EÚ, sa používa na výrobu krmiva pre hospodárske zvieratá.
Pestovanie GMO na Slovensku a v EÚ
V EÚ sa momentálne pestuje len kukurica MON 810, ktorá bola povolená v roku 1998. Momentálne sa čaká na obnovenie jej autorizácie. V roku 2013 sa pestovala najmä v Španielsku a v menšej miere i v Portugalsku, Českej republike, Rumunsku a na Slovensku. Na Slovensku sa aktuálne nikde nepestujú geneticky modifikované rastliny (GMO), nie je preto dôvod prijímať žiadnu legislatívu o ich zákaze. Platí u nás európska legislatíva, nemáme schválenú žiadnu výnimku. Ak by niekto chcel pestovať GMO na Slovensku, musel by o to požiadať ministerstvo a tým pádom budeme o ňom vedieť.
V niektorých krajinách (napr. Francúzsko, Nemecko) je pestovanie GMO úplne zakázané, aj keď sú takéto postupy schválené na úrovni EÚ. Členské štáty EÚ však majú právo rozhodovať o tom, či umožnia pestovanie GMO plodín na svojom území. Tento prístup umožňuje jednotlivým krajinám využiť mechanizmus „opt-out“, ktorý im umožňuje zakázať pestovanie geneticky modifikovaných plodín aj v prípade, že sú na úrovni EÚ schválené na použitie. Od apríla tohto roku totiž platí nová smernica, ktorá členským štátom umožňuje zakázať pestovanie týchto plodín na svojom území. Môžu tak urobiť nielen počas schvaľovacieho postupu ale i vtedy, ak bolo povolenie už udelené.
V EÚ sa okrem toho smie predávať 58 dovážaných GMO, z ktorých sa vyrábajú potraviny alebo zvieracie krmivo. Ide najmä o kukuricu, bavlnu, sójové bôby, repkový olej a cukrovú repu. Geneticky modifikované plodiny stále vyvolávajú množstvo protichodných názorov. V EÚ ich pestovanie a predaj podlieha prísnym pravidlám a povolené je len na základe zložitých autorizačných procedúr. Členské krajiny majú okrem toho od apríla tohto roku možnosť zakázať ich pestovania na svojom území, ak sa im niečo nezdá.
Riziká a obavy spojené s GMO
Hoci podľa vedeckých inštitúcií, ako sú EFSA a WHO, sú schválené GMO potraviny považované za bezpečné na konzumáciu a čo je najdôležitejšie, nespôsobujú žiadne zdravotné problémy pri bežnej konzumácii, existujú aj názory proti.
Ekologické obavy
- Strata biodiverzity: GMO plodiny totiž môžu vytláčať tradičné a pôvodné odrody rastlín, čím znižujú genetickú rozmanitosť bežne sa vyskytujúcu v prírode. A ak sa geneticky modifikované rastliny rozšíria do voľnej prírody, môžu sa krížiť s divými rastlinami a spôsobiť ekologické zmeny. Ide však o dlhodobý horizont, a preto odpoveď na takéto obavy nepoznáme.
- Odolnosť škodcov a burín: Dlhodobé pestovanie GMO plodín odolných voči herbicídom (napríklad často využívaný glyfosát) a pesticídom môže viesť k vzniku superburín alebo superškodcov, ktorí sa stanú imúnnymi voči takýmto prípravkom.
Zdravotné obavy
Vloženie génov z jedného organizmu do druhého môže vytvárať nové proteíny, ktoré by mohli spôsobiť alergické reakcie, zároveň kritici upozorňujú na fakt, že dlhodobé účinky konzumácie GMO potravín na zdravie nie sú úplne známe, pretože tieto technológie sú relatívne nové a zdôrazňujú potrebu ďalších nezávislých štúdií.
Ekonomické a sociálne obavy
Hoci GMO plodiny môžu byť lacnejšie na pestovanie, prístup k nim často kontrolujú veľké korporácie. Tie si často patentujú svoje odrody (napríklad Monsanto, dnes súčasť Bayeru), čo vedie k monopolizácii trhu a závislosti farmárov.
Ako sa vyhnúť GMO pri nákupe kukurice a iných potravín?
Napriek tomu, že sú schválené GMO produkty bezpečné, sú skupiny spotrebiteľov preferujúcich potraviny vyprodukované prirodzeným spôsobom. Ak chce mať konzument (spotrebiteľ) istotu v tom, čo kupuje, je potrebné vyhľadávať dodatočné certifikácie na obaloch potravín, ako napríklad organické produkty alebo „Non-GMO Project Verified”, alebo sa pýtať na pôvod potravín. Vládne agentúry, ktoré dohliadajú na označovanie potravín, dobrovoľne povoľujú označenia ako NON GMO alebo GMO Free a dôrazne vyzývajú výrobcov potravín, ktorí dobrovoľne označujú svoje výrobky ako výrobky bez GMO, aby si toto tvrdenie overili u tretích strán.
Ako sa v prípade záujmu dokážeme GMO konzumácii v potravinách vyhnúť? Odpoveďou je dôsledné čítanie etikiet a napríklad aj ekologické poľnohospodárstvo, pretože GMO je v ekologickej výrobe zakázané, biopotraviny musia byť teda úplne bez GMO. Problémom v súvislosti s GMO a ekologickými praktikami v poľnohospodárstve je možná a neúmyselná kontaminácia, pretože veterné opeľovanie alebo zmiešanie plodín počas prepravy môže viesť k neúmyselnej kontaminácii organických alebo teda ne-GMO polí.
Kategórie potravín bez povinného označovania GMO
Problematické je najmä to, že povinnosť označovania sa nevzťahuje na viaceré kategórie potravín:
- vysoko spracované produkty ako rafinované oleje či cukor z GMO plodín, kde už genetická modifikácia nie je detekovateľná;
- jedlá podávané v reštauráciách určené na priamu spotrebu;
- potraviny neúmyselne kontaminované GMO, ak obsahujú do 5 % neúmyselne prítomných GMO v každej zložke;
- a tiež na malých výrobcov potravín s ročnými tržbami do 2,5 milióna dolárov.
tags: #bez #gmo #kukurica #kupit