Slovensko zavádza mimoriadne núdzové opatrenie na poľské hovädzie mäso, ktoré je reakciou na ďalší prípad dovozu závadného mäsa. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná vydala pokyn hlavnému veterinárnemu lekárovi SR na núdzové opatrenie na dovoz hovädzieho mäsa z Poľska. Každá zásielka odteraz musí prejsť laboratórnymi testami a až po kontrole môže smerovať na slovenský trh.
V Česku odhalili v 700 kilogramovej zásielke hovädziny nebezpečné baktérie salmonely. Na Slovensko sa z tejto dodávky dostalo 40 kilogramov mäsa. „Nedovolím, aby zlyhania poľských orgánov opakovane ohrozovali slovenských spotrebiteľov. Štátna veterinárna a potravinová správa bude preto kontrolovať všetky dodávky poľského mäsa. 100 percent zásielok poľského hovädzieho mäsa bude musieť prejsť kontrolou predtým, ako sa dostane k spotrebiteľovi, do reštaurácii či jedální. Toto opatrenie bude platiť až do odvolania.“
Potravinoví inšpektori podrobia poľské mäso laboratórnym vyšetreniam na prítomnosť baktérií, zvyškov veterinárnych liekov, zneužívaniu rozmrazeného mäsa a aj kontrolám označenia prevádzok, z ktorých mäso pochádza. V prípade podozrenia z falšovania mäsa sa súčasne vykoná senzorické testovanie a kvalitatívna detekcia druhu mäsa.
„Každý príjemca poľského hovädzieho mäsa je povinný nahlásiť dodávku do elektronického systému Štátnej veterinárnej a potravinovej správy najneskôr 24 hodín pred dodaním. Inšpektori z neho odoberú vzorky a príjemca bude musieť počkať na výsledky testov. Od prepuknutia škandálu s poľskými bitúnkami sú potravinoví inšpektori neustále v pohotovosti. Doposiaľ uskutočnili viac ako 550 cielených kontrol poľského hovädzieho mäsa. Kontrolám podrobujú mäso v skladoch, maloobchodoch, baliarňach, spracovateľských prevádzkach i na cestách.
Odhalenie škandálu a medzinárodné reakcie
Poľskom otriasa škandál s bitúnkami. Investigatívni novinári z relácie Superwizjer televízie TVN24 natočili video, na ktorom vidno, ako na bitúnok privážajú kravy a býky, ktoré ani nevedia stáť na vlastných nohách. Novinári sa podľa webového portálu infiltrovali do prevádzky bitúnku v meste Lodž a natočili škandalózne zábery. Na nočnej zmene, kde nebol prítomný veterinár, privážali na bitúnok choré zvieratá, takzvané „ležiaky“.
Väčšina z nich ani nedokázala stáť na nohách. Mnohé z nich mali zranenia končatín či chrbtice, ale výnimkou neboli ani zvieratá s nádormi a vážnymi infekciami. Tie museli pracovníci bitúnku vyrezať. Ako uviedol jeden z reportérov, ktorý strávil na bitúnku asi tri týždne, príkaz znel jasne - mäso musí vyzerať v poriadku. „Vedúci mi kázali, aby som mäso označil ako zdravé a upravil tak, aby vyzeralo pekne. Bolo to otrasné, verte. Zo smradu hnijúceho mäsa mi bolo na vracanie. Musel som ho oškrabávať nožom, aby vyzeralo dobre,“ hovorí reportér v dokumente.
Divácke otázky - Lucia Yar (PS) vs. Milan Uhrík (Republika) | Na telo
Poľský veterinárny inšpektorát zrušil bitúnku povolenie na prevádzku a úrady začali s vyšetrovaním. Predstavitelia poľskej vlády popreli, že sa v krajine zabíjali choré kravy s cieľom predaja ich mäsa na spotrebu. Hlavný poľský veterinár Pawel Niemczuk uviedol, že dvaja vyšetrovatelia EÚ skúmajú dokumenty a rozprávajú sa s pracovníkmi, ktorí majú na starosti dohľad nad kvalitou mäsa. Podľa našich úradov toto do ukončenia vyšetrovania nie je možné ani poprieť ani potvrdiť.
Poľská polícia v súčasnosti vyšetruje bitúnok podozrivý z nelegálneho obchodu s chorým dobytkom, ktorého praktiky tajne nafilmoval reportér televízie TVN24. O škandále, ktorý v posledných dňoch otriasa Poľskom, informovala aj britská stanica BBC. Návštevu inšpektorov EÚ avizovala hovorkyňa Európskej komisie Anca Paduraruová. Celá misia by tak mala byť skončená 8. februára. Ak bude treba rázne zakročiť, všetky ďalšie opatrenia sa podniknú po tomto termíne.
Dopad na Slovensko a výsledky kontrol
Hovädzie mäso z poľského bitúnku Jasienica Mazowiecka, kde porážali choré a zranené zvieratá, je na Slovensku! V stredu večer to mimoriadne prostredníctvom RTVS oznámil ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. "Nemôžeme sa spoliehať na vyhlásenie poľských veterinárov, že mäso zostalo v Poľsku. Musíme sa presvedčiť, že mäso z bitúnku, kde porážali aj choré zvieratá, nie je aj inde na Slovensku," vyhlásil Jozef Bíreš.
Pod drobnohľadom sa ocitli tri spracovateľské podniky na východnom Slovensku, tam aj našli poľské mäso z bitúnku Jasienica Mazowiecka. Dodávky mäsa z inkriminovaného poľského bitúnku mali traja spracovatelia na východe Slovenska - v Bardejove, Gaboltove a Bidovciach. Podľa Bíreša jedna z týchto prevádzok ani nebola schválená. Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR bolo podozrivé hovädzie mäso z Poľska dodané do troch slovenských prevádzok. Má ísť o prevádzku v Bardejove, Gaboltove a Bidovciach.
"V súvislosti s medializáciou spôsobu príjmu zvierat na bitúnok, zabíjania hovädzieho dobytka v Poľsku nariadila ŠVPS cielenú kontrolu zameranú na bezpečnosť chladeného a zmrazeného mäsa. Úradné kontroly sa vykonávajú v miestach určenia zásielok, veľkoobchode a ďalej na úrovni maloobchodu vrátane ambulantného predaja,” uvádza v stanovisku ŠVPS. Od 29. januára 2019 hlavný hygienik SR nariadil regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Slovenskej republike (SR) okamžité kontroly vysledovateľnosti hovädzieho mäsa z Poľska v zariadeniach spoločného stravovania (ZSS).
Z vyššie uvádzaného oznámenia bolo zrejmé, že inkriminované poľské mäso malo byť dodané do 15 reštaurácií, predškolských a školských zariadení v celkovom množstve cca. 226 kg. Okrem ohlásených 15 zariadení bolo skontrolovaných ďalších 10 ZSS a spolu môžeme konštatovať, že zo skontrolovaných oznámených 25 ZSS bolo poľské hovädzie mäso dodané v celkovom množstve cca 226 kg. Toto mäso bolo následne použité na prípravu hotových pokrmov.
Regionálne úrady verejného zdravotníctva v SR v čase od 29. januára 2019 do 4. februára 2019 vykonali spolu 1308 kontrol (574 v ZSS a 734 v školských a predškolských stravovacích zariadeniach). Najviac kontrol sa vykonalo v Košickom kraji, v Nitrianskom kraji, v Bratislavskom kraji a v Prešovskom kraji.
Prehľad kontrol a zistení
| Typ kontroly / Zistenie | Počet | Detail |
|---|---|---|
| Cielené kontroly ŠVPS | Vyše 550 | Sklady, maloobchody, baliarne, spracovateľské prevádzky, cesty |
| Kontroly RÚVZ v ZSS | 1308 | Z toho 574 v zariadeniach spoločného stravovania a 734 v školských/predškolských zariadeniach |
| Mäso dodané do SR | 580 kg | Nevyhovujúce hovädzie mäso z Poľska (90% do verejného stravovania) |
| Zistené mäso v ZSS | 226 kg | Dodané do 25 skontrolovaných reštaurácií, predškolských a školských zariadení |
| Prevádzky na východnom Slovensku | 3 | V Bardejove, Gaboltove a Bidovciach, z bitúnku Jasienica Mazowiecka |
| Zasiahnuté krajiny EÚ | 9 | Okrem Slovenska aj Maďarsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Litva, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko |
Podľa aktuálnych informácií nevyhovujúce hovädzie mäso z Poľska bolo rozvezené do 14 európskych krajín. Na Slovensko sa dostalo 580 kg a až 90% z neho skončili vo verejných stravovacích zariadeniach - aj v školských jedálňach. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS) odporučila spotrebiteľom zastaviť konzumáciu poľskej hovädziny vzhľadom na to, že dôveryhodnosť poľských veterinárnych úradov je zdiskreditovaná. Pre kauzu s rizikovým hovädzím mäsom zasadal aj náš parlamentný výbor. Testy nepreukázali žiadnu nákazu ani nebezpečenstvo, tvrdia poľské úrady. Mäso stiahli len z preventívnych dôvodov.
Na zasadnutí parlamentného výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie odznelo, že stále sa vyhodnocuje 47 odobratých vzoriek z konkrétneho hovädzieho mäsa z inkriminovaného poľského bitúnku. Veterinári tiež pozastavili dovoz ďalšieho hovädzieho mäsa z troch bitúnkov z Poľska.
Odporúčania a výzvy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK)
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) s veľkým znepokojením prijala informáciu o údajných pokútnych praktikách na niektorých poľských bitúnkoch. Je nepredstaviteľné, aby sa pre ľudský konzum vyrábalo mäso a mäsové výrobky z chorých alebo uhynutých kráv. Takéto praktiky sú podľa SPPK v príkrom rozpore s otázkami bezpečnosti spotrebiteľa, ochrany jeho zdravia, humánneho porážania zvierat a celkovo etiky chovu, porážky zvierat a spracovávania zdravých potravín z bezpečných surovín.
"Maximálne odsudzujeme praktiky tých podnikateľských subjektov, ktoré takýmto nechutným spôsobom zarábajú a úmyselne hazardujú so zdravím nielen poľského, ale celkovo európskeho spotrebiteľa. Prikláňame sa k názoru Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ktorá už avizovala, že rizikom sú najmä pohraničné oblasti Slovenska s Poľskom a neoficiálne predajné miesta - trhy, pojazdné dodávky, predaj z tretej ruky," reagoval na situáciu predseda SPPK Emil Macho.
SPPK nanovo vyzýva spotrebiteľov, aby dôsledne sledovali pôvod hovädzieho mäsa, ktoré kupujú a aby ho nenakupovali od neovereného predajcu na miestach, kde je kontrola mäsa, hygienických predpisov nulová, respektíve nedostatočná. „Opätovne preto vyzývame Slovákov, aby nakupovali zdravé, bezpečné a overené mäso zo slovenských chovov a aj slovenské mäsové výrobky, ktoré sú pod neustálou veterinárnou kontrolou. Otázka slovenského nákupného patriotizmu tak naberá práve v týchto dňoch na veľkom význame," dodala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Slovenský a poľský trh s hovädzím mäsom
Poľsko sa v priebehu posledných tridsať rokov stalo potravinovým tigrom Európy a je veľkým vývozcom hovädzieho mäsa. Podľa Eurostatu, štatistického úradu EÚ, je Poľsko na základe údajov z bitúnkov siedmym najväčším producentom hovädzieho mäsa v EÚ. Len v roku 2017 vyviezli Poliaci do zahraničia hovädzie mäso za 1,5 miliardy dolárov. Len vlani sa ho za prvých desať mesiacov doviezlo na Slovensko podľa oficiálnej štatistiky takmer tritisíc ton, pričom ďalšie si mohli nakúpiť ľudia v rámci tzv. ambulantného predaja.
Na Slovensku sa ročne vyprodukuje takmer 27 000 ton hovädzieho mäsa. Dovedna sa na Slovensku chová 65-tisíc kráv. Ročne je v ponuke na predaj okolo 35-tisíc jatočne zrelých zvierat s hmotnosťou 650 až 700 kilogramov. "Zahraniční odberatelia platia o 40 až 50 centov za kilogram viac ako domáci," vysvetlil Peter Polák zo Zväzu chovateľov mäsového dobytka dôvod, prečo väčšina kvalitnej hovädziny prúdi za hranice Slovenska. V obchode s hovädzím mäsom vznikajú paradoxné situácie, keď slovenské mäso odíde do Poľska a objaví sa v ponuke pre mäsiarov za lepšiu cenu, ako keby sa nakupovalo doma.
Cena je pre slovenských spotrebiteľov na prvom mieste. Prím v spotrebe hrajú bravčové (cca 30 kg) a hydinové (20 kg), kým hovädzieho sa na Slovensku zje ročne priemerne na obyvateľa len 4,5 kilogramu. Je totiž dvoj- až trojnásobne drahšie a dovezené z celého sveta. Zväz spracovateľov mäsa poukázal na to, že "hovädzie mäso sa takmer úplne vytratilo z jedálnička predškolských a školských zariadení, čím sa pre jednu generáciu stáva takmer úplne neznámym.
Hoci absolútna väčšina obyvateľstva nakupuje mäso v obchodných sieťach, nemožno ani na Slovensku vylúčiť čiernych, teda nelegálnych výrobcov mäsa. Vlani na konci roka upozornil na nich Zväz spracovateľov mäsa, ktorý pripustil, že na trh sa môže dostávať až 5 percent mäsa výrobkov od týchto pokútnych garážových výrobcov. "Vyzývam ľudí, aby nás upozornili na čiernych mäsiarov. Postaráme sa o to, aby sme im čo najskôr znemožnili nekalú činnosť," reagoval profesor Jozef Bíreš.
Biros, kvalita a vysledovateľnosť hovädzieho mäsa
Kvalita hovädzieho mäsa je ovplyvnená mnohými faktormi, od chovu zvierat až po spracovanie a distribúciu. Poľsko sa stáva významným producentom hovädzieho mäsa, a preto je dôležité venovať pozornosť aspektom, ktoré zaručujú jeho vysokú kvalitu.
Dobrým indikátorom kvality je aj označovanie mäsa. Produkty by mali byť jasne označené s informáciami o pôvode, dátume spracovania a dátume spotreby. Sledovateľnosť umožňuje spotrebiteľom zistiť, odkiaľ mäso pochádza a akým procesom prešlo. Značka Biros sa zameriava na dodávanie hovädzieho mäsa, ktoré spĺňa najvyššie štandardy kvality.
Pri výbere hovädzieho mäsa je dôležité zamerať sa na niekoľko kľúčových faktorov:
- Farba: Čerstvé hovädzie mäso by malo mať jasnú, červenú farbu.
- Textúra: Mäso by malo byť pevné a pružné na dotyk.
- Mramorovanie: Prítomnosť tuku medzi svalovými vláknami (mramorovanie) je znakom kvality a ovplyvňuje chuť mäsa.
- Vôňa: Mäso by malo mať príjemnú, prirodzenú vôňu.
Kvalitné hovädzie mäso začína už pri chove. Dôležité je, aby zvieratá boli chované v dobrých podmienkach, mali dostatok priestoru a boli kŕmené kvalitným krmivom. Samotné spracovanie mäsa musí prebiehať v prísnych hygienických podmienkach. Moderné bitúnky a spracovateľské závody sú vybavené technológiami, ktoré minimalizujú riziko kontaminácie a zaisťujú bezpečnosť produktu. Dôležitá je aj rýchlosť spracovania, ktorá ovplyvňuje čerstvosť mäsa.
Poľskí producenti hovädzieho mäsa podliehajú prísnym kontrolám kvality. Tieto kontroly zahŕňajú monitorovanie zdravia zvierat, testovanie krmiva a pravidelné audity spracovateľských závodov. Cieľom je zabezpečiť, aby sa na trh dostalo len mäso, ktoré spĺňa všetky normy a požiadavky.
tags: #biros #komora #hovadzie #maso #z #polska