Pestovanie a predaj zeleniny sú dlhé roky tradičným koloritom obcí na južnom Slovensku, pričom podobná situácia je aj v susednom Maďarsku. Poľnohospodárstvo má v Maďarsku dlhú históriu a významné postavenie v ekonomike. V posledných rokoch sa Maďarsko stáva významným hráčom v oblasti pestovania zeleniny, najmä uhoriek a paradajok. Tento rozvoj je výsledkom kombinácie štátnej podpory, inovatívnych technológií a silnej spolupráce medzi pestovateľmi.
V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty pestovania uhoriek v Maďarsku, vrátane štátnej podpory, využívania moderných technológií a spolupráce medzi pestovateľmi, a porovnáme ich so slovenskou realitou.
Tradičné pestovanie zeleniny v Maďarsku
Tradičné pestovanie zeleniny v Maďarsku má svoje korene v rodinných tradíciách. Mnohí pestovatelia sa k tejto činnosti dostali už v mladom veku a rozhodli sa v nej pokračovať. Napríklad Zoltán Takáč produkoval zeleninu v 10 fóliovníkoch s celkovou rozlohou približne 0,5 hektára. Nosnou plodinou v jeho portfóliu bola paprika, ktorú podľa voľných kapacít dopĺňali šalátové uhorky.
Uhorky sú pestované len vo fóliovníkoch, pričom pri fóliovníkoch ide o klasické poloblúkové konštrukcie, kde sú rastliny vysádzané do pôdy s kvapkovou závlahou a vrchným rosením. V plnej produkcii pestoval približne 4- až 5-tisíc rastlín uhoriek, pričom na jednej rastline dokázal dopestovať 12 až 15 kg plodov. Avšak, hlavnou príčinou, ktorá viedla pána Takáča k ukončeniu produkcie zeleniny, bola situácia na trhu. Predaj produkcie za rozumnú cenu bol neprekonateľný problém.
Podobný príbeh má aj Zoltán Palágyi, súkromne hospodáriaci roľník z obce Žihárec, ktorý sa po práci agronóma rozhodol začať pestovať zeleninu na väčších plochách. Porasty pestované s úrovňou nákladov viac ako 20-tisíc eur na hektár sa odvďačovali slušnými úrodami. Avšak, veľkoobchodné ceny zeleniny absolútne nezohľadňovali náklady, ktoré je na produkciu potrebné vynaložiť. Problémom bol tiež nedostatok sezónnych pracovníkov. V Žihárci tak od budúceho roka ostane pre lokálnych spotrebiteľov iba menšia produkcia melónov a uhorky vo fólii nahradí stolové hrozno.
Realita ostatných rokov je však na Slovensku taká, že pestovateľov poľnej zeleniny postupne ubúda.
Štátna podpora a moderné technológie v Maďarsku
Maďarsko sa v posledných rokoch stáva významným hráčom v oblasti pestovania zeleniny, najmä uhoriek a paradajok. Tento rozvoj je výsledkom kombinácie štátnej podpory, inovatívnych technológií a silnej spolupráce medzi pestovateľmi.
V roku 2013 maďarská vláda oznámila, že bude podporovať rozšírenie produkcie v oblasti pestovania zeleniny výhodnými úvermi. Vďaka tomu sa trinásť malých pestovateľov v okolí Szentesu spojilo do jedného celku a vypracovalo spoločný projekt na výstavbu skleníkov. Štát im pomohol skleníky postaviť, ale o úspech podnikania sa pričinili sami zeleninári, združení v organizácii výrobcov Délkertész.
„Keby nebolo zvýhodneného úveru, s bežným bankovým úverom by sme do toho nešli, bolo by to nerentabilné,“ uviedla M. Výstavbu z 50 percent realizovali z projektových zdrojov, zo 40 percent z úveru a 10 percent mali z vlastných zdrojov. Maďarsko je pre záhradníctvo, a zvlášť pre skleníkovú výrobu, špeciálne výzvy, ktoré reflektujú špeciálne požiadavky, hlavne investičnú náročnosť. Majú napríklad špeciálne programy úverov s fixným úrokom 0,5 percenta na 15 rokov. Viete tam získať na výstavbu skleníkov až tri miliardy forintov, čo je asi osem miliónov eur. Stavba šesť až sedem hektárového skleníka stojí viac ako 15 miliónov eur.
Moderné technológie v pestovaní
Moderné technológie v pestovaní zeleniny sú kľúčové pre úspech. V maďarských skleníkoch sa investuje do umelej inteligencie, ktorá dokáže na základe meteorologických údajov nastaviť podmienky na maximalizovanie produkcie. Na umytie strechy sa využívajú drony a na zabezpečenie elektrickej energie solárne panely, ktorých výstavbu pre svojich členom podporuje družstvo Délkertész.
Používajú sa iba rezistentné odrody a paradajky opeľujú čmeliaky z Belgicka. Kúrenie zabezpečuje geotermálna energia, rovnako ako pri podobných projektoch na Slovensku. Iný spôsob vykurovania sa ukázal v daných podmienkach ako nerentabilný. Slovenskí pestovatelia paradajok a uhoriek tiež využívajú vlastných čmeliakov na opeľovanie a biologickú ochranu rastlín.
V modernom skleníku sú malé rastlinky paradajok zasadené do kokosového matraca, ktorý je schopný absorbovať obrovské množstvo podporných živín, hnojiva a vody po celý rok. „Celý rok pracujeme na tom, aby sme skontrolovali, ako rastlina rastie, či nemá nejakú chorobu, ako reaguje na prostredie, na počasie. Podľa týchto parametrov potom vyberáme odrody, ktoré sú najvhodnejšie na jej pestovanie.“
Pestovanie paradajok v interiéri s o 94 % menšou spotrebou vody a bez pôdy
Družstevná spolupráca ako kľúč k úspechu
Družstevná spolupráca je považovaná za kľúč k úspechu v maďarskom pestovaní zeleniny. Vznikajú organizácie výrobcov, ktoré združujú malých pestovateľov do veľkých celkov schopných konkurovať obchodným reťazcom. V zmysle nariadení Európskej únie a národných štátov plnia tieto združenia takzvaný operačný program, čo je päťročný plán fungovania združenia. Samotné združenie potom vie získať dotáciu až do výšky 4,6 percenta svojich tržieb. V prípade medzinárodnej organizácie výrobcov je to o percento viac.
Dôležité je aj zdieľanie logistiky. Keď pestovateľ vstupuje do združenia, nemusí mať baliacu linku ani sklad, sústredí sa len na samotné pestovanie. Na to dostane od združenia systém poradenstva, spoločné nákupy hnojív a osív. Vďaka spojeniu do jedného odbytového združenia vedia pestovatelia vyrokovať s reťazcami lepšie ceny, ušetriť na hnojivách či energii a robiť vlastný výskum.
Príklad úspešného skleníka v Sľažanoch
Moderný skleník v Sľažanoch (okres Zlaté Moravce) je postavený z hliníka a železa. Na 5 hektároch pestovatelia v oddelených zónach pestujú paradajky a uhorky. Skleník je vysoký, rozdelený funkčne, to znamená, že sa v ňom dá hnojiť a polievať po častiach. „Skleník je typicky postavený vo výške tak, aby v prípade potreby bolo možné pestovať rastliny vyššie a hlavne, aby v určitej výške bolo možné na rastliny svietiť. V tomto skleníku vieme pestovať aj v zime, to znamená, že je kompletne osvetlený halogénovými svetlami,“ vysvetľuje Lukáš Nešpor zo Slnečných záhrad v Sľažanoch.
V Slnečných záhradách v Sľažanoch sa v sezóne vyprodukuje približne 1,6 milióna kilogramov paradajok a 700 tisíc kilogramov uhoriek. Ekologické pestovanie je súčasťou DNA sľažanského skleníka a jej pestovateľov. Do úrody napríklad púšťajú špeciálne vyšľachtené odrody hmyzu, ktoré požierajú škodcov, takže zelenina nepotrebuje chemické ošetrenie.
Ekonomické aspekty a dotačná politika
Délkertész využil podporu z EÚ na vytváranie organizácií výrobcov, ale nezanedbateľná bola aj štátna podpora: 12,2 milióna eur z celkových 19 miliónov, ktoré získali z dotácií za uplynulých päť rokov. Bez štátnej podpory by sa produkčné kapacity nedali realizovať. V uplynulom roku realizovali 50 rôznych projektov v hodnote viac ako 5 miliónov EUR.
Organizácie výrobcov zlepšujú vyjednávaciu silu poľnohospodárov, pomáhajú v organizácii výroby, poskytujú členom technickú a logistickú pomoc a know-how, marketing a pomoc pri riadení kvality. Členom to znižuje náklady a zvyšuje cenu ich produktov na trhu. V Maďarsku pôsobí 51 organizácií výrobcov zeleniny a ovocia, ktoré obhospodarujú približne 29 300 hektárov a v roku 2023 vyprodukovali 462 tisíc ton ovocia a zeleniny.
Družstvo Délkertész je navonok orientované na zisk, vo vnútri však funguje na neziskových zásadách. Obchodné a prevádzkové náklady prerátané na kilogram produktu schvaľujú členovia, každý, nezávisle na veľkosti, má jeden hlas. Členovia sú vyplácaní na týždennej báze a cena závisí od kvality.
| Družstvo/Organizácia | Krajina | Počet členov | Zameranie | Produkcia (uhorky/paradajky) | Využívané technológie |
|---|---|---|---|---|---|
| Délkertész | Maďarsko | 13+ (malí pestovatelia) | Paradajky, uhorky, paprika | Významné objemy | AI, drony, solárne panely, geotermálna energia, čmeliaky |
| GreenCoop | Slovensko/Maďarsko | 6+ (väčší partneri) | Skleníkové paradajky a uhorky | 10 tisíc ton paradajok, 12 miliónov šalátových uhoriek | Geotermálna energia, biologická ochrana |
| Ovozela | Slovensko | 7 (5 pestuje paradajky) | Paradajky, iná zelenina | Približne polovica produkcie GreenCoopu | Obnoviteľné zdroje energie |
Nagybani Piac: Srdce maďarského obchodu so zeleninou a ovocím
Budapeštianska tržnica Nagybani Piac, čo v preklade znamená veľkoobchodná tržnica, je kľúčovým centrom obchodu s ovocím a zeleninou v Maďarsku. Denne ňou prejde obrovské množstvo tovaru, pričom sa odhaduje, že 40-50 percent produkcie maďarskej zeleniny a ovocia prechádza práve cez túto burzu. Ročne tržnicou prejde okolo 250-tisíc ton maďarského ovocia a zeleniny a ďalších 200-tisíc ton dovezeného tovaru.
Na Nagybani Piac môžu predávať domáci poľnohospodári aj obchodníci. Dôležitou podmienkou je viditeľná identifikácia s dostatkom údajov o pôvode tovaru, čo je prísnejšie ako na bežných slovenských tržniciach. Tovar sa pohybuje neuveriteľnou rýchlosťou - zelenina a ovocie oberané v noci alebo doobeda, je poobede už u nového majiteľa a na ďalší deň môže byť na pultoch.
Ceny a sezónnosť na Nagybani Piac
Ceny na Nagybani Piac určuje trh, keďže tržnica funguje len ako poskytovateľ priestoru. Budapeštianska samospráva je hlavným podielnikom. Ceny z Nagybani Piac sa často používajú ako referenčné pri verejných obstarávaniach. Podľa slov predajcov, zákazníci zo Slovenska prichádzajú na Nagybani Piac tri až štyrikrát do týždňa a nakupujú väčšie objemy tovaru. V prvom polroku boli na tržnici zaznamenané približne 2 500 vstupov osôb zo Slovenska, čo predstavuje asi päť percent z celkového počtu vstupov. Keďže Slováci zvyčajne kupujú väčšie množstvá, podiel tovaru putujúceho na Slovensko je ešte vyšší.
Slovenská situácia a porovnanie s Maďarskom
Na Slovensku situácia v pestovaní poľnej zeleniny stagnuje, pričom počet pestovateľov postupne klesá. Slovenskí pestovatelia čelia problémom s nízkymi výkupnými cenami, ktoré nezohľadňujú náklady na produkciu, a tiež s nedostatkom sezónnych pracovníkov. Vysoké náklady na energie a legislatívne prekážky tiež sťažujú podnikanie. Mnohí slovenskí pestovatelia sa preto rozhodnú pre dovoz zo zahraničia, najmä z Maďarska, pretože je to ekonomicky výhodnejšie.
V porovnaní s Maďarskom, kde sú silné družstevné organizácie a rozsiahla podpora štátu pre skleníkové pestovanie, slovenskí producenti často nedokážu konkurovať. Zatiaľ čo v Maďarsku sa supermarkety rozhodli obmedziť dovoz zahraničných produktov a podporiť domácich producentov, na Slovensku táto stratégia nie je taká výrazná. To vytvára priestor pre dovoz a znevýhodňuje domácich pestovateľov.
Výzvy a budúcnosť pestovania
V posledných rokoch predstavujú problém nielen náklady na kúrenie, ale aj na letné chladenie. V južnom Maďarsku je klíma subtropická, a preto museli v mnohých prípadoch likvidovať porasty, pretože boli kvôli horúčavám poškodené. Okrem toho trápia skleníky a pestovateľov choroby, čo je všeobecný problém na celom svete, no v súčasnosti najmä v Európe. Po nákaze je veľmi náročné chorobu zo skleníka dostať a pokračovať v pestovaní.
Bez vlastného alternatívneho zdroja energie sa skleníková zelenina jednoducho pri aktuálnych cenách energií nevyplatí. Budúcnosť slovenského zeleninárstva závisí od podpory štátu, efektívnejšej družstevnej spolupráce a zavedenia moderných technológií. Maďarsko ukazuje, že kombinácia týchto faktorov môže viesť k úspechu a konkurencieschopnosti na trhu.
tags: #c #stj #uhorky #v #madarsku